Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12C/34/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci žalobcu: H., proti žalovanému: E.. v likvidácii, so sídlom Štúrova 20, Košice, zast. likvidátorom: E., v konaní o náhradu mzdy s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.647,60 eur, úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 464,71 eur od 1.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 464,71 eur od 1.12.2003 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 464,71 eur od 1.1.20014 do zaplatenia, zo sumy 253,47 eur od 1.1.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,50%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.2.2004 žalobca žiadal priznať právo na vyplatenie mzdy za obdobie mesiacov apríl 2003, september, október a november a december 2003 a náhradu mzdy za 12 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2003. Uviedol, že dňa 1.4.2003 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2003. Následne 10.6.2003 bola uzavretá nová pracovná zmluva na dobu určitú do 10.12.2003, na základe ktorej bol žalobca prijatý na miesto tesára a lešenára. Táto pracovná zmluva bola doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 10.12.2003, ktorým sa pracovný pomer predĺžil do 31.122003. Žalovaný ako zamestnávateľ porušil svoju povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu tým, že žalobcovi ako zamestnancovi čiastočne nevyplatil mzdu vo výške 142,73 eur ( 4.300,-Sk) za mesiac apríl 2003, nevyplatil mesačnú mzdu vo výške 464,71 eur (14.000,- Sk) za mesiac september, október, november a december r. 2003. Pracovný pomer na dobu určitú sa skončil dňa 31.12.2003 uplynutím dohodnutej doby. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcovi zostalo 12 dní nevyčerpanej dovolenky. Za túto dobu nebola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 278,83 eur (8.400,-Sk). Žalobca doporučeným listom zo dňa 13.1.2004 vyzval žalovaného na zaplatenie mzdy ako aj náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný list neprevzal a nereagoval ani na ústnu výzvu na zaplatenie. Dňa 13.1.2014 žalobca podal ústny podnet na Inšpektorát práce Košice na prešetrenie žalovaného ako zamestnávateľského subjektu z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 14 % ročne a náhradu trov konania.

2. Do súdneho spisu žalobca doložil kópiu pracovnej zmluvy zo dňa 10.6.2003, dodatok k pracovnej zmluve č. 1, pracovnú zmluvu zo dňa 1.4.2003. Následne doložil do spisu od Inšpektorátu práce Košice zápis z podania ústneho podnetu zo dňa 13.1.2004 a mzdový list za rok 2003.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, všetky mzdové prostriedky boli žalobcovi uhradené. Žalobca zneužil skutočnosť, že spolu s ostatnými pracovníkmi si navzájom preberali mzdy a podpisovali výplatné listiny a žiada od obchodnej spoločnosti mzdu druhýkrát.

4. Pojednávania dňa 6.9.2018 sa nezúčastnili účastníci konania, u ktorých bolo doručenie predvolania riadne preukázané, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť. Súd konal a rozhodol v súlade s ust. § 180 v neprítomnosti účastníkov konania.

5. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 2.5.2005 súdu uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2003 na dobu určitú do 30.11.2003, pracoval v pozícii tesár s tým, že bola dohodnutá úkolová mzdy 80,-Sk za hodinu, zároveň boli dohodnuté diéty, ktoré boli označené ako zálohová platba 200,-Sk za deň. Nakoľko zo strany žalovaného táto pracovná zmluva bola označená za neplatnú, bola uzavretá následne pracovná zmluva písomnou formou dňa 10.6.2003, zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 10.12.2003 so skúšobnou dobou 3 mesiace a taktiež bola dohodnutá úkolová mzda. Uviedol, že zo strany žalovaného mu nebola vyplatená mzda za obdobie september - december 2003. Žalobca nedisponoval dokladmi o tom, koľko pracovných hodín má odrobených za obdobie september až december 2003, nakoľko podklady odovzdávali zamestnávateľovi. Ani suma, ktorá je uvedená ako čistý príjem za obdobie september až december 2003 v mzdovej listine za rok 2003, mu však nebola vyplatená zo strany žalovaného. Za obdobie od septembra do decembra 2003 mu nebola vyplatená žiadna suma zo strany žalovaného. V rámci tohto konania vo svojej výpovedi uviedol , že mzda za mesiac apríl 2003 mu nebola vyplatená vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk), následne opravil svoju výpoveď a uviedol, že za apríl mu bola vyplatená mzda vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk), avšak aj napriek tomu zamestnávateľ mu za mesiac apríl dlhuje sumu 142,73eur (4.300,-Sk), pričom tento nárok nevedel súdu zdokladovať. Uviedol, že ostalo mu nevyčerpaných aj 12 dní dovolenky, z čoho vypočítal nárok na náhradu mzdy vo výške 278,83 eur (8.400,-Sk). Vychádzal zo svojich vlastných výpočtov, podľa toho, koľko mal odpracovaných hodín. Uviedol, že nepodpísal výplatné listiny. Podpisy, ktoré sa nachádzajú na výplatných listinách, nie sú jeho. Dodal, že má odpracovaných viac hodín, ako je to uvedené v mzdovej listine za rok 2003, avšak nevedel súdu presne povedať, koľko má odpracovaných hodín za každý mesiac.

