Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu M. G. H. H..Z..A.., D. XX, Y. XXX XX, M.: XXXXXXXX, práv. zast. G.. G. Š., N., D. XX, E..A..Y. XXX, Y., proti žalovaným 1/ D. C., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika 2/. E. H., P.. XX.X.XXXX, Y. J., L. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, obe zast. G..G.A. G., Y. E., S.. X. D. XXX/XX, o zaplatenie istiny 5.267,97 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalované v 1. a v 2./rade s ú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi sumu 2.329,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 21.3.2016 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie splátky vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého žalovaného.

II. V prevyšujúcej časti žaloby konanie z a s t a v u j e.

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Pôvodný žalobca spoločnosť W. B. L., N..H.. U. sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 domáhal, aby zaviazal žalované zaplatiť mu 5.267,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.2.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia aj záväzok druhého dlžníka. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 30.3.2012 uzavrel zmluvu o poskytnutí ručiteľskej bezúčelovej pôžičky evidovanej pod č. XXXXXXX. Žalovanej poskytol celkovú sumu pôžičky 10.536,- eur. Žalovaná v 2./rade pristúpila k záväzku ako ručiteľ. Dlžník mal pôžičku splatiť v 48 mesačných splátkach po 234,65 eur. Do dňa podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.516,69 eur. Z dôvodu porušovania zmluvných podmienok žalovaným dňa 1.1.2014 tomuto zaslal predžalobnú upomienku spolu s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Dňa 19.2.2014 úver zosplatnil. Dlžnú istinu vyčíslil ako istinu spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky po odpočítaní prijatých úhrad (9.751,66 eur + 33,- eur mínus 4.516,69 eur). Žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si však v konaní neuplatňuje. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku. Podaním zo dňa 26.5.2017 žalobca požiadal o pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu s odôvodnením, že predmetná pohľadávka bola na neho postúpená po podaní žaloby. Uznesením zo dňa 18.7.2017 súd vyhovel návrhu na zmenu subjektu. V priebehu konania podaním zo dňa 18.4.2018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 133,- eur s príslušenstvom späť, ktorú predstavovala suma 33,- eur uplatnená ako náklady na vymáhanie

pohľadávky a suma 100,- eur, ktorú žalovaná poukázala ako splátku dňa 13.2.2018 po podaní žaloby. Výšku pohľadávky ustálil na 5134.97,- eur s úrokom z omeškania 8.25 % ročne z vyčíslených istín. Ďalším podaním zo dňa 3.7.2018 žalobca zobral žalobu späť v ďalšej časti rozdielu medzi sumou 7000,- eur a platbami poukázanými žalovanou 4616,69,- eur. Späťvzatie časti žaloby odôvodnil vznesenou námietkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vo veci samej ďalej uviedol, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odkázal na aktuálny právny názor vo vyjadrení v rozsudku Súdneho Dvor EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C 42/15. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 6.9.2018 konštatoval, že úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaná čerpala, čo nerozporovala a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami. V záujme zachovania a naplnenie legitímnych účastníkov úverového vzťahu nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Neexistujú preto zákonné dôvody. Pripustil, že úverová zmluva obsahovala vady, ktoré mali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto žalobca netrvá na uplatnenom úroku a poplatkoch. K predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Konečná splatnosť úveru nastala dňom 20.3.2016 splatnosťou poslednej 48 dohodnutej úverovej splátky. V čase začatia sporu nepremlčané zostali bezúročné neuhradené splatné úverové splátky vo výške 145,83 eur od v poradí 32. úverovej splátky splatnej dňa 20.12.2014 v nesplatenej časti 141,79 eur do 48. splátky, t. j. 15 úverových splátok po 145,83 eur a jedna úverová splátka v sume 141,79 eur spolu v sume 2.329,24 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Upresnil petit žaloby po čiastočnom späťvzatí tak, že voči žalovaným si uplatňuje sumu vo výške 2.329,24 eur s príslušenstvom tvoriacim úrok z omeškania vo výške 8% ročne z uplatnenej istiny od 21.3. 2016 do zaplatenia. K podaniu predložil zmluvu o poskytnutí ručiteľskej bezúčelovej pôžičky, zmluvné podmienky, výpisy z účtov, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, prehľad úverového účtu.

