Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-19-2018.pdf
PDF · 128.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v právnej veci žalobcu: IHT, s.r.o., IČO: 31441106, Mlynská 10/10, Piešťany, zast.: JUDr. Martin Benický, advokát v Bratislave, proti žalovanému: EKOM PLUS s.r.o., IČO: 36236403, Kračanská cesta 785/41, Dunajská Streda, zast.: STANO a partneri, s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, o 12.524,40 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.544 € s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 27.07.2017 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 9.980,40 € s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 27.07.2017 do zaplatenia.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu 59,14 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Banská Bystrica 10.12.2017, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2018, po jej neskorších zmenách domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa XX.XX.XXXX mal od spoločnosti RED STAR LOGISTICS s.r.o. (ďalej len „RED STAR LOCISTICS“) v nájme zariadenie - dopravný prostriedok: sypač D. O. Q. Y. Q. XX, E.:Z., ŠPZ: G. XXX J. (ďalej len „vozidlo“) a mal právo rozhodovať o tom, či bude vozidlo predmetom ďalšieho nájmu alebo nie s tým, že v prípade nájmu bude nájomné patriť jemu. Žalovaný používal vozidlo neoprávnene, bez súhlasu vlastníka alebo nájomcu, spolu s radlicou, ktorá bola majetkom žalobcu. Vozidlo používal od 15.11.2016 do 28.12.2016, kým sa jeho vlastníkom nestala iná spoločnosť. Radlicu používal žalovaný neoprávnene celú zimnú sezónu 2016/2017, t. j. do 31.03.2017. Žalobca preto žiada úhradu za používanie týchto zariadení na základe faktúry č. XXXXXXXX z XX.XX.XXXX podľa schémy z predchádzajúcich rokov (teda obvyklý nájom), keď mali strany uzavretú zmluvu o nájme predmetných zariadení.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žiadal žalobu zamietnuť, pretože medzi stranami neexistoval zmluvný vzťah z prenájmu. Vlastníkom vozidla bol zrejme iný subjekt a žalobca nepreukázal výšku nájmu ani za vozidlo ani za radlicu, ani svoj právny vzťah k týmto veciam. Žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože vozidlo užíval na základe riadnej zmluvy o nájme techniky so spoločnosťou LUCAS-Stav, s.r.o. (ďalej len „LUCAS-Stav“), z 08.11.2016, a teda nájom hradil inej spoločnosti. Napokon tvrdil, že konanie konateľa žalovaného, ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti RED STAR LOGISTICS, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), ktoré sa konalo 22.05.2018 a 28.06.2018 v neprítomnosti žalovaného a 06.09.2018 v prítomnosti právnych zástupcov oboch strán.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o nájme dopravného prostriedku z XX.XX.XXXX (č. l. 9, faktúra žalobcu č. XXXXXXXX (č. l. 10), list žalovaného z 19.07.2017 (č. l. 11), protokol o pristavení motorového vozidla na výkon zimnej údržby z 15.11.2016 (č. l. 12), zmluva o nájme techniky na zabezpečenie zimnej údržby ciest č. R. z XX.XX.XXXX (č. l. 12 rub až 14), predžalobná výzva z 12.07.2017 (č. l. 15 až 17), list žalovaného - vrátenie faktúry z XX.XX.XXXX (č. l. 18), odpoveď na list z 02.08.2017 (č. l. 19), dohoda o vzájomnom vysporiadaní záväzku z leasingovej zmluvy z XX.XX.XXXX (č. l. 59 až 60), protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu k zmluve o zmene subjektu (č. l. 64), žiadosť o zmenu subjektu zákazníckej zmluvy z 15.10.2016 (č. l. 65), zmluva o zmene subjektu leasingovej zmluvy č. B. s notárskou doložkou z XX.XX.XXXX (č. l. 80 až 82), faktúra žalobcu č. XXXXXXXX (č. l. 127), faktúra žalobcu č. XXXXXXXX (č. l. 128), faktúra žalobcu č. XXXXXXXX (č. l. 129), faktúra žalobcu č. XXXXXXXX (č. l. 130), faktúra spoločnosti MBL TRANS s.r.o. č. XXXXXXX (č. l. 133), zápisnica o opätovnej dražbe hnuteľných vecí z XX.XX.XXXX (č. l. 134 až 136), list ČSOB z 15.12.2016 (č. l. 138), osvedčenie o evidencii č. G. XXXXXX (č. l. 145 až 146), osvedčenie o evidencii č. G. XXXXXX (č. l. 147 až 148), potvrdenia platobného príkazu (č. l. 167 až 169), prehľad o platbách nájomného (č. l. 170), vyjadrenie ČSOB Leasing z 11.07.2018 (č. l. 184), faktúra spoločnosti KOBIT č. XXXXXXXX (č. l. 116), dodací list č. XXXXXXXX (č. l. 117) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Dňa XX.XX.XXXX vyúčtovala spoločnosť MBL TRANS, IČO: 35 242 254, žalobcovi odmenu za „dovybavenie podvozku D. XxX O.“ a „čelne riešenú snehovú radlicu“. Cena snehovej radlice bola 8.546 € s DPH (faktúra, č. l. 133).
6. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril RED STAR LOGISTICS ako leasingový nájomca a ČSOB ako leasingový prenajímateľ leasingovú zmluvu č. B., predmetom ktorej bolo sporné vozidlo (nesporná skutočnosť, čl. I dohody o vzájomnom vysporiadaní záväzkov z lízingovej zmluvy, zmluva o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. B.).
7. V osvedčení o evidencii - časť II, č. G., vystavenom 26.11.2014, sa nachádzajú o. i. aj tieto údaje: „A. Evidenčné číslo: G., …. Q..X.X Vlastník vozidla: ČSOB Leasing, a.s. … C.1.1 Držiteľ osvedčenia: RED STAR LOGISTICS s.r.o.“ (č. l. 147).
8. Žalobca účtoval žalovanému odmenu 6.360 € s DPH za mesačný prenájom sypača za december 2015, január 2016 a február 2016 faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX S. XXXXXXXX (č. l. 127 až 129). V marci 2016 mu za prenájom sypača v období od 01.03.2016 do 15.03.2016 (teda 15 dní) vyúčtoval odmenu 2.564,52 € (č. l. 130). Nebolo sporné, že „sypačom“ uvedeným v týchto faktúrach sa rozumelo sporné vozidlo spolu s radlicou. To vyplýva aj z nepopretého tvrdenia žalobcu, že žalovaný užíval sporné vozidlo a radlicu v predchádzajúcej zimnej sezóne 2015/2016, za čo mu žalobca vystavil vyššie uvedené faktúry. Žalovaný voči týmto faktúram nenamietal a nebolo ani sporné, že tieto zaplatil.
9. Žalobca a RED STAR LOGISTICS podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o nájme dopravného prostriedku (č. l. 9), ktorej relevantné ustanovenia znejú:
„I. Všeobecné ustanovenia a predmet nájmu 1. Touto zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok: nákladný automobil - značka: D. O. Q. Y. Q. XX, E.:Z., ŠPZ: G. XXX J. na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. … II. Doba nájmu a skončenie nájmu 1. Doba nájmu bola dohodnutá počínajúc dňom 01.04.2016 do 26.11.2017. …
VI. Záverečné ustanovenia 1. Na základe tejto zmluvy je oprávnený nájomca prenajímať predmetné zariadenie tretej osobe, dohodnúť s ním nájomné podmienky a inkasovať nájomné. Na základe tejto zmluvy nemá v prípade, že nájomca dohodne nájom tretej osobe vlastník zariadenia právo na toto nájomné. Rovnako, počas trvania tohto nájomného vzťahu môže prenájom predmetného zariadenia dohodnúť len nájomca a vlastník sa tohto práva vzdáva. …“
10. Žalovaný ako nájomca a spoločnosť LUCAS-Stav ako prenajímateľ podpísali XX.XX.XXXX zmluvu o nájme techniky na zabezpečenie zimnej údržby ciest č. R. (č. l. 80 - 82), ktorá o. i. stanovovala:
„Čl. II
Predmet zmluvy
1. Predmetom tejto zmluvy je prenájom 1 ks sypač (1 ks nákladné vozidlo, 1ks snehová radlica a 1ks nadstavba sypač)… nájomcovi, aby ich nájomca v dojednanej dobe užíval… …
Čl. V.
Nájomné
…
3. … Cena za prenájom za 1 mesiac:
Predmet zákazky Cena v Eur bez DPH Výška DPH v Eur Cena v Eur s DPH Prenájom sypača 5.300,00 1.060,00 6.360,00 …
Čl. VII
Záverečné ustanovenie
…
3. Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to od 15.11.2016 do 31.03.2017. …“
11. Dňa XX.XX.XXXX požiadala spoločnosť RED STAR LOGISTICS leasingového prenajímateľa (ČSOB) o „zmenu subjektu zmluvy č. B.“. Zároveň vyhlásila, že k danému dňu nemá voči ČSOB žiadne záväzky (žiadosť, č. l. 65).