6. Proti žalovanému boli vedené viaceré súdne konania na tunajšom súde zo strany ďalších jeho zamestnancov.

7. Žalobca v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX. vedenom na Okresnom súde Košice II vypovedal ako svedok. Vo svojej svedeckej výpovedi dňa 28.9.2005 súdu uviedol, že pre žalovaného počas mesiacov apríl - máj vykonávali prácu v E., tieto obdobia im boli zaplatené, boli aj uhradené všetky diéty a náklady stravného a teda boli uhradené nároky vo vzťahu k všetkým zamestnancom. Mzdové nároky na obdobie mesiacov jún - júl im boli vyplatené, pričom ďalšie mzdové nároky neboli vyplatené . Všetci zamestnanci vykonávali prácu riadne a v rovnakom rozsahu ako on. Uviedol, že pracovali do konca mesiaca november, keďže v decembri už práca nebola zadávaná zo strany zamestnávateľa, keďže sa im nepodarilo zabezpečiť riadne práce. Pracovný pomer mali uzavretý na dobu určitú ku koncu roku 2003.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. XX C XX/XXXX súd zistil, že zhodne s tvrdeniami žalobu vypovedali aj iní svedkovia, ktorí rovnako vykonávali stavebné práce pre žalovaného. Uviedli, že výkon práce pre žalovaného sa začal v mesiaci apríl 2003. Následne boli uzatvárané ďalšie pracovné zmluvy od júna 2003; údajne pre nedostatky pôvodnej pracovnej zmluvy. Pôvodné dojednania boli také, že dostanú pracovnú odmenu zhruba 17.000 - 18.000,-Sk, ktorá im bola spočiatku aj vyplácaná. Svedkovia potvrdili vo svojich výpovediach, že bola dojednaná úkolová mzda 80,-Sk/ hod. a 200,-Sk/ deň ako diéty. Potvrdili, že výplatné listiny, ktoré mali preukazovať prevzatie mzdy zamestnancami, nikdy zamestnanci nepodpisovali. Ich podpisy boli sfalšované a bolo preto vedené aj trestné konanie proti žalovanému.

9. Súd uznesením zo dňa 10.10. 2005 č.k. 12 C 34/2004-32 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pred OR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach II pod B.. Následne uznesením zo dňa 30.5.2008 č.k.. 12 C 34/2004-51 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS Košice II pod sp. zn. X T XXX/XXXX. .

10. Podľa mzdového listu vyhotoveného žalovaným za rok 2003 (v spise č.l. 27) mal žalobca nárok na základný plat vo výške 232,36 eur (7.000,-Sk) v období mesiacov jún až november 2003, pričom na výplatu obdržal za mesiac jún 4.240,-Sk, za mesiac júl 192,99 eur (5.814,-Sk), za mesiac august 192,99 eur (5.814,- Sk), za mesiac september 192,99 eur (5.814,- Sk), za mesiac október 153,22 eur

(4.616,- Sk), za mesiac november 139,02 eur (4.188,-Sk), za mesiac december 171,78 eur (5.175,- Sk). Z vedeného mzdového listu vyplýva, že v mesiaci november mal čerpať dovolenku 10 dní a v mesiaci december 2 dni.

11. Vo veci príslušné orgány policajného zboru oznámili súdu, že v trestnom konaní nemôžu byť vykonané znalecké skúmania z oblasti písmoznalectva na účely posúdenia pravosti podpisov zamestnancov na výplatných listinách z dôvodu, že tieto sa nenachádzajú v spise v origináloch, ale len v kópii.

