Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený X. práce, sociálnych vecí a rodiny L., z rodičov: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. A. XXX/XX, v konaní zastúpený: Q. kancelária J.. SK s. r. o., T.: XX XXX XXX, so sídlom K., Z. XX, zast. konateľkou: B.. B. J. a L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., v konaní zastúpená: B.. E. A., advokát so sídlom L., A. A. 1, o zníženie výživného a zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným zo sumy 320 Eur na sumu 220 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2018.

II. Návrh na zmenu úpravy styku sa z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti o zníženie výživného za obdobie od 23.08.2016 do 31.08.2018 z a s t a v u j e.

IV. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu K. T. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/ XXXX-XXX v spojení s rozsudkom C. súdu K. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX vo výroku o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 23.08.2016 domáhal zníženia výživného, ktoré mu bolo určené pre mal. Dieťa ako i zmeny úpravy styku so synom. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že suma výživného vo výške 320,- Eur mesačne mu bola určená s prihliadnutím na to, že v tom čase mal. E. navštevoval súkromnú materskú školu v ktorej školné a stravné mesačne predstavovalo 280,- Eur. Medzičasom sa však pomery zmenili, nakoľko matka sa so synom bez jeho súhlasu presťahovala najskôr do okresu L., a následne do K., pričom syn navštevoval štátnu škôlku, v ktorej súvislosti sa náklady na neho znížili. Poukázal na to, že počas konania sa i u neho pomery zmenili, v jednom období bol nezamestnaný, avšak napriek tomu určené výživné platil pravidelne. Odsťahoval sa k svojim rodičom a jeho byt užíva brat s priateľkou, ktorí mu dávajú financie - 500,- Eur, čo však nepokryje ani náklady s úverom a energiami. V písomnom návrhu tiež žiadal, aby súd zmenil i pôvodné rozhodnutie o jeho styku s dieťaťom tak, že matka mu dieťa bude nosiť aj si ho preberať v jeho domácnosti (v tom prípade navrhol znížiť výživné na sumu 230,- Eur), resp. nech aspoň jednu „cestu“ v rámci styku teda prevzatie dieťaťa od neho realizuje matka (v tom prípade navrhol výživné znížiť na sumu 180,- Eur mesačne). Žiadal, aby súd prihliadol na to, že presťahovaním mu matka sťažila styk so synom. Uviedol, že s dieťaťom má dobrý vzťah, styk sa realizuje pravidelne, zvykne sa so synom aj pripravovať do školy. S matkou ohľadne

dieťaťa vedia komunikovať. V záverečnom vyjadrení zotrval na znížení výživného. Uviedol, že matke najväčšia položka so škôlkou ubudla už dávno, mala priestor z výživného niečo ušetriť. Je vlastníčkou nehnuteľnosti ku ktorej patrí záhrada a túto z vlastného rozhodnutia neprenajíma. Síce nežije s otcom dieťaťa ktorého narodenie očakáva v spoločnej domácnosti ale jej priateľ zo zákona je povinný prispievať jej na náklady s tehotenstvom a pôrodom. Keďže matka sa svojvoľne presťahovala, jemu sa zvýšili náklady na cestovanie za synom. Rešpektuje skutočnosť, že matka je tehotná a v tejto súvislosti nebude môcť dieťa voziť do jeho domácnosti, na ktorú skutočnosť žiadal prihliadnuť pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného. Napriek tomu, že prišiel o prácu, našiel si novú i keď s nižším príjmom, teda nie je v tomto smere nezodpovedný. Snaží sa znížiť si náklady tak, že svoj byt prenajíma bratovi, z čoho však žiaden zisk nemá, nakoľko z nájomného platí hypotéku. Rodičom prispieva na náklady s bývaním a stravou v 1/3-ine. S poukazom na to, že do augusta 2018 určené výživné uhrádzal, návrh v časti zníženia výživného za obdobie od 23.08.2016 do 31.08.2018 vzal späť.

