Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22P-34-2018.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/34/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. B. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolízny opatrovníkom: Q. práce, sociálnych vecí a rodiny N., so sídlom N., S. č. X/A, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - A., t. č. bytom M. č. XX, N., dieťa rodičov: matka - O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. 7, N., t. č. umiestnené v Q. D.. S. G. č. 6, U., a otec - F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., t. č. umiestnený v Q. Z. č. XX, G., N. N., na návrh matky o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Z. z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému F. B. N., nar. XX.XX.XXXX počnúc mesiacom marec XXXX z doterajšej sumy XXX eur mesačne na sumu XX eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa poskytuje na účet Q. úradu práce sociálnych vecí a rodiny. II. H. sa m e n í rozsudok P. súdu N. V č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX z XX.XX.XXXX v časti o výživnom na maloletého F. B. zo strany matky. L.. R. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
D. zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého F. B. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,- I. mesačne na sumu vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. 2. D. zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala zníženia výživného na maloletého zo sumy XXX,- I. mesačne na sumu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. A. návrh tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/ XXXX-XX vylúčil na samostatné konanie.
A. zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX otec zobral svoj návrh späť a konanie o jeho návrhu žiadal zastaviť. Z. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX konanie o návrhu otca vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX zastavil. Z. ďalej pokračoval v konaní o návrhu matky pod samostatnou sp. zn. XXP/XX/XXXX.
G. opatrovník sa k návrhu matky nepripojil, s tým, že žiadne zníženie výživného nie je v záujme maloletého. F. vo veci však ponechal na úvahu súdu.
S. dokazovaním súd zistil, že rozsudkom rozsudkom P. súdu N. V č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V. R. a každého z rodičov zaviazal výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tom čase obaja rodičia boli slobodní a bez ďalších vyživovacích povinností. P. bol vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený od XX.X.XXXX a jeho čistý príjem do XX.X.XXXX činil XX,XX eur. O. bola vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zarobila XX,XX eur netto a od XX.X.XXXX pričom za pomernú časť júla XXXX zarobila XX,XX eur netto. Z. matka bola slobodná bez vyživovacích povinností, nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eur mesačne. O.. F. mal X,X rokov.
F. tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému F. B. N., nar. XX.XX.XXXX z dovtedajšie sumy vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na XXX eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred k rukám starej matky V. R., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému F. B. N., nar. XX.XX.XXXX z doterajšie sumy vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na XXX eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred k rukám starej matky V. R., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. H. rozsudkom súd zmenil rozsudok P. súdu N. V č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výživnom na maloletého F., v čase vyhlásenia ktorého rozsudku boli obaja rodičia vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonným výživným. V čase ostatného rozhodovania súd vychádzal z toho, že obaja rodičia boli slobodní a okrem mal. F. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. O. bola v priebehu ostatného konania prepustená z výkonu trestu odňatia slobody XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX bola evidovaná na úrade práce, z evidencie bola vyradená pre nespoluprácu, poberala dávku v hmotnej núdzi XX,XX eur mesačne. D. bola po dobu X mesiacov v roku XXXX opäť vo výkone trestu odňatia slobody a po prepustení opäť v evidencii úradu práce, pričom poberala dávky v hmotnej núdzi XX,XX eur. N. v spoločnej domácnosti s jej matkou, ktorej pomáhala v starostlivosti o maloletého. R. problémy nemala, bola nemajetná so základným vzdelaním. P. maloletého sa zdržiaval na neznámom mieste, v evidencii sociálnej poisťovne nebol vedený, nemal záznam v živnostenskom registri, bol bez evidencie na úrade práce a od štátu nemal žiaden príjem. L. skutočnosti sa súdu z objektívnych dôvodov v danom čase nepodarilo zistiť. Z. matka maloletého bola nezamestnaná, trvale sa starala o maloletého a poberala mesačne rodičovský príspevok pri starostlivosti o zverené dieťa v sume XXX,XX eur, prídavok na dieťa XX,XX eur a opakovaný príspevok dieťaťu v sume XX,XX eur. O. F. navštevoval od X.X.XXXX S. materskú školu - Z. školu na W. X v N., kde stará matka platila za stravu pre dieťa XX eur mesačne a poplatok triedneho fondu X eur mesačne (na špeciálne pomôcky, odmeny, akcie). O. bol sledovaný v neurologickej ambulancii ako hypotónia, mentálna retardácia s autistickými rysmi, tiež psychológom so záverom W. autizmus. D. i alergológa, lieky neužíval žiadne. D. ortopedické vložky. V. sa obaja rodičia nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody. P. podľa oznámenia Q. na výkon trestu odňatia slobody N. N. nie je pracovne zaradený. O. má predpokladaný koniec trestu dňa XX.XX.XXXX. A. oznámenia Q. na výkon trestu odňatia slobody U. od augusta XXXX bola pracovne zaradená, pričom do marca XXXX dosahovala čistú pracovnú odmenu od XX,XX eur do XXX,XX eur mesačne (priemerne XXX,XX eur mesačne), z čoho jej boli strhávané zrážky na výživné na mal. F. B. v sumách od XX,XX eur do XX,XX eur (priemerne XX,XX eur mesačne). P. vyživovacích povinností ani osobný stav rodičov sa nezmenil.
