Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-304-2015.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/304/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. O. 2, G., zastúpená VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225,proti žalovanému: F.. M.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 6, G., o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.925,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.925,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36,4 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2015 domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným nadobudli v apríli 2007 2- izbový byt v G. na E. ulici č. 6, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V auguste 2013 bola žalovaným donútená odsťahovať sa z predmetného bytu. Žalovaný po jej odsťahovaní vymenil na byte zámky a znemožnil jej prístup do bytu, pričom tvrdil, že žalobkyňa nemá na uvedený byt žiaden nárok. Nakoľko manželstvo v čase podania žaloby nebolo rozvedené, ale už bol podaný návrh na rozvod manželstva, žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť platiť jej do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, spočívajúce vo výlučnom užívaní bytu žalovaným. Peňažná náhrada mala predstavovať polovicu z obvyklého nájomného za prenájom porovnateľných bytov v danej lokalite, pričom zisťovaním dospela k záveru, že obdobný byt v danej lokalite bolo možné prenajímať minimálne za sumu 400,- Eur mesačne. Preto navrhovala, aby súd určil žalovanému povinnosť platiť jej mesačnú náhradu vo výške 200,- Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „vyporiadanie BSM“). Súčasne žiadala spätne peňažnú náhradu vo výške 200,- Eur za každý mesiac od augusta 2013 až do právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené a na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 9C/375/2015, a preto žiadal, aby bolo konanie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia spojené s konaním o vyporiadanie BSM.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že uvedené konania spolu nijako nesúvisia a nesúhlasila so spojením vyššie uvedených vecí na spoločné konanie.
5. Žalovaný v duplike opätovne trval na spojení veci, nakoľko podľa jeho názoru sporové veci spolu súvisia. V konaní o vyporiadanie BSM totiž dokázal, že byt patrí iba jemu a kúpil ho za svoje peniaze, a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohacovaniu. V ďalšej duplike žalovaný uviedol, že so žalovanou žil dlhodobo v W.. Žalovaný sa so synom žalobkyne - V. H. dohodol na tom, že syn žalobkyne za peniaze žalovaného, kúpi na Slovensku nehnuteľnosti na meno syna žalobkyne a po tom, čo žalovaný príde trvalo na Slovensko, mu V. H. tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou odovzdá. Syn žalobkyne mu však sporný byt na E. daroval tak, že bol darovaný do BSM, a tak sa k jeho bytu dostala aj žalobkyňa. Tvrdil, že v konaní o vypriadanie BSM dokázal, že byt kúpil iba za svoje vlastné peniaze, byt parí iba jemu, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
6. Uznesením č. k. 6C/304/2015-129 zo dňa 7.9.23017 súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 6.050,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.050,- Eur od 01.07.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je povinný uhradiť na účet žalobkyne sumu vo výške 275,- Eur každý kalendárny mesiac, vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom júl 2017. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne vo výške 100%.“
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. O., návrhom na rozvod manželstva, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.5.2017, potvrdením o trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 3.4.2017, trhovým ohodnotením prenájmu zo dňa 20.6.2017, darovacou zmluvou medzi synom žalobkyne a sporovými stranami zo dňa 18.12.2006, návrhom na povolenie vkladu zo dňa 18.12.2006, fotokópiami zápisníc vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015 zo dňa 22.1.2016, 22.3.2016, 26.9.2016, zmluvou o nájme bytu zo dňa 30.6.2015, rozhodnutím daňového úradu G. č. 103185969/2016 zo dňa 20.5.2016, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
8. Právna zástupkyňa žalobkyne prednesom žaloby uviedla, že dňa 5.6.2015 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o rozvode manželstva sporových strán. Sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu na E. ulici č. X v G. a obaja majú právo požívať úžitky plynúce z tohto vlastníctva. Od roku 2013 žalobkyňa sporný byt neobýva, nevie sa doň dostať, pretože na byte sú vymenené zámky. Žalovaný znemožnil žalobkyni užívanie tohto bytu a finančné prostriedky z nájmu tohto bytu si prenechal v celosti pre seba.