2. Matka potvrdila, že sa presťahovala, ktorú skutočnosť otcovi oznámila. Znížili sa náklady na syna nástupom do štátnej škôlky, ale syn (v L.) navštevoval logopedičku dvakrát mesačne, plaveckú školu, náklady boli aj s ortopedickou obuvou. V škôlke dieťa navštevovalo anglický jazyk, chodila so synom na rehabilitáciu. V L. žila v dome svojho priateľa, pričom hospodárili samostatne, ale prispievala na náklady s bývaním. V súvislosti so sťahovaním ukončila pracovný pomer, bola v evidencii nezamestnaných, aktívne si prácu hľadala. Vo svojom byte v A. mala podnájomníkov, ale nájom vypovedala, keďže jej poškodili zariadenie. V súčasnosti byt neprenajíma, nakoľko je pokazený kotol, ale energie za byt naďalej uhrádza. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 nesúhlasila so znížením výživného, nemala príjem a nevedela si predstaviť z čoho by s dieťaťom žili. Síce sa v priebehu konania presťahovala do súčasného bydliska, kde však má náklady s poplatkami s obecným bytom. Medzičasom syn už navštevuje školu, keďže má mimoškolské záujmy sú na neho zvýšené náklady. Mimoškolské aktivity má dieťa mimo miesta bydliska. Pokiaľ mala cestu do A. resp. K., dieťa sama otcovi doniesla na dohodnuté miesto, pričom umožnila otcovi styk i nad rámec súdneho rozhodnutia. Potvrdila, že syn má k otcovi dobrý vzťah. Má síce priateľa, ale spolu nežijú. U nej neprichádza do úvahy, aby nosila syna k otcovi, keďže v súvislosti s výkonom práce cestuje niekoľkokrát do týždňa ale je tehotná. V záverečnom vyjadrení uviedla, že jediným dôvodom podľa nej na zníženie výživného je skutočnosť, že otec má zvýšené náklady s dochádzkou za synom. I u nej sú zvýšené náklady s cestovaním, keďže synom zabezpečuje dochádzku do školy ako aj mimoškolskú činnosť. Má za to, že otec predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou. Síce otcov príjem sa znížil ale len nepatrne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a určená výška výživného predstavuje 1-inu jeho čistého príjmu. Majetkové pomery oboch sú rovnaké, keď obaja vlastnia nehnuteľnosť. Naposledy sa o výživnom rozhodovalo pred 3,5 rokmi, za ktoré obdobie sa zvýšili náklady na syna, pričom jej príjem je totožný. Zvýšené náklady sú aj so zdravotnými problémami dieťaťa. Pokiaľ súd pristúpi k zníženiu výživného, navrhla, aby sa jednalo o zanedbateľnú sumu, zodpovedajúcu nákladom otca s realizáciou styku.

3. Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa a nie je v súčasnosti dôvodná ani zmena styku, keď matka je tehotná, nevedela by zabezpečiť odnášanie dieťaťa otcovi, a v konečnom dôsledku, styk sa realizuje podľa rozhodnutia súdu.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu K. T.. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom C. súdu v K. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX (v časti výživného) boli upravené práva a povinnosti rodičov ka mal. Dieťaťu tak, že mal. E. bol zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa od 04.12.2013 sumou 320,- Eur mesačne, pričom 2 ročné výživné od 04.12.2013 do 31.01.2015 vo výške 528,70 Eur mu bolo povolené splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok. Zároveň bol upravený styk otca s dieťaťom tak, že má právo stretávať sa s maloletým každý druhý víkend v kalendárnom roku od piatku od 17:30 hod. do nedele do 19:00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov počnúc Veľkonočným piatkom od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., každý kalendárny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 25.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod., každý párny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do nasledujúceho 06.01. do 19:00 hod., a to vždy tak, že otec si maloletého v stanovené dni a hodiny prevezme pred bytom matky a v stanovené hodiny vráti maloletého späť matke pred jej bytom. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne

a včas pripraviť a v stanovené dni a hodiny ho otcovi odovzdať a v stanovené dni a hodiny ho od otca riadne prevziať. V tom čase otec býval v K. a matka s dieťaťom v A.. V tom čase otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.469,35 Eur. Bol vlastníkom bytu, v ktorom býval. Mesačne uhrádzal náklady na hypotéku 440,- Eur, preddavky 110,- Eur, elektrinu 37,- Eur, plyn 4,- Eur, internet a TV 27,- Eur, životné poistenie 40,- Eur, zálohovú platbu za správu bytu 109,90 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur. Ročne poistenie nehnuteľnosti 32,50 Eur a daň za byt 28,- Eur. Za krmivo pre zvieratá mesačne vynaložil 50,- Eur a v takej istej výške platil za permanentku do posilňovne. Matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 805,73 Eur a poberala rodinné prídavky 23,52 Eur mesačne. Bývala v podnájme, za ktorý uhrádzala 400,- Eur spolu s energiami. V tom čase nadobudla do vlastníctva motorové vozidlo. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. M.. E. navštevoval súkromnú materskú školu v A., kde školné mesačne predstavovalo 230,- Eur a poplatok za stravu 2,20 Eur za deň. Bol zdravý.

5. V čase začatia konania matka bola nezamestnaná, pričom pracovný pomer so spoločnosťou A. L. skončila dohodou na jej žiadosť k 31.01.2016. U tohto zamestnávateľ dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 900,24 Eur. Od 01.02.2016 bola vedená v evidencii nezamestnaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O.. Do augusta 2016 jej bola priznaná podpora v nezamestnanosti 50 % zo sumy 37,3257 Eur na deň. V období od 01.05. do 27.07.2016 mala príjem na základe dohody o vykonaní práce v priemernej čistej mesačnej výške 68,18 Eur. Matka žila v dome svojho priateľa vo Z., kde bývala i matka priateľa. Mesačne prispievala na náklady s bývaním 60 Eur (celkové náklady predstavovali 231,30 Eur). Od 25.11.2016 bývala so synom v podnájme v L., za ktorý uhrádzala mesačne 330 Eur spolu s energiami. Od 01.03.2017 jej bol pridelený obecný byt v súčasnom bydlisku, kde nájomné spolu s energiami činí mesačne 269,55 Eur. Od 09,01,2017 je zamestnaná v spoločnosti W. SK s.r.o., kde za rok XXXX jej príjem predstavoval mesačne 851,47 Eur a za rok 2018 (do augusta) 827,83 Eur netto. Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v A., ktorý v období od 01.05.2016 do 16.09.2016 prenajímala za 481 Eur mesačne, pričom od zmluvy predčasne odstúpila, nakoľko nájomcovia zničili zariadenie. Mesačné poplatky za predmetný byt spolu so splátkami hypotéky predstavujú 415 Eur, daň z nehnuteľnosti 13,18 Eur/rok. Mesačne tiež uhrádza splátky na auto 170 Eur, PZP vozidla 10 Eur a poistenie syna 20 Eur.

6. Otec dieťaťa je naďalej vlastníkom bytu, ktorý podľa svojho vyjadrenia v súčasnosti prenajíma bratovi za 500 Eur mesačne (o čom svedčí predložený výpis z účtu). V čase začatia konania bol zamestnaný v spoločnosti M. K., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.268 Eur. Pracovný pomer ukončil k 17.02.2017 dohodu z dôvodu reorganizácie na strane zamestnávateľa (čl. 273). V tejto súvislosti mu bolo vyplatené odstupné vo výške 4.209 Eur brutto (čl. 372). Od 20.02.2017 bol vedený v evidencii nezamestnaných príslušného úradu práce. Vznikol mu nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorú poberal vo výške od 871 do 900 Eur mesačne. Od 17.07.2017 je zamestnaný na A. pozemkovom fonde K., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX Eur. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispieva mesačne sumou 195 Eur (čl. 448). Je naďalej vlastníkom motorového vozidla. Mesačné náklady v súvislosti s bytom v jeho vlastníctve predstavujú: preddavky 110 Eur, plyn 4 Eur, elektrika 37 Eur, RTVS 4,64 Eur, TV + Internet 22,90 Eur, daň 2,30 Eur, hypotekárny úver 438,17 Eur. Tiež mesačne uhrádza životné poistenie 40,17 Eur, úverové splátky na auto 106,82 Eur a ročne poistenie bytu 65 Eur, poistenie zodpovednosti za škodu 35 Eur, PZP auto 56,52 Eur.

7. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

8. V čase začatia konania mal. E. navštevoval MŠ v I. Z., kde poplatok za stravu predstavoval 1,25 Eur/deň, poplatok do triedneho fondu 5 Eur mesačne a za anglický jazyk 15 Eur mesačne. Dieťa 2x mesačne navštevovalo logopéda, pričom poplatok za jedno sedenie bol 10 Eur, navštevoval ortopéda (ploché nohy) a školu plávania (od 12.09.2016), kde ročný poplatok bol 150 Eur. Od 06.03.2017 začal navštevovať materskú školu v I. I.. M.. E. je od 01.09.2017 žiakom základnej školy v J., v čase rozhodovania súdu nastúpil do druhého ročníka. Poplatok za stravu v školskej jedálni je 22,80 Eur/ mesačne, za ŠKD 7 Eur/mesačne, ročný poplatok do triedneho fondu 10 Eur, za poistenie 1,60 a ZRPŠ 7 Eur. Navštevuje ZUŠ v J. nad I. (gitara), kde zápisné na rok bolo 10 Eur, školné je 10 Eur mesačne. Náklady na hudobný nástroj a príslušenstvo predstavovali 80 Eur. V ZUŠ I. nad I. navštevuje tanečný odbor, kde mesačný poplatok je 6 Eur. Je členom mestského plaveckého klubu Žiar nad I., pričom klubovné je ročne 16 Eur, školné 206 Eur mesačne. Podľa udania matky v záverečnom vyjadrení dieťa má aj v súčasnosti zvýšené náklady so zdravotným stavom, o ktorých tvrdeniach však žiaden doklad nepredložila.

9. Podľa § 29 ods. 1 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 3 súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. S poukazom na späťvzatie návrhu zo strany otca o zníženie výživného od 23.08.2016 do 31.0.82018, súhlasu matky, kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu nie je potrebné pokračovať v konaní ex offo (§ 29 ods. 2 , keď otec stanovené výživné za toto obdobie uhrádzal a konanie sa týka mal. dieťaťa, teda spotrebované výživné sa nevracia, súd v tejto časti konanie zastavil.

15. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne

- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

17. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

18. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

19. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom zamietol ako nedôvodný i keď sa stotožňuje s názorom otca, že matka mu odsťahovaním sa (v priebehu konania 2x zmenila bydlisko bez závažného dôvodu) sťažila styk s maloletým, pričom s realizáciou styku mu pribudli náklady, na ktoré však súd prihliadol pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného (viď odôvodnenie nižšie). V čase rozhodovania súdu však matka dieťaťa bola tehotná, ktorú skutočnosť otec akceptoval a teda by nebolo reálne možné, aby realizovala aspoň jednu cestu v rámci uskutočnenia styku otca s maloletým. Otec sa danej situácií prispôsobil, keďže má skutočný záujem podieľať sa aspoň v časti na výchove svojho dieťaťa a sám prezentoval, že dieťa bude preberať a po ukončení styku odovzdávať matke v mieste jej bydliska, pokiaľ súd túto skutočnosť zohľadní pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného.

20. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo obdobie 3,5 roka, za ktoré obdobie sa jednoznačne zmenili pomery na strane mal. dieťaťa kvalifikovaným spôsobom, keď mal. E. od septembra 2017 je žiakom základnej školy, v ktorej súvislosti pribudli náklady so zabezpečením učebným potrieb, dieťa tiež fyzicky vyspelo, teda sa zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie a pribudli i náklady s mimoškolskou záujmovou činnosťou. U otca proti stavu v čase ostatného rozhodnutia došlo k podstatnému zníženiu príjmu o 307,07 Eur mesačne ( v čase určenia výživného príjem 1.469,35; v čase rozhodnutia súdu 1,162,33 Eur), pričom bolo preukázané, že otec predchádzajúci pracovný pomer ukončil z objektívnych dôvodov. Jeho osobné a majetkové pomery sa výrazným spôsobom nezmenili. Pribudli mu však náklady v súvislosti s realizáciou styku s mal. E., keď vzdialenosť bydliska otca od súčasného bydliska matky je cca 200,- km, ktorú otec v priebehu mesiaca absolvuje dva krát. Tiež u matky sa pomery zmenili kvalifikovaným spôsobom, nakoľko jej pribudol nehnuteľný majetok - byt v A., za ktorý v súčasnosti vynakladá náklady nie len za energie, ale i splátky úveru napriek tomu, že má zabezpečené bývanie v obecnom byte v mieste terajšieho bydliska. Matka predmetný byt neprenajíma, čím by si mohla zvýšiť mesačný príjem resp. aspoň znížiť mesačné náklady v súvislosti s predmetným bytom, ktoré by uhrádzal nájomník. Toto počínanie matky vyhodnotil súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako vzdanie sa majetkového prospechu. Porovnajúc príjmy matky v čase určenia výživného a v čase rozhodnutia súdu, tieto nepodstatným spôsobom sa zvýšili (o 19,10 Eur mesačne), avšak súd s poukazuje na to, že matka nepreukázala žiaden závažný dôvod, pre ktorý sa z miesta pôvodného bydliska presťahovala, keďže mala zabezpečené bývanie v byte v osobnom vlastníctve ako i uzatvorený pracovný pomer, v ktorom dosahovala priemerný mesačný príjem 900,24 Eur netto. Matka svojvoľným ukončením pracovného pomeru ako i presťahovaním sa, si sama spôsobila zvýšenie nákladov, ktoré pribudli v súvislosti s úhradami poplatkov za obecný byt, na ktorú skutočnosť súd tiež prihliadnuť nemohol. Je teda zrejmé, že u dieťaťa fyzickým vyspievaním došlo k zvýšeniu nákladov, avšak mesačné náklady v súvislosti s návštevou zariadenia sú pomerne nižšie ako boli náklady s súvislosti s úhradou poplatkov súkromnej materskej škole. Je síce pravdou, že dieťaťu pribudli mimoškolské aktivity, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak v pozitívnom ako i negatívnom zmysle, a teda je potrebné, aby i matka regulovala počet mimoškolských aktivít syna, primerane týmto zásadám.

21. Súd mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, keď bolo preukázané, že otcovi z objektívnych dôvodov sa znížil príjem a zároveň mu pribudli cestovné náklady s realizáciou styku so

synom. Súd má za to, že v záujme dieťaťa je prednostne naďalej s otcom v záujme riadneho vývoja dieťaťa, udržiavať pravidelný kontakt s otcom, ktorý pre dieťa predstavuje nenahraditeľný mužský vzor, ako mať viacero mimoškolských aktivít, ktoré dieťaťu zabezpečila matka. Spravodlivé by bolo, keby i matka znášala náklady s realizáciou styku otca s maloletým, čo však v súčasnosti nie je možné, keďže je tehotná a očakáva narodenie dieťaťa.

22. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že i napriek zníženiu výživného zo strany otca na sumu 220 Eur mesačne, nebude ohrozené uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Takto znížené výživné spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu spôsobilé pokryť odôvodnené potreby dieťaťa a zodpovedali možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Po vyhlásení, odôvodnení a poučení o možnostiach podať opravný prostriedok a výkone rozhodnutia sa otec a kolízny opatrovník vzdal práva na podanie odvolania v celom rozsahu, matka sa svojho procesného práva vzdala voči výkonu o zmene úpravy styku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).