12. Vzhľadom na rozsah a predmet sporu, ktorým bola výplata mzdy za mesiace september, október, november a december 2003, doplatok k výplate za mesiac apríl 2003 a právo na náhradu mzdy za nevyčerpaných 12 dní dovolenky za rok 2003 nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca v tom čase vykonával práce pre žalovaného okrem mesiaca december, ktorú skutočnosť sám žalobca uviedol ako svedok vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy. Pokiaľ išlo o mzdové podmienky, tieto boli vyjadrené termínom „úkolová mzda podľa vykonanej práce“ výplatný termín deň nasledujúceho mesiaca.

13. Písomná forma právneho úkonu nie je podmienkou platnosti vzniku pracovného pomeru v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce; dodržanie písomnej formy je podmienkou len na platné dojednanie skúšobnej lehoty a platné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú. Aj v prípade, že by písomné právne úkony týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru medzi účastníkmi neboli platné, bola nepochybne preukázaná existencia ústnej pracovnej zmluvy, bol dojednaný druh vykonávanej práce, deň nástupu do práce i mzdové podmienky. Ako to vyplýva tak z vyjadrenia žalobcu ako aj vypočutých svedkov v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/37/2004, zo strany zamestnancov voči žalovanému rovnako titulom nevyplatenia mzdy za vykonanú prácu, mzda bola dohodnutá vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk) mesačne v čistej mzde.

14. Námietky žalovaného týkajúce sa nepreukázania takejto výšky mzdy, keď podľa podkladov žalovaným vyhotovených mal vzniknúť žalobcovi nárok iba vo výške 232,36 eur (7.000,-Sk) v hrubej mzde, súd považoval za účelové a jeho tvrdenia za nepravdivé. Pri hodnotení tejto skutočnosti ako aj hodnotení výkonu práce, nevyčerpanej dovolenky, vychádzal súd zo zásady hodnotenia dôkazov vymedzených v ust. § 191 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy každý jednotlivo i v jeho vzájomnej súvislosti starostlivo prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnené, ak zákon neustanovuje inak.

15. Žalovaný nedisponoval žiadnymi listinnými dôkazmi preukazujúcimi dochádzku zamestnancov do práce, pričom aj zo správy inšpektorátu práce v Košiciach vyplýva tento nedostatok zistený pri kontrole v spoločnosti žalovaného. Žalovaný sa tak časti svojich tvrdení, ktorými spochybňoval rozsah výkonu práce žalobcu v rozhodnom období dostal do dôkaznej núdze.

16.Súdu bolo preukázané, že žalobca vykonával prácu pre žalovaného v roku 2003 v rozsahu od apríla do konca novembra 2003, nakoľko sám žalobca vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v decembri r. 2003 už práce nemali, nepracovali, zamestnávateľ im nezabezpečil riadne práce a v tomto konaní nijako nepreukázal, že v decembri 2003 v skutočnosti vykonával práce u zamestnávateľa.

17. Z obsahu znaleckého posudku z odboru ekonomiky podaného do vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ UJKP Košice, založeného do spisu XX C XX/XXXX. vyplýva, že mzda vo výške 464,71 eur až 564,30 eur (14.000,- až 17.000,-Sk) bola vyplatená zo strany žalovaného za obdobie mesiac marec 2003 pre zamestnancov. Výdavkovými platobnými dokladmi vystavenými žalovaným bolo preukázané, že mzda bola vyplatená žalobcovi za obdobie mesiacov apríl a máj vo výške 578,90 eur (17.440,-Sk) a 464,71 eur (14.000,- Sk). Mzda v obdobnej výške bola vyplatená aj ostatným zamestnancom žalovaného, ako to vyplýva z obsahu znaleckého posudku. Z uvedeného znaleckého posudku ako aj zo samotných vyjadrení žalovaného je pritom zrejmé, že jeho spoločnosť mala problémy finančného charakteru, nepostačovalo pokrývať svoje výdavky a za týchto okolností súd preto uveril tvrdeniam žalobcu, že v skutočnosti bola medzi účastníkmi konania dohodnutá mzda vo výške 464,71

eur (14.000,-Sk) v čistej mzde, keďže tomu nasvedčovali aj skôr vyplatené finančné prostriedky zo strany spoločnosti, pričom listinné doklady, z ktorých vyplýva mzda pre žalovaného len vo výške 232,36 eur (7.000,-Sk) za žalované obdobie mesiacov september, október, november 2003 súd považoval len za dodatočne účelovo vyprodukované žalovaným v snahe znížiť finančné záväzky zo strany spoločnosti, ktorá je platobne neschopnou. Neboli v konaní zistené ani skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné usúdiť zmenu dohodnutých pracovných podmienok, ktorá si vyžaduje vzájomnú dohodu strán, keď takáto dohoda bola vylúčená už samotným postojom zamestnancov, keď žalobca vypovedal, že za nižšiu mzdu by pre žalovaného nepracoval.