12. Faktúrou č. XXXXXXXX (č. l. 116) vyúčtovala spoločnosť KOBIT - SK, s.r.o., spoločnosti LUCAS- Stav cenu 16.200 € s DPH za tovar označený ako „sypač SK - 6 M špeciál“, ku ktorej patril aj dodací list č. XXXXXXXX (č. l. 117).
13. Dňa XX.XX.XXXX prevzal žalovaný sporné vozidlo spolu s radlicou. Tento záver bol nespornou skutočnosťou a vyplýva aj z listu žalovaného z 19.07.2017 (č. l. 11), kde žalovaný potvrdzuje, že mu bolo odovzdané „1 ks nákladné vozidlo, 1ks snehová radlica a 1ks nadstavba sypač“. Rovnako to vyplýva aj z protokolu o pristavení motorového vozidla na výkon zimnej údržby (č. l. 12), ktorý žalovaný podpísal XX.XX.XXXX. Taktiež bolo nesporné, že žalovaný užíval vozidlo a radlicu až do 31.03.2017. Žalovaný síce naznačil, že je otázna totožnosť radlice, ktorú žalobca kúpil v roku 2011 s radlicou, ktorú užíval spolu s vozidlom, no neuviedol vlastné tvrdenia o tejto skutkovej okolnosti, a súd preto túto námietku vyhodnotil ako neúčinnú (151 ods. 2 CSP). Bez bližšieho zdôvodnenia predložil len faktúru spoločnosti KOBIT č. XXXXXXXX (č. l. 116) a dodací list č. XXXXXXXX (č. l. 117), z ktorých možno nanajvýš vyvodiť, že LUCAS-Stav kúpila nie radlicu, ale nadstavbu „sypač“, ktorá sa montuje na korbu vozidla (porov. vyjadrenie strán na pojednávaní 06.09.2018, č. l. 200). Okrem toho v konaní nevyšlo najavo, že by žalobca disponoval viacerými vozidlami alebo viacerými radlicami. Vzhľadom na to, že žalobca kúpil radlicu podľa faktúry vyslovene na účely „dovybavenia podvozku D. XxX O.“, totožnosť radlice bola dostatočne preukázaná.
14. Dňa XX.XX.XXXX podpísali ČSOB, RED STAR LOGISTICS a LUCAS-Stav zmluvu o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. B., ktorej relevantné ustanovenia zneli:
„Článok I
1. ČSOB Leasing, a.s. a pôvodný LN [leasingový nájomca - pozn.] uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Leasingovú zmluvu č. B.…, na základe ktorej ČSOB Leasing, as.s. za úhradu umožnil pôvodnému LN užívanie predmetu zmluvy…: Predmet zmluvy: D. O. XXX VIN: Z. EČV: G. … Článok II … 1. Všetci účastníci zmluvy sa dohodli a súhlasia s tým, že dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy všetky práva a povinnosti pôvodného LN, vyplývajúce z leasingovej zmluvy, prechádzajú na nového LN… Nový LN tak dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy nadobúda namiesto pôvodného LN všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej leasingovej zmluvy. …
Článok VI
…
2. Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu všetkými účastníkmi.“
15. Medzi stranami bol sporný dátum podpisu zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. B.. Zmluva obsahovala v podpisovej časti údaj o dátume podpisu „XX.XX.XXXX“ a podpisy zástupcov všetkých troch strán. Na základe osvedčovacej doložky mesta G. v podpisovej časti zmluvy žalobca tvrdil, že zmluvu podpísal konateľ RED STAR LOGISTICS až v deň uvedený v doložke, teda 27.12.2016. Takýto záver však z doložky vôbec nevyplýva. Súdu predložený rovnopis zmluvy síce obsahoval aj doložku osvedčujúcu „pravosť podpisu W.. G. J., r. č. XXXXXX/XXXX“, ktorého totožnosť bola zistená z občianskeho preukazu, no doložka ďalej obsahovala aj text: „Uznal(a) podpis… za svoj vlastný“ a údaj o dátume 27.12.2016. Z tejto doložky tak možno nanajvýš vyvodiť, že konateľ RED STAR LOGISTICS zmluvu podpísal, pretože uznal svoj podpis za vlastný. Osvedčovacia