Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-31-2018.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: B-MONT Slovakia s. r. o., so sídlom Hliník nad Hronom, Pionierov 544, IČO: 46 051 031, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., so sídlom Vráble, Štúrova 412, IČO: 36557277, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/2/2016-181 zo dňa 30. novembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/2/2016-181 zo dňa 30. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 20Cb/2/2016-181 zo dňa 30.11.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 74.244,84 eur od 27.04.2015 do 25.06.2015, zo sumy 60.000,- eur od 26.06.2015 do 07.07.2015, zo sumy 55.000,- eur od 08.07.2015 do 17.07.2015, zo sumy 45.000,- eur od 18.07.2015 do 07.09.2015, zo sumy 35.000,- eur od 08.09.2015 do 20.10.2015, zo sumy 25.000,- eur od 21.10.2015 do 15.12.2015, zo sumy 20.000,- eur od 16.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe skutkových zistení, podľa ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 20.000,- eur z faktúry č. 2015020 1003, ktorou fakturoval sumu za dodávku a montáž, pričom faktúra je na sumu 74.244,84 eur, z ktorej žalovaný uhradil časť 54.244,84 eur pred podaním žaloby. Keďže k uvedenej čiastočnej úhrade došlo až po splatnosti faktúry, žalobca okrem nesplatenej časti istiny požaduje úrok z omeškania z celej sumy, a to podľa priebežne vykonávaných platieb. Nárok si žalobca uplatňuje ako nárok zo zmluvy o dielo na základe objednávky č. 2 zo dňa 15.01.2015. Žalobca uviedol, že dielo riadne a včas odovzdal a uhradenie časti dlhu žalovaným považuje za uznanie záväzku v zmysle § 407 Obchodného zákonníka. Svoj nárok žalobca preukazuje listinnými dôkazmi, najmä objednávkou, cenovou ponukou, faktúrou a súpisom vykonaných prác a dodávok, ako aj preberacím protokolom (č.l. 4-9). Zároveň žalobca pripojil výpisy z účtu, ktorými preukazuje čiastočné úhrady vykonané žalovaným (č.l. 15-20). Žalovaný v konaní nenamietal nárok žalobcu, pričom skonštatoval jeho existenciu. V konaní tak nebolo sporné, že došlo k vykonaniu diela, z ktorého nárok na doplatenie ceny diela si žalobca uplatnil. Žalovaný sa však bránil kompenzačnou námietkou, pričom žiadal započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke uplatnenej žalobou, a to iba do výšky žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi odôvodňoval tým, že žalobca pre neho vykonával dielo Zberný dvor Dolný Pial, ktoré dielo nebolo kvalitne vykonané a bolo tiež vykonané neskoro. Preto žalovanému v súvislosti s týmto dielom vznikol nárok na:
- sumu 2.632,16 eur z titulu nesprávne a naviac žiadaných prác, ktoré boli aj zaplatené,
- sumu 8.414,98 eur z titulu škody, ktorá vznikla žalovanému z dôvodu, že musel odstraňovať závady a nedorobky,
- sumu 49.309,52 eur z tituly zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania,
- suma nešpecifikovaná označená ako iné, dodnes nevyčíslené škody z titulu odstraňovania vád a nedorobkov po žalobcovi a škody, ktoré vznikli nezaplatením prác a dodávok zo strany investora - obce Dolný Pial z dôvodov, ktoré spôsobil žalobca.
Žalovaný na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy faktúra č. 2015097, krycí list rozpočtu, rozpočet, kópie zásielok pre žalobcu, zápis o odovzdaní a prevzatí diela, súpis vykonaných prác (č.l. 28-35).