O. vo svojej výpovedi pred súdom svoj návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti odôvodnila tým, že v čase jej poslednej úpravy v roku XXXX bola stanovená v neprimerane vysokom rozsahu, nakoľko po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody za marenie výkonu úradného rozhodnutia
- šoférovanie bez vodičského preukazu - mala problém nájsť si zamestnanie kvôli záznamu v registri trestov. Do opätovného vzatia do väzby za krádež dňa XX.XX.XXXX si však svoju vyživovaciu povinnosť síce s ťažkosťami, ale riadne plnila. V. vykonáva trest pre krádež spolupáchateľstvom v trvaní X rokov s tým, že podmienečne by mohla byť prepustená XX.XX.XXXX. Z. sa dopustila spolupáchateľstvom s jej vtedajším priateľom, ktorý ako sa ukázalo bol schizofrenik, ktorý ukradol auto, v ktorom som ho ona podľa jej tvrdenia pod nátlakom čakala a dávala pozor. A. na neho aj trestné oznámenie. V Q. v U., kde sa momentálne nachádza bola zaradená pracovne do leta XXXX. V. nepracuje pre nedostatok práce. R. stav má v zásade dobrý okrem problémov s pankreasom, ktoré jej začali vo väzbe. S matkou ktorá sa stará o maloletého je pravidelne v kontakte, pričom ju spolu s maloletým navštevovali vo väzbe v N., kde bola do októbra XXXX, avšak cestu do U. by maloletý kvôli svojmu zdravotnému stavu nezvládal. D. žiadny majetok vyššej hodnoty nevlastní. N. som odsúdená XXx pričom na slobode som pracovala brigádne, najčastejšie ako čašníčka, pričom bola schopná zarobiť si za mesačne cca XXX eur.
Z. matka, v náhradnej osobnej starostlivosti ktorej sa maloletý stále nachádza na základe rozhodnutia súdu, vo svojej výpovedi uviedla, že o vnuka sa stará XX rokov, počas ktorej doby majú jeho rodičia fakticky trvalý pobyt vo väzení. O. má XX rokov a pre autizmus má priznaný status R.. G. jeho diagnóze si vyžaduje celodennú intenzívnu starostlivosť, z ktorého dôvodu sa nemôže zamestnať v hlavnom pracovnom pomere. V súvislosti s náhradnou osobnou starostlivosťou jej bola doposiaľ mesačne vyplácaná celková mesačná suma XXX eur - XXX eur opatrovateľský príspevok, XX eur prídavok na dieťa, XX eur príspevok v náhradnej osobnej starostlivosti, XX eur príspevok na kompenzáciu v R. a XX eur príspevok na benzín, keď im bol v minulosti priznaný aj príspevok na zakúpenie motorového vozidla. V. má neisté ďalšie vyplácanie príspevku v náhradnej osobnej starostlivosti kvôli výške určeného výživného rodičom, ktoré však objektívne nie sú schopní plniť, keď by si však potreby maloletého určite vyžadovali ponechanie doterajšej výšky výživného. A. dcéra bola pracovne zaradená z Q. posielali starej matke sumu XX - XX eur mesačne. D. výživné jej nikdy vyplácané nebolo s tým, že naň ani nemá nárok. A. bol otec maloletého na slobode, posielal jej výživné nepravidelne, zvyčajne sumu XXX eur na X mes. V. jej od otca z Q. nechodí žiadne výživné.
