Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: Q.. H.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom J. X, J. proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o náhradu škody a ušlý zisk takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako fyzická osoba a právny nástupca podnikateľského subjektu - živnostníka: H.. X. W. - B., IČO: XX XXX XXX, B. D. X, O. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.01.2013 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 77 831,99 eur s ročným úrokom z omeškania 8,75 % od 15.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania podľa zákona č. 58/1968 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekútora JUDr. Pavla Štukovského, Exekútorský úrad Nové mesto nad Váhom, Holubyho 2, Nové Mesto nad Váhom. Žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. a zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v konaní č.k. A. XX/XXXX, ktorému na podklade právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. XX Y. XX/XX zo dňa 24.01.2004 vydaného Okresným súdom Bratislava III vydal Okresný súd Bratislava III dňa 10.03.2004 poverenie na vydanie exekúcie č. XXXX XXXXXX v konaní sp.zn. XXEr XXX/XX proti povinnému LIVAK PLAST, s.r.o, IČO: 35 695 790, so sídlom pri Dynamitke 11, Bratislava. V upovedomí o začatí exekúcie exekútor vyčíslil pohľadávku žalobcu voči povinnému na podklade právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu na sumu 171 563,19 eur (5 168 512,90.- Sk). V konaní č. k. A. XX/XX vydal voči povinnému exekútor dňa 14.04.2004 Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva vo vlastníctve povinného, ktorý doručil Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava III., ktorá listom zo dňa 07.12.2004 odmietla vykonať zápis na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Q., O.. a./ Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XK X/XX-XXX zo dňa 07.12.2004 právoplatného dňa 04.10.2006 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Napriek tejto skutočnosti, v dôsledku ktorej sa všetky konania v zmysle § 14 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii prerušujú a o ktorej musel mať exekútor vedomosť, tento opakovane listom zo dňa 05.05.2005 zaslal katastrálnemu úradu exekučný príkaz. Katastrálny úrad v O. zriadil exekučné záložné právo v prospech právneho predchodcu žalobcu dňa 05.05.2005. Zriadenie exekučného záložného práva a tomu predchádzajúci postup exekútora považoval za nesprávny úradný postup, pretože ním učinený úkon zo dňa 05.05.2005 odporuje zákonu a exekútor sa takéhoto konania mal zdržať a nepredstierať právnemu

