Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/168/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/58/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpeného splnomocnencom UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému splnomocnencom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 142,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. septembra 2018, č.k. 33Csp/168/2017-303, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/ V. O., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, 2/ B. H., nar. XX.X.XXXX, H., T. 9, 3/ I. M., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 4/ H. M., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 5/ R. O., nar. X.X.XXXX, N. XXX, 6/ O. F., nar. XX.X.XXXX, C. P. XXX, 7/ C. R., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 8/ S. S., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 9/ R. Z., nar. X.X.XXXX, H., N. 1, 10/ A. Z., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 11/ V. Z., nar XX.XX.XXXX, bytom C. XX. 13/ Y. N., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 14/ L. S., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 15/ O. S., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 16/ B. V., nar. XX.X.XXXX, H., M. 60XX/XX, 17/ T. C., nar. X.XX.XXXX, H., H. 1, 18/ O. G., nar. XX.X.XXXX, H., D. XX, 19/ R. G., nar. X.X.XXXX, H., D. XX, 20/ M. F., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 21/ O. F., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 22/ O. G., nar. XX.X.XXXX, H., F. XXXX/X, 23/ M. C., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 24/ V. C., nar. X.XX.XXXX, H., M. XXXX/XX, 25/ L. Z., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 26/ H. Z., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/ XX, 27/ Z. D., nar. X.X.XXXX, C. nad A., O. XXXX/XX, 28/ O. B., nar. X.XX.XXXX, H., M. XXXX/XX, 29/ S. N., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 30/ B. B., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 31/ M. S., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 32/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad W. č. d. XXX 33/ A. U., nar. XX.X.XXXX, Y., G. XXX/X, 34/ U. U., nar. X.XX.XXXX, H., M. XXXX/XX, v zastúpení Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, právne zastúpení UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 142,09 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 sa žalobcovia v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 142,09 Eur od žalovaného, ktorý sa na ich úkor obohatil v období od 01.07.2011 do 28.11.2011, spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 14.08.2006 uzavreli žalobcovia a žalovaný Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX (v žalobe zrejmá nesprávnosť č. XX/XXX/XX), spotrebiteľskú zmluvu za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4 Zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná; základná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR; úrokové rozpätie 1,0% p. a.; celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 1,0 % p. a. Dňa 08.06.2011 adresoval žalovaný žalobcovi potvrdenie o zvýšení úrokového rozpätia, ktoré bolo realizované dňom 01.07.2011 na 2,5 % p. a. Žalovaný toto svoje oznámenie zaslal žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný teda nevysvetlil žalobcovi, z akých dôvodov prijal takéto rozhodnutie a nepodložil toto svoje oznámenie žiadnym vysvetlením. Dňa 25.07.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovaného pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“), kde žiadali preskúmať postup žalovaného v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny miery rizika klienta na základe bodu 5.5 Zmluvy a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalovaným. Dňa 25.08.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko k predmetnej veci, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovaného, ktorým zmenil úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie bodu 5.5 a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Následne poukázali na vybrané rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s bodom 5.5 Zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, poukázali na skutkovo totožné konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015, v ktorom Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 10.02.2016 uviedol: Neurčitosť takéhoto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem "miera rizika klienta", ktorý nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd na rozdiel od Okresného súdu, dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Žalovaný sa zvýšením úrokovej sadzby z 1,0 % na 2,50 % p. a. od 01.07.2011 bezdôvodne obohatil o rozdiel, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t. j. sumou 227,78 Eur a sumou, ktorú žalobcovia žalovanému skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 369,87 Eur do 28.11.2011. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel vo výške 142,09 EUR. Uvedený výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovaného. Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal na základe svojvoľného konania majetkový prospech. Tento majetkový prospech získal bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu, preto je povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa 04.10.2016 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydal, preto odo dňa nasledujúceho, t. j. od 17.10.2016 je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2016 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o termínovanom úvere je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou s poukazom na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa, ak je ale v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje opodstatnenie. Z obsahu a rozsahu záväzku je zrejmé, že ide o zmluvné podmienky, ktoré môže plniť iba správca ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom bytov a neb. priestorov za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Ak sa žalobcovia domnievajú, že boli namietaným právnym úkonom akýmkoľvek spôsobom poškodení, majú možnosť sa domáhať voči správcovi svojich nárokov zo zodpovednosti za škodu pri výkone správy. Namiesto toho sa špekulatívne domáhajú vykonštruovaného peňažného plnenia od žalovaného z právneho dôvodu, ktorý nemá vecný základ. Následne poukázal na nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú jednotliví vlastníci, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní. Inak je potrebné pre tento nedostatok konanie zastaviť. Nakoniec poukázal na nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaný ponúkol správcovi v bode 15 zmluvy neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve - s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že návrh rozhodcovskej zmluvy neprijal a vzájomné spory, ktoré by medzi stranami vznikli s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd - neoznačil. K veci samej uviedol, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS považuje za irelevantné, nemožno naň prihliadať. Nakoniec vzniesol námietku premlčania, keď žalobcovia si uplatnili nárok na zaplatenie peňažnej sumy inkasovanej žalovaným v období od 01.07.2011 do 04.10.2014 (pozn. súdu zo žaloby vyplýva do 28.11.2011), teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej doby na vydanie plnenia, keď žaloba bola doručená súdu dňa 30.06.2016. Žalovaný pristúpil k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s bodom 5 ods. 5.5 zmluvy, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaný správcu informoval. Žalobcovia sa pravdepodobne domnievajú, že uvedený článok neumožňoval žalovanému jednostranne meniť úrokovú sadzbu. S poukazom na interpretačné pravidlá Občianskeho zákonníka ( § 35 ods. 2, § 37 ods. 1) a internú politiku bankových inštitúcií, keď existujú metódy zisťovania miery rizika klienta tak na začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7NcC/15/2017 - 82 zo dňa 28.06.2017 bol za miestne príslušný súd na konanie a rozhodnutie sporu určený Okresný súd Trnava.

