Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-85-2011.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/85/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu A.L.K. Humenné, spol. s r. o., Štefánikova 22, Humenné, IČO: 36471046, zast. JUDr. Vladimírom Babinom, Hlavná 29, Prešov proti žalovanému M. T., L. S., S., zast. JUDr. Róbertom Slamkom, Radlinského 1735/29, P.O.BOX 134, Dolný Kubín, o neplatnosť výpovede z nájmu, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania v konaní o vzájomnom návrhu o zaplatenie 2160,77 eur.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.05.2011 domáhal proti žalovanému určenia, že výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 na nájom poľnohospodárskych pozemkov v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX, daná žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná.
2. Na pojednávaní konanom dňa 27.12.2011 na návrh žalobcu súd pripustil zmenu žalobného petitu (č.l. 74) tak, že popri pôvodnom žalobnom petite žiadal žalobca určiť aj to, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov, uzavretá medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 je platná.
3. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.01.2005 zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy spolu o výmere 37,8444 ha ornej pôdy, 12,9427 ha TTP, a to na dobu určitú 5 rokov.
4. Listom žalovaného zo dňa 18.02.2010, ktorý žalobca obdŕžal dňa 11.03.2010, dal žalovaný žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy, ktorú žalobca nepovažuje za dôvodnú, a to v súlade s článkom III. bodom 2 nájomnej zmluvy a v súlade s §12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, podľa ktorých ak prenajímateľ, alebo nájomca pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa §8 citovaného zákona na dobu ďalších 5 rokov. Výpoveď podľa žalobcu nebola daná v zákonnej lehote k 01.11, a tak došlo k obnoveniu nájmov na ďalších 5 rokov.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil uzavretie písomnej nájomnej zmluvy v predloženej písomnej podobe, avšak list s názvom výpoveď z nájmu zo dňa 18.02.2010, ktorý zaslal žalobcovi, považuje za odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia §679 ods. 3 O. z., keďže žalobca neplatil riadne a včas nájomné, a to napriek viacerým výzvam žalovaného. Podľa žalovaného žalobca ku dňu odstúpenia dlhoval na nájomnom 2160,77 eur.
6. Dňa 29.06.2011 bol súdu doručený vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 2160,77 eur (č.l. 37), z ktorého vyplýva, že žalobca ku dňu podania vzájomného žalobného návrhu dlhuje žalovanému 2160,77 eur, a to na nájomnom za rok 2007 v sume 474,91 eur, za rok 2008 v sume 842,93 eur, za rok 2009 v sume 842,93 eur. Žalobca nepopieral, že dlhuje žalovanému na nájomnom určitú sumu, ktorú bližšie nešpecifikoval, avšak tvrdil, že mu bolo znemožnené užívať časť pôdy tretím subjektom, proti ktorému vedie aj súdne konania, a preto bol toho názoru, že ak pôdu nemôže užívať, nemusí platiť ani nájomné.
7. V priebehu konania zástupca žalovaného predložil súdu dekrét o zrušení farnosti K. zo dňa 18.12.2012, vydaný M.N. W. v Z. na dôkaz toho, že obec K. ako farnosť neexistuje, pretože obec K. je filiálkou farnosti S.. Na základe tejto skutočnosti upravil aj označenie žalovaného, a preto súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX-148 zo dňa 11.03.2014 pripustil, aby žalovaný označený pôvodne ako M. T., L. K. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalovaný M.T. T., L. S.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014.
8. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 4, uzavretej medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 bolo zistené, že žalobca si ako nájomca prenajal od žalovaného ako prenajímateľa pozemky, ktoré sú uvedené na LV č. XXX kat. územia K., a ktorých špecifikácia podľa listov vlastníctva, parciel KN, kultúr a výmery tvorí prílohu č. 1 Zmluvy, a to spolu o výmere 37,8444 ha ornej pôdy a 12,9427 ha TTP. Žalobca ku predloženej nájomnej zmluve prílohu nepredložil. Výška nájomného bola stanovená v súlade s ustanovením §10 Zákona č. 504/2003 Z. z. v platnom znení vo výške 25.394,- Sk na celú výmeru. Zmluva bola uzavretá podľa článku III. ods. 1 na dobu určitú 5 rokov, a to v súlade s ustanovením §8 citovaného zákona. V článku III. bod 2 si strany dohodli, že ak prenajímateľ, alebo nájomca písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dojednaný na vrátenie po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa §8 citovaného zákona na ďalších 5 rokov. Je síce pravdou, že v článku II. v bode 4 je text, ktorý konštatuje, že zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 01.11 s tým, že výpovedná lehota je 1 rok, čo platí pri podstatnom porušení nájomnej zmluvy zo strany nájomcu, avšak z výsluchu oboch strán nebolo sporné, že táto zmluva pokiaľ ide o obdobie, na ktorú bola uzavretá, sa z oboch strán vykladala tak, že bola uzavretá na určitý čas v zmysle článku III. bod 1 na dobu 5 rokov. Špecifikácia predmetu nájmu bola podľa listov vlastníctva, parciel KN, kultúr, a výmery a tvorí prílohu č. 1 zmluvy.
9. Listom zo dňa 18.02.2010 nazvaným ako výpoveď zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov žalovaný ako prenajímateľ oznámil žalobcovi ako nájomcovi, že odstupuje od zmluvy o nájme z dôvodu porušenia zmluvy neplatenia nájomného v súlade s ustanovením §679 ods. 3 O. z. a zároveň v závere tohto listu vypovedal prenajímateľ zmluvu o nájme zo dňa 01.01.2005 ku dňu 01.03.2010.
10. Zo žaloby a výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca tento list obdŕžal 11.03.2010 a odpovedal tak, že výpoveď nepovažuje za dôvodnú a nájomnú zmluvu považuje naďalej za platnú. Žalovaný považujúc túto zmluvu za zaniknutú, uzavrel dňa 01.01.2011 novú nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou X.- W., s.r.o., konateľka I. E., a to v lehote do 31.12.2015. Na základe tohto kroku žalovaného žalobca podal žalobu na súd o neplatnosť výpovede a určenie, že nájomná zmluva je platná.
11. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že žalovaný napriek nesprávnemu označeniu listu zo dňa 18.02.2010 nepovažuje podanie za výpoveď, ale za odstúpenie od nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného a to za roky 2007, 2008 a 2009 zo strany žalobcu, pričom v celkovej výške bol neskôr vyčíslený dlh na 2160,77 eur a uplatnený v priebehu konania vzájomným návrhom voči žalobcovi.
12. Z písomného vyjadrenia žalovaného, a neskôr aj výsluchu žalovaného bolo zistené, že žalovaný pred napísaním listu odstúpením od zmluvy viackrát telefonicky aj pri osobných stretnutiach vyzýval žalobcu na úhradu dlžného nájomného, čo však žalobca popieral. Žalovaný písomne vyzval žalobcu na úhradu nájomného výzvou zo dňa 18.11.2010 a výzvou právneho zástupcu žalovaného JUDr. Róberta