3. V časti odôvodnenia venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na nasledujúce ustanovenia právnych predpisov: Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 - ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela dodávka a montáž Prestrešenia priestorov Malý Cetín. Žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe. Žalovaný nárok žalobcu nespochybnil. Teda v konaní skutočnosti ohľadne diela „Prestrešenie priestorov Malý Cetín“ nie sú sporné. Žalovaný z celkovej ceny diela 74.244,84 eur doposiaľ uhradil časť 54.244,84 eur, a to v šiestich splátkach nasledovne: dňa 25.06.2015 sumu 14.244,84 eur, dňa 07.07.2015 sumu 5.000,- eur, dňa 17.07.2015 sumu 10.000,- eur, dňa 07.09.2015 sumu 10.000,- eur, dňa 20.10.2015 sumu 10.000,- eur, dňa 15.12.2015 sumu 5.000,- eur. Keďže žalovaný plnil čiastočne svoj záväzok (vykonal do podania žaloby šesť čiastkových platieb, čím uhradil viac ako 70 % ceny diela), má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, keďže podľa súdu je možné usudzovať, že plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku, čo napokon vyplýva aj z toho, že žalobcov nárok žalovaný v konaní nespochybňuje a je si vedomý existencie vzťahu žalobcu so žalovaným ohľadne diela Prestrešenie priestorov Malý Cetín. Takéto uznanie záväzku je plne v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
5. Vzhľadom k omeškaniu žalovaného si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, a to s prihliadnutím na čiastočne vykonávané platby, keďže všetky čiastkové platby boli realizované až po splatnosti. Rovnako tento nárok žalobcu, t. j. nárok na úrok z omeškania z jednotlivých súm priebežne ponížených o vykonané platby, žalovaný nerozporoval. Preto súd žalobcovi okrem nároku na doplatenie istiny vo výške 20.000,- eur patrí aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 74.244,84 eur od 27.04.2015 do 25.06.2015, zo sumy 60.000,- eur od 26.06.2015 do 07.07.2015, zo sumy 55.000,- eur od 08.07.2015 do 17.07.2015, zo sumy 45.000,- eur od 18.07.2015 do 07.09.2015, zo sumy 35.000,- eur od 08.09.2015 do 20.10.2015, zo sumy 25.000,- eur od 21.10.2015 do 15.12.2015, zo sumy 20.000,- eur od 16.12.2015 do zaplatenia.
6. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo fixnej výške 40,- eur určenej právnymi predpismi.
7. Kompenzačnú námietku žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný žiadal započítať nárok na náhradu škody, zmluvnej pokuty a prác naviac, ktoré mal vykonať za žalobcu na diele Zberný dvor Dolný Pial. Podľa súdu však žalovaný svoj nárok jednoznačne nepreukázal a súd má o nich pochybnosti. Nebolo preto možné konštatovať, že v danej výške žalovanému patria a sú spôsobilé na započítanie.
8. Pri prácach naviac žalovaný uplatnil nárok na započítanie sumy vo výške 2.632,16 eur. Nie je zrejmé, o aké práve ide, že tieto práce žalovaný skutočne vykonal a že ich aj skutočne vykonal za žalobcu. Žalovaný neobjasnil, ako k danej sume dospel, nepreukázal ani to, že túto sumu vynaložil, resp. akým spôsobom dospel k záveru, že práve táto suma predstavuje hodnotu prác naviac. Dôvodnosť tohto nároku na započítanie žalovaný nepreukázal ani predloženými listinnými dôkazmi, nakoľko z týchto je zrejmé len objednanie prác, niektoré fakturácie (na škodu, penále) a komunikácia strán ohľadne preberacieho konania.