4. Žalobcovia na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého žalobcovia majú v konaní postavenie spotrebiteľov bez ohľadu na zákonné zastúpenie pri uskutočnených záväzkoch. Žalobcovia ako fyzické osoby nemajú oprávnenie uzatvárať z titulu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvy o úvere. Z toho dôvodu zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZVB“ alebo „zákon“) upravuje dve formy správy bytového domu a to spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí majú vlastnú právnu subjektivitu a správu bytových a nebytových priestorov na základe výkonu správy správcom v súlade so zmluvou o výkone správy. Pod správou domu sa rozumie aj obstaranie služieb a je preto zrejmé, že žalobcovia boli pri obstaraní služieb, ktorou je aj uzavretie zmluvy o úvere, správcom. K absencii spotrebiteľského prvku poukázali na § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorí vlastníkom bytov a nebytových priestorov priznáva osobitnú právnu ochranu a považuje ich za spotrebiteľov a vzťahujú sa na nich vybrané ustanovenia (uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch), pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda explicitne stanovuje, že pri úveroch týkajúcich sa opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie spoločných častí, zariadení alebo príslušenstva domu sa postaveniu vlastníkov priznáva postavenie spotrebiteľov. Uvedené potvrdila aj NBS vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2016, žalovaný spĺňa definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vystupuje v danom spore ako dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľom. Žalovaní sa domáhajú práv, ktoré už boli právoplatne judikované súdmi druhého stupňa, Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015, v ktorom uznal konanie žalovaného v rozpore s platným právnym poriadkom, keď o. i. vyhlásil za neplatné ustanovenie zmluvy o úvere v bode 4.6, ktoré je totožného znenia ako článok 5, bod 5.5 predmetnej úverovej zmluvy, ktorý umožňoval žalovanému meniť úrokovú sadzbu v prípade zmeny miery rizika klienta. K nedostatku splnomocnenia poukázal na § 8b ods. 1 ZVB v spojení s § 6 ods. 2 ZVB, z ktorých vyplýva správa domu, t. j. aj modernizácia bytového domu či už spoločných častí, príslušenstva alebo zariadenia domu, samostatne v mene vlastníkov a na ich účet. Vlastníci bytov a nebytových priestorov ako celok nemajú právnu subjektivitu. Dôvod, prečo v postavení žalobcu nie je správca bytového domu, je ten, do účinnosti novely zákona č. 268/2007 Z. z. správca konal pri výkone správy vo vlastnom mene a na účet vlastníkov, ako nepriamy zástupca. Od 01.07.2007 koná v mene a na účet vlastníkov, ako priamy zástupca. Priame zastúpenie akceptoval aj sám žalovaný v zmluve o úvere, nakoľko za klienta označil žalobcov, ktorí boli v zastúpení správcom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom konania sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko správca nemá priznanú aktívnu legitimáciu na zastupovanie vlastníkov vo vlastnom mene, ale len v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. K nedostatku právomoci všeobecného súdu uviedli, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“, ktorý je uvedený v úverovej zmluve. Žalovaný v zmluve uviedol rozhodcovský, ktorý v danom čase neexistoval a v súčasnej dobe neexistuje, čím znemožnil platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky s neexistujúcim rozhodcovským súdom. Žalobcovia samotné znenie rozhodcovskej doložky rovnako tak aj celej zmluvy o termínovanom úvere nemohli ovplyvniť, nakoľko pri predložení návrhu im nebolo dovolené vzniesť akékoľvek pripomienky s poukazom na § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka je táto doložka výslovne vyžadujúca od spotrebiteľa, aby prípadné spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, neprijateľná a preto neplatná. Ku skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedli, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale celkom jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. K vznesenej námietke premlčania uviedli, že žalobcovia sa dozvedeli až z doručeného stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovaného, došlo by k rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014 potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovaného spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného obohatenia. K neplatnosti bodu 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere citovali z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. un. 7Co/563/2015, ktorý odôvodnil o. i. určenie neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere tým, že neurčitosť takéhoto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera rizika klienta“, ktorý nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania a teda neúspešnou stranou bol práve žalovaný, sporné ustanovenie zmluvy bolo v minulosti viacnásobne vyhlásené súdmi Slovenskej republiky za neplatné. Ak bol raz dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám uvedeným žalovaným vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