doložka ale nekonštatuje, že konateľ podpísal listinu vlastnoručne pred osvedčovateľom. Preto nie je správny záver, že doložka preukazuje, že podpis bol pripojený 27.12.2016. Z vykonaného dokazovania vyplýva iný záver, a to, že konateľ zmluvu podpísal ešte XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť potvrdzuje jednak vyjadrenie ČSOB (č. l. 184), ktorá zároveň uviedla, že zmenu leasingového nájomcu eviduje už od 30.11.2016. Vo vyjadrení jasne potvrdila, že zmluva bola podpísaná XX.XX.XXXX, a preto súd nepovažoval jej list z 15.12.2016 (č. l. 138), ktorý naznačuje, že deň podpisu bol iný, za smerodajný. Tento dôkaz súd nevyhodnotil ako obsahovo správny aj z ďalších dôvodov. V prvom rade je dôležitou okolnosťou existencia poistky č. XXXXXXXXXX (č. l. 190 - jej obsah nebol sporný), ktorá bola vystavená na základe návrhu poistnej zmluvy z XX.XX.XXXX. Je len ťažko vysvetliteľné, prečo by nadobúdateľ LUCAS-Stav žiadal vystavenie poistky už 30.11.2016, keď k podpísaniu zmluvy za pôvodného leasingového nájomcu, a tým aj k zmene leasingového nájomcu malo dôjsť až o mesiac neskôr, ako to tvrdil žalobca. Napokon, správnosť dátumu 30.11.2016 potvrdzujú aj ďalšie údaje v podpisovej časti zmluvy, ktoré obsahujú aj rodné čísla konateľov pôvodného a nového leasingového nájomcu. Tieto sú predtlačené, takže je zjavné, že ich doplnila ČSOB, ktorá zmluvu pripravovala. Je nepravdepodobné, že by tak urobila bez osobnej účasti konateľov. V konečnom dôsledku to, že podpisy boli pripojené v daný deň osobne týmito konateľmi, potvrdzujú aj doložky, ktoré pripojila ČSOB a ktoré konštatujú, že totožnosť konajúcej osoby za pôvodného/nového LN overil konkrétny pracovník ČSOB na základe občianskeho preukazu alebo pasu, ktorých čísla sú v doložke zreteľne uvedené. Okrem toho, z prehľadu platieb a výpisov z účtu (č. l. 167 až 170) vyplýva, že LUCAS-Stav platil nájomné už začiatkom decembra 2016, čo je logické aj s prihliadnutím na vyhlásenie spoločnosti RED STAR LOGISTICS v žiadosti o zmenu leasingového subjektu o tom, že voči ČSOB nemá nedoplatky. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti súd považoval za dostatočne preukázané, že k podpisu zmluvy došlo XX.XX.XXXX a nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere.
16. V osvedčení o evidencii - časť II, č. G., vystavenom 03.01.2017, sa nachádzajú o. i. aj tieto údaje: „A. Evidenčné číslo: G., … Q..X.X Vlastník vozidla: ČSOB Leasing, a.s. … C.1.1 Držiteľ osvedčenia: LUCAS - Stav, s.r.o.“ (č. l. 145).
17. Faktúrou č. XXXXXXXX (č. l. 10) splatnou 26.07.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému „prenájom sypača G.“ v období od novembra 2016 do decembra 2016 v sume 8.924,40 € (+ 20 % DPH) a „prenájom radlice na G.“ v období od januára 2017 do marca 2017 v sume 3.600 € (+ 20 % DPH).
18. Listom zo 07.08.2017 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX s tým, že nájomnú zmluvu týkajúcu sa sporného vozidla uzatvoril s LUCAS-Stav a nie so žalobcom z dôvodu, že v novembri 2016 mu zástupca prenajímateľa predložil zmluvu o zmene subjektu Leasingovej zmluvy medzi ČSOB, RED STAR LOGISTICS a LUCAS-Stav (list žalovaného, č. l. 18).
19. Spoločnosť LUCAS-Stav vydražila v opätovnej dražbe hnuteľných vecí v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, sp. zn. R. XX/XXXX, „radlicu na odhŕňanie snehu“ za cenu 2.181 € (zápisnica, č. l. 134 až 136).
20. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním faktúr žalovaného, ktorými vyúčtoval prenájom vozidla s radlicou Trnavskému samosprávnemu kraju (ďalej len „TSK“). Účelom tohto dôkazu totiž podľa žalobcu malo byť preukázanie toho, koľko žalovaný dostal za užívanie dotknutých vecí. Ako to plynie z časti B tohto rozsudku, odplata poskytnutá treťou osobou za užívanie veci tomu, kto túto vec v prvom rade neoprávnene užíva, nie je sumou bezdôvodného obohatenia, ktorú by bol tento subjekt povinný vydať tomu, na koho úkor sa obohatil (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 02.11.2000, sp. zn. 30Cdo/1789/2000. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za potrebné zisťovať, prečo konateľ spoločnosti LUCAS-Stav uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným. Žalobca neozrejmil, z akého dôvodu by mala byť pre posúdenie veci relevantná pohnútka tejto osoby alebo aké konkrétne tvrdenie by mal výsluch tohto svedka preukázať. Vzhľadom na závery uvedené v bode 26 nižšie, súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie vyžiadaním kompletnej zmluvnej dokumentácie ČSOB, ktorou sa malo preukazovať oprávnenie RED STAR LOGISCTICS dať vozidlo do podnájmu. Súd nevykonal dokazovanie faktúrami medzi žalobcom a RED STAR LOGISTICS za obdobie október 2016 až december 2016 spolu s kontrolnými výkazmi a výsluchom konateľa žalobcu, pretože žalovaný vôbec neoznačil skutočnosti, ktoré sa majú týmito dôkazmi preukázať (porov. § 197 ods. 2 CSP). V takom prípade totiž súd nemôže posúdiť, či je vykonanie dôkazu vzhľadom na doterajšie dokazovanie potrebné a hospodárne. Pokiaľ tým mal v úmysle poukázať na spriaznený vzťah medzi týmito spoločnosťami, táto okolnosť nebola podstatná pre rozhodnutie v danej veci. Navyše, výsluch konateľa žalobcu by bol výsluchom strany, a ten by bol namieste len výnimočne, keby nebolo možné dotknuté skutočnosti preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP), čo však nebol tento prípad.
B. Právne posúdenie
21. Žalobca v upomínacom konaní súhlasil s vydaním platobného rozkazu v obmedzenej miere tak, že napokon žiadal, aby súd priznal úrok z omeškania v rozsahu vyplývajúcom z výroku. Vzhľadom na to podľa § 8 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov platí, že konanie sa v tejto časti zastavilo.
22. Podaním z 18.05.2018 (došlým 21.05.2018) navrhol žalobca zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP. Pretože sa tak stalo pred začatím dokazovania, zmena žaloby nemohla mať nepriaznivý vplyv v zmysle § 143 ods. 1 CSP. Keďže nešlo ani o prípad uvedený v § 143 ods. 2 CSP, súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní 28.06.2018 (č. l. 171).
23. Nárok žalobcu sa opiera o neoprávnené užívanie vozidla a snehovej radlice zo strany žalovaného. Súd preto v prvom rade vyhodnocoval, aké práva má žalobca vo vzťahu k týmto veciam a následne posudzoval, či tieto práva umožňujú, aby od žalovaného požadoval odplatu za ich užívanie.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom vozidla je ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35704713 (ďalej len „ČSOB“), ktorý ho na základe leasingovej zmluvy č. B. poskytol leasingovému nájomcovi RED STAR LOGISTICS.
25. RED STAR LOGISTICS svoje užívacie právo využil tak, že vozidlo dal žalovanému do podnájmu písomnou zmluvou o nájme dopravného prostriedku z 01.04.2016 tým, že v čl. I sa zaviazal prenechať žalobcovi vozidlo na dočasné užívanie, za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť odplatu. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá § 630 ods. 1 OBZ a keďže bola zmluva uzavretá v písomnej forme, bola uzavretá platne.
26. Žalovaný v tomto smere namietal, že nie je zrejmé, či RED STAR LOGISTICS bol oprávnený podľa leasingovej zmluvy prenechať vozidlo do užívania ďalšej osobe. Účelom leasingovej zmluvy je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu počas dohodnutého obdobia za odplatu a leasingový prenajímateľ kupuje predmet leasingu podľa výberu leasingového nájomcu len na tento účel. Leasingová zmluva nie je upravená ako samostatný zmluvný typ ani v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku. Medzi dvoma podnikateľmi možno v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 261 ods. 1 OBZ takúto zmluvu uzatvoriť vo forme inominátnej zmluvy predpokladanej v ustanovení § 269 ods. 2 OBZ. Vzhľadom na absenciu priliehavej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku treba práva a povinnosti medzi leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomcom posudzovať na základe § 1 ods. 2 OBZ podľa predpisov občianskeho práva, prinajmenšom v rozsahu, v akom sa týkajú vzťahu podobného nájomnej zmluve. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník. Podľa názoru súdu však Občiansky zákonník obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú riešiť žalovaným nastolenú otázku, a to s použitím § 853 ods. 1 v spojení s § 663 a nasl. OZ. Vzťah medzi leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomcom (ako to vyplýva aj z pomenovania zmluvných strán) zahŕňa všetky podstatné prvky nájomnej zmluvy vrátane spôsobu užívania predmetu nájmu. Otázku prípadného podnájmu upravuje § 666, ktorý v prvom odseku stanovuje, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. V zásade je teda podnájom prípustný a vylúčený môže byť len na základe dohody zmluvných strán. No ani keď tak zmluvné strany urobia a nájomca v rozpore s dohodou dá vec do podnájmu ďalšej osobe, dohoda zmluvných strán sama o sebe nepostačuje, aby bola podnájomná zmluva vyhodnotená ako neplatná. Druhý odsek § 666 totiž spresňuje, že za takých okolností má prenajímateľ právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy má za následok podľa § 48 ods. 2 OZ, ale aj podľa § 351 ods. 1 prvej vety OBZ zánik zmluvného vzťahu (v tejto súvislosti je nepodstatné, k akému okamihu), v dôsledku čoho zaniká aj podnájomný vzťah. Podnájomný vzťah je totiž vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t. j. podnájomný vzťah (pozri napríklad rozsudok NS SR z 30.01.2013, sp. zn. 6MCdo/21/2011). Súd preto zastáva názor, že ak zákon sankcionuje porušenie § 666 ods. 1 OZ vznikom práva prenajímateľa na odstúpenie od nájomnej zmluvy, nemôže byť vedľajšou sankciou okamžitá absolútna neplatnosť zmluvy o podnájme podľa § 39 OZ. Okrem toho § 39 OZ nerieši rozpor zmluvy s dohodou zmluvných strán. Ak tento záver platí pre „bežnú“ nájomnú zmluvu, platí aj pre leasingovú zmluvu týkajúcu sa nájmu vozidla. Navyše, takáto zmluva vzhľadom na svoju inominátnu povahu a § 269 ods. 1 OBZ umožňuje širšiu zmluvnú flexibilitu než ustanovenia o nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku. Ak rigidnejšia právna úprava nespája s porušením zmluvnej povinnosti absolútnu neplatnosť, o to menej možno takýto následok očakávať vo vzťahoch založených na dispozitívnej úprave. Z tohto hľadiska bolo preto v danej veci bez významu, či leasingová zmluva s ČSOB umožňovala spoločnosti RED STAR LOGISTICS dať vozidlo do podnájmu. Pokiaľ by aj neumožňovala, neviedlo by to k automatickej neplatnosti zmluvy o podnájme, ale len k vzniku práva leasingového prenajímateľa na odstúpenie od zmluvy, prípade iných práv, akým je napríklad právo na zmluvnú pokutu, ktoré ale pôsobí len inter partes. Platnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku medzi spoločnosťou RED STAR LOGISTICS a žalobcom tak touto okolnosťou nemôže byť dotknutá.
27. Súd nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalovaného, že konanie konateľa žalovaného, ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti RED STAR LOGISTICS, spočívajúce v uzavretí zmluvy na ten istý predmet, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V prvom rade v konaní nevyšlo najavo, že by RED STAR LOGISTICS mala uzavretú nájomnú zmluvu aj s LUCAS-Stav a žalovaný v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Navyše, ustanovenie § 256 OBZ postihuje v podstate zneužívanie práva, teda keď účelom výkonu práva je snaha znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. To sa v danom prípade nepreukázalo. Nie je totiž podstatná vedomosť žalobcu o tom, kto užíva sporné zariadenie, ale to, či on sám v danom čase disponoval užívacím právom k nemu.
28. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný používal vozidlo v čase od 15.11.2016 prinajmenšom do 30.11.2016. Nebolo preukázané, že by tak robil na základe platnej zmluvy so žalobcom, spoločnosťou RED STAR LOGISTICS alebo ČSOB, čo je zrejmé aj z toho, že žalovaný tvrdil, že vozidlo používal na základe zmluvy s LUCAS-Stav. Podľa § 451 OZ platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 456 OZ je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo získané (pozri napríklad rozsudok NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. 33Odo/1253/2005). Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez uzavretia nájomnej zmluvy či bez iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie (pozri napríklad rozsudok NS ČR z 25.11.2010, sp. zn. 30Cdo/2262/2009). Podľa názoru súdu ak niekto užíva bez právneho dôvodu vec, ku ktorému svedčí právo nájmu inému, užívaním tejto veci získal majetkový prospech, a to na úkor nájomcu, a nie na úkor prenajímateľa, ktorý vec prenechal nájomcovi do nájmu. Medzi podnájomcom a prenajímateľom nedochádza k vzniku právneho vzťahu (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 30.11.2004, sp. zn. 25Cdo/264/2004).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery obsiahnuté vo vyššie citovanej judikatúre, s ktorými sa súd vzhľadom na totožnosť právnej úpravy stotožňuje, súd uzavrel, že žalobca bol v prejednávanej veci aktívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že vozidlo využívala tretia osoba bez právneho titulu v čase, keď užívacie právo svedčilo žalobcovi, teda v zmysle čl. II zmluvy o nájme dopravného prostriedku od 15.11.2016 do 26.11.2016. Pretože touto treťou osobou bol žalovaný, ktorý ani nepopieral, že vozidlo užíval, je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie, teda to, čo by mu bol povinný plniť, keby s ním uzatvoril riadnu nájomnú zmluvu, tak ako to napokon robil počas predchádzajúcich sezón.
