Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: U.. K. Ď., E.. XX.XX.XXXX, I. A. M. XXXX/X, XXX XX Bratislava - B., zast.: JUDr. Lucia Anovčinová, advokátka, Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 42 362 318, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 71 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.04. 2016 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 2.567 Eur. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku - Okresný dopravný inšpektorát dňa 26.01 2011 vydal Rozhodnutie o priestupku č. ORP-DI-SK-385/2010 v ktorom rozhodol, že žalobca sa uznáva vinným zo spáchania priestupku tým, že dňa 04.1 1.2010 o 19.29 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že neznámy vodič jazdil s vozidlom evid. č. I.-XXX Q. K. I. po Z. T. v smere jazdy doľava na B., pričom nedal prednosť pri odbočovaní doľava oproti jazdiacemu autobusu MHD linky č. 191 evid. č I.-XXX I. vodič W., jazdiaceho po X. T. v smere jazdy na Z., ktorý v snahe zabrániť zrážke vozidiel s autobusom zabrzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho L., k zrážke vozidiel nedošlo. Neznámy vodič odišiel z miesta dopravnej nehody. Objasňovaním bolo zistené, že voz. evid. č. I.-XXX Q. viedol vodič K. Ď., ktorý týmto svojim konaním porušil § 14 ods. 4. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona č. 8/2009 Z z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len . Podľa § 22 ods. 2 písm. c) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 200 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 6 mesiacov, a to od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca vzdal odvolania na ústnom pojednávaní dňa 26.01.201 I.

2. Žalobca podal dňa 11.04.2011 Návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 08.04.2011. v ktorom sa domáhal povolenia obnovy konania č. k. ORP-Dl-SK-385/ z dôvodu, že správny orgán vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Dokazovaním nebolo preukázané, že bolo nutné, aby vodič autobusu prudko zabrzdil, a tým sa vyhol možnej zrážke s vozidlom žalobcu, nebolo preukázané, že vodič autobusu nemohol prejsť okolo vozidla žalobcu, nebolo preukázané že bolo nutné také prudké brzdenie, nakoľko vzdialenosť medzi oboma vozidlami po zastavení bola asi sedem metrov,

nebolo preukázané, že vodič autobusu dal nejakým spôsobom najavo žalobcovi, že došlo k zraneniu cestujúceho v autobuse.

3. O návrhu na povolenie obnovy konania správny orgán rozhodol rozhodnutím o nepovolení obnovy konania zo dňa 13.07.2011, a teda návrh zamietol a obnovu konania nepovolil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.08.2011, nakoľko mal za to, že sa správny orgán sa nijako nevyporiadal so skutočnosťami uvádzanými v návrhu na povolenie obnovy konania. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove o odvolaní rozhodlo Rozhodnutím zo dňa 25.10.2011. č. p : KRP- P-121-003/KDI-BCP-2011, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové konanie, nakoľko bolo vydané v rozpore s ustanovením § 46. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len /zákon o správnom konaní) s poukázaní m na § 63 ods. 1 a §62 ods. 1 zákona o správnom konaní.

4. Následne vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutie o nepovolení obnovy konania zo dňa 13.12.2011. č. p.: ORP-DI-SK-385/2010. ktorým rozhodol, že návrh na povolenie obnovy zo dňa 08.04.2011 zamieta a obnovu konania nepovoľuje. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.12.2011. O Odvolaní rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove. Krajský dopravný inšpektorát Rozhodnutím č KRP-P-I 1- 001/KDI-BCP-2012 zo dňa 09.02.2012. ktorým rozhodnutie o nepovolení obnovy konania vydané Okresným dopravným inšpektorátom. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku, pod č. p ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.12.2011 potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo.

5. Dňa 17.02.2012 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove s vecou: Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania upovedomenie, zo dňa 10.02.2012. v ktorom bolo uvedené, že nakoľko existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, je tu dôvod pre začatie konania podľa § 65 zákona o správnom konaní a preto Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove z vlastného podnetu začína mimo odvolacie konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011. Dňa 01.03.2012 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Krajský dopravný inšpektorát, č. p : KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 24.02.2012. ktorým bolo právoplatné rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku pod č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011 v zmysle § 65 ods. 2 zákona o správnom konaní zrušené. V tomto rozhodnutí nadriadený správny orgán okrem iného konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia o priestupku postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 zákona 0 správnom konaní, t. j. odôvodnenie rozhodnutia o priestupku dostatočne neuvádza akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, d ale j konštatoval, že rozhodnutie o priestupku bolo vydané nezákonne.

