Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-105-2017.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu W. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. W. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO: 31 675 361, právne zastúpeného POTOMA & Co, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 898, o určenie, že vyúčtovanie nákladov za teplo za roky 2006 až 2012 je neplatné, zaplatenie škody v sume 2 731,63 Eur s prísl. a zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 731,63 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 5C/453/2013-247 zo dňa 21. 04. 2017 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., III.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 2 731,63 Eur, a to za obdobie rokov 2006 - 2012, ktorá mala vzniknúť žalobcovi titulom nesprávne vyúčtovaných nákladov za teplo použitím nesprávnej metódy pre rozpočítavanie nákladov za teplo pre vlastníkov jednotlivých bytov v bytovom dome. Súd prvej inštancie za dôvodnú posúdil námietku premlčania, a to za roky 2006 - 2010 a za obdobie rokov 2011 a 2012 považoval nárok na náhradu škody za nedôvodný.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na plný úspech žalovaného vo veci.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 09. 2014, kedy zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, pričom odvolacím súdom bolo toto rozhodnutie zrušené ako predčasné, pretože sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, či neexistujú vzájomné právne vzťahy medzi žalobcom a vlastníkom bytu, ktoré by vyplývali z určitého zmluvného vzťahu medzi nimi.
4. V tejto súvislosti bola zo strany žalobcu predložená zmluva o bezplatnom užívaní bytu v zmysle ust. § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že žalobca na základe zmluvy má právo užívať na dobu neurčitú od 01. 03. 2008 predmetný byt, ako aj spoločné priestory a spoločné zariadenia bytového domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (č. l. 220 spisu).
5. Následne súd prvej inštancie posúdil ako hmotnoprávne správne vyúčtovania dodávky tepla do predmetného bytu v zmysle ust. § 7 ods. 1, 4 vyhlášky U. č. XXX/XXXX Z. z., ako aj v zmysle ust. §
18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný nie je správcom bytového domu, nakoľko v tomto bytovom dome vykonáva správu spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré je zriadené v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tento subjekt uzavrel mandátnu zmluvu so žalovaným, ktorý sa zaviazal v mene a na účet spoločenstva vlastníkov bytov zabezpečovať služby spojené s užívaním bytu vrátane dodávok tepla a teplej úžitkovej vody, ako aj vyúčtovanie nákladov na tieto služby.
6. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný podal dňa 06. 04. 2017 vyjadrenie vo veci na súd, ktoré mu nebolo doručené, čím mu bolo zabránené vyjadriť sa k predmetnému podaniu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepredložil do konania listiny, ktoré mali byť predložené v zmysle aj rozhodnutia odvolacieho súdu. Poukázal na to, že v predmetnom bytovom dome je správcom bytového domu spoločenstvo vlastníkov bytov XXX/XX., napriek tomu ako správca je označovaný vo vyúčtovaniach samotný žalovaný. Žalovaný teda vykonáva tieto činnosti v rozpore so zákonom a nepredložil napriek výzve žalobcu žiadne listinné dôkazy, ktoré by ho k tomu oprávňovali. Tým teda koná v rozpore so zákonom. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
7. Odvolateľ doplnil svoje odvolanie v odvolacej lehote aj o dôvody týkajúce sa premlčacej doby, ktorá podľa neho je 10-ročná, pretože bola spôsobená táto škoda úmyselne. Preto nárok na náhradu škody za roky 2006 a 2010 nie je premlčaný. Následne poukázal opätovne na odvolacie dôvody, ktorými odôvodnil odvolanie doručené súdu 29. 05. 2017.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek výzve zo strany súdu prvej inštancie.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove , na jeho webovej stránke , najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Ustanoveniami § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
15. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že v danom prípade sa žalobca stal vlastníkom predmetného bytu spolu s G. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 10. 1998. V roku 2008 predmetný byt prešiel do vlastníctva spoločnosti W. Q., s. r. o., pričom táto spoločnosť dňa 28. 02. 2008 prenechala predmetný byt do užívania žalobcovi na základe zmluvy o bezplatnom užívaní bytu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako podielový spoluvlastník bytu mal aktívnu legitimáciu v konaní len za obdobie pokiaľ bol vlastníkom predmetného bytu, teda do 27. 02. 2008. Predmetom konania bol nárok na náhradu škody za roky 2006 - 2012, preto je nutné odlišne právne posúdiť situáciu, počas ktorej bol žalobca vlastníkom predmetného bytu a situáciu, kedy sa stal nájomcom predmetného bytu. Žaloba v časti o zaplatenie náhrady škody za roky 2006 - 2008 bola zamietnutá zo strany súdu prvej inštancie s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s bodmi 10, 11, 12, 13, 14 a 15 odôvodnenia súdu prvej inštancie. S poukazom na dátum podania žaloby vo veci samej je zrejmé, že nároky za obdobie, kedy bol žalobca vlastníkom bytu sú premlčané. V danom prípade odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľa o aplikácií 10-ročnej premlčacej doby z dôvodu vzniku škody úmyselnou formou. K tomuto posúdeniu odvolací súd pristúpil aj napriek tomu, že súd prvej inštancie zamietol nárok vo veci samej, teda zaoberal sa aj hmotnoprávnymi námietkami odvolateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, žeby došlo k úmyselnej škode (dolus directus), kedy platí 10-ročná objektívna premlčacia doba, nemožno dospieť k záveru, že eventuálne žalovaný by chcel spôsobiť škodu, resp. nebol preukázaný ani nepriamy úmysel, kedy konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a bol pre prípad jej spôsobenia s tým uzrozumený. Tieto závery z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplývajú, preto vyhodnotil odvolací súd túto odvolaciu námietku odvolateľa za nedôvodnú.
16. Z tohto dôvodu bolo dôvodné ako vecne správne potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na náhradu škody za obdobie kedy bol žalobca vlastníkom predmetného bytu s poukazom na vznesenú námietku premlčania bez nutnosti zaoberať sa základom prejednávaného nároku.
17. Pokiaľ sa týka situácie po prevode vlastníctva na obchodnú spoločnosť, ktorá bola vlastníkom predmetného bytu za žalované obdobie, odvolací súd dospel k záveru, že ani po doplnení dokazovania po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Z predloženého listinného dôkazu, a to Zmluvy o prenechaní bytu do bezplatného nájmu, nevyplýva záver, že vlastník bytu, teda obchodná spoločnosť uzavrela akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý by ho oprávňoval tento nárok na náhradu škody uplatňovať.
18. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti za obdobie po nadobudnutí vlastníctva bytu obchodnou spoločnosťou ako vecne správny, pretože žalobcovi neprináleží také hmotnoprávne postavenie, aby mohol hmotnoprávny nárok voči žalovanému uplatňovať vo forme náhrady škody. Takouto oprávnenou osobou a nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je len vlastník bytu, pričom žalobca nepreukázal existenciu akéhokoľvek oprávnenie na uplatnenie predmetného nároku. Samotná skutočnosť, že po prevode vlastníckeho práva k bytu boli prijímané naďalej platby od žalobcu za predmetný byt, takýto záver neodôvodňuje. Skutočnosť, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti konal za seba ako fyzickú osobu, ako aj za právnickú osobu, môže odôvodňovať záver o tom, že bol subjekt vykonávajúci správu tohto bytu oprávnený prijímať platby za tento byt naďalej z účtu tej istej osoby, no táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd na túto skutočnosť prihliada vždy aj bez návrhu.
19. Pokiaľ sa týka namietaných procesných nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, tieto vzhľadom na závery, ku ktorým dospel odvolací súd, nie sú takého charakteru, žeby došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a to z dôvodu tvrdeného nedoručenia vyjadrenia žalovaného zo dňa 06. 04. 2017. Súd prvej inštancie bol oboznámený zo strany žalobcu (č. l. 273 spisu), že predmetné vyjadrenie bolo zaslané žalobcovi dňa 10. 04. 2017, preto nemožno hodnotiť jeho postup, ktorým nedoručil toto vyjadrenie samotnému žalobcovi ako postup, ktorým by došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, hlavne s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu, podľa ktorých rozhodnutie vo veci samej nebolo založené na dôvodoch, ktoré boli uvedené v predmetnom vyjadrení. Odvolací súd naviac poznamenáva, že predmetné vyjadrenie je v podstate sumarizáciou vyjadrení žalovaného prednášaných v priebehu celého konania, preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práv žalobcu.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III vrátane správneho výroku o trovách konania.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).