predchodcovi žalobcu ako oprávnenému, že koná v jeho záujme. Exekútor zriadenie exekučného záložného práva deklaroval aj zaslaním LV č. XXXX dňa 16.08.2010 a to aj napriek výmazu povinného z obchodného registra dňom 27.05.2010 na základe uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. XK X/XXXX-XXX zo dňa 10.08.2009 právoplatného dňa 16.09.2009. Dňa 20.08.2010 doručil exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie a tunajší súd uznesením sp. zn. A. XXX/XX-XX, A. XX/ XX zo dňa 14.10.2004 právoplatným dňa 07.02.2011 (okrem rozhodnutia v časti trov konania) vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Žalobca na základe nesprávnych tvrdení exekútora o nesprávnom úradnom postupe katastrálneho úradu v tejto veci v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti sa domáhal pôvodne náhrady škody voči tomuto subjektu v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. sp. zn. XXC/XXX/ XXXX, ktoré konanie však bolo napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavené. Žalobca považoval za preukázané, že exekútor bol v danom konaní pasívnym, o vec sa nestaral s patričnou zodpovednosťou, konal tzv. „od stola“, nekonal efektívne, rýchlo a účinne v záujme ochrany majetkových práv žalobcu, nezriadil exekučné právo na hnuteľný majetok povinného, tento nezisťoval a nespeňažil ho. Exekútor tak zanedbal hrubo svoje povinnosti uložené Exekučným poriadkom v tom smere že okrem, vadne pripravovanej a nemožnej dražby nehnuteľnosti povinného neaplikoval iné spôsoby exekúcie v dôsledku čoho nevymohol pohľadávku žalobcu, pričom mu nič nebránilo exekvovať iný existujúci majetok povinného aj po dni 16.09.2009 do 27.05.2010, teda aj po zrušení konkurzu povinného zostal nečinný. Exekútor iba predstieral svoju činnosť tým, že iba tzv. „od stola“ zisťoval aktíva povinného, nevyužíval efektívne práva mu priznané Exekučným poriadkom a tiež si neplnil si voči žalobcovi svoju informačnú povinnosť. b./ Žalobca si tak uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 77 831,99 eur istiny aj s príslušenstvom predstavujúcu iba parciálnu časť s priznanej pohľadávky na základe platobného rozkazu sp. zn. XXRob XX/XXXX, ktorá by nevznikla ak by sa exekútor nedopustil nesprávneho úradného postupu. O výške škody sa dozvedel žalobca na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX na pojednávaní dňa 10.10.2012. Exekútor tak v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je zodpovedný za vznik škody žalobcu spôsobenú svojou nečinnosťou, ktorá zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na jeho zavinenie. c./ V priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom exekútora ( nestarostlivosťou o vec a neefektívnym konaním), teda nevynaložením jeho všetkého úsilia k zabráneniu vzniku škody na majetku žalobcu vznikla vyššie špecifikovaná a uplatnená škoda. Teda nebyť namietaného nesprávneho úradného postupu exekútora v konaní A. XX/XXXX, tak by k majetkovej ujme žalobcu podľa obvyklého chodu nedošlo. 3. K preukázaniu svojich tvrdení predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: výpis zo živ. reg. žalobcu č. XXX-XXXX O. zo dňa 17.12.2013, oznámenie o ukončení podnikania zo dňa 07.01.2009, platobný rozkaz sp. zn. XXRob XX/XX zo dňa 24.01.2004, ppl dňa 18.02.2004, návrh na vykonanie exekúcie doručené exekútorovi zo dňa 01.03.2004, zmluva o vykonaní exekúcie č. A. XX/XXXX zo dňa 01.03.2004, upovedomenie o začatí exekúcie sp.z. A. XX/XXXX zo dňa 22.03.2004, exekučný príkaz č. A. XX/XXXX zo dňa 14.04.2004, oznámenie správy kat. pre Z.. Q.. W. O. zo dňa 07.12.2004, list exekútorského úradu o zaslaní 4 ex. príkazov prípisom zo dňa 05.05.2005, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 24.10.2005 k.u. O.Y. - K. Q., výpis z OR spol. LIVAK PLAST, S.R.O. ku dňu 07.07.2010, uznesenie. KS BA sp. zn. XK X/XXXX zo dňa 10.08.2009, ppl. dňa 16.09.2009, výpis z kat. nehn. č. XXXX, pre katastrálne územie K. Q. ku dňu 16.08.2010, návrh exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 16.08.2010 doručené tunajšiemu súdu dňa 20.08.2010, uznesenie tunajšiemu súdu sp. zn.XXEr XXX/XX zo dňa 14.10.2010 v spoj. s uzn. KS BA XXCoE/XX/XXXX zo dňa 30.05.2012, opatrenie KS BA vo veci XK X/XXX-XXX zo dňa 12.3.2007, potvrdenia J. B. zo dňa 26.4.2012 (č.l.36).

4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.02.2013 namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní a žiadal, aby súd z tohto dôvodu žalobu zamietol. Nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie odôvodnil tým, že v čase namietaného nesprávneho úradného postupu exekútora a za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., bol v zmysle § 33 ods. 1 zákona č.233/1995 Z. z. exekútor zodpovedný za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že za tvrdený nesprávny úradný postup exekútora a za škodu ním spôsobenú, pri aplikácii navrhovateľom uvádzaných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., zodpovedá exekútor sám, nakoľko v rozhodnom čase sa nepostupovalo podľa osobitného právneho predpisu (zákon č. 514/2003 Z. z.).