6. Dňa 11.06.2012 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené Rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Kežmarku. Okresný dopravný inšpektorát, č p : ORP- D1- SK-385/20I0 zo dňa 31.05.2012. ktorým sa žalobca uznal vinným zo spáchania priestupku, ktorý spáchal tak. že dňa 04.1 1.2010 o 19.29 hod. pri dopravnej nehode ako vodič viedol mot. voz. evid č. I.

v Bratislave po Panónskej ceste v smere jazdy doľava na ul. B., pričom nedal prednosť pri odbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD linky č. 191 evid. č. I. vodiča Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.a, ul. S. XX, jazdiaceho v smere od ul. X. na Q.. Z., ktorý v snahe zabrániť zrážke vozidiel s autobusom prudko brzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho Z. L., pričom vodič K. B. z miesta dopravnej nehody odišiel bez zastavenia a stotožnený bol až ďalším šetrením orgánov PZ Svojim konaním tak porušil § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Z P. Sankcia bola uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c) ZP. a to pokuta vo výške 200,-€ a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 6 mesiacov, pričom zákaz činnosti bol dňa 26.07.201 1 vykonaný v súlade s § 14 ods. 2 ZP. Správny orgán v tomto rozhodnutí už správne zhodnotil, že navrhovateľovi nebolo preukázané porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a).d).e) zákona o cestnej premávke, nakoľko navrhovateľ nemohol vedieť, že došlo k zraneniu

osoby v autobuse, prihliadnuc na to. že ku kontaktu vozidiel nedošlo a autobus sa presunul z miesta činu a teda nevedel a ani nemohol vedieť, že je účastníkom dopravnej nehody.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18.06.2012 odvolanie o ktorom rozhodovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove. Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. p : KRP- P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku dňa 31.05.2012 pod č. p. : ORP- D1-SK-385/2010 zmenil ohľadom výšky pokuty za spáchaný priestupok. Žalobca podal v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote žalobu proti Rozhodnutiu o odvolaní vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove. Krajský dopravný inšpektorát, č.p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012. doručené dňa 07.08.2012. ktoré napadol v celom rozsahu. Toto žalobca odôvodnil tým. že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, nebolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, a teda nemal byť uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP. Nie je možné vysloviť záver, že žalobca zavinil predmetnú dopravnú nehodu, nakoľko sa vyžaduje preukázanie nedbanlivostného konania spočívajúce v porušení všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. K tomuto preukázaniu nedošlo, pretože technika jazdy žalobcu bola správna. Naopak, správny orgán sa nezaoberal správnosťou techniky jazdy vodiča autobusu, ktorý evidentne podstatne prekročil rýchlosť Vodič autobusu mohol pokračovať vjazde bez zmeny smeru jazdy a aj bez zmeny rýchlosti jazdy, o čom svedčí skutočnosť, že zastavil cca 7 metrov pred vozidlom žalobcu ktoré stálo v dostatočne širokom jazdnom pruhu asi len jeden meter z dôvodu zabezpečenia si dostatočného a bezpečného rozhľadu. Správny orgán sa tiež nezaoberal tým, či poškodený dodržal svoju povinnosť pevne sa držať, keď vo vozidle autobusu stál. Správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a teda došlo k porušeniu § 32 ods. I správneho poriadku, nakoľko sa nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - konfrontácia vodiča autobusu a navrhovateľa, aby sa odstránili rozpory vo výpovediach, dôvod správny orgán tiež neuviedol. Rozpory vo výpovediach neboli počas celého konania nijak odstránené, správny orgán z nich len účelovo vybral niektoré časti. Správny orgán mal presné zistenie priebehu nehodového deja a preukázanie zavinenia toho ktorého účastníka dopravnej nehody preukázať znaleckým posudkom, nakoľko zo spisu a z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, konaním ktorého účastníka dopravnej nehody došlo k jej zavineniu.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom 4S/3O/2012-77 zo dňa 07.02.2013 žalobu zamietol . Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 4Sžd/l/2013 zo dňa 11.06.2013, doručený dňa 11.09.2013. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak. že rozhodnutie žalovaného č.p KRP-P-l I4/002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k správ nemu konaniu odvolací súd ..považoval skutkový stav za neúplne zistený, a to predovšetkým z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov, ale aj

nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré vykonané boli. Odvolací súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. KDI č.k. KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 24.02.2012. ktorým došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o priestupku, bol porušený zákon. Uviedol, že KDI sa pri preskúmaní mimo odvolacieho konania vôbec nezaoberal dodržaním zákona ohľadne zisteného skutkového stavu, čo ihneď v novom konaní viedlo k upusteniu od pôvodnej kvalifikácie skutku, pretože nebolo možné žalobcovi preukázať, že konal čo i len v nevedomej nedbanlivosti, keď opustil miesto skutku.

9. Na základe vyššie uvedeného Rozsudku Najvyššieho súdu Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove. KDI Rozhodnutím č.k. KRP-P-168-014/KDI-BCP-2012 zo dňa 15.10.2013 rozhodlo, že rozhodnutie o priestupku vy dané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku dňa 3 1.05.2012 pod č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 zrušuje a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Dňa 27.11.2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o zastavení konania vzhľadom na to, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

11. Vyššie uvedený postup správnych orgánov je nepochybne v rozpore s platnými právnymi normami, základnými zásadami správneho konania, porušenie ktorých konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Navyše popísaný postup správnych orgánov sa javí ako postup nelogický a zmätočný, kde

správne orgány si od začiatku nezabezpečili dostatočné podklady pre zistenie skutkového stavu veci. a to ani napriek opakovaným návrhom a žiadostiam zo strany navrhovateľa a následne vydávali jedno nezákonné rozhodnutie za druhým. Dôkazy, ktoré boli správnym orgánom zabezpečené, neboli správne vyhodnotené. Takýto postup možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup zakladajúci právo na náhrad škody.

12. Podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím súdu. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 4 toho istého článku podmienky a podrobnosti ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zákon zavádza pojem zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Verejnou mocou sa rozumie taká moc. ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Podľa §3 ods. I zákona č. 5 14/2003 Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone moci štát. pričom v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Ide teda o zodpovednosť absolútnu, nemožno ju zákonom vylúčiť, obmedziť či onak zúžiť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok jeho konania.

13. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu. že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci. ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy , ktorou je Slovenská republika viazaná. Právna úprava osobitne ani neupravuje či nezákonnosť rozhodnutia musí byt výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo odôvodnení), ale podľa názoru žalobcu. ak príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu splatnými právnymi predpismi , teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom možno uzavrieť, že rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z dôvodu vady konania je nezákonné a zakladá zodpovednosť štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla.

14. V prípade náhrady škody podľa zákona č 514/2003 Z z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podlá ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného - navrhovateľa. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou môžu byť tiež účastníkom konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, keďže nimi dochádza k zmenšeniu existujúceho majetku. V tejto súvislosti možno poukázať na to. že zákonodarca už zvolil metódu explicitného zahrnutia (zrejme primárne z dôvodu právnej istoty)nákladov konania pod pojem škody už v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je teda namieste dospieť k záveru, že zákon č. 514/2003 Z.z. zahŕňa aj nárok na úhradu nákladov konania vynaložených na právne zastúpenie v správnom konaní a to za účelom zrušenia rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Ušlý zisk predstavuje to. čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody . inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

15. Uvedenými nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom bola žalobcovi spôsobená škoda, pozostávajúca z majetkovej ujmy, teda zmenšenia majetku, ktoré nastalo v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a to finančné prostriedky vynaložené na právne zastúpenie žalobcu a strata na zárobku (škoda, ktorá vznikla tým. že navrhovateľovi ušli finančné prostriedky, ktoré by bol získal, nebyť nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu). Žalobca vynaložil na právne zastúpenie v správnom konaní sumu 690,- €. V čase vzniku dopravnej nehody zamestnaný v spoločnosti ESRK IT-Solutions. s.r.o.. IČO 35 966 882. Prácu vykonával počas štúdia na vysokej škole na základe dohody o brigádnickej práci študentov na pozícii programátor. Náplňou práce bola predovšetkým technická podpora u zákazníka, pri výkone tejto činnosti používal firemné vozidlo na výjazdy k zákazníkom, a to aj niekoľkokrát do týždňa. Po tom čo bol žalobcovi na základe nezákonného rozhodnutia zadržaný vodičský preukaz, nemohol vykonávať tieto výjazdy, zamestnávateľ už navrhovateľovi ďalej nemohol pridelovať túto prácu Z toho dôvodu došlo v apríli 2011 k

ukončeniu pracovného pomeru. Žalobca si našiel prácu až po ďalších dvoch mesiacoch, pričom nájdenie nového zamestnania bolo pre neho zložité z dôvodu, že vo všetkých spoločnostiach požadovali, aby jazdil autom k zákazníkom. Príjem žalobcu bol pred vznikom predmetnej dopravnej nehody v priemere 300.-€ mesačne. V novembri 2010 mu bolo vyplatených 132,-€. vznikla mu škoda vo výške 16X.-€, v decembri 2010 mu bolo vyplatených 189.-€. vznikla mu škoda 111.-€, v januári 2011 navrhovateľ zarobil sumu 102.- €. vznikla mu škoda 198.-€. Vo februári 2011 žalobca zarobil 100-€, vznikla mu tak škoda 200.- €, v marci 2011 a apríli 2011 bol bez zárobku, teda mu vznikla škoda 300.-€ za marec 2011 a 300,-€ za apríl 2011. Počas mesiaca máj a jún si žalobca aktívne hľadal prácu, bol bez príjmu a teda mu vznikla škoda 300.-€ za máj 2011 a škoda 300,-€ za jún 2011. Spolu predstavuje strata na zárobku sumu 1877.-€.

16. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.03.2017 v ktorom uviedla, že žalobca sa svojou žalobou domáha, aby mu žalovaný uhradil škodu celkovo vo výške 2.567EUR za údajné nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy. Žalobca si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla v roku 2011. Napriek uvedenému žalobca podrobne opisuje celé konanie, ktoré sa voči nemu viedlo aj po roku 2012 až do rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku zo dňa 1.2013, pod č. p.: ORP-DI-SK-385/2010, ktorým v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. í) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ktorým bolo konanie o priestupku vedené proti žalobcovi zastavené z dôvodu, že od spáchania skutku uplynula dvojročná prekluzívna lehota, t.j. zodpovednosť za priestupok zanikla.

17. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. " Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 3 vymedzuje rozsah zodpovednosti. Podľa citovaného ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatnil iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. " Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 114/2003 Z. z.: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. " Žalobca zastáva názor: "že ak príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti." Žalovaný sa nestotožňuje s vyššie uvedeným názorom žalobcu a poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2013, pod sp. zn.: 4Sžd/l/2013 (uvedeným rozsudkom bolo rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu pod č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie) v ktorom je konštatované: "predovšetkým je potrebné opakovane zdôrazniť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal žiadne pochybnosti o porušení dopravných predpisov žalobcom v tom, že nedal prednosť protiidúcemu autobusu." Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky síce zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu pod č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie ale

zároveň konštatoval, že žalobca porušil dopravné predpisy, t.j. rozhodnutie nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti ako sa domnieva žalobca.

17. Predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, sú v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. nasledovné: nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, škoda, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady uvedené pod písmenami a) až c). S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, že v tomto prípade existuje iba jeden predpoklad a to suma, ktorú žalobca považuje za škodu. Vo svojej žalobe sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a škodou musí objektívne existovať. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na druhej strane existuje vzťah príčiny a následku. Zastávame názor, že nestačí iba predpokladať príčinnú súvislosť ale vždy je potrebné preukázať dôkaz o jej existencii. Preukázať príčinnú súvislosť je povinnosťou žalobcu. Podľa názoru žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci resp. nesprávnym úradným postupom. Z vyššie uvedených skutočností preto vyplýva, že nevznikla zodpovednosť za škodu.

18. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom holo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. " Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom." Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta . Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. " Žalovaný zastáva názor, že doklady predložené žalobcom nepreukazujú, že žalobca zaplatil sumu 690.- EUR za právne zastupovanie v správnom konaní. Predložené doklady iba preukazujú. že platby zaplatené advokátom boli uhradené spoločnosťou ESRK IT-Solutions. s.r.o. a nie žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom predložené doklady nepreukazujú, že žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia v konaní a tieto trovy aj skutočne uhradil advokátom (t.j. účelne vynaložené hotové výdavky tarifnú odmenu advokáta v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalobca sa domáha aj náhrady za stratu na zárobku celkovo vo výške 1.877,- EUR. Žalobca tvrdí, že v čase dopravnej nehody bol zamestnaný v spoločnosti ESRK IT -Solutions, s.r.o. Žalobca uvádza, že vykonával prácu programátora počas štúdia na vysokej škole na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Žalobca dodáva, že potom čo mu bol zadržaný vodičský preukaz nemohol riadne vykonávať svoju prácu a z tohto dôvodu došlo v apríli 2011 k ukončeniu dohody. Žalobca sa domáha náhrady na strate na zárobku za mesiace november 2010 až jún 2011. Žalovaný uvádza, že dňa 26.01.2011 bolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru. Okresným dopravným inšpektorátom v Kežmarku rozhodnutie o priestupku proti žalobcovi, pod č. p.: ORP-DI- SK-385/2010, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca úplne bezdôvodne uplatňuje stratu na zárobku za mesiace november 2010, december 2010 a január 2011. t.j. za mesiace, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia (26.01.2011). Žalobca uvádza, že v apríli 2011 došlo k ukončeniu dohody o brigádnickej práci študentov zo strany spoločnosti ale nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Žalobca nepredložil ani dohodu o brigádnickej práci študentov. Žalobca ďalej nepreukázal, že jediným dôvodom ukončenia dohody o brigádnickej práci študentov bolo zadržanie vodičského preukazu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom predložené doklady nepreukazujú, že utrpel stratu na zárobku v príčinnej súvislosti s údajnými nezákonnými rozhodnutiami a údajnými nesprávnymi úradnými postupmi, tak ako tvrdí. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno týkajúce sa preukázania príčinnej súvislosti medzi škodou a rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci resp. nesprávnym úradným postupom. Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení žalovaný zastáva názor, že právo žalobcu na náhradu škody je premlčané a neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci, preto žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu.

19. Žalobca sa k stanovisku žalovanej vyjadril na základe písomného podania zo dňa 11.05.2017 v ktorom uviedol, že s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalobcu nesúhlasí. Žalobca má právo na náhradu škody jednak titulom nesprávneho úradného postupu ako aj titulom nezákonného rozhodnutia. Nezákonným rozhodnutím vydaným v konaní nebolo len prvé rozhodnutie vydané v konaní o priestupku, a teda Rozhodnutie č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 vydané dňa 26.1.2011 Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru. Okresným dopravným inšpektorátom, na ktoré poukazuje žalovaný ale aj ďalšie nezákonné rozhodnutia ako: Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru inšpektorát, č. ORP-DI-SK-385/2010 dňa 26.01.2011, Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru inšpektorát, č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.07.2011, Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru inšpektorát, č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012, Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012, Posledné Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Sžd/1/2013 zo dňa 11.06.2013, doručený dňa 11.09.2013. Následne bolo zrušené aj Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát. č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012, a to Rozhodnutím č.k. KRP-P-168-014/KDI-BCP-2012 zo dňa 15.10.2013. Až dňa 27.11.2013, keď bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o zastavení konania, sa žalobca dozvedel o škode. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnené právo nie je premlčané.