9. Žalovaný uviedol, že zámky na byte vymenil až po určitom čase, kedy bola žalobkyňa odsťahovaná, a to iba z obavy, že mu žalobkyňa bude kradnúť veci z bytu. Je pravdou, že byt prenajímal 10 mesiacov za sumu 385,- Eur mesačne, nakoľko bol vo finančnej núdzi a potreboval peniaze. Priznal, že počas tejto doby bola žalobkyňa reálne obmedzená v užívaní bytu. Do bytu sa však mohla kedykoľvek vrátiť, prístup doň mala. Tvrdil, že peniaze na kúpu bytu však boli jeho a pokiaľ aj žalobkyňa na kúpu bytu prispela nejakou finančnou čiastkou z nájmu jej bytu, takáto suma bola veľmi malá.
10. Z LV č. XXXX pre okres G. IV, obec BA-m. č. O., k. ú. O. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci (1/1) bytu č. XXX na XX. p., v bytovom dome na ul . E. č. 6, a spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 6386/403504-ín. Byt nadobudli darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 8820/60 zo dňa 11.4.2007.
11. Z návrhu na rozvod manželstva zo dňa 3.5.2015 vyplýva, že žalovaný podal návrh na rozvod manželstva.
12. Z písomného vyjadrenia žalovaného, došlého súdu dňa 22.5.2017 vyplýva, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. Žalovaný žil aj so žalobkyňou, ako svojou vtedajšou manželkou, dlhodobo v W.. Byt podľa jeho tvrdenia nadobudol za svoje vlastné peniaze. Nakoľko sa zdržiaval v W., kúpu bytu mu obstaral syn žalobkyne, pričom dohoda bola taká, že keď sa on aj so žalobkyňou natrvalo usadia na Slovensku, tak mu syn žalobkyne byt darovacou zmluvou odovzdá do výlučného vlastníctva. Syn žalobkyne ho oklamal, keď predmetný byt na E. ulici, ktorý syn žalobkyne daroval žalobkyni aj žalovanému, bol príslušnou správou katastra zapísaný ako súčasť BSM.
13. Návrhom na zmenu žaloby, ktorý bol súdu doručený dňa 11.7.2017, žiadala žalobkyňa zmeniť žalobu. Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na XX. p. bytového domu na E. ul. č. 6, súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt nadobudli na základe darovacej zmluvy, ktorou previedol vlastníctvo k tomuto bytu na sporové strany syn žalobkyne, a to z dôvodu, že tento bol v čase neprítomnosti oboch sporových strán (ktorí žili v W.) poverený sporovými stranami, aby pre nich kúpil byt za ich finančné prostriedky, pričom pre uľahčenie transakcie mal byt najskôr nadobudnúť do svojho vlastníctva a po návrate ho mal darovacou zmluvou previesť na sporové strany, čo sa aj stalo. Nakoľko sporové strany boli manželmi, zarobené peniaze počas pobytu v W. nadobúdali do BSM, teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že byt si žalovaný obstaral za vlastné peniaze, pretože byt bol obstaraný z peňazí z BSM. To, že je byt iba jeho, začal žalovaný tvrdiť až potom, keď sa začalo konanie o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené dňa 2.6.2015, týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, má žalobkyňa za to, že príjmy získané z prenájmu bytu patria vzhľadom na neexistenciu BSM už do výlučného vlastníctva každého z manželov a to rovným dielom. Žalobkyňa sa zmenou žaloby domáhala, aby jej žalovaný uhradil sumu finančných prostriedkov vo výške 1 nájomného za 10 mesiacov, počas ktorých žalovaný byt prenajímal za sumu 385,- Eur mesačne, t. j. žiadala priznať 1.925,- Eur. Súčasne žiada priznať 1 sumu mesačného nájomného určeného nezávislými subjektmi v oblasti realitného trhu (vo výške 550,- Eur/mesačne) za zvyšných 15 mesiacov, počas ktorých rovnako žalobkyňa nemohla užívať byt, t. j. žiada priznať sumu 4.125,- Eur (za mesiace 6/2015 - 6/2017). Taktiež žiadala priznať sumu 275,- Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2017, vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci ako 1 sumy mesačného nájomného určeného nezávislými subjektmi v oblasti realitného trhu do času, kedy bude žalobkyni umožnené užívať ako spoluvlastníčke spornú nehnuteľnosť, pričom vychádzala z priemerných trhových cien nájmu v danej oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súčasne žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.050,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia.