30. Nad rámec uvedeného súd pre úplnosť súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca prišiel o užívacie právo k vozidlu najneskôr k 30.11.2016. Tento záver vyplýva z čl. II ods. 1 zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. B.. Podľa tohto ustanovenia účinnosťou zmluvy prechádzajú všetky práva a povinnosti RED STAR LOGISTICS na nového leasingového nájomcu. Účinnosť zmluvy bola upravená v čl. VI ods. 2 tak, že nastáva dňom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami. Zo zisteného skutkového stavu je zjavné, že zmluva bola podpísaná XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho prestala byť RED STAR LOGISTICS leasingovým nájomcom, čo sa musí nevyhnutne prejaviť aj vo vzťahu k podnájomníkovi, ktorý vec užíva na základe dohody s leasingovým nájomcom, v podobe zániku jeho akcesorického užívacieho práva.
31. Súd neuznal námietku žalovaného, že vozidlo a radlicu užíval na základe zmluvy s LUCAS-Stav v dobrej viere. Hoci toho hľadisko nebolo podstatné pre rozhodnutie vo veci, súd len v krátkosti poznamenáva, že už v liste zo 07.08.2017 (č. l. 18) sa samotný žalovaný vyjadril, že zmluva o zmene leasingového nájomcu mu bola predložená ešte v novembri 2016 konateľom LUCAS-Stav, čo žalovaného viedlo k uzatvoreniu zmluvy priamo s touto spoločnosťou. Zmluvu však uzatvoril už XX.XX.XXXX a vozidlo s radlicou začal používať už 15.11.2016, hoci aj keby vychádzal zo zmluvy o zmene leasingového nájomcu, tá v tom čase nebola podpísaná. Navyše, vzhľadom na to, že za predchádzajúce sezóny užíval vozidlo s radlicou na základe zmluvy so žalobcom (za čo mu aj riadne platil), bolo so zreteľom na požiadavku zachovania odbornej starostlivosti (napr. § 135a OBZ) možné práve očakávať dôslednejšiu aktivitu na strane žalovaného, pokiaľ ide o skúmanie otázky oprávnenia nakladať s predmetom nájmu. Už letmým pohľadom do osvedčenia o evidencii vozidla by bol žalovaný zistil, že LUCAS-Stav nebol v tom čase ani vlastníkom, ani držiteľom vozidla.
32. Pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu bezdôvodného obohatenia, podľa § 458 ods. 1 OZ ak nie je dobre možné bezdôvodné obohatenie vydať in natura, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď obohatenie spočívalo v bezodplatnom užívaní vozidla. Pri určení výšky tejto peňažnej náhrady vychádzal súd zo sumy nájomného, ktoré žalovaný platil žalobcovi v sezóne 2015/2016 za užívanie vozidla s radlicou, ako aj zo sumy nájomného, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť spoločnosti LUCAS-Stav za užívanie rovnakého predmetu v sezóne 2016/2017. Takto zistené podmienky nájmu považoval súd za dostatočne zodpovedajúce pomerom na trhu v danom mieste a čase, a teda za cenu, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, pokiaľ by vozidlo a radlicu užíval na základe nájomnej zmluvy tak, ako v predchádzajúcom období. Žalobca požadoval za 15 dní užívania vozidla s radlicou v novembri 2016 sumu 3.180 €, čo zodpovedá mesačnej sume 6.360 €, z ktorej strany vychádzali aj v sezóne 2015/2016 a tiež v sezóne 2016/2017. Za jeden deň v mesiaci november 2016 teda žiadal 212 €, čo súd považoval za opodstatnený základ pre výpočet bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa tak užívaním vozidla počas 12 dní obohatil o sumu 2.544 € (212 x 12). Táto suma potom zodpovedá peňažnej náhrade, ktorú je povinný poskytnúť žalobcovi podľa § 458 ods. 1 OZ. Keďže žalobca nepreukázal, že by mu užívacie právo k vozidlo patrilo až do 27.12.2016, súd žalobu v tejto zvyšnej časti zamietol.