18. Súd uzavrel, že medzi účastníkmi konania došla k uzavretiu ústnej pracovnej zmluvy na výkon stavebnej činnosti, na podklade ktorej si účastníci dojednali pracovnú odmenu vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk) v čistej mzde.

19. Výkon práce žalobcu v rozhodnom období september, október, november nebol spochybnený ani samotným žalovaným, ktorý nedisponoval listinnými dôkazmi, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu o tom, že vykonával práce.

20. Žalovaný nedisponoval listinnými dôkazmi, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu o tom, že vykonával práce počas obdobia september, október, november 2003. Jeho pracovná doba bola minimálne v rozsahu 40 hodín. Súd žalobcovi priznal nárok na vyplatenie mzdy za prácu vykonanú v období mesiacov september, október, november 2003. Nepriznal nárok na vyplatenie doplatku ku mzde za mesiac apríl a vyplatenie mzdy za december 2003, keďže sám žalobca vo svojej svedeckej výpovedi v konaní 18C/37/2004 uviedol, že za mesiac apríl 2003, keď vykonávali prácu v Piešťanoch, bolo zaplatené a boli uhradené aj všetky diéty a náklady stravného a pracovali do konca novembra, keďže v decembri už práca nebola zadávaná zo strany zamestnávateľa, v decembri už nemali práce. Za mesiace september, október, november 2003 súd mu priznal nárok na vyplatenie mzdy za prácu vykonanú vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk) mesačne v čistej mzde (ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce v znení účin. do 31.12.2003, ďalej len „ZP“).

21. Pokiaľ išlo o splatnosť mzdového nároku, z dohody účastníkov nevyplýval konkrétny termín výplaty mzdy. Bolo zistené, že zvyčajne táto mzda bola vyplácaná v priebehu ďalšieho mesiaca, preto súd v súlade s ust. § 129 ZP, podľa ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, stanovil splatnosť mzdy do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v priebehu ktorého by mala byť táto mzda vyplatená, teda v prípade mzdy za obdobie mesiaca september 2003 od 1.11.2003, za obdobie mesiaca október 2003 od 1.12.2003 a za obdobie mesiaca november 2003 od 1.1.2004.

22. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda vzniklo žalobcovi ako veriteľovi právo popri plnení aj na úroky z omeškania, ktorých výška vyplýva z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

23. Žalobca si uplatňoval aj náhradu mzdy za 12 dní nevyčerpanej dovolenky na zotavenie, náhradu mzdy vyčíslil odhadom na sumu 278,83 eur (8.400,-Sk). V tejto časti práva na náhradu mzdy súd tak isto vychádzal zo zásady hodnotenia dôkazov, keď bolo preukázané výpoveďami svedkov v konaní 18C/37/2004, že žalovaný ako zamestnávateľ si riadne neplnil svoje povinnosti týkajúce sa výplaty náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Počet 12 dní dovolenky na zotavenie v mesiaci november a december 2003 je vedený aj na mzdovom liste žalobcu vyhotovenom žalovaným za obdobie roku 2003 (v spise č.l. 27). Žalovaný nedisponoval žiadnymi listinnými dokladmi preukazujúcimi, že si žalobca podal žiadosť o čerpanie dovolenky, resp. že bola mu takáto určená zo strany zamestnávateľa.

24. V zmysle ust. § 116 zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy, ktorú možno poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Náhrada mzdy mu patrí v sume jeho priemerného zárobku.