Slámku zo dňa 09.02.2011 (na č.l. 22, 23). Z výsluchu správcu farnosti A.. U. I. na pojednávaní konanom dňa 02.02.2016 (č.l. 246) bolo zistené, že správca farnosti prebral správu farnosti K. dňa XX.XX.XXXX. Pri preberaní bol oboznámený zo strany účtovníčky so stavom a to takým, že farnosť prenajíma poľnohospodársku pôdu, za ktorú však nájomcovia neplatia včas nájomné, a tieto finančné prostriedky chýbajú v pokladnici, ktoré sú potom používané na chod farnosti chrámu, udržiavanie chrámu. Takýto stav bol vo viacerých filiálkach. Sám správca farnosti na základe takejto správy skoncipoval aj písomný list nazvaný „výpoveď“ zo dňa XX.XX.XXXX s úmyslom skončiť takýto nájom, pretože farnosť potrebovala peniaze a nájomné za rok 2008 sa stalo splatným 01.10.2009. Správca farnosti uviedol, že žalobca neuhradil nájomné ani za rok 2007, a preto sa pristúpilo k takémuto kroku. To, že žalovaný mal dlh, vyplýva nielen z jeho výsluchu, ale aj z listu, ktorým reaguje na výzvu M. cirkvi, kde si sám predlžil dobu na zaplatenie dlhu do 30.11.2010, ktorý predložil správca farnosti súdu. Žalovaný na dôkaz toho, že upozornil žalobcu na odstúpenie od zmluvy pre neplatenie nájomného, navrhol ako dôkaz vypočuť svedka L. I., ktorý bol farárom M. cirkvi vo farnosti vo K.X.. Z výsluchu tohto svedka na č.l. 144 a násl. súd zistil, že svedok bol po roku 2005 v X., avšak mal na starosti aj farnosť K., pričom sám niekoľkokrát žalobcu upozornil na to, že nemá zaplatené riadne a včas nájomné. Bolo to ústne a telefonicky a v jednom prípade mu zaslal aj písomné upozornenie, na čo mu žiadna odpoveď neprišla. Taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že aj pokladníčka pracujúca pre farnosť K. uviedla, že na schôdzi urbárskej spoločnosti jej sám žalobca povedal, že má podlžnosti voči M. cirkvi farnosti K., avšak upresniť dátum takejto schôdze nevedel. Sám svedok ako farár, ktorý mal na starosti aj farnosť Výravu ako svedok pred súdom tvrdil, že upozorňoval žalobcu každým rokom po zistení, že má dlh na nájomnom za prenajatú poľnohospodársku pôdu, i keď s odstupom času si presné dátumy jednotlivých rokov nepamätal. Žalobca k tejto výpovedi svedka uviedol, že je pravdou, že sa s farárom po roku 2005 niekoľkokrát stretli a aj to, že mu povedal, že nemá uhradené nájomné. S odstupom času si však žalobca nepamätal, či toto nájomné, ktoré mal v omeškaní, zaplatil, alebo v tom období, ako to udáva žalovaný, mal dlh. Mal za to, že neskôr ho vyrovnal, avšak pri svojej výpovedi na č.l. 145 nevedel uviesť kedy. V priebehu konania zástupca žalovaného na č.l. 245 vo svojej výpovedi potvrdil, že za rok 2007, ktoré bolo nájomné splatné v roku 2008 v časti žalobca dlh zaplatil a to vo výške 10.000,- Sk, ale nezaplatil celé nájomné, ktoré bolo splatné za rok 2007 v roku 2008. Rovnako poukazoval na to, že nájomné bolo zaplatené po splatnosti, teda po 01.10.2008, a to 09.10.2008, a nebolo zaplatené celé.
13. Súd na žiadosť právneho zástupcu žalobcu odročil pojednávanie konané dňa 14.06.2018 na deň 06.09.2018 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu chcel poskytnúť lehotu na predloženie prílohy k nájomnej zmluve, ktorá by špecifikovala predmet nájmu.