20. Pokiaľ ide o názor žalovaného, že Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu pod č. p. KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené pre jeho nezákonnosť, s týmto nemožno súhlasiť a žalobca dáva do pozornosti odôvodnenie Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžd/l/2013, str. 13, v ktorom je konštatované, že "odvolací súd na podklade týchto zistení považoval skutkový stav za neúplne zistený a to predovšetkým z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov, ale aj nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré až vykonané boli. " Žalobca ďalej poukazuje na § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase vydania Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžd/l/2013, podľa ktorého "v správnom súdnictve preskumávajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí alebo postupov orgánov verejnej správy. " Nezákonnosť rozhodnutia možno hodnotiť v prípade, ak je vydané rozhodnutie v rozpore s platným právnym poriadkom, pričom vyššie uvedené rozhodnutia stanoviska sú jednoznačne nezákonnými rozhodnutiami. V prípade, ak by boli v súlade s objektívnym právom, neexistoval by žiadny dôvod na to, aby boli zrušené. V žalobe žalobca presne špecifikovaná škoda, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom správnych orgánov a nimi vydanými nezákonnými rozhodnutiami. V prípade, ak by správny orgán riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v súlade s literou zákona a správne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané, nevznikla by žalobcovi žalobou uplatňovaná škoda.

21. Žalobca si uplatňuje stratu zárobku od novembra 2010. teda aj za mesiace november 2010, december 2010 a január 2011, ktoré predchádzali vydaniu Rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát, č. ORP-DI-SK-385/2010 dňa 26.01.2011, nakoľko žalobca už odo dňa 18.11.2010 neviedol osobné motorové vozidlo, a teda nemohol ani plniť pracovné úlohy zadávané zamestnávateľom v potrebnom rozsahu Dňa 18.11.2010 podal žalobca na

Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave vysvetlenie k dopravnej nehode zo dňa 04.11.2010. Pri podaní vysvetlenia bol príslušníkom Policajného zboru upozornený, že mu bude uložený zákaz činnosti, preto od tohto dňa už nešoféroval. Žalobca predložil súdu opätovne príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.04.2011 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 22.04.2011, v čitateľnejšej kópii. Zároveň predložil aj list s vecou: Potvrdenie o vynaložení prijatých finančných prostriedkov zo dňa 10.05.2017, z ktorého je

zrejmé, že spoločnosť ESRK IT-Solutions, s.r.o. použila finančné prostriedky prijaté od žalobcu na úhradu právnych nákladov v prípade zastupovania vo veci autonehody zo dňa 04.11.2010. "Spoločnosť ESRK IT-Solutions, s.r.o. uhradila náklady na právne zastupovanie nakoľko sa v tom čase jednalo o študenta a ten danými platbami tieto náklady spoločnosti vyrovnal. Žalobca predložil súdu Dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 30.06.2010, Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2011, z ktorých je zrejmé, že žalobca vykonával pre spoločnost ESRK IT-Solutions, s.r.o. prácu ako študent, pričom Dohoda o brigádnickej práci študenta bola ukončená dohodu z toho dôvodu, že žalobca nemohol ďalej vykonávať prácu plnohodnotne Pre odobratie vodičského oprávnenia.

22. Žalovaná k stanovisku žalobcu podaním zo dňa 07.06.2017 v ktorom poukázala na nasledovné skutkové okolnosti. K rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011, pod č.: ORP-DI-SK-385/2010, ktoré žalobca považuje za nezákonné : Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11." Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. " Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.01.2016. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že vyššie citované rozhodnutie (Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011, pod č.: QRP-Dl-SK-385/2010) nebolo v žiadosti žalobcu označené (špecifikované) ako nezákonné, t.i. náhrada škody, ktorú žalobca požaduje v súvislosti s citovaným rozhodnutím nebola predbežne prerokovaná v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..

23. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. " Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.: " Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. " Žalovaný v súvislosti s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011, pod č.: ORP-DI-SK-385/2010 poukazuje na zákonné ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva zákonná povinnosť, že v prípade, ak sa žalobca domáha náhrady škody, musí voči údajnému nezákonnému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2011, t.j. nebol podaný riadny opravný prostriedok.

Aj žalobca v žalobe potvrdzuje, že žalobca sa proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011, pod č.: QRP-DI-SK-385/2010

vzdal odvolania. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal iba mimoriadny opravný prostriedok (návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 08.04.2011). Žalobca sa svojou žalobou domáha, aby mu žalovaný uhradil škodu celkovo vo výške 2.567,- EUR. Žalobca sa domáha náhrady nákladov vo výške 690,- EUR, ktoré vynaložil na právne zastupovanie v správnom konaní v roku 2011. Žalobca sa domáha aj náhrady za stratu na zárobku celkovo vo výške 1.877,- EUR. Žalobca sa domáha náhrady za stratu na zárobku za mesiace november 2010 až jún 2011. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že konanie týkajúce sa vyššie citovaného rozhodnutia bolo ukončené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajským dopravným inšpektorátom, pod č. p.: KRP-P-I1-004/KD1-HCP-2011, zo dňa 24.02.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011, pod č.: ORP-DI-SK-385/2010. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2012: Žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj zákonné ustanovenia, zastáva názor, že žalobca sa o škode (ktorá mu údajne vznikla), ktorú požaduje v tomto konaní dozvedel najneskôr dňa 01.03.2012 (pretože v daný deň mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým sa skončilo konanie o priestupku, ktoré začalo dňa 26.01.2011). Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nemôže byť priznaná náhrada škody, ktorej sa domáha z titulu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2011. pod č.: QRP-DI-SK-385/2010. pretože žalobca nepodal proti citovanému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok v súlade s ustanovením $ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z..