5. Žalovaný na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 4 C.s.p. uviedol, že z § 8b ods. 1 ZVB v znení účinnom ku dňu podania žaloby vyplýva, že po vykonanej novele zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Samotnú správu domu vykonáva v mene a na účet vlastníkov. To znamená, že od 01.07.2007 v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov, preto mu nechýba aktívna vecná legitimácia. Napr. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/471/2012 uviedol, že vzhľadom na veľkosť bytových domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov a nebytových domov zjavne nemohlo byť úmyslom zákonodarcu, aby v konaní pred súdom vystupovali ako žalobcovia naraz všetci vlastníci. Ak sa žalobcovia domnievajú, sú aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní, je nevyhnutné, aby každý z vlastníkov udelil advokátovi osobitné splnomocnenie. Správca sa v zmysle § 89 C.s.p. nemôže dať ďalej zastúpiť advokátom, ani iným zástupcom. Advokát by mohol správcu zastupovať iba v prípade, ak by bol správca jediným žalobcom. Zotrval na absencii spotrebiteľského prvku, pričom poukázal na to, že § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch sa na daný vzťah neaplikuje, keďže zmluva o úvere zo dňa 14.08.2006 bola uzavretá pred účinnosťou tohto ustanovenia (1.1.2013). Stanovisko NBS a právny názor Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol o miestnej príslušnosti Okresného súdu Trnava, nemajú záväzný charakter a nemôžu byť určujúce pre záver o spotrebiteľskom charaktere dotknutej zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že klientom žalovaného bol v čase uzavretia úverovej zmluvy správca a podľa povahy záväzku aj jednotliví vlastníci. Aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je viazané na porušenie povinností správcu, nie jednotlivých vlastníkov bytov. Táto skutočnosť podporuj záver o absencii spotrebiteľského prvku, keďže prevažná časť zmluvy o úvere reflektuje na osobitnú pozíciu správcu ako osoby zodpovedajúcej za profesionálnu správu a údržbu bytového domu. Je pravdou, že podľa bodu 10.1.2 zmluvy sú povinní plniť povinnosti aj vlastníci bytov, ide však len o také povinnosti, z ktorých povahy vyplýva, že ich správca splniť nemôže. Keďže pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy konal správca ako kvalifikovaný subjekt v oblasti výkonu správy bytových domov, nie je splnená prinajmenšom jedna z kumulatívnych podmienok, aby sa mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. K rozhodcovskej doložke má za to, že pre uvedenie skoršieho označenia rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke nemôže viesť k záveru, že dohoda v rozhodcovskej doložke je neplatná. Zmena v názve rozhodujúceho orgánu nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky. Tvrdenie žalovaného o neexistencii rozhodcovského súdu, ktorý bol uvedený v rozhodcovskej doložke, je účelové a zavádzajúce. Rozhodcovský súd je jednoznačne identifikovaný svojim zriaďovateľom. Správca mal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Neodmietnutím bol uzrozumený s tým, že prípadné spory budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, keď túto možnosť nevylúčil zaškrtnutím príslušného políčka v zmluve. Žalobcovi nič nebránilo, aby návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez ďalšieho odmietol a tým vylúčil prejednanie tohto sporu pred rozhodcovským súdom. Keďže zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol, že dôvodné vznesenie námietky premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správca ako zástupca žalobcov bol žalovaným riadne informovaný o zmene úrokovej sadzby. Ak správca zistil zmenu výšky splátky úveru údajne po uplynutí troch rokov a to len z vyjadrenia NBS, je to možné považovať za podstatné porušenie povinnosti správcu, za ktoré sa správca zodpovedá vlastníkom bytov podľa § 8 ods. 5 ZVB. Z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn. 6Co/471/2012, so. Zn. 3Co/405/2012, sp. zn. 5Co/168/2014 vyplýva, že jediným subjektom oprávneným žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je len správca. Ak by súd pripustil, že účastníkmi tohto konania sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, bezdôvodné obohatenie by sa muselo vydať spoločne a nerozdielne všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, na úkor ktorých sa žalovaný obohatil. To by znamenalo, že vlastníci tvoria nútené spoločenstvo a nepreukázanie ktoréhokoľvek z predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musí mať za následok zamietnutie žaloby. Žalovaný má ale za to, že spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu sa neprevádza na nového vlastníka bytu právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Nový vlastník bytu vstupuje len do vlastníckeho práva k bytu, nie do ostatných práv a povinností týkajúcich sa napr. nadobudnutia a užívania bytu alebo správy bytového domu. K zmluve o výkone správy pristupuje. Pokiaľ pôvodný vlastník neprevedie osobitnou na nadobúdateľa bytu svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, oprávneným zostáva výlučne pôvodný vlastník bytu. Preto s poukazom na zmeny na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Trnava má za to, že hmotnoprávne oprávnenie niektorí žalobcovia dodnes nepreukázali. Pre vydanie obohatenia všetkým, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, by museli žalobcovia vždy určiť zoznam účastníkov v konkrétnom období, kedy boli vlastníkmi všetky subjekty na strane žalobcu a len tieto subjekty by mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za konkrétne obdobie. Inak by súd priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, na úkor koho sa žalovaný neobohatil, čím má za nesprávne určený okruh subjektov na strane žalobcov.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia k prednesu vykonal dokazovanie oboznámením informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Trnava, zmluvou o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006, Oznámením veriteľa o zvýšení úrokového rozpätia, Sťažnosťou na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a. s. pri výkone bankových činností, Oznámením NBS zo dňa 25.08.2016 (nesprávne dátumované 25.08.2015), Odpoveďou NBS po prešetrení všetkých podkladov zo dňa 28.04.2016 (nesprávne dátumované ako 28.04.2015), Stanoviskom NBS k podaniu vlastníkov bytov ma T. ulici zastúpených bytovým družstvom so sídlom v Trnave zo dňa 28.10.2015, Obchodnými podmienkami pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a. s. s účinnosťou od 01.04.2016, predžalobnou upomienkou zo dňa 04.10.2016 prevzatou žalovaným dňa 12.10.2016, Zmluvou o výkone správy č. XX pre bytový dom M. č. XX, Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 a zo dňa 18.04.2018, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/223/2016 zo dňa 25.10.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.01.