14. Súdu boli zo strany právneho zástupcu žalobcu následne zaslané listinné dôkazy a to nájomná zmluva uzavretá medzi M. cirkvou, farnosť K. a A.L.K. Humenné, spol. s r.o. uzavretá vo K. dňa 01.01.2002, predmetom ktorej bol prenájom poľnohospodárskej pôdy v katastri K. na poľnohospodárske využitie vo výmere 50,7871 ha, kde v článku I. nájomnej zmluvy sú špecifikované nehnuteľnosti. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a k tejto zmluve bol predložený aj dodatok č. 1 zo dňa 01.01.2002, ktorý dopĺňal túto nájomnú zmluvu o nájom výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíry „ŠČOB K.“, ktorý revír bol uznaný dňom 01.01.1994 s uvedením nájomného, a to podľa platnej úpravy zákona 99/1999 Z. z. v platnom znení. Na pojednávaní z výsluchu strán sporu bolo zistené, že ani jedna zo strán sa nevedela vyjadriť k tomu, akým spôsobom došlo k ukončeniu tejto nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy medzi stranami sporu, keďže následne bola uzavretá nájomná zmluva, ktorej platnosť sa rieši v tomto konaní a to dňa 01.01.2005. Podľa žalobcu táto nová zmluva bola uzavretá v súvislosti s prijatím novely zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy a žalobca do konania nepredložil prílohu k tejto zmluve uzavretej dňa 01.01.2005, ktorá by špecifikovala predmet nájmu s odôvodnením, že išlo o tie isté strany ktoré uzavreli nájomnú zmluvu v roku 2002 a o ten istý predmet nájmu, ako je uvedené v zmluve uzavretej 01.01.2002. Podľa žalobcu postačuje na špecifikáciu predložený list vlastníctva, ktorý bol predložený aj k žalobnému návrhu a k zmluve uzavretej dňa 01.01.2005. Poukazoval na to, že výmera parciel uvedených na LV č. XXX je približne rovnaká, aká tvorí predmet nájmu v zmluve uzavretej dňa 01.01.2005. Výpis z LV č. XXX predložený k žalobnému návrhu je zo dňa 11.02.2004 a aj keď v dnešnej dobe už nie je možné zabezpečiť a priložiť list vlastníctva ku dňu uzavretia zmluvy, podľa žalobcu je toto LV špecifikáciou prenajatej poľnohospodárskej pôdy a zároveň poukázal na to, že žalobca predkladá aj list nazvaný špecifikácia nezrovnalosti, kde avizuje Poľnohospodárskej platobnej agentúre v I., aké diely ošetril a aké nemal ošetriť, pretože ich ošetrila iná spoločnosť, čím chcel preukázať naliehavý právny záujem na určení, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v roku 2005 je platná. Žalobca predložil súdu aj dodatok č. 1 k nájomnej zmluve z 01.01.2005, kde sa však
účastníci zmluvy o nájme pozemku dojednali na dodatku opäť iba v oblasti na výkon práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíry. Na tomto dodatku nie je uvedený dátum jeho uzavretia.
15. Podľa žalovaného výpis z katastra nehnuteľnosti LV č. XXX nemôže tvoriť prílohu k nájomnej zmluve uzavretej v roku 2005, keďže netvoril súčasť nájomnej zmluvy, bol vyňatý pre účely uznania práva poľovníctva pre lesný úrad a má teda za to, že v danom období sa uzatvárali zmluvy takýmto spôsobom, že sa zobral list vlastníctva, výmera sa z neho opísala, čo zrejme bolo aj v danom prípade. Žalovaný poukazoval tiež na to, že spor sa vedie dlhú dobu, počas ktorej žalobca menil žalobný návrh. Viedli sa aj mimosúdne dohody o vyriešenie tohto sporu a za celú dobu nepreukázal a nepredložil súdu dostatočné dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, a preto by súd aj v súlade s novým procesným predpisom mal uplatniť už aj sudcovskú koncentráciu a vo veci rozhodnúť. Poukazoval tiež na to, že odstúpenie, ktoré bolo nesprávne označené ako výpoveď zo dňa 18.02.2010, svedčí o tom, že žalobca mal nezrovnalosti a neplatil nájomné, za rok 2009 neuhradil žiadne nájomné a tak isto neuhradil nájomné ani za rok 2010. V čase odstúpenia od zmluvy žalobca dlhoval na nájomnom a to sumu, ktorá bola uplatnená vzájomným návrhom o zaplatenie 2160,77 eur. To, že žalovaný nepožadoval nájomné za rok 2010 je len z toho dôvodu, že považoval odstúpenie za platné a tým došlo k zrušeniu zmluvy, preto mal za to, že za rok 2010 už žalovaný nemusí platiť nájomné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz aj zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou X.-W., s.r.o. a žalobcom, ktorej však platnosť nie je predmetom v tomto konaní, preto predloženie tohto dôkazu opakovane je len potvrdením toho, že žalobca skutočne po doručení odstúpenia od zmluvy uzavrel s touto spoločnosťou nájomnú zmluvu, čo v konaní nebolo ani sporné. Žalobca na pojednávaní po výsluchu na otázku právneho zástupcu žalovaného, či súčasťou zmluvy uzavretej v roku 2005 o nájme poľnohospodárskej pôdy bola aj príloha, ktorá sa v nej cituje uviedol, že bola a opätovne žiadal lehotu na jej predloženie, čomu však súd už nevyhovel, keďže lehota bola daná pri odročení pojednávania zo dňa 14.06.2018.