24. Z uvedených skutkových okolností ako aj zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca nesplnil zákonne predpoklady, a preto mu nemôže byť priznaná náhrada škody v súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že po ukončení vyššie uvedeného konania o priestupku bolo vydané nové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Okresného dopravného inšpektorátu v Kežmarku zo dňa 31.05.2012, pod č. p.: ORP-DI-SK-385/2010, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o priestupku žalobcu. Žalobca sa ale domáha náhrady škody za konanie vedené v súvislosti s rozhodnutím vydaným dňa 26.01.201 (t.j. trovy konania vzniknuté v roku 2011 ako aj škoda na zárobku vzniknutá v mesiacoch november 2010 až jún 2011). Z uvedeného vyplýva, že žalobca podrobne rozpisuje aj konanie, ktoré súvisí s citovaným rozhodnutím, ale nedomáha sa náhrady škody v súvislosti s daným konaním o priestupku.

25. Žalobca sa domáha náhrady škody aj v súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom, ktorý ale bližšie nešpecifikoval. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky." Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.: .. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo

v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. " Žalovaný poukazuje na zákonné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru. V danej právnej veci žalobca nepredložil

a nepreukázal, že podal žiadosť o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru. Z uvedených skutkových okolností ako aj zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca nepostupoval v súlade s § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., a preto mu nemôže byť priznaná náhrada škody v súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom

26. Žalobca v žalobe všeobecne konštatuje, že postup správnych orgánov považuje za nesprávny úradný postup a správne orgány vydávali jedno nezákonné rozhodnutie za druhým. Žalobca v žalobe opisuje priebeh konania odo dňa 26.01.2011, kedy bolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru. Okresným dopravným inšpektorátom v Kežmarku rozhodnutie o priestupku proti žalobcovi, pod č. p.: ORP-DI-SK-385/2010. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajským dopravným inšpektorátom, pod č. p.:' KRP-P-11-004/KDI- BCP-2011, zo dňa 24.02.2012. Žalobca v žalobe uvádza, že citované rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2012. Žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 2.567.- EUR, ktorá mu podľa jeho vyjadrenia vznikla v roku 2011. Žalobca podal žalobu voči žalovanému na Okresnom súde Bratislava I dňa 06.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu na náhradu škody je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. premlčané. Žalovaný zotrváva na vznesenej námietke premlčania, v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. a vyjadrením žalovaného zo dňa 06.03.2017.

27. Žalovaný napriek vznesenej námietke premlčania ako aj právnemu názoru, že žalobca nepostupoval v súlade ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z., sa opätovne vyjadruje aj k náhrade škody (vzhľadom na nové skutočnosti uvedené žalobcom vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2017) nasledovne: Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.: "Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. " Podľa ustanovenia § 12 <&&&. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako "vyhláška č. 655/2004 Z. z."): "Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. " Žalobca v konaní predložil faktúru výdavkové a príjmové pokladničné doklady a aj potvrdenie o vynaložení finančných prostriedkov zo dňa 10.05.2017 (listina má podľa vyjadrenia žalobcu preukázať, že spoločnosť ESRK IT-Solutions, s.r.o. uhradila náklady za právne zastupovanie, pretože v tom čase bol žalobca študent a ten spoločnosti náklady vyrovnal). Žalobca citovanými listinami nepreukázal, že trovy právneho zastúpenia holi vypočítané v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. a ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

28. Žalobca sa domáha, za mesiace november 2010 až jún 2011, aj náhrady za stratu na zárobku celkovo vo výške 1.877,- EUR. Žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 11.05.2017 priložil ako dôkaz aj dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2011 (listina má podľa žalobcu preukázať, že dohoda o brigádnickej práci študenta bola ukončená z dôvodu, že žalobca nemohol ďalej vykonávať prácu plnohodnotne pre odobratie vodičského oprávnenia). Podľa ustanovenia § 228 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej ako ""), Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode

možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. ) " Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce: "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. " Žalobca dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2011 preukázal, že dohoda o brigádnickej práci študenta bola ukončená dvojstranným právnym úkonom, t.j. súhlasil zamestnávateľ ako aj žalobca. Zamestnávateľ

a žalobca sa dohodli na skončení brigádnickej práci študenta dohodou, a to ku dňu 28.02.2011. Žalobca odo dňa 28.02.2011 nevykonával práce pre zamestnávateľa, t.j. nepatrila mu ani žiadna odmena. Napriek uvedenému, žalobca požaduje náhradu na strate na zárobku aj po dátume 28.02.2011 (od novembra 2010 až do júna 2011). Dohodu o brigádnickej práci študenta je možné ukončiť aj jednostranným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa. V prípade žalobcu ale nedošlo k jednostrannému prejavu vôle zo strany zamestnávateľa ukončiť brigádnickú prácu študenta. Žalobca podpisom dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2011 prejavil súhlas s ukončením brigádnickej práci študenta. Vzhľadom na uvedené, žalobcovi nemohla vzniknúť strata na zárobku z právneho úkonu s ktorým vedome súhlasil a právnym následkom bolo, že nevykonával práce pre zamestnávateľa, a preto mu nepatrila ani žiadna odmena. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania škody v súlade so zákonom.

29. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011, návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 08.04.2011, rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát o nepovolení obnovy konania zo dňa 13.07.2011, č p : ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.07.2011, Odvolanie proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania zo dňa 01.08.2011, Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, č. p : KRP-P-12 1-003/KDI-BCP-2011 zo dňa 25. 10.2011 o odvolaní, Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát, č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.12.2011 o nepovolení obnovy konania, Odvolanie proti rozhodnutiu o nepovolení obnov y konania zo dňa 20.12.2011, Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajsky dopravný inšpektorát, č p.: KRP-P-11 -00 l/KDI-BCP-2012 zo dňa 09.02.2012 o zamietnutí odvolania, List z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo s vecou: Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - upovedomenie, zo dňa 10.02.2012, Rozhodnutie mimo odvolacieho konania Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, č. p.: KRP-P-11-004/KDI- BCP-2011 zo dňa 24.02.2012, rozhodnutie o priestupku č.p.ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát, odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18.06.2012, rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát č.p. KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012, rozsudok NS SR sp.zn. 4Sžd/1/2013 zo dňa 11.06.2013, rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, č.p. KRP-168-014/KDI-BCP-2012 zo dňa 15.10.2013, oznámenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát o zastavení konania o priestupku zo dňa 22.11.2013, faktúry a pokladničné príjmové doklady o úhrade právnych služieb, dohoda o brigádnickej práci študenta zo dňa 30.06.2010, o skončení pracovného pomeru zo dňa 0.01.2011, Žiadosť o predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.01.2016, Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody MV SR zo dňa 03.03.2016) a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

30. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný priebeh skutkových okolností tak, ako ich žalobca popísal v žalobe. Základnými skutkovými a právnymi okolnosťami, dôsledkom ktorých bol celý sled rozhodnutí vydaných orgánmi štátnej moci ( orgány policajného zboru SR , krajský a najvyšší súd SR) bola dopravná nehoda a prvotné rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania dopravného priestupku. Vzhľadom k tomu, že k skutkovým okolnostiam ktoré žalobca označuje za rozhodujúce pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi štátnej moci pri výkone verejnej moci došlo v priebehu rokov 2011 a 2012, súd posudzoval oprávnenosť nároku žalobcu podľa zák.č. 514/2003 Z.z, o zodpovednosti štátu za náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

31. Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup. V znení § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.514/2003 vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods.1 koná v mene štátu, vzhľadom k tomu, že škoda ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím orgánov Policajného zboru, Ministerstvo vnútra SR.

32. Podľa § 5 ods.1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ods.2) právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods.2 právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že za nezákonné rozhodnutie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je možné považovať akékoľvek rozhodnutie zrušené vyšším orgánom, ale len právoplatné rozhodnutie ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a voči ktorému poškodený podal riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup

nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.

33. Preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je len jednou z podmienok podmieňujúcej úspech v sporovom konaní. Súčasne v konaní musí byť preukázaná existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Ďalšou zákonnou podmienkou podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je uplatnenie nároku na súde je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu podľa§ 4 a 11. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa

prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( § 16 ). V rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody je v zmysle § 16 poškodený povinný uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku vrátane výšky škody, na skutkové okolnosti a škodu ktorá nebola prejednaná v rámci predbežného prerokovania nároku súd neprihliada. V danom prípade bolo v konaní preukázané splnenie zákonnej podmienky prerokovania žaloby o náhradu škody, keďže žalobca na základe písomnej žiadosti zo dňa 14.01.2016 požiadal MV SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nárok žalobcu nebol uspokojený, MV SR vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 03.03.2016 vyslovilo, že pre priznanie nároku nie sú splnené zákonné podmienky.

34. Nezákonné rozhodnutie V súvislosti s prejednávaním dopravného priestupku zo spáchania ktorého bol obvinený žalobca bolo vydané Okresným dopravným inšpektorátom okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku ako prvé rozhodnutie č.p. ORP-DI-SK - 385-2010 zo dňa 26.01.2011. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným, keďže žalobca sa vzdal podania opravného prostriedku. Ak vychádzame z definície podľa § 6 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z. uvedené rozhodnutie nemožno označiť za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nespĺňa kritériá, ktoré zákon explicitne vymedzil. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že neskôr bolo rozhodnutie o priestupku v rámci mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu, č. p.: KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 24.02.2012.