9. V konaní bol predložený zápis o odovzdaní a prevzatí diela Zberný dvor Dolný Pial (č.l. 34). Tento podpísal svedok V. a sú v ňom uvedené vady a nedorobky spolu s termínom ich odstránenia (do 30.12.2015) a suma za ostatné vady a odstránenia objednávateľom 8.414,98 eur. Túto sumu žalovaný uplatnil ako započítanie z titulu nároku na náhradu škody, ktorá vznikla, keď musel žalovaný za žalobcu odstrániť vady na diele Zberný dvor Dolný Pial. Vznik tejto škody, žalovaný v konaní nepreukázal. Súd nie je zrejmé, či skutočne k jej vzniku došlo a či je za túto aj zodpovedný žalobca. Žalovaný na preukázanie tejto časti započítacej námietky predložil faktúru (č.l. 28), z ktorej je len všeobecne uvedené „fakturujeme odstraňovanie závad a nedorobkov firmy B-Mont na stavbe Zberný dvor Dolný Pial“. Teda nie je vôbec zrejmé, o aké odstraňovanie a akých vád šlo. Rovnako z pripojeného krycieho listu rozpočtu (č.l. 29) a rozpočtu (č.l. 30) nie je možné zistiť, či ku vzniku škode došlo. Preukázanie uhradenia sumy, ktorú žalovaný žiada započítať ako náhradu škody, bolo základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody a následne bolo treba preukázať ostatné podmienky, ktoré zákon v prípade škody vyžaduje. Žiadnu takúto skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal.
10. Súd nepovažoval za preukázaný ani nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania (celkovo v sume 49.309,52 eur), pretože zmluvná pokuta nebola medzi stranami platne v písomnej podobe dohodnutá. Ustanovenie o zmluvnej pokute bolo včlenené do preberacieho protokolu (obsiahnutého na č.l. 34), ktorý však nepodpísali obe strany.
11. Ako ďalšiu časť započítacej námietky žalovaný uviedol nešpecifikovanú sumu označenú ako iné, dodnes nevyčíslené škody z titulu odstraňovania vád a nedorobkov po žalobcovi a škody, ktoré vznikli nezaplatením prác a dodávok zo strany investora - obce Dolný Pial z dôvodov, ktoré spôsobil žalobca. Takto uplatnená námietka je nejasná, nezrozumiteľná, nepreukázaná a súd nemohol na takúto námietku prihliadať. Preto ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
12. V neposlednom rade sa súd zaoberal aj ďalším vyjadrením žalovaného, ktorý v podaní zo dňa 20.09.2016 (č.l. 46) žiadal započítať už sumu z iného dôvodu a v inej výške, tentokrát ako „penále“, a to za neuhradenú faktúru 587,16 eur, za termín 56.941,86 eur, spolu vo výške 56.941,86 eur. Od tejto sumy odpočítal žalovaný ním vykonané práce a rozdiel žiadal započítať a uhradiť. V tomto prípade však takto zmenenú započítaciu námietku súd neakceptoval, keď absolútne nie je zrejmé, z akého titulu a o akú penalizáciu ide. Nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k záveru, že mu patrí penále. Penále za neuhradenú faktúru nebolo podľa predložených dôkazov dohodnuté, rovnako tak ani penále za termín. Takéto vyjadrenia súd vyhodnotil ako účelovú obranu a snahu žalovaného neuhradiť nárok, ktorý žalobcovi patrí.
13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže nárok žalobcu v konaní nebol spochybnený, a to ani kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú v celom uplatnenom rozsahu.
14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie, pričom poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
16. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil jeho procesnú obranu v podobe kompenzačnej námietky. Záväzky žalobcu voči žalovanému boli podľa žalovaného v konaní preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami strán a svedkov. Jedinou obranou žalobcu bolo, že nárok uplatnený kompenzačnou námietkou žalovaného neuznáva, predložené dôkazy však nevyvrátil a účinne nepoprel žiadnymi skutkovými tvrdeniami. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v záverečnej reči vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného nemal brať súd do úvahy so zreteľom na § 153 CSP (sudcovskú koncentráciu konania), ako aj vzhľadom na § 154 CSP (zákonnú koncentráciu konania). Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného bolo splnené ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého nepopreté skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné. Ohľadne jednotlivých častí svojej kompenzačnej námietky žalovaný uviedol:
- suma 2.632,16 eura z titulu nesprávne naviac žiadaných a zaplatených položiek faktúry. Z listinného dôkazu, nachádzajúci sa v spise na č.l. 35, vyplýva výpočet rozdielu medzi skutočne vykonanými prácami a dodávkami žalobcu na stavbe Dolný Pial a fakturovanými prácami a dodávkami zo strany žalobcu, ktoré boli žalovaným zaplatené. Žalobca podľa žalovaného tento nárok nepoprel, keď ho označil za tzv. stratné. Ide o položky, ktoré si žalobca účtoval voči žalovanému, hoci nevykonal, prípadne vykonal v menšom množstve, ako ich žalovanému fakturoval.