16. Žalobca sa určovacou žalobou podanou za účinnosti O.s.p. podľa §80 písm. c) O.s.p. domáhal určenia, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi z nájmu poľnohospodárskej pôdy je neplatná a zároveň žiadal určiť, že nájomná zmluva je platná. V prvom rade súd preto sa musel zaoberať otázkou, či nájomná zmluva v takej podobe, ktorú uzavreli strany sporu, je platná ku ňu rozhodnutia súdu.
17. Podľa §37 ods. 1 O. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na taký právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je predmetom konania.
19. V preskúmavanej zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy chýba špecifikácia predmetu prenájmu nehnuteľnosti, čo spôsobuje jeho neurčitosť a tým aj absolútnu neplatnosť. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je jej súčasťou a jej existencia nebola súdu nikdy preukázaná. Tým nie je možné posúdiť ani, či ide o prenájom pozemkov, ktorým sa má riadiť právnym režimom zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, o ktorý by podľa označenia zmluvy malo ísť, ktorého §1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže v preskúmavanej veci ide o právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa týka, pretože úkon nie je určitý, vyjadrený, ide o absolútne neplatný právny úkon.
20. V danej veci bola doba prenájmu dojednaná na určitý čas 5 rokov a to i napriek tomu, že v článku II. bod 4 je všeobecné ustanovenie o tom, že zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je dohodnutá na neurčitý čas, môže byť vypovedaná k 01.11 a výpovedná lehota je 1 rok s tým, že to platí pri podstatnom porušení nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Súd je toho názoru, že aj keď toto ustanovenie sa týka zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretej na neurčitý čas, nerobí túto zmluvu neurčitou v tom, že strany chceli a uzavreli zmluvu na dobu 5 rokov, čo v konaní nebolo ani spochybňované. Neplatnosť zmluvy je však daná pre neurčitosť predmetu nájmu, čo má za následok aj to, že nie je možné ani preskúmať, či ďalšia náležitosť zmluvy dohodnutá výška nájomného je dohodnutá
v súlade so zákonom, alebo nie. Na základe tohto hodnotenia mal súd za to, že ak je zmluva neplatná, nemožno od takejto zmluvy platne odstúpiť. Aj v prípade, ak by však súd posúdil zmluvu za platnú, je potrebné poukázať na to, že v takomto prípade vyhodnotil súd podanie žalovaného nazvané výpoveď, ktorého obsahom je odstúpenie pre neplatenie nájomného za odstúpenie od zmluvy, lebo súd je toho názoru, že každé nesprávne označené podanie je treba posudzovať podľa jeho obsahu a z obsahu listu žalovaného zo dňa 18.02.2010 je zjavné, že žalovaný odstupuje od nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. V priebehu konania bolo tiež zistené, že žalovaný pred týmto odstúpením nezaslal žalobcovi žiadnu písomnú výzvu, avšak ho telefonicky, ústne, pri stretnutiach upozorňoval na dlhy, čo žalobca nepopieral a nepopieral ani čiastočný dlh na nájomnom ku dňu napísania tohto listu. Odstúpenie od zmluvy podobne ako výpoveď predstavuje jednostranné ukončenie zmluvy, medzi uvedenými spôsobmi ukončenia zmluvy je však niekoľko rozdielov. Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré si strany dojednali v zmluve, alebo ktoré sú ustanovené priamo v zákone. Právo strany odstúpiť od zmluvy vzniká obvykle v dôsledku podstatného porušenia zmluvy druhou stranou. Odstúpenie od zmluvy je v danom prípade upravené vo všeobecnom predpise, ktorým je Občiansky zákonník, keďže ostatné náležitosti zmluvy sa spravujú špeciálnym zákonom o nájme poľnohospodárskej pôdy 504/2003 Z. z.
