Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, Bratislava, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát v Bratislave, proti žalovanému: P.H. M., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, L., o 1.191 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.191 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.03.2015 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.600 €. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil len 409 € a so zvyškom dlhu sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh doposiaľ neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 22.06.2018, avšak tento na výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom dňa 06.09.2018 v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného, ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a za prítomnosti jeho právneho zástupcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere č. O. z XX.XX.XXXX (č. l. 4 a 5), predžalobná upomienka z 18.11.2014 (č. l. 5 rub) s podacím hárkom (č. l. 6), oznámenie o zosplatnení záväzku z 23.12.2014 (č. l. 7) s podacím hárkom (č. l. 6 rub) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. O. (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), v ktorej sa dohodli na tom, že žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému ako dlžníkovi „spotrebiteľský úver vo výške 1600 Eur (ďalej len ,istina')… za úrok vo výške 20 % z istiny“. V čl. II sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi zaplatí „istinu (celková výška spotrebiteľského úveru) vo výške 1600 Eur“, „úrok vo výške 320 Eur“ a „servisný poplatok vo výške 144 Eur“, a to tak, že ich zaplatí v 13 mesačných splátkach nasledovne: „v prvých troch mesačných splátkach vo výške 8 Eur (splátky úroku)“ a „ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 204 Eur“. Splatnosť bola dohodnutá tak, že „prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru“ a „každá ďalšia splátka… je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. V čl. III sa strany dohodli, že žalobca má „právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške“.

7. Žalobca poskytol žalovanému na bezhotovostne sumu 1.600 €. Žalovaný sa dostal do omeškania so splatením splátky splatnej 19.09.2014 a ani ďalšie splátky riadne a včas neplatil. Spolu zaplatil 409 € (nesporné skutočnosti, amortizačná tabuľka, č. l. 8).

8. Po predchádzajúcom upozornení (predžalobná upomienka, č. l. 5 rub s podacím hárkom, č. l. 6) žalobca listom z 23.12.2014 oznámil žalovanému, že úver zosplatnil k 20.03.2015 (oznámenie žalobcu, č. l. 7). List bol odoslaný na adresu žalovaného 29.12.2014 (podací hárok, č. l. 7 rub).

9. Žalovaný ďalšie splátky žalobcovi nezaplatil (nesporná skutočnosť).

B. Právne posúdenie

10. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažnú sumu za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peniaze uzatváral žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

11. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však absentuje, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. a)]. V danej veci sa však žalobca domáha len zaplatenia istiny, takže v tomto rozsahu je jeho nárok odôvodnený.

13. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 1.600 €, z ktorej žalovaný splatil len 409 €. Žalovanému tak zostáva zaplatiť 1.191 €.

14. Žalovaný sa dostal do omeškania už s platením druhej splátky splatnej 19.09.2014, s ktorou bol v omeškaní trvajúcom dlhšie ako tri mesiace a ani ďalšie splátky riadne a včas neplatil. Vzhľadom na to žalobca využil svoje právo zakotvené v čl. III zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s § 565 a po predchádzajúcom upozornení v súlade s § 53 ods. 9 oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal 20.03.2015 predčasne splatným v celosti. Žalobca má tak od 21.03.2015 nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov).

15. Keďže žalobcom uplatnený nárok spolu s úrokom z omeškania je opodstatnený, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel (výrok I).

16. O trovách súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 vzhľadom na to celkový úspechu žalobcu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich plnú náhradu (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.