- suma vo výške 8.414,98 eura - odstránenie vád za žalobcu zo strany žalovaného. K uvedenému sa vzťahujúca faktúra, ktorej prílohou je krycí list rozpočtu a samotný rozpočet, bola osobne doručená p. V.. Žalovaný v tomto smere žalobcovi písomne oznámil, že za neho z dôvodu potreby odovzdania diela investorovi vykonal konkrétne, v liste uvedené práce. V. v preberacom konaní zo dňa 18.12.2015 túto sumu odsúhlasil a žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní potvrdil, že žalovaný za žalobcu vady odstránil a účtoval vo faktúre. Skutočnosť, že opravy zatekania strešného plášťa robili zástupcovia žalovaného, potvrdil aj starosta obce.
- zmluvná pokuta za neskoré odovzdanie diela vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z ceny diela. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v objednávkach č. 1, 3 a 5, pričom tieto objednávky podpísali obe zmluvné strany.
- škoda z titulu nevyplatenia ceny diela z titulu úplného odstránenia vád. Starosta obce na pojednávaní dňa 24.01.2017 uviedol, že žalovanému práve z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu nevyplatil celú fakturovanú sumu.
17. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
18. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného vyjadril vo svojej replike. Uviedol, že žalovaný v odvolaní vo vzťahu k jednotlivým nárokom z uplatnenej kompenzačnej námietky duplikuje svoje tvrdenia uvádzané už v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie na každé jeho tvrdenie ohľadne kompenzačnej námietky reagoval v bode 32. odôvodnenia svojho rozsudku a podrobne uviedol dôvod, pre ktorý na ne nebolo možné prihliadnuť. Žalovaný nepreukázal v súdnom konaní, že by sa bol so žalobcom dohodol na tom, že si môže údajné vady diela odstrániť sám na vlastné náklady, prípadne prostredníctvom tretej osoby. Rovnako žalovaný nepreukázal ani to, že by boli údajné vady vznikli. Počas odovzdávania nehnuteľnosti 18.12.2015 tieto vady žiadnym spôsobom neukázal ani p. V., ktorý to potvrdil vo svojej výpovedi. Žalovaný nepreukázal vznik škody a jej presnú výšku a nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by údajná škoda mala byť spôsobená v dôsledku konania žalobcu. V prípade, ak by aj zmluvná pokuta medzi stranami sporu bola dohodnutá, bola by neurčitá. Žalovaný nešpecifikoval, z akej sumy ju počítal, za aké obdobie a v priebehu súdneho konania ani neuviedol jej presnú sumu. Súd uplatnenú kompenzačnú námietku posúdil za nedôvodnú, pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastných tvrdení.
19. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobca údajne riadne a včas nepoprel jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatnenej kompenzačnej námietky. Od doručenia odporu a špecifikácie uplatnených nárokov však žalobca popieral jednotlivé tvrdenia žalovaného. Aj v prípade, že by sa žalobca stotožnil s názorom žalovaného, že neboli jeho tvrdenia kvalifikovane popreté, považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
20. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v rámci právneho posúdenia veci aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal, čiže k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v danom prípade nemohlo dôjsť. Žalovaný navyše nešpecifikoval, v čom presne vidí nesprávne právne posúdenie veci a ani to, aké je podľa jeho názoru správne právne posúdenie v danom prípade. Žalovaný v texte svojho odvolania zároveň nešpecifikoval, akým procesným postupom mal súd znemožniť uplatnenie jeho konkrétnych procesných práv. Odvolaním napadnutý rozsudok žalobca považuje za vecne správny, obsahujúci všetky zákonné náležitosti. Rozsiahle odôvodnenie týkajúce sa skutkových tvrdení strán sporu, uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného, ale aj právneho posúdenia veci dáva odpoveď na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa sporu strán.
21. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
22. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojej duplike. Zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Nad jej rámec uviedol, že na kompenzačnú námietku v sume 8.414,98 eura a v sume 2.632,16 eura je možné hľadieť aj ako na zľavu z ceny diela, nakoľko žalobca vedel o vade a takúto vadu neodstránil (§ 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), resp. pri sume 2.632,16 eura aj ako na nárok na primerané zníženie ceny diela (§ 549 Obchodného zákonníka). Nesprávny procesný postup a porušenie práva na spravodlivý súdny proces žalovaný vidí v tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil tak skutkovo, ako aj právne, čím došlo k nesprávnemu odôvodneniu rozsudku a tým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
23. K duplike žalovaného sa žalobca opäť písomne vyjadril. Vo svojej reakcii už iba zopakoval svoju argumentáciu použitú skôr, pričom zdôraznil, že údajné vady diela neboli žalovaným preukázané. Predložil iba faktúru, ktorou údajne odstránil ním tvrdené vady. Takáto forma odstránenia vád však nebola medzi stranami dohodnutá. Vo vzťahu k sume 2.632,16 eura nešlo o nesprávne ani nevyžiadané práce, keďže zo strany žalovaného neboli poskytnuté presné podklady na vykonaní diela, v dôsledku čoho bolo potrebné niektoré stavebné otvory na diele upravovať.
24. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva strany na spravodlivý súdny proces) žalobca uviedol, že žalovaný skĺbil odvolacie dôvody uvedené za § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pričom nesprávny postup súdu podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP nie je možné považovať za nesprávne právne posúdenie veci.
25. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 07.06.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
26. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
27. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá CSP podotýka, že odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie považovať skutkové tvrdenia týkajúce sa kompenzačnej námietky žalovaného za nesporné v zmysle § 151 CSP.
28. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta druhá CSP, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
29. V danom prípade bolo konanie začaté doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 14.01.2016, čiže skôr, než Civilný sporový poriadok dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ustanovenie § 151 CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany aplikovať na povinnosť žalobcu poprieť skutkové tvrdenia žalovaného vzťahujúce sa k jeho kompenzačnej námietke spôsobom predpokladaným v ustanovení § 151 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd navyše uvádza, že v prípade, ak by tomu tak aj nebolo, žalobca v priebehu prvoinštančného konania skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané na podporu jeho kompenzačnej námietky popieral uvedením svojich vlastných skutkových tvrdení. To, že skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v popretí kompenzačnej námietky žalovaného podľa názoru žalovaného nemajú relevanciu, nie je v tomto smere podstatné a nespôsobuje neúčinnosť popretia skutkových tvrdení žalovaného.
30. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie tým, že v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým záverom a zároveň vec nesprávne právne posúdil, porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces v zmysle odvolacieho dôvodu zakotveného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Skutočnosť, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v rámci svojich skutkových záverov a právneho posúdenia veci v rozpore s predstavami žalovaného, samé o sebe nie je možné vnímať ako nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený odvolací dôvod definovaný v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP by vo väzbe na obsah odôvodnenia prvoinštančného rozsudku mohol byť naplnený za situácie, ak by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, v dôsledku čoho by vyprodukoval arbitrárne rozhodnutie nedisponujúce dostatkom relevantných dôvodov. Odvolací súd však konštatuje, že v danom prípade k takejto situácii nedošlo, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku adekvátne vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi tvrdeniami sporových strán, a to tak v rámci svojich skutkových ako aj právnych záverov. Skutočnosť, že skutkové a právne závery prvoinštančného súdu nie sú v zhode s predstavami jednej zo sporových strán, je prirodzeným znakom samotného sporu a v žiadnom prípade nezakladá dôvodnosť odvolania v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
31. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
32. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.