Čo sa týka maloletého, podľa udania starej matky navštevuje školu Y., kde je od XX,XX do XX,XX hod.. S návštevou školu sú spojené náklady cca XX eur mesačne vrátane stravy. V. autista často ničí veci aj oblečenie a tiež má špecifické prejavy, keď si pri každej návšteve obchodu vynucuje nákup svojich obľúbených sladkostí a nápojov a v prípade odopretia sa napr. hodí o zem. Y. školský rok chodí na hipoterapiu za XX eur na hod. podľa finančných možností raz až dva krát týždenne. A. špeciálne topánky za XX eur 2x ročne. S liekmi maloletého sú spojené náklady cca XX eur mes. H. mu treba vykrývať čas napr. detskými kútikmi s čím sú tiež spojené zvýšené náklady, pričom má tiež špecifické náklady na stravovanie. S vnukom bývajú sami v prenajatom byte za XXX eur mesačne vrátane energií. V. stará matka zvládala vykrývať všetky náklady na výživu vnuka, snaží sa príležitostne si privyrobiť keď je vnuk v škole a to žehlením alebo drobnými krajčírskymi prácami. A. je treba finančne jej vypomáha aj druhá dcéra. O. podanú aj žiadosť na byt už 4. rok, pričom by nám mohol byť pridelený v horizonte X rokov, čím by sa jej znížili náklady na bývanie na XXX eur mes. Z. ešte dôchodkový vek nedosiahla. O. vyššej hodnoty nevlastní. R., aby súd pri rozhodovaní zohľadnil objektívne schopnosti a možnosti matky aj po jej prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kedy bude mať opätovne problém nájsť si prácu a teda aby rozsah vyživovacej povinnosti matky bol stanovený skutočne objektívne s prihliadnutím na zákonné kritéria.
A. § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea
- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
V danom prípade súd dospel k záveru, že napriek tomu, že sa potreby maloletého F. B. od poslednej úpravy nie len ze neznížili, ale naopak vzrástli primerane prirodzenému vzrastu nákladov v súvislosti s plynutím času, ako aj v súvislosti s jeho vyšším vekom, súvisiacimi fyziologickými zmenami, bol v danom prípade návrh matky podaný čiastočne dôvodne za zohľadnenia jej schopností a možností.
O. a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
R. pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
V posudzovanej veci súd musel zohľadniť, že výživné matke v čase poslednej úpravy bolo stanovené výlučne na základe potrieb maloletého bez toho, aby boli súdu dostatočne známe reálne zárobkové schopnosti a možnosti matky vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté v jej neprítomnosti. D. tomu, že súd nemohol prihliadať na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa matka aktuálne nachádza s poukazom na jej subjektívne zavinenie takéhoto stavu, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vzdelania matky, jej praxe a naposledy dosahovaného príjmu na slobode, súd dospel k záveru, že za zohľadnenia odôvodnených potrieb maloletého schopnostiam a možnostiam matky, ktorá sama priznala predchádzajúci príjem na úrovni cca XXX eur mesačne, zodpovedá výška výživného v rozsahu XX eur mesačne, čo je zhruba X/X reálnych zárobkových schopností matky za predpokladu, že by využívala naplno svoj pracovný potenciál, čo je primeraná časť jej potenciálnej odmeny postihnuteľná výživným pri absencii iných vyživovacích povinností. Z. nemohol zohľadňovať obmedzenú výšku odmeny matky v ústave na výkon trestu odňatia slobody, resp. aktuálne nezradenie do práce z dôvodu, že nezodpovedný prístup matky, ktorá bola právoplatne odsúdená za spáchanie trestného činu nemôže ísť na úkor výživy maloletého dieťaťa, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa deti predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb a v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti počínať si tak, aby zo subjektívnych dôvodov jeho zavineným konaním nedochádzalo k obmedzeniu jeho zárobkových schopností a možností. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva.
S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd dospel k záveru, že návrh matky je podaný čiastočne dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Odvolanie osôb, ktoré sa svojho práva vzdali podľa § 387 CSP nie je prípustné.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).