25. Priemerný zárobok sa na pracovnoprávne účely zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, pričom za rozhodujúce obdobie sa považuje kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Tento sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po rozhodnom období. Nakoľko bolo potrebné zistiť nárok na náhradu mzdy zamestnanca nevyčerpanú ku koncu roku 2003, rozhodujúcim obdobím bolo obdobie tretieho štvrťroka roku 2003, teda obdobie mesiacov júl, august a september 2003. Nakoľko súd vyhodnotil žalovaným predložené listinné doklady, z ktorých vyplýva rozsah mzdového nároku žalobcu ako účelové a teda nezakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach, do rozhodujúceho obdobia, teda júl, august, september 2003 neexistujú spôsobilé listinné doklady vystavené zamestnávateľom, ktoré by odzrkadľovali skutočný rozsah vykonanej práce žalobcom a tomu zodpovedajúci nárok na výplatu mzdy.

26. O výške mzdových nárokov žalobcu za obdobie september, október, november bolo rozhodnuté len na základe dôkaznej situácie v spore, ktorá sa nezakladala na údajoch uvádzaných žalovaným ako zamestnávateľom v mzdovom liste žalobcu.

27. Súd pri výpočte nároku žalobcu na náhradu mzdy za nevyčerpaných 12 dní dovolenky vychádzal z právneho názoru, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedal žalobcovi za škodu vzniknutú tou skutočnosťou, že nie je možné na podklade spôsobilých zákonných listinných dôkazov vyčísliť náhradu mzdy.

28. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do pôvodného stavu ( ust. § 217 ods. l .

29. Výška škody zodpovedá výške nároku na náhradu mzdy, na akú by mal žalobca právo v prípade, ak by takéto listinné dôkazy existovali. Táto zodpovednosť zamestnávateľa vyplýva z ust.§ 192 ZP, podľa ktorého zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ako aj za škodu, ktorú mu spôsobila porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa osoba konajúca v jeho mene.

30. Súd považoval za konanie proti dobrým mravom, že žalovaný ako zamestnávateľ neuchovával listinné dôkazy preukazujúce výšku dosahovaného príjmu v zhode so skutočným stavom.

31. Pri vyčíslení nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu patrí vo výške, v akej by mu vznikalo právo na náhradu mzdy, súd vychádzal analogicky z podporne existujúcich dôkazov, teda zo zárobku, na akom sa mali účastníci konania podľa výsledkov dokazovania dohodnúť, čo predstavovalo mesačne v čistej mzde 464,71 eur (14.000,-Sk) z odpracovaných 528 hodín vedených na mzdovom liste žalobcu za rok 2003. Za obdobie mesiaca júl 2003 žalobca odpracoval 184 hodín, za august 2003 odpracoval 168 hodín, za obdobie septembra 2003 odpracoval 176 hodín, čo pri dosiahnutom zárobku 1.394,14 eur (42.000,- Sk) v čistej mzde (3x 14.000,-Sk) predstavuje priemerne 2,64 eur (79,545Sk/hod). Pri priemernom počte hodín v roku pri 40-hodinovom pracovnom týždni (21,741 priemerný počet dní v mesiaci x 8 hodín) by bola priemerná čistá mesačná mzda žalobcu v rozhodnom období 459,24 eur (13.835,-Sk), z čoho vychádza právo na náhradu mzdy za 12 dní dovolenky (96 hodín) 253,47eur ( 7.636,-Sk).

32. V časti splatnosti práva na výplatu tohto plnenia súd vychádzal z ust. § 129 ods. 3 ZP, podľa ktorého pri skončení zamestnania zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania. Nakoľko pracovný pomer sa končil k 31.12.2003, od 1.1.2004 sa žalovaný ocitol v omeškaní s plnením tohto peňažného plnenia. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 žalobcovi patrí právo na príslušenstvo pohľadávky, a teda úroky z omeškania, v danom prípade vo výške 12 % z dlžnej sumy ročne (Nariadenie vlády 87/1995 Z.z.).

33. Na základe uvedených skutočností a cit. zák. ust. súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.647,60 eur , t.j. náhrady mzdy za mesiace september, október, november r. 2003 a náhrady mzdy za 12 dní dovolenky spolu s príslušenstvom a žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. nároku na doplatok k výplate za mesiac apríl 2003 a na výplatu mzdy za mesiac december 2003 spolu s príslušenstvom zamietol, keďže žalobca nepreukázal právo na výplatu mzdových prostriedkov v tomto období.

34. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd poukazujúc na vyššie cit. zák. ust. vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v rozsahu 44,50% (rozdiel úspešnosti žalobcu - 72,25 % a neúspešnosti žalobcu - 27,75%). O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).