21. Podľa §679 ods. 3 O. z. prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
22. Súd mal v konaní za preukázané, ak by aj túto zmluvu posúdil ako platnú, že boli splnené podmienky aj pre odstúpenie od zmluvy, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 11.03.2010, preto súd mal za to, že ak by bola zmluva platná, tak k tomuto dňu došlo k jej zrušeniu a to platným odstúpením od platnej zmluvy, keďže žalobca dlhoval žalovanému nájomné a napriek výzve ho ku dňu odstúpenia od zmluvy neuhradil.
23. V konaní bol uplatnený voči žalobcovi aj vzájomný návrh zo strany žalovaného. V priebehu súdneho konania Okresný súd v Prešove uznesením č. k. 4R/2/2016-231 zo dňa 13.07.2016 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 19.07.2016 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, t.j. žalobcovi.
24. Uznesením č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa 17.08.2016 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 23.08.2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, t.j. žalobcu, ustanovil U.. C. F. do funkcie správkyne a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.
25. Na zasadnutí dňa 02.02.2017 ručiteľský výbor schválil dlžníkom predložený návrh reštrukturalizačného plánu.
26. Uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa 23.03.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa 07.04.2017 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, t.j. žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu. Žalovaný, ktorý v tomto konaní podal proti žalobcovi vzájomný návrh o zaplatenie 2060,77 eur z titulu dlžného nájomného si uplatnil prihláškou podanou dňa 07.09.2016 pohľadávku voči úpadcovi, pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky bola zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 01.01.2005.
27. Dňa 23.10.2016 reštrukturalizačná správkyňa poprela túto pohľadávku v celej výške ako spornú a nevymáhateľnú. Žalovaný podal proti žalobcovi žalobu o určenie popretej pohľadávky. O tomto nároku rozhodol Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cbi/38/2016-46 zo dňa 19.04.2017 a určil, že táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 793,65 eur je nesporná. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017.
28. Podľa §118 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
29. V predmetnom konaní si žalovaný uplatnil svoj nárok zo vzájomného návrhu v tomto reštrukturalizačnom konaní, preto rozhodnutím, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, došlo ex lege k prerušeniu konania o vzájomnom návrhu. Vydaním rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie došlo v zmysle ustanovenia §156 zákona o konkurze a vyrovnaní k zastaveniu konania, ktoré boli prerušené podľa §118 citovaného zákona.
30. Zverejnením rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie došlo ex lege k zastaveniu konania o vzájomnom návrhu žalovaného, čo znamená, že o tejto pohľadávke už súd v tomto konaní nemôže rozhodovať. Ku zastaveniu konania došlo ex lege, preto nerozhoduje súd ani o zastavení konania, iba o náhrade trov tohto konania, nakoľko nie je potrebné zastavovať konanie, ktoré bolo zastavené zo zákona.
31. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa §255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v konaní o určenie neplatnosti výpovede a platnosti nájomnej zmluvy úspešný v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania o vzájomnom návrhu rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a to v súlade s §256 ods. 1, 2 CSP, keďže k zastaveniu konania nedošlo zavinením ani jednej zo strán sporu, ale z objektívnych dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.