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.03.2018, žiadosťou o predčasné splatenie zo dňa 20.09.2011 a vyjadrením banky zo dňa 21.09.2011 ( v súdnom spise na č. l. 197-198), kópiou potvrdenia z knihy odoslanej pošty žalovaného (na č. l. 241), výpisom z knihy doručenej pošty Bytového družstva so sídlom v Trnave ( na č. l. 260-266), oznámením Slovenskej pošty a. s., zápisnicou z konania sp. zn. 22Csp/86/2017 z výsluchu svedka p. W. a štatutárneho orgánu Bytového družstva so sídlom v Trnave L.. N., uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/89/2018 - 242 zo dňa 17.07.2018, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v k. ú. Trnava, zapísaní na LV č. XXXX si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo jednostranným právnym úkonom banky, ktorá sa rozhodla pristúpiť k zvýšeniu úrokovej sadzby s účinnosťou od 01.07.2011. K zvýšeniu tohto rozpätia došlo bez uvedenia bližšej špecifikácie a e nie je jasné, o koľko došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby, lebo v liste je napísané, že úroková miera sa zvyšuje na ... a nie je presne špecifikované, o koľko percentuálnych bodov sa úroková sadzba mala zmeniť. Má za to, že v tomto prípade sa jedná o priamy úmysel banky, nakoľko v r. 2011 došlo k poklesu úrokových sadzieb na finančnom trhu a banka využila možnosť nenápadne zvýšiť úrokovú sadzbu vo svoj prospech, pričom splátky úveru kopírovali doterajšie splátky úveru a preto možnosť identifikovať zvýšenie úrokovej miery bolo nepatrné až zanedbateľné. K tomuto sa vyjadrila aj NBS ako najvyšší orgán dohľadu na bankovým trhom, ktorá konštatovala, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, že práva spotrebiteľov boli v celom rozsahu poškodené. Aj Krajský súd v Žiline konštatoval pri určení miestnej príslušnosti v daných sporoch, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, a až na základe tohto konštatovania posúdil vecnú miestnu príslušnosť pre Okresný súd Trnava podľa bydliska jednotlivých spotrebiteľov. Daný spotrebiteľský úver nebol braný v súvislosti s podnikateľskou činnosťou bytového družstva, ale bol braný v súvislosti s vykonaním nevyhnutných opráv a teda za účelom zveľadenia majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Je preto jednoznačné, že spotrebiteľský prvok je tu daný aj s odkazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to hlavne § 52 ods. 3, ods. 4 a nasl., kde je presne charakteristika, aký právny úkon sa považuje za spotrebiteľský právny úkon. Zmluva o úvere zo dňa 14.08.2006 bola uzatvorená pred účinnosť tohto ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., a aj pred 01.01.2013. Zákonné zastúpenie vykonáva (správca) v prvom rade samostatne, v mene a na účet vlastníkov jednotlivých bytov, ktorí sú spotrebitelia. Preto akýkoľvek iný výklad by odporoval zákonu a samozrejme duchu zákona, dôvodovej správe a predchádzajúcej legislatívnej úprave. Je jednoznačné, že inštitút priameho zastúpenia sa historicky vyvíjal. Pôvodné nepriame zastúpenie správcom, ktoré spôsobovalo neprekonateľné prekážky pre postup v civilnom sporovom konaní, bolo nahradené inštitútom priameho zastúpenia a z toho dôvodu, kreácia plných mocí plne sleduje a zodpovedá zmyslu zákona. Túto skutočnosť umocňuje aj posledná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá rozširuje prípady zákonného zastúpenia aj o ďalšie spôsoby, kde správca zastupuje vlastníkov aj na strane žalovaných, aj žalobcov. Čo sa týka uplatnenia námietky premlčania, poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože banka mala vedomosť, vedela a aj napriek tomu uskutočnila jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby, pričom s odbornou starostlivosťou si pri výkone svojej podnikateľskej činnosti musela byť vedomá, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane dochádza. Banka si vykonávala jednostranné inkaso, to znamená, že si jednostranne začala vykonávať zásahy automaticky, bez akéhokoľvek súhlasu vlastníkov. Toto flagrantné porušenie zákona konštatuje aj NBS vo svojom stanovisku. Momentálne prebieha konanie o uloženie pokuty, ktoré je neverejné, za porušenie povinnosti banky. K zisteniu, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza, predchádzalo pátranie na Bytovom družstve, pričom kontrolná komisia zistila až v priebehu r. 2014-2015, že dochádza k odčerpávaniu tohto úroku, pričom následne pre potvrdenie tohto stanoviska podala žiadosť o preskúmanie na NBS. Čo sa týka prechodu vydania bezdôvodného obohatenia, pridŕža sa písomného vyjadrenia, kde nikto nespochybňuje povinnosť nových vlastníkov platiť, ako aj na ustanovenia § 19 ZVB. Žalobca žiada o vrátenie bezdôvodného obohatenia na účet fondu bytového domu, z ktorého k bezdôvodnému obohateniu inkasom dochádzalo. Žaloby boli aj z toho dôvodu podané neskôr, lebo prebiehali siahodlhé rokovania s bankou. Dvakrát rokovali s bankou, pričom banke poskytli analýzy. Banka podala odpoveď, že má ochotu a vôľu sa súdiť, z tohto dôvodu sú na súde. Banka písomne nereagovala na žiadne výzvy zo strany bytového družstva, ktoré boli opakovane zasielané až do podania žaloby, v r. 2014-2016. Čo sa týka uplatnených trov, predmetom tohto konania nie sú trovy. Všetky konania, ktorých je 49, prebiehajú pro bono - zdarma. Čo sa týka vedomostí vlastníkov bytov o tomto konaní, kto má záujem, je pravidelne informovaný o výsledku a postupe týchto konaní, pričom vládne znechutenie vlastníkov nad týmito konaniami. Správca je pritom plne spôsobilý konať samostatne bez súhlasu vlastníkov. Žalovaný si je dobre vedomý, že ak by bol potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov, nedošlo by ani k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ani dodávky elektriny a plynu. Mnohí vlastníci ani netušia, kto je dodávateľom. Preto bol vykreovaný inštitút správcu. Na schôdzach sa zúčastňuje 20-30% vlastníkov bytov. Nezáujem ale nespôsobuje, že správca nemá povinnosti, ktoré sú mu delegované.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kľúčovou vadou, ktorou zaťažil žalobca toto konanie, je nesprávne označenie subjektu na strane žalobcu. Táto vada spôsobuje výrazné nedostatky, jednak v nesprávnom procesnom označení a jednak v hmotnoprávnom uplatnení nároku. Žalovaný v žiadnom prípade neneguje právo správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovať nároky zo zmluvy o správe v mene a na účet vlastníkov a pri tomto úkone sa nechať právne zastúpiť. To, že ide o priame zastúpenie správcom v zmysle § 8b ods. 1 ZVB, musí byť zrejmé aj z označenia žalobcov, ktorých má v žalobe označiť ako hromadný subjekt - vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome M. XX, Trnava, zastúpení správcom. To je dôsledok zmeny v zastúpení účinnej od 01.07.2007 na ktorú poukázal aj žalobca. Ak súd trvá na tom, že v danom prípade koná s 34 žalobcami, je potrebné vysvetliť aj to, či s nimi koná ako so samostatnými osobami, a ak áno, či postupuje v súlade s § 75 ods.2 CSP. Ak žalobcov oslovil, s akým výsledkom. Podľa názoru žalovaného existuje odôvodnený predpoklad, že žiaden zo žalobcov nemá vedomosť o tom, že je subjektom súdneho konania a žalobcom v takomto konaní. Domnieva sa, že ide o spor, ktorý cielene vedie Bytové družstvo so sídlom v Trnave v spolupráci s jeho právnym zástupcom, pravdepodobne za účelom získania vysokých trov právneho zastúpenia.