2.Žalované v 1. a v 2./rade na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že zmluvu pokladajú za neplatnú s odkazom na doterajšiu judikatúru súdov. Zmluva je neurčitá, nejasná. Nejasné sú zmluvné dojednania a nejasný je prejav vôle vzhľadom na výšku pôžičky. Zmluva nemá náležitosti vyžadované zákonom. Obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy vychádzal z pôžičky 10.536,- eur, pričom skutočná výška pôžičky bola 7.000,- eur. RPMN bola vypočítavaná z vyššej čiastky. Zmluva neuvádza termíny splatnosti jednotlivých splátok, iba celkový počet splátok. Zmluva neobsahuje údaj , aká suma bola požičaná. Odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaným neboli doručené. Takéto vyhlásenie bez prílohy VOP je neprijateľnou obchodnou praktikou. V prípade neplatnosti zmluvy má žalobca nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Túto odôvodnil tým, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom poskytnutia pôžičky. Pôžička sa premlčala najneskôr 30.9.2015. V čase čerpania pôžičky žalovaná čerpala ďalšie 4 pôžičky. Ak by žalobca venoval veci starostlivosť, úver by žalovanej neposkytol. Z príjmu 498,- eur žalovaná v čase čerpania pôžičky uhrádzala iné dlhy v úhrnnej výške 400,- eur. Nesplnenie si tejto povinnosti žalobcu činilo pôžičku bezúročnou a bez poplatkov. Zo sumy 7.000,- eur žalovanými bola vrátená suma 4.516,69 eur, v ktorej je zahrnutá aj splátka zo dňa 13.2.2018 vo výške 100,- eur. Spochybnil žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky, pretože v čase poskytnutia pôžičky boli aktuálnymi a zverejnenými VOP platné od 1.10.2010, no žalobca predložil VOP platné od 11.6.2010. Veľkosťou použitého písma na zmluvných podmienkach a zmluve je táto nečitateľná. V ďalších písomných podaniach žalované na podporu svojich tvrdení poukázali na rozhodovaciu činnosť súdov, napríklad KS BB č.k. 17CoE 2/2010, ÚS ČR 3512/11, OS Prievidza č. k. 16Csp 63/17, KS Nitra č. k. 7Co 159/15 a i., rozhodnutia Európskeho Súdneho Dvora C 168/05, C 240/. Na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy a to všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o poskytnutí ručiteľskej bezúčelovej pôžičky, podmienky k zmluve o poskytnutí uvedenej pôžičky, žalobu Poštovej banky proti žalovanej v 1./rade na zaplatenie 12.849,- eur z úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2011, zmluvu o úvere uzavretou žalovanou s Poštovou bankou dňa 5.4.2011 na sumu 6.950,- eur, žalobu spoločnosti CETELEM Slovensko proti žalovanej v 1./rade na zaplatenie sumy 6.231,95 eur zo zmluvy uzavretej dňa 10.6.2010. zmluvu o poskytnutí pôžičky spoločnosti W. P. H. 7.000,- eur so žalovanou v 1./rade zo dňa 27.4.2010 a i., rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie o zamietnutí odvolania spoločnosti W. B. L. proti uloženiu peňažnej pokuty vo výške 5.000,- eur, rozhodnutie o uložení pokuty 10.000,- eur spoločnosti W. B. L., E. 40.000,- eur uvedenej spoločnosti a i.

3.Žalovaná v 1./rade na pojednávaní ako strana uviedla, že v roku 2012 z dôvodu nepriaznivých rodinných udalostí bola nútená prefinancovať určité náklady spojené s úmrtím príbuzných, o ktorých sa starala. Preto uzavrela celkom 5 pôžičiek. Vo vzťahu k žalobcovi zareagovala na leták o možnosti poskytnutia pôžičky. Žiadosť o poskytnutí pôžičky vo výške 7.000,- eur odovzdala na pobočke. Tu jej