35. Ako druhé v poradí, na základe zrušenia rozhodnutia č.p. ORP-DI-SK - 385-2010 zo dňa 26.01.2011 mimo odvolacieho konania, bolo vydané rozhodnutie o priestupku Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca opätovne uznaný vinným zo spáchania dopravného priestupku, rozhodnutie bolo následne v dôsledku rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu, č.p. KRP- P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 01.08.2012 zmenené avšak nie z hľadiska uznania viny za dopravný priestupok ale z hľadiska uloženia trestu. Následne na základe mimoriadneho opravného prostriedku t.j. preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom rozhodnutím Najvyššie súdu SR sp.zn. 4Sžd/1/2013 zo dňa 11.06.2013 bolo rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Krajský

dopravný inšpektorát zrušené a vec mu vrátená na nové konanie. Následne nato bolo rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012 rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 15.10.2013 č.p. KRP-P-168-014/KDI-BCP-2012 zrušené . Z uvedeného teda vyplýva, že za nezákonné rozhodnutie je možné považovať rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 31.05.2012, ktoré spĺňa podmienky nezákonnosti v zmysle § 6 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z.. Ostané rozhodnutia označené žalobcom za nezákonné nie je možné, s poukazom na vyššie uvedené, považovať za rozhodnutia podľa § 6 ods. 1,2 zák.č. 514/2003 Z.z.

36. Nesprávny úradný postup Ako bolo už vyššie uvedené vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, ale pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a pokiaľ je rozhodnutie vydané, tak sa v jeho obsahu neodrazia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje alebo posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti a právne ich posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, prípadné nesprávnosti či vady takéhoto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom k uvedenému je možné uzavrieť, že v danom prípade nie je daný základ právneho nároku v podobe nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej správy nakoľko ich hodnotiaca činnosť v rámci rozhodovania o priestupku sa premietla do konkrétnych rozhodnutí, t.z. že ak aj došlo k pochybeniu v hodnotiacom procese a právnom posúdení veci nesprávny úradný postup bol "konzumovaný" vydaným rozhodnutím orgánu verejnej správy.

37. Náhrada škody

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil škodu spočívajúcu v nákladoch za jemu poskytnutú právnu službu v súvislosti s obvineným so spáchania dopravného priestupku a v ušlej mzde za obdobie roku 2011. Ku škode tak ako ju žalobca špecifikuje v žalobe malo dôjsť v roku 2010 - 2011. K preukázaniu nároku žalobca predložil v konaní listinné dôkazy ohľadom existencie vzniku a zániku brigádnického pomeru, faktúr a príjmových pokladničných dokladov o úhrade nákladov spojených s obhajobou v súvislosti s priestupkovým konaním dokladajúce vznik škody v uvedenom období.

38. Podľa § 17 ods.1) zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pojem škodu zákon č.514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy t.j. § 444 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa uhrádza "skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo." Skutočná škoda znamená zmenšenie , zničenie, stratu alebo iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk znamená zmarený majetkový prospech. V danom prípade skutočnú škodu predstavujú trovy obhajoby v priestupkovom konaní, úšlý zisk ušlá mzda v súvislosti s ukončením brigádnického pomeru so spoločnosťou ESKR IT-Solutions, s.r.o.

39. Podľa § 19 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa , keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia( oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že k uplatnenej škode došlo v súvislosti s ukončením pracovného pomeru v apríli v roku 2011, kedy ďalšie zamestnanie si našiel až o dva mesiace. Preto si uplatňuje ušlý zisk za mesiace máj a jún 2011 vo výške 300 Eur / mesiac. Za obdobie od novembra 2010 do apríla 2010 si uplatňuje ušlý zisk z dôvodu že mu na základe nezákonného rozhodnutia o spáchaní priestupku zo dňa 26.01.2011 bol okrem iného uložený zákaz viesť motorové vozidlo. Keďže sa žalobca vzdal práva podať opravný prostriedok, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Pokiaľ žalobca viaže vznik škody k rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 26.01.2011 tak nutné uzavrieť , vzhľadom k vyššie uvedenému, že a) predmetné rozhodnutie nemožno označiť za nezákonné v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nakoľko žalobca proti nemu nepodal riadny opravný prostriedok a b) škoda, ktorú si žalobca uplatňuje v súvislosti s týmto rozhodnutím je premlčaná, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia došlo na základe rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ , Krajský dopravný inšpektorát, č.p.KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 24.02.2012 v mimo odvolacom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca sa o vzniku o škody, za predpokladu existencie nezákonného rozhodnutia, dozvedel a kto za ňu zodpovedá dňa 01.03.2012, kedy bolo uvedené rozhodnutie doručené jeho právnemu zástupcovi. Tento moment súd považuje za rozhodný okamih nadobudnutia vedomosti o vzniku škody a subjektu za ňu zodpovedného bez ohľadu na ďalší priebeh konania o priestupku a rozhodnutí v tomto konaní vydaných. Lehota na podanie žaloby o náhradu škody uplynula 01.03.2015. žaloba bola podaná 06.04.2016 po uplynutí premlčacej lehoty.

40. Záverom súd súčasne dáva do pozornosti skutočnosť, že podľa § 8 ods.6 písm.a) zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzby zavinila sama. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie v poradí druhé o dopravnom priestupku síce v preskumávacom konaní zrušené, avšak najvyšší súd v odôvodnení výslovne uviedol, že " nemal žiadne pochybnosti o porušení dopravných predpisov žalobcom v tom, že nedal prednosť protiidúcemu autobusu" otázna ostala skutočnosť výslovnej viny žalobcu alebo spoluzavinenia druhým vodičom motorového vozidla a osobou, ktorá v dôsledku dopravného priestupku utrpela zranenie.

41. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255ods.1 CSP, keďže však strana žalovaná si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnila súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.