Pritom takéto konanie je voči osobám označeným ako žalobcovia nepoctivé, keďže títo nič netušiaci ľudia sú účastníkom konania súvisiaci s vlastníctvom ich bytu a môže to mať dôsledky v ich individuálnych právnych vzťahoch, napr. tí, ktorí k bytu zriadili záložné právo v prospech banky, môžu byť ohrození predčasnou splatnosťou úveru z dôvodu vedenia tohto sporu, keďže je to bežnou súčasťou záložných zmlúv, tí, ktorí byt predávajú môžu kupujúcim poskytnúť nepravdivé vyhlásenie, že sa v súvislosti s bytom nevedie žiadny spor, v dôsledku čoho môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Žalovanému aj súdu musí byť z podanej žaloby zrejmá motivácia žalobcu, ktorou je zjavne zvýšenie odmeny za právne služby, ktorá za jeden úkon právnej služby niekoľko násobne prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky, v konkrétnom prípade je predmetom sporu vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 142,09 €, nárok na náhradu za jeden úkon právnej služby vrátane režijného nákladu a DPH je 1.356,00 €, čiže 9-násobne viac ako uplatnený nárok. V súčasnosti budú trovy za 5 úkonov právnej služby, pri takomto uplatnení trov presahovať žalovanú sumu 47-násobne. Žalovaný predpokladá, že skutočným dôvodom podania žalôb je medializácia sporov medzi individuálnymi žalobcami a žalovaným a zverejnenie rozsudkov. Jedným zo zverejnených rozsudkov o ktorý žalobca opiera svoj nárok je rozsudok KS v ZA, sp. zn. 7Co/563/2015 z 10.02.2016, ktorý určil, že čl. 4.5, ktorý sa nachádza aj v zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento rozsudok bol zrušený uznesením NS SR sp. zn 4Cdo/223/2016 zo dňa 25.10.2017. Preto sa žalovaný domnieva, že tvrdenie žalobcu prednesené na dnešnom pojednávaní, že k zisteniu bezdôvodného obohatenia došlo v dôsledku činnosti kontrolnej komisie v r. 2014-2015, nie je pravdivé a v zásade nie je ani preukázané. Žalovaný v súčasnosti predmetný spor považuje za spor o trovy konania bez ohľadu na záujem konkrétnych subjektov na strane žalobcu a žaloba tak ako je podaná, predstavuje zjavné zneužitie práva v zmysle čl. 5 CSP. Čo sa týka námietok nedostatku splnomocnenia, nedostatku právomoci všeobecného súdu, tu sa pridržiava písomných vyjadrení. Krajský súd v Žiline nerozhodol o tom, že ide o spotrebiteľský spor pri rozhodnutí o námietke miestnej príslušnosti, v odôvodneniach uznesenia vo viacerých veciach deklaroval, že ide len o predbežné posúdenie vyplývajúce z toho, ako sú označené strany sporu. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa na daný spor celkom nepochybne musí použiť, keďže je lex specialis aj k ust. § 52 a nasl. OZ, aj k ust. Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Z § 24a vyplýva, že jediným klientom banky v danom prípade je správca (zákonný zástupca vlastníkov), tento pri uzatváraní a plnení zmluvy koná ako profesionál. Dôvodom ochrany spotrebiteľa nie je majetok fyzických osôb, ale ich slabšie postavenie s ohľadom na nedostatok profesionality a informovanosti pri rozhodovaní. To v prípade správcu - profesionála nie je splnené. Správca v danom prípade musel konať s odbornou starostlivosťou, a po doručení oznámenia o zmene úrokovej sadzby pred 01.07.2011 si pri vynaložení odbornej starostlivosti musel sám všimnúť, že došlo k takejto zmene. Nie je preto možné priznať relevanciu tvrdeniu, že o zmene sa dozvedel v dôsledku výsledkov kontrolnej komisie v danom prípade 3 alebo 4 roky po tom, ako bol úver splatený. Žalobca taktiež nevysvetlil, prečo, ak zistil bezdôvodné obohatenie v r. 2014 podal žalobu až v r. 2016, keď vedel, že môže dôjsť k premlčaniu. Z dôvodov uvedených v hmotnoprávnej námietke premlčania preto považujeme uplatnený nárok za premlčaný. Tiež zastáva názor, že v súlade s § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže banka plniť bezdôvodné obohatenie vlastníkom, ale len správcovi.