bolo oznámené, že k pôžičke potrebuje ručiteľa. V stanovený deň sa spolu so sestrou dostavili na pobočku, kde podpísali všetky dokumenty. Odovzdaná jej bola podpísaná žiadosť a splátkový kalendár. Splátky uhrádzala v stanovenom termíne k 20-temu dňu v mesiaci v hotovosti na pobočke. Splátky prestala uhrádzať asi v roku 2015. Potvrdila výšku poukázaných finančných prostriedkov žalobcovi na úhradu dlhu v celkovej sume 4.616,69 eur. Deklarovala svoj mesačný príjem vo výške 570,- eur netto s tým, že z príjmu sú jej vykonávané zrážky. Preto k výplate jej zamestnávateľ poukazuje iba 362,- eur. Nemá osobitné náklady na bývanie ani maloleté deti. Na vlastnú výživu poukazuje cca 150,- eur a uhrádza náklady na telefón a cestu z miesta bydliska do zamestnania v celkovej sume cca 120,- eur. Na možnú úhradu dlhu deklarovala schopnosť poukazovať splátky vo výške cca 80,- eur mesačne. Pri uzatváraní zmluvy jej bola daná k podpisu iba zmluva a splátkový kalendár. Veriteľom jej na účet bola poukázaná suma 7.000,- eur, ktorú aj žiadala. Ďalšie osobitné informácie jej poskytnuté neboli. O predčasné splatenie úveru nepožiadala. Na okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy k úveru si nespomenula. Súdu predložila list žalobcu zo dňa 10.12.2013, ktorým veriteľ konštatuje, že žalovaná sa rozhodla zmluvu pod č. XXXXXXX splatiť pred lehotou splatnosti. Zároveň v ňom bola vyčíslená výška dlhu 5.572,25 eur a údaje o účte, na ktorý je možné platbu realizovať.

4.Dňa 26.3.2012 zamestnávateľ žalovanej v 1./rade vyhotovil potvrdenie o príjme, z obsahu ktorého vyplýva, že jej čistý mesačný príjem v priemere za 6 mesiacov predstavuje 498,94 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalovanej v 2./rade zo dňa 26.3.2012 jej čistý mesačný príjem priemerne za 6 mesiacov predstavoval 503,64 eur.

5.Dňa 30.3.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou v 1./rade pod č. 8009204 zmluvu o poskytnutí ručiteľskej bezúčelovej pôžičky. V zmluve veriteľ konštatuje údaje o zamestnaní a finančnej situácii žalovanej a ručiteľa. V bode VI. pod údajmi k požadovanej pôžičke je uvedená suma 7.000,- eur, doba splácania pôžičky 48 mesiacov, žiadosť dlžníka o poistenie schopnosti splácať úver, splátky pôžičky formou komplexného súboru poistenia. Schválená výška pôžičky je deklarovaná v sume 7.000,- eur, celková suma pôžičky 10.536,- eur, celkové náklady spotrebiteľa 3.536,- eur, počet splátok 48, výška splátky 219,50 eur, mesačná výška poistenia 15,15 eur, termín konečnej splatnosti 3/2016, ročná úroková sadzba 24,02 %, RPMN 24,02 %, priemerná hodnota RPMN 13,68 %. Prílohou k zmluve tvoria podmienky k zmluve o poskytnutí ručiteľskej bezúčelovej pôžičky. V bode V. zmluvy o pôžičke je uvedený ručiteľ, žalovaná v 2./rade. Podľa prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 30.3.2012 do 3.11.2016 žalovaná v 1./rade na úhradu pôžičky poukázala celkom sumu 4.516,69 eur. Listom zo dňa 1.1.2014 žalobca upozornil žalovanú v 1./rade, že na splátkach týkajúcich sa zmluvy, uzatvorenej dňa 30.3.2012 eviduje nedoplatok v celkovej výške 826,67 eur. Zároveň bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru.

6.Rozhodnutím zo dňa 20.1.2015 Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI) Bratislava spoločnosti W. B. L. uložila pokutu vo výške 10.000,- eur pre porušenie povinností veriteľa podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného k 13.12.2012 a to zabezpečiť, aby zmluvy o spotrebiteľských úveroch mali písomnú formu. Rozhodnutím zo dňa 7.3.2012 SOÍ uložila spoločnosti W. B. L., N..H.. E. vo výške 10.000,- eur pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, zistenej pri výkone kontroly dňa 3.8.20211 a 16.11.2011 vo veci zmluvy a zmluvy o zabezpečení (zmluvy o úvere) zo dňa 22.6.2011. Rozhodnutím zo dňa 15.3.2012 SOI uložila spoločnosti W. B. L., a.s. pokutu vo výške 40.000,- eur pre porušenie povinností predávajúceho a to neukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách v písomnej forme a nepoužívať nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia konania.

Podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 37O.z. (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 O. z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a uvedeného zákonného ustanovenia (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. (3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu. (4) Návrh nemôže byť odvolaný a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 43b uvedeného zákonného ustanovenia (1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. (2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné. (3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c uvedeného zákonného ustanovenia (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. (3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. (4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

Podľa § 44 uvedeného zákonného ustanovenia (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

Podľa § 52 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2,3, 4, 5 písm. k) OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 O.z.

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 O.z.