14. Z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 3.4.2017, vystaveným G. V. s.r.o. vyplýva, že cena prenájmu za byt na ul. E. č. X v G., sa pohybuje na úrovni 550,- Eur za mesiac.
15. Z trhového ohodnotenia prenájmu zo dňa 20.6.2017, vystaveným S.. S. I. vyplýva, že možný prenájom sporného bytu v období od júna 2015 do júna 2016 sa pohybuje vo výške 550,- Eur/mesačne a v období od júna 2016 sa pohybuje vo výške 550,- Eur/mesačne.
16. Darovacou zmluvou medzi synom žalobkyne, ako darcom a sporovými stranami, ako obdarovanými, došlo dňa 18.12.2006 k darovaniu bytu č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na XX. p. bytového domu na ul. E. č. X v G., súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX - parcela na LV č. XXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt mal byť v zmysle vôle darcu darovaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe opravy, vykonanej v texte darovacej zmluvy darcom, bola vôľa darcu zmenená tak, že byt mal byť darovaný do podielového vlastníctva obdarovaných.
17. Z návrhu na povolenie vkladu zo dňa 18.12.2006, podaným na Katastrálny úrad v G. darcom a obdarovanými vyplýva vôľa vykonať zápis zmeny vlastníckeho práva k predmetnému bytu na E. ulici č. X z darcu na obdarovaných do ich spoluvlastníckeho podielu 1/1 (do bezpodielového spoluvlastníctva).
18. Z fotokópie zápisnice vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015 zo dňa 22.3.2016 z výpovede svedka F.. V. H. vyplýva, že byt na E. ulici mal byť týmto svedkom, ako darcom darovaný do bezpodielového spoluvlastníctva obdarovaných (pozn. súdu žalobkyne a žalovaného). Na podnet katastra ale podľa vyjadrenia svedka došlo k oprave v darovacej zmluve v tom smere, že byt sa daruje do podielového vlastníctva. Svedok tvrdil, že pracovník katastra, ktorý dal podnet na zmenu darovania do podielového vlastníctva zrejme zazmätkoval, a nakoniec bol predmetný byt predsa len darovaný do BSM. Aj list vlastníctva k tomuto bytu je vyhotovený tak, že byt je vo vlastníctve sporových strán a je teda v BSM. Takýto zápis v katastri je podľa svedka správny.
19. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.6.2015, uzatvorenej medzi prenajímateľom - žalovaným a I. W., ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ prenechal nájomníkovi do užívania zariadený byt č. XXX nachádzajúci sa na XX. p. bytového domu (pozn. súdu správne malo byť uvedené XX. p., ako to vyplýva
z LV č. XXXX) na ul. E. č. X v G., za mesačné nájomné vo výške 385,- Eura a za mesačné zálohové platby za energie vo výške 140,- Eur. Začiatok nájmu bol dohodnutý od 1.7.2015 na dobu neurčitú.
20. Z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, č. 103185969/2016 zo dňa 20.5.2016 vypláva, že daňový úrad zrušil žalovanému registráciu pre daň z príjmov fyzickej osoby ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie neobsahuje vyznačenie jeho právoplatnosti.
21. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
22. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
23. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
24. Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
25. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
26. Podľa § 139 ods. 2 veta prvá OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
27. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00 %.
32. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol pod č. k. 6C/304/2015-129 zo dňa 7.9.2017 rozsudkom, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.925,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.925,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie trov konania žalovanému v rozsahu 36,4 %.
33. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného odkazovania mal súd za preukázané, že sporové strany sú v katastri nehnuteľnosti pod LV č. XXXX pre k. ú. O., vedené ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XXX na XX. p., v bytovom dome na ul. E. č. X a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 6386/403504-ín. Byt nadobudli za trvania manželstva darovacou zmluvou od syna žalobkyne, ktorej vklad bol povolený pod V 8820/60 zo dňa 11.4.2007. Manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené dňa 2.6.2015, pričom v súčasnej dobe prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015, konanie o vyporiadanie BSM. Predmetom tohto konania bolo
vydanie peňažného plnenia žalovaným (bezdôvodného obohatenia), ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že nehnuteľnosť, patriacu do BSM (byt na E. č. 6) prenajímal počas trvania manželstva, pričom peniaze z prenájmu bral iba sám a žalobkyni ani časť z nich neodovzdal, hoci na to, ako rovnoprávna spoluvlastníčka nehnuteľnosti, mala právo. Žalobkyňa tvrdila, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom aj úžitky z toho prenájmu plynúce, sú taktiež súčasťou BSM. Konajúci súd sa najprv musel vysporiadať s otázkou, či predmet konania nemá byť riešený, ako pohľadávka žalobkyne voči žalovanému v rámci vvyporiadania BSM. Súd dospel k záveru, že peňažné plnenie, ktoré žalobkyňa žiada od žalovaného nie je predmetom vyporiadania BSM, a to z nasledovných dôvodov. Z kogentného ustanovenia § 143 OZ možno vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva darom obidvom manželom, sa nestávajú predmetom ich BSM, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia § 143 OZ o darovaných veciach platí nielen pri nadobudnutí vecí jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí vecí (darovaním) obidvom manželom. Sporové strany nadobudli sporný byt darovaním za trvania manželstva a napriek tomu, že v katastri nehnuteľností sú uvedení ako bezpodieloví spoluvlastníci (1/1), správne malo byť uvedené, že sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere 1 k celku. Z uvedeného dôvodu preto súd posudzoval príjem z prenájmu nehnuteľnosti ako majetok, ktorý netvorí masu BSM. Na základe takýchto úvah súd extrahoval záver, že obidvaja bývalí manželia, ako podieloví spoluvlastníci s rovnakým podielom na veci, majú nárok aj na rovnakú mieru úžitkov z tejto nehnuteľnosti. Predmetom konania nebola skutočnosť, ktorú namietal žalovaný, a teda že byt nadobudol iba za svoje výlučné peniaze a že byt pre neho kúpil syn žalobkyne, pretože titul nadobudnutia bytu na E. ul. sporové strany neodvodzujú od kúpnej zmluvy, ale od zmluvy darovacej, na základe ktorej sa stali rovnoprávnymi podielovými spoluvlastníkmi. Bolo nesporné, že žalovaný prenajímal byt na E. ulici v trvaní 10 mesiacov za sumu 385,- Eur mesačne, pričom túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný a žalobkyňa dĺžku nájomného vzťahu, ani výšku nájmu nerozporovala, pričom z týchto poznatkov aj odvodzovala svoj nárok na polovičku prijatého nájomného. Žalovaný teda titulom nájmu utŕžil sumu 3.850,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nedostala od žalovaného vyplatenú polovicu týchto peňazí (ako 1 vlastníčka nehnuteľnosti), súd jej priznal nárok na sumu 1.925,- Eur, čo je presná polovica z celej sumy žalovaným prijatého nájomného za prenajatý byt. Nakoľko žalovaný sumu neuhradil v momente, keď peniaze obdržal, súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne, počnúc