9. V záverečnej reči právny zástupca žalobcov o. i. uviedol, že žalovaný úmyselne svojim konaním zvýšil úrokovú sadzbu alebo úrokové rozpätie pri spotrebiteľoch, pričom vychádzame z § 15 Trestného zákona, ktorý definuje úmysel, ako aj z § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý definuje úmyselné konanie. Považuje za dostatočné, ak by žalovaný konal aj s nepriamym úmyslom. Pre nepriamy úmysel stačí, ak žalovaný uskutoční právny úkon, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu a v prípade, ak by k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo, bol s týmto výsledkom uzrozumený. V tomto prípade aj vzhľadom na to, že žalovaný je podnikateľský subjekt erudovaný v odbore poskytovania úverov a vzhľadom na motív, teda v tom čase prebiehajúci predaj žalovaného, resp. fúzia, ako aj pokles základnej úrokovej sadzby Euribor, pri ktorom bolo prakticky nezistiteľné zvýšenie úrokového rozpätia, čo sa podarilo preukázať aj svedeckými výpoveďami, konkr. pána W. ako spotrebiteľa, má za to, že aj vzhľadom k tej skutočnosti, že banka vykonávala jednostranné inkaso, nebolo možné túto zmenu a bezdôvodné obohatenie identifikovať. Poukázal aj na pasívne konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami, pretože dlhodobo naťahoval proces nielen samotného zisťovania bezd. obohatenia, kedy samotný žalovaný potvrdil opakované doručenie žiadosti o vyčíslenie úroku pri dome T. XX-XX, ako aj nevybavovanie reklamácií, nereagovanie na mimosúdne výzvy a aj na vedomosť žalovaného, že v obdobnej veci bolo započaté na Okresnom súde Žilina súdne konanie pod sp. zn. 18C/341/2013, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti ustanovení zmluvy. Žalovaný preukázateľne už v r. 2013 mal vedomosť o tom, že sú napadnuté konkr. ustanovenia zmluvy o termínovanom úvere, a s odbornou starostlivosťou už v tom čase mal zvažovať, či bude pokračovať v zrážaní zvýšenej úrokovej miery, resp. rozpätia voči žalobcom, ako spotrebiteľom. Zároveň je otázka, akým spôsobom súd vyhodnotí doručovanie jednostranných oznámení o zmene úrokovej miery, teda miery rizika klienta v súlade s bodom 5.5, nakoľko, ako sme od začiatku tvrdili, tieto oznámenia aj s ohľadom a podporou vo vykonanom dokazovaní boli doručované neskôr, teda nie v rozhodnom čase zvýšenia, resp. prehodnotenia miery rizika klienta, ale predpokladáme, že boli doručované v rozpore so zmluvou, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými až v priebehu rokov 2014-2015, kedy sa správca ako zákonný zástupca začal danou problematikou zaoberať a začal skutočne identifikovať všetky podklady, ktoré sa bezdôvodného obohatenia týkali. Ako bolo preukázané z výsluchov L.. W. a p. N., do dnešného dňa okolo 10-20 jednostranných oznámení chýba a treba ponímať výpoveď p. N. v tom kontexte, že v r. 2014-2015, teda v čase, kedy došlo k zisteniu BO, tieto jednostranné oznámenia chýbali. Zároveň uvádzam, podrobne sme sa venovali aj žalovaným predloženým dôkazom, označovaných v našich vyjadreniach ako kniha, kde sme poukázali na nami predpokladanú manipuláciu s daným dôkazom, pretože ako vyplýva z interného označovania listov žalovaným, a interným prideľovaným čísiel listov, toto číslo listu prislúcha v zmysle predloženej knihy mestu Trnava, ale určite neprislúcha zákonnému zástupcovi, správcovi. Preto predpokladáme, že tento dôkaz predložený v súdnom konaní len nasvedčuje a poukazuje na celkové konanie žalovaného, ktoré zodpovedá konaniu v rozpore s článkom 5 CSP. A nasvedčuje snahe žalovaného akýmikoľvek prostriedkami a metódami spochybniť zákonné právo spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2018, v ktorom rozhodol o bode 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a dvoma žalobcami ako fyzickými osobami, ktorí čerpali úver na nadobudnutie nehnuteľnosti, ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke, podali dovolanie z dôvodov procesných, keďže odvolací súd neopravil jeho pochybenie, ktoré mu predtým Najvyšší súd vytkol a z tohto dôvodu zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu v Žiline, ale aj čo do právnej stránky veci. Totožnosť bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru v tomto konaní a bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere, ktorá je predmetom prejednávaného konania, sa končí pri jeho textácii. Už zo samotných okolností tohto konania vyplýva, že zmluvu o termínovanom úvere neuzatvárali fyzické osoby - spotrebitelia, ktorým je súd povinný v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytnúť zvýšenú ochranu, ale správca ako odborne spôsobilá osoba, napriek tomu, že koná na účet spotrebiteľov. Z rozhodnutí súdov SR nebolo dodnes judikované, že by sporný článok bol neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Toto v konečnom dôsledku nebolo vyslovené ani iným relevantným orgánom, v konkrétnom prípade NBS. Z uvedeného dôvodu v súčasnosti, ale predovšetkým v čase jednostranného zvýšenia úrokového rozpätia, nebolo zrejmé, že by malo ísť o konanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako sporné ustanovenie bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere nie je dodnes judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a žalovaný nie je povinný sa zdržať jej používania. Na margo vyhotovenia rozsudku, ktorý bol predložený žalobcami v konaní sa žalovaný čuduje, odkiaľ žalobca získal neanonymizovaný rozsudok s uvedením všetkých osobných údajov, keďže on, ani jeho klient neboli strany predmetného konania. Vo vzťahu k motivácii žalobcov na podanie sporných žalôb žalovaný uviedol, že predpokladá, že sa tak stalo z dôvodu publikovania predmetných prípadov. To, že v súčasnosti je predložený neanonymizovaný rozsudok indikuje, že predpoklad žalovaného sa zdá správny a účelom konania žalobcov je snaha o získanie obdobných bezdôvodných obohatení ako v iných prípadoch. A to aj v prípade nárokov, ktoré boli v čase podania žalôb už premlčané. Čo sa týka toho, že žalovaný neodpovedal na výzvu žalobcov v konkrétnom prípade poukázal na to, že výzva prišla až po premlčaní nároku a jej súčasťou bola žiadosť o zaplatenie trov konania, ktoré prevyšovali uplatnený nárok niekoľkonásobne. Z tohto dôvodu sa žalovaný rozhodol na takúto, podľa neho nerelevantnú výzvu, nereagovať. Vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia uviedol, že povinnosť riadne doručovať tieto oznámenia vyplýva zo zákona o bankách. Nejde teda o povinnosť len medzi zmluvnými stranami. Zo svedeckej výpovede L.. N. nevyplýva, že v súčasnosti nemajú vedomosť o oznámeniach pri 10-20 úveroch, ako to tvrdí žalobca, ale že týchto 10 - 20 oznámení boli dodatočne vyžadované z banky. Z uvedeného je teda nesporné, že v čase doručenia niektorých z oznámení sa žalobca, resp. správca musel dozvedieť, že sa úrokové rozpätia zvyšujú. To, či to nevedel usúdiť z konkrétnej výšky splátky ako tvrdí žalobca, žalovaný nevie špecifikovať a nevie to posúdiť ani súd, pretože dodnes žalobcovia neoznámili súdu v žiadnom podaní výšku splátky, ktorú platili pred zvýšením, a výšku splátky, ktorú platili po zvýšení úrokového rozpätia. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, na tejto žalovaný trvá v plnom rozsahu. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 15.06.2011 do 28.11.2011. Žaloba bola podaná 19.10.2016. Konanie žalovaného v r. 2011 malo základ v zmluve. Žalovaný sa nemohol nijako domnievať, že by jeho konanie bolo v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom. Naopak, § 27 ods. 1 zákona o bankách mu prikazuje znižovať možné rizikové obchody, ktoré by vykonával na úkor iných klientov a zohľadňovať zmenu rizík na strane klienta. Je nesporné a nepochybné, že v rozhodnom období došlo k zmene úrokových sadzieb uplatňovaných v rámci indexu Euribor takým spôsobom, že pôvodne uplatňovaná úroková sadzba by bola neadekvátna tomu, aká by mala byť vzhľadom na riziko pri obdobnom type úverov. Z tohto dôvodu za účelom snahy o nevystavovanie sa bankrotu, príp. iným negatívnym dôsledkom spojeným s uplatňovaním neadekvátnych úrokových sadzieb voči niektorým klientom, žalovaný úrokovú sadzbu zvýšil. V predmetnom spore trval stav, kedy žalobcovia platili zvýšené splátky len 6 mesiacov a tento stav skončil 5 rokov pred podaním žaloby. Keďže je celkom zjavné, že žalovaný nekonal úmyselne, je predmetný nárok premlčaný. Vo vzťahu k § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že toto ustanovenie sa používa pri vznesení námietky premlčania pri vzájomnom vysporiadaní bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Nejde však o tento prípad, pretože zmluvy o termínovanom úvere skončila splnením a neexistuje žiadna vzájomná povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Zo zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006 vyplýva uzatvorenie zmluvy medzi Bytovým družstvom so sídlom v Trnave s označením ako klient a žalovaným Prima banka Slovensko, a. s. s označením ako banka na účel: výmena existujúcich okien za plastové na celom bytom dome, vo výške 1.200.000 Sk s dojednaným úročením v bode 2.4. celkovou revizibilnou úrokovou sadzbou, ktorá je hodnota 6 mesačného BRIBORU + úrokové rozpätie 1,0 % p. a. Bod 5.5 zmluvy obsahuje dojednanie: banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene jej refinančných nákladov alebo k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie výšky refinančných nákladov a zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu písomne v primeranej lehote oznámi klientovi. Podľa bodu 5.6 Zmluvy, banka môže kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu klientovi ponúknuť inú zmenu spôsobu úročenia. Túto zmenu budú v prípade súhlasu klienta zmluvné strany riešiť formou dodatku k úverovej zmluve. Podľa bodu 5.7 Zmluvy, klient je oprávnený jedenkrát za kalendárny rok za poplatok určený v Sadzobníku poplatkov požiadať banku o prehodnotenie miery jeho rizika a s tým súvisiace prehodnotenie úrokovej sadzby. Podľa bodu 13.1 zmluvy, písomné podania adresované druhej zmluvnej strane budú považované za riadne podané a včas uskutočnené, ak budú doručené osobne, doporučenou poštou alebo oficiálnou kuriérskou poštou podľa bodu 13.2 úverovej zmluvy na adresy uvedené v bode 13.4 úverovej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. V bode 15.3.2 Zmluvy je uvedené: ak sa niektoré ustanovenia úverovej zmluvy stanú neplatnými alebo neúčinnými, zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria dodatok zmluvy, v ktorom takéto ustanovenie nahradia ustanoveniami, ktoré budú zodpovedať obsahu a účelu neplatných alebo neúčinných ustanovení.

