Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/52/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému S. G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.1.2018, č. k. 30T/53/2014-361, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.9.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.1.2018, č. k. 30T/53/2014-361 tento súd rozhodol, že obžalovaný S. G. sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 4Pv 268/13/2207-30 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca augusta 2006 až do 25.05.2012 v meste Y. na ulici B. N. a na ďalších iných miestach ako v obci L. na ulici K. č. XX a v obci N. č. XX, kde žili v spoločnej domácnosti, neustále verbálne a fyzicky napádal a ponižoval svoju manželku L. G., rod. G. tým spôsobom, že ju opakovane, niekoľkokrát do mesiaca, udieral a bil dlaňami rúk alebo rukami zovretými v päsť najmä do oblasti trupu, chrbta, rúk, ramien a hlavy, sácal ju, kopal ju, škrtil ju, rukami jej stláčal zápästia, prikladal jej ruku na ústa a nos, aby nemohla dýchať a takto ju tlačil k zemi, v dôsledku čoho spadla na zem, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával, bezdôvodne jej bránil v prístupe a starostlivosti o ich maloletú dcéru, zakazoval jej návštevy jej rodinných príslušníkov, v dôsledku uvedeného konania obvineného začala L. G. od mesiaca februára 2012 navštevovať psychiatrickú ambulanciu v meste, pričom uvedeným konaním spôsoboval svojej manželke L. G. nielen rôzne ľahké zranenia, pre ktoré z obavy o svoj život nevyhľadala lekársku pomoc, ale najmä psychické utrpenie ako pocity strachu a bezmocnosti, dlhodobý stres a napätie, ktoré pre jeho značnú hrubosť, bezohľadnosť a ponižovanie pociťovala ako ťažké príkorie, oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil podaním zo dňa 3.4.2018. V odvolaní prokurátor uviedol (skrátene). Uvedený rozsudok, čo sa týka výroku o viny považujem za vydaný v rozpore so zákonom a so zisteným skutkovým stavom veci. V prvom rade poukazujem na tú skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy a v spojení s nimi aj nesprávne rozhodol, keď obžalovaného S. G. oslobodil spod obžaloby, nakoľko podľa názoru súdu nebolo preukázané, že skutok napĺňa znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Ustálený skutok nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby najmä s poukazom na nenaplnenie ťažkého príkoria na strane poškodenej, neboli preukázané ani vyhrážky

obžalovaného poškodenej ani žeby zranenia poškodenej bolo možné kvalifikovať ako ublíženia na zdraví. Svedok - poškodená Ing. L. G. nielen v prípravnom konaní, ale prvotne aj na hlavnom pojednávaní (vykonanom dňa 02.09.2014), popísala násilné konanie jej bývalého manžela S. G., ku ktorému dochádzalo v období od mesiaca augusta 2006 až do 25.05.2012 v meste Y. na ulici B. N. a v obci L. na ulici K. č. XX a v obcí N. č. XX, kde žili v spoločnej domácnosti, a ktoré spočívalo vo verbálnom a fyzickom napádaní a ponižovaní. Následne svoju výpoveď poškodená Ing. L. G. so značným odstupom času čiastočne pozmenila, čo možno logicky hodnotiť ako snahu bagatelizovať konanie obžalované s úmyslom zabudnúť, resp. vytesniť negatívne veci a emócie vyplývajúce z prechádzajúce manželského spolužitia s obžalovaným aj vzhľadom na samotnú dĺžku trestného konania, keď obžaloba bola na súd podaná 16.05.2014 a súdom bolo následne rozhodnuté až dňa 23.01.2018. Preto práve výpoveď poškodenej Ing. L. G. z prípravného konania a najmä jej z hlavného pojednávania treba považovať za vierohodnú, autentickú a korešpondujúcimi z ostatnými zabezpečenými a vykonaným, dôkazmi. V tomto smere primárne poukazujem na znalecké dokazovanie vykonané znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia deti, klinická psychológia dospelých. Poškodená je schopná vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom, resp. ktorých bola psychická vyspelosť poškodenej zodpovedá jej fyzickému veku a je primeraná jej vzdelaniu a celkovému sociálnemu statusu. Psychodiagnostickým vyšetrením poškodenej znalkyňa nezistila, že by poškodená o vyšetrovanom prípade vypovedala nepravdivo. Na základe štruktúry intelektu a osobnosti poškodenej znalkyňa usudzuje, že jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto zo psychologického hľadiska ich možno považovať za vieryhodné. Prežité udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou spôsobili, poškodenej Ing· L. G. celkovú neurotizáciu osobnosti, pričom v čase vyšetrenia bola dekompenzovaná. Príznaky syndrómu týranej osoby sa v štruktúre jej osobnosti nemanifestovali, nakoľko bola schopná aktívne problém domáceho násilia riešiť. Podotýkam, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch vyjadrených vo svojom znaleckom posudku. Pričom okrem iného na jednu z položených otázok uviedla, že príčinou, ktorá spúšťala neurotizáciu u poškodenej boli konflikty, ktoré mala poškodená s obžalovaným, a bolo to problematické spolužitie s obžalovaným, ktoré jej spôsobovali tento zlý psychický stav. Poznamenávam, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v podstate krátko po spáchaní trestnej činnosti, ktorá bola časovo ohraničená dňom 25.05.2012, pričom znalkyňa