od 1.7.2017, odkedy žiadala úrok z omeškania priznať. V prevyšujúcej časti 4.125,- Eur s príslušenstvom (6.050,- Eur - 1.925,- Eur) súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa žiadala od žalovaného nájomné za zvyšných 15 mesiacov, pričom toto obdobie nielenže nepresne označila (označila obdobie 6/2015-6/2017, čo je 24 mesiacov), pričom vychádzala z odborných vyjadrení o trhovej cene nehnuteľnosti, za ktorú bolo možné prenajímať byt na E., pričom dospela k záveru, že žalovaný by pri prenajatí bytu na obdobie 15 mesiacov za sumu 550,- Eur mesačne zinkasoval 8.250,- Eur, pričom žalobkyňa si preto nárokuje polovicu tejto sumy, a to 4.125,- Eur. Súd nielenže nemal preukázané, prečo žalobkyňa vychádzala pri výpočte dlžného nájomného z obdobia 15 mesiacov, ale nemal preukázané ani to, o ktoré konkrétne mesiace, resp. roky by sa malo jednať. Rovnako rozporné je odôvodnenie obdobia žiadaného nájmu, keď žiadala nájom za 15 mesiacov, ale pritom časové rozpätie označila obdobím 6/2015-6/2017. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takto vymedzené obdobie však zasahuje aj do obdobia, kedy bolo nájom skutočne realizovaný nájomníkom Ukropcom (zmluva bola uzatvorená od 1.7.2015 a nájom trval 10 mesiacov). Žalobkyňa teda žiadala nielenže polovicu nájmu z obdobia 10 mesiacov (od 1.7.2015-1.5.2016), kedy bol prenájom skutočne realizovaný, ale dlžné nájomné žiadala priznať aj za obdobie 6/2015-6/2017, kde je zrejmé, že minimálne v rozsahu 10 mesiacov ide o totožné obdobia. V neposlednom rade, ale hlavne žalobkyňa nepreukázala, aký ďalší príjem z nájmu mal mať žalovaný, alebo o čo sa mal žalovaný obohatiť v období, keď byt neprenajímal. V období po ukončení 10 - mesačného nájmu žalovaný byt už ďalej neprenajímal, teda nemal z neho úžitky - nájomné, ktoré by mal vydať žalobkyni. Žalobkyňa svoj nárok definovala ako mesačné nájomné, pričom však k žiadnemu nájomnému vzťahu nedošlo, resp. jeho existencia nebola pred súdom preukázaná. Požadovať plnenia, ku ktorým by sa žalovaný „mohol dopracovať“, keby byt prenajímal, nemožno od žalovaného spravodlivosť žiadať, a to ani titulom nájomného, ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k žiadnemu obohateniu žalovaného, tak ako to definuje zákonná úprava nedošlo. To, že žalobkyňa mienila rozšírenou žalobou saturovať nemožnosť využívania bytu na E. č. 6, je zrejmé, avšak tento cieľ, ktorý sa snažila dosiahnuť, nie je v danom prípade možné alternovať jednoduchým požadovaním domnelého ušlého nájomného od druhého spoluvlastníka. Obdobnými úvahami sa súd spravoval aj pri sume 275,- Eur, ktoré žalobkyňa žiadal priznať ako polovicu mesačného nájomného, počnúc od mesiaca júl 2017 vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci, a to až do času, kedy jej bude umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,40 % účelne vynaložených trov konania. Žalobkyňa v zmysle zmenenej žaloby žiadala priznať istinu vo výške 6.050,- Eur s príslušenstvom. Súd jej priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.925,- Eur, čo je 31,80 %-tná úspešnosť žalobkyne a 68,2 %-tná úspešnosť žalovaného. Čistý úspech žalovaného bol teda vo výške 36,4 % (68,20 % - 31,80 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalobkyňa aj žalovaný, následkom čoho odvolací súd uznesením, č. k. 6Co/51/2018-189 zo dňa 31.5.