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 546 O.z., dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa § 548 O.z. (1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. (3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Podľa § 550 O.z., ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Podľa § 565 O.z., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. (5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. (8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. (10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523708-715'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Podľa § 11 uvedeného zákona (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“ vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ(Korčovská).

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).

7.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal preukázané, že žaloba po čiastočnom späťvzatí je dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že dňa 30.3.2012 akceptáciou návrhu žalovanej v prvom rade uzavreli písomnú zmluvu o poskytnutí pôžičky. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Z tejto vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá pôžička - schválená výška pôžičky 7000,- eur za dohodnutých podmienok. V prvom rade súd preskúmal platnosť samotnej zmluvy. V prípade spotrebiteľského vzťahu má spotrebiteľ ako slabšia strana právo , aby súd uskutočnil ex offo kontrolu jednotlivých častí zmluvy , či tieto neumožňujú obísť dôležitý prvok únijného práva a postihnúť majetok spotrebiteľa bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok. Výsledkom tejto kontroly by malo byť určenie neplatnosti tej časti zmluvy/ zmluvnej podmienky/, ktorá súdnou kontrolou primeranosti podľa ust. § 53 ods. 1 O.z. neprešla, prípadne vyhlásenie zmluvy za neplatnú, ak je zmluva neudržateľná ako celok. Nie je vylúčená možnosť zneplatniť celý právny úkon pri splnení zákonných podmienok. Súd tu musí posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok udržateľná. Nemá sa pritom prihliadať na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho - ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná alebo ďalej možná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa hrubú nerovnováhu (neprimeraná sankcia a i., podmienka ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia). Rovnako neprijateľnou podmienkou je zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (poplatky spotrebiteľských úverových vzťahov). Súdnej kontrole by sa mali podrobiť všetky zmluvné podmienky. Výsledkom súdnej kontroly by malo

byť určenie tej časti zmluvy (zmluvnej podmienky) za neplatnú, ktorá súdnou kontrolou primeranosti neprešla, prípadne v prípade neudržateľnosti zmluvy ako celku jej vyhlásenie za neplatnú. Žalované v rámci svojej procesnej obrany poukázali na neplatnosť zmluvy o pôžičke s poukazom na to, že zmluva je neurčitá čo do výšky plnenia, , neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, viaceré ustanovenia zmluvy sú zo zákonných dôvodov neplatné a všeobecné obchodné podmienky vôbec netvorili súčasť zmluvy. Je nesprávny údaj o RPMN, absentujú podmienky splátok, VOP netvoria súčasť zmluvy, sú uvedené drobným písmom rozdielnym od písma zmluvy , žalobca neskúmal majetkové pomery žalovanej a i. Túto obranu po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom čo do úrokov a poplatkov, súd neuznal dôvodnou. Z predloženej zmluvy je nepochybné, že táto bola uzavretá písomne medzi stranami dňa 30.3.2012 a na základe tejto zmluvy bolo veriteľom plnené, teda žalovanej v prvom rade bola poskytnutá pôžička 7000,- eur, ktorú z podstatnej miery splatila. Jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať tak ustanovenia zákona 129/2010 Z.z. ako aj príslušné ustanovenia § 52 a nasl. OZ, v konečnom dôsledku aj zákona o ochrane práv spotrebiteľa. Uvedené právne predpisy riešia otázku, za akých podmienok je zmluva platná a účinná a v ktorých prípadoch určité plnenie z uvedenej zmluvy nie je právne vymáhateľné pre neprijateľné zmluvné podmienky pre konanie v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Ak súd v konaní o plnenie z úverovej zmluvy zistí takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, plnenie oprávnenému z týchto neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne konania v rozpore s dobrými mravmi , neprizná. Neprijateľné zmluvné podmienky však nečinia absolútne neplatným samotný právny úkon, zmluvu o pôžičke, ale iba jej časti, ktoré sú v rozpore so zákonom. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a sním spojená spoločenská, hospodárska funkcia zmluvy. / nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007 z 03.07.2008/. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak je taká prax, že všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Rovnaký názor prezentoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 625/03 zo 14.04.2005.K reštriktívnemu výkladu dôvodu neplatnosti právneho úkonu dospel Ústavný súd Českej republiky aj v náleze sp. zn. II.ÚS 87/04 zo 06.04.2005. Uviedol, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza musí sa opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nie je možné vystačiť iba s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu hrá predovšetkým výklad teleologický. Je preto nutné vždy sa pýtať na účel zákonného príkazu, či zákazu. V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa musia dodržiavať). V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené, preto každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť zohľadnená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené). Zmluvu o pôžičke súd s poukazom na vyššie ustálenú súdnu prax posúdil ako platne uzavretú, avšak z dôvodu absencie, resp. nesprávne uvedených niektorých podstatných náležitostí za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Pri takto ustálenom právnom stave žalobcovi neboli priznané žiadne plnenia, ktoré by mali plynúť z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok/ veľkosť písma vo všeobecných zmluvných podmienkach, , resp. ktoré by boli vymáhané v rozpore s dobrými mravmi./ výška dojednaného úroku z úveru/. Jedná sa o oddeliteľné časti zmluvy, ktoré nečinia zmluvu ako takú neplatnou. Pri poskytnutí pôžičky v celkovej výške 7000,- eur a plnení žalovanej v prvom rade vo výške 4616,69,- na úhradu dlhu by zostávalo žalovaným uhradiť ešte 2383,31,- eur. Žalobca si z tejto čiastky uplatnil 2329,24,- eur. V tejto výške súd uznal pohľadávku za dôvodnú.