33. Splatnosť záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola medzi stranami dohodnutá a nevyplýva ani zo zákona. Žalovaný je tak podľa § 340 ods. 2 OBZ povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Za takúto výzvu možno považovať žalobcom vystavenú faktúru č. XXXXXXXX, ktorá sa stala splatnou 26.07.2017. Žalovaný sa preto dostal podľa § 365 ods. 1 OBZ do omeškania 27.07.2018 a od tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a to počas celého obdobia omeškania. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v rozsahu požadovanom žalobcom.
34. Čo sa však týka odplaty za používanie radlice, žaloba nebolo možné vyhovieť.
35. Radlica bola podľa výsledkov vykonaného dokazovania vlastníctvom žalobcu a žalovaný ju používal až do 31.03.2017. Medzi stranami nebolo sporné, že vozidlo a radlica sa užívali spoločne. Keďže ani v tomto prípade žalovaný nepreukázal, že by ju užíval na základe konkrétneho právneho titulu, žalobca mal voči nemu (tentoraz už ako vlastník) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia. Žalobca však musí okrem toho, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol a že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, preukázať aj to, v akej konkrétnej výške mu vznikla majetková ujma (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011). Výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal žalobca na základe predpokladu, že mesačné nájomné radlice by predstavovalo 1.200 €. V tomto zmysle však neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by takýto záver opodstatňovali. Uviedol len, že k vypočítanej sume dospel na základe odpisov, vychádzal z nadobúdacej ceny radlice a odpisovania na 5 rokov. Neozrejmil však, prečo by odpisovanie majetku na účely vedenia účtovníctva bolo smerodajné pri výpočte sumy, o akú sa žalovaný obohatil. Poukázal síce aj na zmluvu žalovaného so Správou a údržbou ciest TSK (č. l. 192), z ktorej vyplýva, že sypač s radlicou sa prenajíma za 7.070 € bez DPH, no z tejto listiny nebolo možné vyvodiť, akú časť nájomného tvorí radlica a akú samotné vozidlo a iná výbava. Navyše, žalobcom tvrdené mesačné nájomné vo výške 1.200 € považoval súd za nepravdepodobné aj z dôvodu jeho nepomeru k nadobúdacej cene radlice. Žalobca totiž kúpil radlicu za cenu 8.546 € a ak by malo mesačné nájomné zodpovedať sume 1.200 €, návratnosť nadobúdacej ceny by bola dosiahnutá už cca za 7 mesiacov (teda ani nie za dve sezóny). Žalobca žiadne iné dokazovanie v tomto smere nenavrhol.
36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti od hypotézy právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (pozri napr. uznesenie NS SR z 23.01.2014, sp. zn. 3Cdo/294/2012). Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k používaniu radlice, ktoré vyplýva z § 458 OZ. Z tohto dôvodu žalobu v príslušnej časti zamietol.
37. Pre úplnosť súd dopĺňa, že výšku bezdôvodného obohatenia nemohol posúdiť podľa § 264 CSP ods. 1 CSP. Na rozdiel od pôvodného § 136 OSP, ktoré bolo zaradené v Druhej hlave s názvom „Dokazovanie“, sa ustanovenie § 264 CSP vzhľadom na svoje systematické zaradenie do Šiestej hlavy s názvom „Trovy konania“ nepoužije pri určovaní hodnoty nárokov na iné účely, než na rozhodovanie o trovách konania. To vyplýva aj z podnadpisu „Rozhodovanie o trovách konania“, ktorý pokrýva § 262, 263 a 264 (§ 136 OSP patril do časti s podnadpisom „Hodnotenie dôkazov“), ako aj zo samotného znenia toho ustanovenia, ktoré odkazuje na „výpočet súdneho poplatku“. Tento výklad je v súlade aj so základnými princípmi civilného sporového konania, medzi ktoré patrí zásada kontradiktórnosti, ktorá sa odzrkadľuje aj v čl. 8 základných princípov CSP. Je totiž na strane, aby svoje tvrdenia podoprela zodpovedajúcimi návrhmi na vykonanie dokazovania. Dokazovanie na účely rozhodnutia vo veci samej sa vykonáva zásadne na základe procesnej aktivity strán sporu. Preto je § 264 CSP použiteľný len v prípade rozhodovania o trovách konania (súd o nich rozhoduje aj bez návrhu). Odhliadnuc od toho však možno poukázať aj na to, v prejednávanej veci nevyšli najavo okolnosti, ktoré by opodstatňovali záver, že hodnotu nároku (výšku bezdôvodného obohatenia) možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec.
38. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 262 ods. 1 vychádzal súd z pomeru úspechu strán konania (z pohľadu žalovaného 9.980,40 € : 2.544 €, teda 79,57 % : 20,43 %), a preto rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 59,14 % trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.