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správy, napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože odvolací súd vec po právnej stránke posúdil odlišne v porovnaní so súdom prvej inštancie, pričom sporové strany nemali možnosť sa k tomuto pre ne novému právnemu názoru odvolacieho súdu vyjadriť. Odvolací súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že predmetný byt na E. ulici v G. syn žalobkyne F.. V. H. kúpil minimálne sčasti za spoločné peniaze sporových strán, teda za peňažné prostriedky patriace do BSM. Z výpovede Ing. H. súčasne vyplýva, že vyššie spomenuté nehnuteľnosti vrátane predmetného bytu kúpil s tým, že keď sa sporové strany vrátia z W., prevedie ich na nich. Tieto nehnuteľnosti teda „obstaral" pre sporové strany. F.. H. tiež výslovne uviedol, že predmetný byt daroval sporovým stranám do bezpodielového spoluvlastníctva a nie do podielového spoluvlastníctva (viď str. 3 posledný odsek a str. 4 prvý odsek zápisnice o pojednávaní z 22.3.2016 vo veci sp. zn. 9C/375/2015). Z toho možno vyvodiť záver, že predmetný byt sa stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a to napriek tomu, že ho nadobudli darovacou zmluvou uzavretou so synom žalobkyne F.. H.. Skutočná vôľa tak darcu - F.. H., ako aj obdarovaných - sporových strán totiž smerovala k tomu. aby sporové strany ako manželia predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a túto ich skutočnú vôľu treba rešpektovať. Treba uviesť, že aj na LV pre kat. úz. O. č. XXXX sú sporové strany zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu a tento zápis - ako je to uvedené vyššie - zodpovedá skutočnému stavu. Tvrdenie žalovaného, že sa s Ing. H. dohodol, že predmetný byt prevedie po návrate z W. do jeho výlučného vlastníctva, v konaní nebolo preukázané a zostalo teda iba v rovine tvrdenia.
36. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sporové strany oboznámil s doterajším priebehom konania a dokazovania a osobitne ich oboznámil s rozhodnutím odvolacieho súdu. Sporové strany nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, preto doteraz vykonané dokazovanie poslúžilo súdu prvej inštancie na ustálenie skutkovej a právnej stránke veci. Po právnej stránke súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, koriguje svoje právne posúdenie veci v tom smere, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako je to ja zapísané v katastri nehnuteľností.
37. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
38. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ, (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
39. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
40. Podľa § 514 OZ, ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
41. Podľa § 515 ods. 1 OZ, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.
42. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
43. Je nutné rešpektovať vôľu darcu bytu (F.. H.) a obdarovaných - vtedy ešte manželov (žalobkyňa a žalovaný), ktorých vôľa smerovala k tomu, aby predmetný byt darovaním nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po vecnej stránke v podrobnostiach súd odkazuje na zdôvodnenie meritórneho rozhodnutia, obsiahnuté aj v tomto rozhodnutí, pričom prízvukuje, že sporové strany sú vlastníkmi celého bytu (1/1), a teda žalobkyňa má právo od žalovaného požadovať polovicu nájomného, t. j. sumu 1.925,- Eur, ktoré zaplatil nájomca v celosti iba žalovanému. Súd žalobe nevyhovel v časti o zaplatenie „ušlého nájomného“ vo výške 4.125,- Eur, ako aj v časti o zaplatenie 275,- Eur, ktoré žalobkyňa žiadala priznať ako polovicu mesačného nájomného, počnúc od mesiaca júl 2017 vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci, a to až do času, kedy jej bude umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko aj v zmysle názoru odvolacieho súdu každá sporová strana ako bezpodielový spoluvlastník je vlastníkom celého bytu v podiele 1/1, a teda každý z nich má právo v rovnakej miere užívať byt, a preto nemohlo dôjsť, aby žalovaný užíval predmetný byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na požadovaný petit (suma 6.050,- Eur) v porovnaní s prisúdenou sumou (1.925,- Eur) bol v konečnom dôsledku úspešný žalovaný a súd mu vzhľadom na jeho čistý úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 36,4 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.