12. Z oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 vyplýva, že veriteľ na základe predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu 5.5 úverovej zmluvy (vrátane č. XX/XXX/XX) oznamuje, že dňom 01.07.2011 sa mení úrokové rozpätie úverov na 2,50 % p. a. Celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p. a.

13. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 20.09.2011 vyplýva jej podanie Bytovým družstvom so sídlom v Trnave v mene vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. M. XX, Trnava (v zastúpení) k úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006 a k úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 26.07.2010. Z vyjadrenia banky zo dňa 21.09.2011 vyplýva, že vlastníci bytov bytového domu ul. M. XX, Trnava čerpajú dva úvery s vyčíslením zostatku oboch úverov s úrokom a poplatkom za predčasné splatenie a oznámením, že banka zrealizuje predčasnú splátku do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti klienta.

14. Z Odpovede NBS zo dňa 28.04.2016 k žiadosti o preskúmanie postupu Prima banka Slovensko, a. s. k označeným úverovým zmluvám po prešetrení všetkých podkladov vyplýva o. i. jej záver, že či už sa jedná o zmluvy uzavreté priamo so správcom alebo vlastníkmi bytov, vlastníci bytov uzatvorili s bytovým družstvom v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov“) zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome činnosti uvedené v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia § 8b zákona o vlastníctve bytov je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome... Uzatvorením úverovej zmluvy preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov. Spotrebiteľská ochrana vrátane ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa vzťahovala aj na Bytové družstvo. Účelom právnej formy bytového družstva je uspokojovanie potreby bývania svojich členov, čo nie je činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu zisku ... zastúpenie vlastníka bytu naplňujúceho zákonnú definíciu spotrebiteľa osobou nenaplňujúcou definíciu spotrebiteľa pri právnom úkone uzatvorenia zmluvy nemôže spotrebiteľa zbaviť spotrebiteľskej ochrany garantovanej právnym poriadkom... Záujem zákonodarcu na zvláštnej ochrane vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádza svoju reflexiu aj... v ustanovení § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch priznáva špeciálny právny režim. ..Preto všetky osoby na dlžníckej strane je podľa zákona účinného v dobe kontraktácie je treba považovať za spotrebiteľov. ... S poukazom na uvedené NBS bližšie zdôvodnila svoje podozrenie na neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 12.1.1 jednotlivých zmlúv, ktorá znie: V prípade, ak klient poruší ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, banka je oprávnená: zvýšiť úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta v rozpätí stanovenom v jednotlivých zmluvách, pričom toto zvýšenie sa nedotýka ustanovení o sankčných úrokoch. Predmetná zmluvná podmienka je, podľa názoru NBS, vo viacerých svojich častiach neurčitá.

15. Z Oznámenia NBS zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a. s. pri výkone bankových činností jej bola doručená dňa 26.07.2016, a nakoľko ide o obdobné úverové zmluvy ako tie, ktoré prešetrovala s predchádzajúcimi podnetmi, jedná sa o typovo rovnaké úverové zmluvy s rovnakými resp. obdobnými účastníkmi, odkazuje sa na predchádzajúce podrobné stanoviská s upriamením pozornosti sťažovateľa na príslušný súd pre rozhodnutie o ním uplatňovaných nárokoch.

16. Z článku III bod 5 Zmluvy o výkone správy č. XX pre bytový dom M. č. XX vyplýva, že: Vlastníci bytov ďalej splnomocňujú správcu k právnym úkonom súvisiacich s uzatvorením ostatných zmlúv, ktoré nesúvisia priamo s bežnou správou domu, a to zmluvy o dielo, úverové zmluvy, ktorými sa zabezpečujú opravy, rekonštrukcie a modernizácie domu a iné ďalšie zmluvy súvisiace s domom, po predchádzajúcom súhlase vlastníkov bytov v dome. Správca je týmto splnomocnením oprávnený aj v týchto prípadoch konať za vlastníkov bytov v dome pred súdom. V článku III. bod 8 je uvedené, že správca svoje oprávnenie konať za vlastníkov bytov ako splnomocnenec pred súdom preukáže touto zmluvou o výkone správy.

17. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, ako aj po zrušení a vrátení dovolacím súdom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/223/2016) z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 18.04.2018 vyplýva o. i. určenie, že ustanovenie bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 29.09.2005 v znení: banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve, je neprijateľnou podmienkou a je neplatné.

18. Z potvrdenia z knihy odoslanej pošty žalovaného vyplýva pod položkou 58 zápis zo dňa: 08.06.2011, nečitateľné meno ako odosielateľ, Zvýšenia úrokového rozpätia, adresát BD Trnava, 18ks, 1tr. R. Z výpisu z knihy doručenej pošty Bytového družstva so sídlom v Trnave z obdobia od 08.06.2011 do 16.06.2011 vyplýva žiaden zápis prijatej pošty od žalovaného, Prima banka Slovensko, a. s.

19. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 ( ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. V zmysle § 1 ods. 3 písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 132/2013 Z. z., účinného v čase podania žaloby (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 24a OSOBITNÉ USTANOVENIE O ÚVEROCH POSKYTOVANÝCH VLASTNÍKOM BYTOV A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV zákona o spotrebiteľských úveroch, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZVB, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.

30. Podľa § 8a ods. 7 veta prvá a veta posledná ZVB, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

31. Podľa 8b ods. 1 veta prvá ZVB, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

32. Podľa § 9 ods. 2 ZVB, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia ako nútené nerozlučné spoločenstvo vlastníkov bytov na M. XX v H. prostredníctvom správcu, Bytového družstva so sídlom v Trnave, uzavreli zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX so žalovaným, v čase uzavretia zmluvy pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a. s. Podľa názoru súdu je nepochybné, že zmluvu uzavrel správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho tak zo znenia § 8b ods. 1 ZVB účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj zo znenia článku III. bod 5 Splnomocnenia Zmluvy o výkone správy č. 36 pre bytový dom M. č. XX v H.. Rovnako mal súd za to, že je nepochybné, že dlžníkmi z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov na M. XX v H., tak ako to vyplýva aj z toho času účinného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, zatiaľ čo správca je ich zákonný zástupca, v úverovej zmluve žalovanou bankou označený ako klient; v tom čase konajúci vo svojom mene a na účet vlastníkov. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali vlastníci bytov v zastúpení zákonným zástupcom, Bytovým družstvom so sídlom v Trnave. Nakoľko zákonný zástupca v žalobe riadne označil jednotlivých vlastníkov bytov, súd v priebehu konania na návrh zákonného zástupcu, zastúpeného advokátom, rozhodol o zmene na strane žalobcov, ku ktorej došlo v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k niektorému z bytov na M. XX v H.. Vzťah založený zmluvou o termínovanom úvere medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah. Nakoľko zmluvnou stranou zmluvy o termínovanom úvere je správca, v tomto prípade právnická osoba zákonom predvídaná ako jedna z dvoch foriem správy domu s predmetom podnikania správa a údržba bytového fondu, čomu zodpovedajú aj predmety činnosti zapísané v obchodnom registri Bytového družstva so sídlom v Trnave, zapísaného v zozname správcov po splnení zákonných predpokladov zmysle § 9 zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov v znení neskorších predpisov, vrátane odbornej spôsobilosti s vydaným živnostenským oprávnením v predmete činnosti správa a údržba bytového fondu, nie je táto zmluva podriadená priamo zvýšenej hmotnoprávnej ochrane priznanej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale má osobitné ustanovenie, § 24a, na ktoré sa vzťahujú vybrané ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pri poskytovaní úveru vlastníkom bytov a nebytových domov, t. j. dlžníkom, na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Vlastníci bytov ako dlžníci tak môžu uplatňovať svoje práva voči veriteľovi spoločne, prostredníctvom správcu. Keďže zákonný zástupca koná v čase podania žaloby ex lege ako aj zo Zmluvy o výkone správy v mene zastúpeného, na účet zastúpeného, a za zastúpeného, nepovažoval súd za nedostatok konania neexistenciu plnomocenstiev vlastnoručne podpísaných jednotlivými vlastníkmi bytov, keď títo sa schválením príp. pristúpením k Zmluve o výkone správy po nadobudnutí vlastníctva k bytu na M. XX v H. zaviazali v generálnom splnomocnení zástupcu - správcu - konať za nich pred súdom.