8.Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaných spočívajúcu v tvrdení o neurčitosti právneho úkonu a hmotnoprávnu obranu žalovaných spočívajúcu vo vznesení námietky premlčania nároku. Z obsahu žiadosti žalovanej v prvom rade a akceptácie žiadosti schválením pôžičky veriteľom je zrejmé, že výška pôžičky predstavovala 7000,- eur. Pod celkovou sumou pôžičky žalobca vyčíslil celkové náklady spotrebiteľa spolu s výškou pôžičky. Žalované námietku premlčania odôvodnili tým, že nárok žalobcu pri neplatnom právnom úkone mohol byť uplatnený na súde ako bezdôvodné obohatenie v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe odo dňa poskytnutia pôžičky, k čomu nedošlo. Vzhľadom k platnosti zmluvy o pôžičke nárok žalobcu súd nevyhodnotil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ale nárok zo zmluvy. Nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke sa stal splatným uplynutím lehoty na úhradu poslednej splátky dňom 20.3. 2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 16.12. 2016, teda v zákonnej premlčacej dobe. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu a výpovede žalovanej v prvom rade pôžička mala byť uhrádzaná podľa splátkového kalendára, ktorý jej bol doručený spolu so zmluvou. Do úvahy preto prichádzalo posúdenie obrany žalovaných s poukazom na ust. § 103 O.z. Vychádzajú z prehľadu a úhrad splátok žalovaná v prvom rade splátky poukazovala nepravidelne. Pretože predmetom žaloby sú neuhradené splátky bez úrokov a poplatkov počnúc dňom 20.12. 2014, u ani jednej takto uplatnenej splátky neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba do uplatnenia nároku na súde. Pretože pôvodný žalobca nepristúpil k zosplatneniu pohľadávky, súd nemal dôvod zaoberať sa prípadným plynutím premlčacej doby od iného dátumu.

9.Žalovaná v druhom rade v zmluve o pôžičke vyhlásila, že ako ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Preto je povinná uhradiť pohľadávku spolu s dlžníkom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého žalovaného.

10.O úroku z omeškania z neuhradenej istiny súd rozhodol podľa § 517 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.

11.V späťvzatej časti súd konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 CSP.

12.Súd sa pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil pomery sporových strán. Zohľadnil argumenty žalovaných, že sú dané podmienky, aby v súlade s ust. § 232/3 rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu, či má žalovaným, ktorých platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť , možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebol v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R117/1967). Žalovaná v prvom rade poukázala na skutočnosť, že sa nachádza v zlej finančnej situácii, Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, banka, ktorej povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splnená celá dlžná suma priznaná rozhodnutím, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte. Deklarovala svoj mesačný príjem vo výške 570,- eur netto , pričom po odpočítaní zrážok jej zamestnávateľ vypláca iba iba 362,- eur. Na vlastnú výživu minie cca 150,- eur a uhrádza náklady na telefón a cestu z miesta bydliska do zamestnania v celkovej sume cca 120,- eur. Na možnú úhradu dlhu deklarovala schopnosť poukazovať splátky vo výške cca 80,- eur mesačne. Žalovaná v druhom rade podľa svojho tvrdenia nie je zamestnaná. Poberá iba dávku v hmotnej núdzi.

12.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255. 256 a § 262 CSP. Náhradu trov stranám nepriznal, pretože žalovaná ako úspešnejšia strana v konaní si náhradu trov neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.