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 19C/4/2013-57 zo dňa 25. apríla 2013, ktorým žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol pretože nezákonné

rozhodnutie žalovaný nevydal a konania, ktorým malo dôjsť ku škode u žalobcu sa tak nedopustil, preto nemôže byť považovaný za subjekt zásahu. V zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. nie je pasívne legitimovaný a teda ho nemožno stotožňovať s odlišnými subjektmi (exekútormi), ktoré mali samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobený mu nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v konaní A. XX/XXXX, je potrebné posudzovať podľa ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. a skúmajúc legitimáciu strán sporu, a to tak aktívnu ako i pasívnu, dospel k záveru, že žalovaný nie je v danom spore pasívne legitimovaným účastníkom konania, t.j. nie je subjektom zásahu, keď súdny exekútor mal v zmysle ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku platného za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. samostatnú právnu subjektivitu, podľa ktorého ustanovenia - exekútor sám zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa citovaného zákona. 6. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.08.2014 rozsudok súdu prvej inštancie spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení veci zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že pokiaľ bola žalobcovi škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorého počiatok síce spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z., avšak tento v takomto postupe pokračoval aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, treba žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z., - keď nesprávny úradný postup možno v danej veci považovať za taký protiprávny stav, pri ktorom dochádza v každom okamihu jeho existencie k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania. Súd druhej inštancie konštatoval, že aj keď bola žalobcovi škoda spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v konaní A. XX/XXXX, a to bez ohľadu na skutočnosť, že jeho počiatok spadal do obdobia účinnosti zák. č. 58/1969 Zb., keďže tento nesprávny úradný postup pokračoval aj v období po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.; bolo potrebné o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Posúdenie veci súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), pretože súd prvého stupňa aplikoval na vec nesprávny právny predpis. 7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (§§ 473, 474 .

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Žalobca podal žalobu za účinnosti OSP, ale v medzičase nadobudlo účinnosť CSP. Táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (ust. § 470 ods. 1 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný.

10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Ustanovením § 185 bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

12. Súd vykonal žalobcom označené dôkazy v bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia a dokazovanie doplnil pripojením exekučného spisu sp. zn. A. XX/XXXX, sp. zn. A. XX/XXXX, sp. zn. A. XX/XXXX, sp. zn. A. XX/XXXX, spisu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. XXC XXX/XXXX, spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XK X/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci: 13. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, voči žalovanému v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) v celkovej výške 77.831,99 eur s príslušenstvom, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora X.. V. Š., ktorý mal byť nečinný, mal konať neefektívne a neplniť si svoju informačnú povinnosť. 14. Žalobca uzatvoril s exekútorom X.. V. Š., Exekútorský úrad K. Q. K. B., Z. X, K. Q. K. B. dňa 01.03.2004 Zmluvu č. A. XX/XXXX o vykonaní exekúcie a týmto dňom bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX vydal dňa 10.03.2004 poverenie na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. XXRob XX/XXXX zo dňa 24.01.2004, právoplatný dňa 18.02.2004. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.03.2004. Na základe poverenia súdny exekútor X.. V. Š. vydal v rámci exekučného konania sp. zn. A. XX/XXXX dňa 14.04.2004 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného LIVAK PLAST s. r. o., so sídlom Pri Dynamitke 11, 831 03 Bratislava. v kat. území K. Q., zapísanej na LV č. XXXX parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3141 m2, parc. č. XXXXX/ X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1380 m2, parc. č. XXXXX-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2435 m2, stavba súp. číslo XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXXXX. Správa katastra pre Z.. Q. W. O. listom zo dňa 07.12.2004 oznámila exekútorovi, že nie je možné vykonať záznam v KN na zriadenie exekučného záložného práva z dôvodu, že povinný nie je vlastníkom sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX. Následne súdny exekútor dňa 05.05.2005 opätovne vydal príkaz na zriadenie exekučného záložného práva, na základe ktorého bolo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného: LIVAK PLAST s. r. o., so sídlom Pri Dynamitke 11, 831 03 Bratislava zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. XK X/XXXX zo dňa 07.12.2004 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. XK X/XXXX-XXX zo dňa 10.08.2009 zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Po výmaze povinného z obchodného registra zaslal súdny exekútor Okresnému súdu Bratislava III návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov Okresný súd Bratislava III uznesením, č. k. XXEr XXX/XXXX-XX zo dňa 14.10.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2011. 15. Dňa 15.02.2016 bola v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žalovanému doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie odškodného. Po úkonoch smerujúcich k posúdeniu nároku žalobcu, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a zaslalo žalobcovi Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku, ktoré si žalobca preukázateľne prevzal dňa 25.05.2016. 16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci po a) nezákonným rozhodnutím, po b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d) nesprávnym úradným postupom. 17. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; 18. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 19. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 20. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 21. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 22. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. 23. Pokiaľ ide o ušlý zisk, je ním majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. 24. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. 25. Pri posudzovaní nároku žalobcu sa súd musel prvotne zaoberať existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie. Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu. 26. Prvou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu je preukázanie jeho vzniku. V predmetnej veci žalobca označuje ako titul nesprávny úradný postup súdneho exekútora X.. V. Š. v rámci exekučného konania sp. zn. A. XX/ XXXX, ktorý mal podľa tvrdení žalobcu spočívať v pasívnom a neefektívnom konaní exekútora, ktorý nekonal v záujme ochrany majetkových práv žalobcu ako oprávneného, bol nečinný, konal tzv. od stola. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nesprávny úradný postup exekútora ako jednu z náležitostí zodpovednosti štátu teda žalovaného za škodu nepreukázal. 27. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. A. XX/XXXX, mal súd preukázané že od podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 01.03.2004, súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom

a v primeraných lehotách vykonával jednotlivé úkony potrebné na zistenie majetku povinného a prípadné vymoženie uplatnenej pohľadávky. Exekútor vykonal nasledovné úkony: dňa 16.03.2004 realizoval doručenie poverenia na výkon exekúcie sp. zn. A. XX/XXXX, dňa 24.03.2004 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania zriadením exekučného záložného práva, predajom nehnuteľnosti, vydanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, dňa 31.03.2004 realizoval zisťovanie majetku povinného, dňa 14.04.2004 bol vydaný exekučný príkaz na nehnuteľný majetok povinného. 28. Z pripojených ďalších exekučných spisov pod sp. zn. A. XX/XXXX, sp. zn. A. XX/XXXX, sp. zn. A. XX/XXXX mal súd preukázané, že LIVAK PLAST s. r. o., vystupoval ako povinný aj v ďalších troch exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom X.. Š. pričom žalobca ako oprávnený aj v týchto exekučných konaniach mal vedomosť o tom, že z dôvodu hospodárnosti konania sú zisťovania ohľadom majetku povinného v prvom spise, sp. zn. A. XX/XXXX, nakoľko do predmetných spisov nahliadal a nespochybnil ani nenamietal takýto postup súdneho exekútora. 29. Žalobca v ďalšom dôvodnosť žaloby preukazoval aj tvrdením, že na základe nesprávnych tvrdení exekútora o nesprávnom úradnom postupe katastrálneho úradu v tejto veci sa domáhal pôvodne náhrady škody voči tomuto subjektu v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. sp. zn. XXC/XXX/ XXXX. V tomto konaní mal súd aplikovať ustanovenie § 118 ods. 2 OSP, pretože dospel k záveru, že žalovaná v tomto konaní W. S. pre Z.. Q. W. O. nepochybila, konala v súlade so zákonom, ale že vo veci flagrantne, na škodu majetkových práv navrhovateľa pochybil exekútor. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II. XXC/XXX/XXXX však táto skutočnosť nevyplýva a tvrdenie žalobcu súd vyhodnotil ako nepreukázané keď toto konanie bolo napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavené. 30. Žalobca v ďalšom dôvodnosť žaloby odôvodňoval nečinnosťou exekútora v čase po 16.09.2009 teda od právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu na majetok povinného pre nemajetnosť do dňa 27.05.2010, kedy bol povinný vymazaný z Obchodného registra. Z obsahu exekučného spisu ale aj zo spisu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8K 1/2004 mal súd preukázané, že v uvedenom exekučnom konaní došlo v zmysle ust. § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní dňa 07.12.2004 k jeho prerušeniu zo zákona nakoľko na majetok povinného LIVAK PLAST s.r.o. ako úpadcu bol uvedeným dňom, na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. XK X/XXXX-XXX vyhlásený konkurz. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8K 1/2004-702 zo dňa 10.08.2009 zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o nečinnosti exekútora a teda nesprávny úradný postup ako základ vzniku škody aj v tejto časti žalobca nepreukázal, a to vzhľadom na výsledok konkurzného konania v ktorom pre nemajetnosť nebol uspokojený žiadny veriteľ. Nie je potom zrejmé, že aj keby sa žalobca úspešne domáhal priznania svojho nároku v konkurznom, alebo akomkoľvek inom konaní, tento by z majetku spoločnosti povinného nebol nikdy uspokojený. Súd naviac uvádza, že sám žalobca ešte v januári 2004 konkrétne dňa 07.01.2004 podal návrh na vyhlásenie konkurzu na povinného LIVAK PLAST s.r.o. 31. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej škody a jej výšky. Súd tak v ďalšom konštatuje aj absenciu existencie škody. Žalobca si nárokuje náhradu škody vo výške 77 831,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 15.01.2013 do zaplatenia, ktorú škodu uplatňuje vo výške pohľadávky proti povinnému priznanej na základe, teda v prípade ak sa veriteľ už nemôže domôcť svojho nároku u dlžníka. Štát tak nemôže plniť zastupujúcu funkciu v náhrade takto vzniknutej a uplatnenej škody. 32. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nie je daná ani príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Žalobca podal návrh na

vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.03.2004 potom, ako sám žalobca podal voči povinnému návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 07.01.2004. Následne žiadosťou zo dňa 29.01.2004 žiadal o vyznačenie plomby na majetok povinného, ktorá je uvedená pod č. G.-XXX/ XXXXX ako 21. v poradí. Žalobca teda už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mal vedomosť o insolventnosti povinného a teda ak žalobca najskôr podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, a neskôr aj návrh na vykonanie exekúcie, mohol a mal predpokladať stret oboch konaní, ako aj skutočnosť, že v prípade speňaženia akejkoľvek pohľadávky v rámci exekučného konania, táto by pripadla do majetkovej podstaty úpadcu v rámci konkurzného konania v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a Exekučného poriadku. Žalobca nepreukázal, že súdny exekútor tak mal reálnu možnosť z procesného hľadiska konať tak, aby bola exekúcia v prospech žalobcu aj účinne a zákonne zrealizovaná. Ak by aj súdny exekútor speňažil nehnuteľný majetok, resp. vymohol hnuteľný majetok od povinného, tento by sa stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a bol by určený na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní. Priamou a bezprostrednou príčinnou súvislosťou je potom iba tá skutočnosť, že osoba povinného sa stala insolventnou do takej miery, že konkurz vedený na jej majetok musel byť zrušený pre nemajetnosť, následkom čoho došlo k zrušeniu povinného a k jeho výmazu z obchodného registra. 33. Súd potom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých vyššie uvedených zákonom stanovených podmienok, pričom žalobca v zmysle zásady kontradiktórnosti a povinnosti uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia v konaní nijakým spôsobom nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu tak v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne vznik škody, a príčinnú súvislosť medzi ňou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom a škodou. So zreteľom na túto skutočnosť súd žalobu žalobcu zamietol. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V posudzovanom spore bol žalovaný v konaní úspešný ktorému by patril v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.