34. K námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu s prihliadnutím na dojednanú rozhodcovskú doložku v bode 15 úverovej zmluvy mal súd za to, že tu nie je prekážka konania, keď túto rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť, keď ako uviedli žalobcovia v replike, pod navrhovaným označením v čase vzniku úverového vzťahu rozhodcovský súd s uvedeným názvom neexistoval, ako aj neplatnú pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo znenia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy totiž vyplýva, že ak klient označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že k dojednaniu rozhodcovskej doložky malo podľa žalovaného dôjsť nekonaním žalobcov v zmysle zásady „kto mlčí, ten svedčí“. S poukazom na osobitné ustanovenie týkajúce sa prijatia návrhu pri uzavretí zmluvy (§ 44 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorého pre uzavretie zmluvy platí opačná zásada „kto mlčí, o tom nemožno predpokladať, že súhlasí“, mal súd za to, že nedošlo k prijatiu návrhu rozhodcovskej doložky nekonaním správcu neoznačením políčka, t. j. nečinnosť sama o sebe neznamená prijatie návrhu. Preto súd došiel k záveru, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor riadne prejednal.

35. Súd priznal žalobcom konajúcim prostredníctvom správcu zvýšenú hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu spotrebiteľskú ochranu v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovaný počas konania vzniesol námietku premlčania k nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX. Mal za to, že nárok žalobcov je premlčaný v celom rozsahu, keď dňom 28.11.2011 došlo k zániku úverového vzťahu a preto aj k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie si nároku doručením žaloby na súd dňa 19.10.2016. Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti došiel k právnemu záveru, a to aj s prihliadnutím aj na výsluch svedka L.. O. W. a prokuristu Bytového družstva so sídlom v Trnave, L.. U. N., v konaní sp. zn. 22Csp/86/2017 zo dňa 08.06.2018 založenom na totožnom skutkovom stave, že právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo, avšak žalobou uplatnený nárok je premlčaný.

36. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia a to aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky od jeho vzniku a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

37. Za okamih rozhodný pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval súd doručenie Oznámenia NBS zo dňa 25.08.2016 do dispozičnej sféry správcu, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobcovia resp. správca mali 100% istotu, ktorá predstavuje skutočnú vedomosť vyžadovanú v spotrebiteľských vzťahoch, o vzniku bezdôvodného obohatenia v skoršom časovom horizonte. Objektívna trojročná doba v prípade splácania termínovaného úveru č. XX/XXX/XX plynula pri jednotlivých splátkach samostatne dňom ich uskutočnenia, pričom posledná splátka bola vykonaná najneskôr dňa 28.11.2011, ktorým dňom došlo k zániku úverového vzťahu predčasným splatením zostatku istiny úveru, úrokov a poplatkov. Preto mal súd za to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť pri poslednej splátke najneskôr dňa 28.11.2011 a uplynula dňa 28.11.2014. Súd zo správcom bytového domu na M. XX v H. tvrdených a dokazovaných skutkových tvrdení nezistil dôvod, pre ktorý by mal žalobný návrh podrobiť ochrane 10ročnej objektívnej premlčacej doby, keď úmysel žalovaného obohatiť sa z neplatného zvýšenia úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej sadzby nemal súd za preukázaný. Žalovaný uviedol, že k zvýšeniu úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej sadzby došlo po prehodnotení zmeny miery rizika klienta (v zmysle bodu 5.5 úverovej zmluvy), ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. Metódy zisťovania miery rizika klienta existujú tak na začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania, pričom konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Skutočnosti uvádzané zástupcom žalobcov, ako aj svedkom Ing. W., ohľadne komunikácie a celkového správania sa žalovaného v rokoch 2014-2016, nepreukazujú podľa názoru súdu priamy ani nepriamy úmysel žalovaného dňa 08.06.2011 resp. v čase bezprostredne predchádzajúcemu k jednostrannému právnemu úkonu žalovaného v prejavenej vôli vo forme Oznámenia o zvýšení celkovej úrokovej sadzby. Súd z vykonaného dokazovania došiel k záveru, že úmysel žalovaného obohatiť sa v plneniach žalobcov bez právneho dôvodu nebol preukázaný. V čase Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd dotknutý bod 5.5 Zmluvy (v prípade konania pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015 a po zrušení Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 7Co/13/2018 bod 4.6 Zmluvy) za neprijateľnú podmienku a preto neplatnú. Pri posúdení či ide o úmyselné konanie nie je možné vychádzať totiž zo súčasného stavu príp. zo stavu v rokoch 2014-2016, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy (14.08.2006) a v čase Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia (08.06.2011). Pre úspešnú vznesenú námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, žalobu v celom rozsahu zamietol.

38. Súd nad rámec konania k žalobcami spochybňovanému účinnému doručeniu Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia spochybňovaním pravosti kópie výpisu z knihy odoslanej pošty žalovaného, konkr. položky 58 zo dňa 08.06.2011, uvádza, že z bodu 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere vyplývalo dojednanie oprávnenia banky uskutočniť zmenu úrokovej sadzby bez Dodatkov k úverovej zmluve a z bodu 13.1 Zmluvy o termínovanom úvere vyplýva, že písomné podania adresované druhej zmluvnej strane sa budú považovať za riadne podané a včas uskutočnené, ak budú doručené osobne, kuriérskou poštou, alebo doporučenou poštou, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. A zmluvné strany sa v prípade bodu 5.5 Zmluvy nedohodli inak.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.