vychádzala z aktuálneho stavu veci a poškodenú v rámci nariadeného znaleckého skúmania osobne vyšetrovala, čím dospela k záverom vyjadreným znaleckom posudku, na ktorých aj znalkyňa následne naviac na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrvala. Preto názor súdu v tom, že výpoveď poškodenej Ing. L. G. na hlavnom pojednávaní hodnotí ako celok za čiastočne vierohodnú považujem za nesprávny, pričom s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti mal považovať za relevantnú a hodnovernú jej prvotnú (najskôr vykonanú) výpoveď a nie výpoveď, ktorá bola bezdôvodne vykonaná až s odstupom času. Na tieto podstatné skutočnosti súd žiadnym spôsobom nepoukázal, nereagoval, resp. ich pri hodnotení dôkazov nezohľadnil. Taktiež názor súdu v tom, že výpoveď svedka Z. K. vyhodnotil len ako čiastočne vierohodnú, nakoľko svedok bol poškodeným v trestnom konaní vedenom pre obzvlášť závažný zločin vraždy, v ktorom bol obžalovaný odsúdený, už v tom čase bol priateľom poškodeného, treba považovať za mylný, hypotetický a ničím odôvodnený. Práve svedok Z. K. potvrdil v celom rozsahu, či už priamo alebo nepriamo, skutočnosti uvádzané poškodenou Ing. L. G. na skôr vykonanom hlavnom pojednávaní, kde podrobne popísala násilné konanie jej bývalého manžela S. G.. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou MUDr. Danou šedivou, č. 28/2012 a MUDr. Martou Pavlíkovou, č. 39/2012 zo dňa 10.09.2012 v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní neprihliadol ako na neprípustný dôkaz. Uvedené konštatovanie je v zjavnom rozpore s vykonaním tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní zo dňa 23.01.2018, kedy bol uvedený znalecký posudok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný. Preto ak súd považoval tento dôkaz za neprípustný alebo nezákonný, nemal pripustiť jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní s tým, že procesným stranám mal oznámiť konkrétny dôvod nevykonania tohto dôkazu. Súd v odôvodnení rozsudku okrem iného konštatuje, že konflikty medzi poškodenou a obžalovaným reálne prebehli, a tieto aj s poukazom na znalecké dokazovanie, poškodená nepociťovala ako ťažké príkorie a na jej zdraví nenechali žiadne následky, pričom u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby a na neurotizáciu jej osobnosti nemal jej vzťah primárny vplyv, ale tento vyplýval z jej osobnostnej výbavy. Takého konštatovanie súdu v tomto smere považujem za nekorešpondujúce zo zistenými skutočnosťami a nesprávne, nakoľko konanie obžalovaného S. G. je potrebné vyhodnocovať komplexne z pohľadu jeho charakteru vyznačujúceho sa určitým (vyšším) stupňom hrubosti a bezcitnosti, trvalosti

útokov, intenzity vo vzťahu k osobe poškodenej Ing. L. G., pričom súd sa mal na hlavnom pojednávaní okrem iného aj zaoberať mierou závažnosti konania obžalovaného a v spojení s týmto aj zisťovať, či poškodená Ing. L. G. subjektívne pociťovala správanie sa obžalovaného ako príkorie, resp. ťažké príkorie, čím sa však súd v danom prípade dôsledne nezaoberal. Zhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočnosti som dospel k záveru, že súd sa pri vyhodnocovaní zabezpečených a vykonaných dôkazov žiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadal so všetkými zákonne zabezpečeným, dôkazmi a v spojení s týmito vo vzťahu ku skutku aj nesprávne rozhodol, keď obžalovaného S. G. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Súd tak nesprávnym vyhodnotením zabezpečených dôkazov, resp. ich nevykonaním na hlavnom pojednávaní dospel k nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam, resp. záverom. Záverom ešte poukazujem na skutočnosť, že súd napriek konštatovaniu, že konanie obžalovaného S. G. nenaplnilo nielen zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ale ani zákonné znaky skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a ani trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, neupravil skutkovú vetu v rozsudku v tom smere, že nevypustil zo skutkovej vety skutkové okolnosti práve zakladajúce minimálne zákonné znaky oboch týchto trestných činov (§ 360 a § 156 Trestného zákona). S poukazom na vyššie uvedené mám preto jednoznačne za to, že obžalovaný S. G. bol spod obžaloby oslobodený v rozpore so zákonom. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava a súčasne, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý považuje napadnutý rozsudok za správny. Výpovede svedkov z prípravného konania len zapadali do súkolia situácie, ktoré sama poškodená popísala a rodičia ani obžalovaného a ani poškodenej do ich života nezasahovali, aj keď ho videli a poznali z dosť blízka, nakoľko ho ani oni nepovažovali za týranie tak, ako to videla prokuratúra. Na záver pripomenul, že poškodená navštevuje obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pokiaľ ho prokurátor nezoberie sám späť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil nasledovné. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16.05.2014 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného S. G. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o oslobodení obžalovaného

spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd podrobným spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti vyplývajú z jednotlivých vykonaných dôkazov, akým spôsobom súd tieto dôkazy vyhodnotil ak akým záverom prišiel. Napadnutý rozsudok je v tejto časti vypracovaných dôkladne a zrozumiteľne, obsahovo vyčerpávajúco a to nezodpovedá v zákonnej požiadavke na obsah rozsudku vyjadrené najmä v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd preto na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje, bez potreby jeho doplnenia alebo opakovania. Podstatou odvolania prokurátora je iné zhodnotenie vykonaného dokazovania, z ktorého prokurátor došiel k inému záveru ako prvostupňový súd. K rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby dospel okresný súd na základe hodnotenia vykonaného dokazovania, vyhodnotením prípustných dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ktorého výsledkom bolo zistenie, že sa nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na strane 8 a 9 napadnutého rozsudku, prvostupňový súd podrobne uviedol, akým spôsobom vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy, najmä výpovede obžalovaného, poškodenej svedkov a znalca. S týmto hodnotením uvedených dôkazov odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Na to, aby bolo možné jednoznačne ustáliť záver, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, musia vykonané dôkazy jednoznačne a bez rozumných pochybností preukazovať, že došlo k spáchaniu skutku a že iná rozumná a logická verzia skutkového deja neexistuje. V tomto prípade nebolo obžalovanému jednoznačne preukázané, že sa dopustil toho konania, pre ktoré je trestné stíhaný a v ktorom prokurátor vidí spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak ako bol kvalifikovaný v obžalobe. Kľúčovým dôkazom je výpoveď poškodenej Ing. L. G., ktorá v konaní vystupuje ako osoba poškodená trestnou činnosťou obžalovaného. Obsah jej výpovedí, ich motiváciu, ako aj riešenie rozporov medzi jednotlivými výpoveďami poškodenej, podrobným spôsobom vyhodnotil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tomuto hodnoteniu nemožno nič vytknúť z toho hľadiska, že by okresný súd opomenul určité významnej skutočnosti, respektíve bral v úvahu skutočnosti, ktoré z tejto výpovede nevyplývajú. Zhodnotenie opakovaných výpovedí poškodenej v priebehu trestného konania považuje odvolací súd za logické. Dôležitým faktorom je tiež otázka bezprostrednosti súdneho konania, keď sudca hodnotiaci dôkazy, si utvára svoj názor aj na základe priameho pozorovania osoby, ktorá vypovedá. Rovnako správne súd zhodnotil aj ostatné dôkazy, ktoré bral do úvahy. Vo vzťahu k uvedeným znaleckým psychiatrickým posudkom, ktoré súd prečítal na hlavnom pojednávaní, nedopustil sa okresný súd žiadneho pochybenia, keď pri konečnom hodnotení dôkazov nebral tieto prečítané znalecké posudky do úvahy. Nemožno súhlasiť s názorom prokurátora, že súd mal odmietnuť vykonanie týchto dôkazov, keď ich nepovažoval za zákonné. Jedným z možných postupov prvostupňového súdu bolo odmietnuť vykonanie týchto dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní navrhol vykonať prokurátor a druhou možnosťou bolo tieto navrhnuté dôkazy vykonať. Nemožno upierať prvostupňovému súdu taký postup, že vykoná navrhnuté dôkazy a neskôr vyhodnotí, či tieto dôkazy možno považovať za zákonné alebo procesne použiteľné na meritórne rozhodovanie. Podstatné v tomto prípade bolo, že prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol, z akých dôvodov nebral tieto znalecké posudky do úvahy ako dôkaz, ktorý by mal vplyv na jeho rozhodnutie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu oboznámené znalecké posudky z inej trestnej veci obžalovaného, nie je možné použiť v tomto trestnom konaní a to ani ako listinné dôkazy. Názor prokurátora o nesprávnom zhodnotení vykonaného dokazovania sa opiera najmä o závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, ktoré podľa neho výrazným spôsobom svedčia o vine obžalovaného. Aj s týmto dôkazom sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že znalecké dokazovanie z odvetvia psychológie je zo svojej povahy nepriamym dôkazom a v tomto prípade len jedným z viacerých dôkazov, ktoré bolo potrebné brať do úvahy pri celkovom hodnotení. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie preceňuje. Naviac, znalkyňa v tomto prípade podávala okrem odborných názorov aj právne závery, ku ktorým nie je príslušná. Hodnotenie znaleckého dokazovania, ako jedného z dôkazov, prislúcha výlučne súdu a znalecké dokazovanie samo osebe nie je spôsobilé určiť, či obžalovaný spáchal alebo nespáchal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný. Pokiaľ uvedené znalecké dokazovanie zásadným spôsobom nepodporili iné, obsahovo významné dôkazy (najmä priame), ktoré by svedčili o vine obžalovaného, nemožno jeho závery považovať za určujúce pre rozhodnutie o vine.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora, že prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v neprospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Na základe vyššie uvedených zistenia záverov odvolací súd dospel k rozhodnutiu, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.