Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: Dipl. Kfm. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. I. XX, zastúpený: JUDr. Andrej Kolárik, advokát so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 14, proti žalovanému: Bc. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. T. 4, zastúpená: JUDr. Bronislava Pavelková PhD., advokátka so sídlom Bratislava, ul. Dobrovičovej 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/77/2010-1051 zo dňa 02. decembra 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že správne označenie uvedenej parcely č. XXX/XX je XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a stavba rodinného domu má súpisné číslo XXXX.

Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne: I. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXX/.XX - orná pôda o výmere 661 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C.E., obec C., okres N. zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXX/.XX

- orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6. II. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo VÚB banke, a.s. vo výške 731,77 eura súd prikazuje žalobcovi. III. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej vo VÚB banke a.s. vo výške 238,98 eura a na účte žalovanej v Tatra banke, a.s. vo výške 395,08 eura súd prikazuje žalovanej. IV. Záväzok - Hypotekárny úver poskytnutý VÚB, a.s. vzniknutý na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003 vyčíslený ku dňu 10.4.2007 v celovej výške 55.368,30 eura preberá žalobca. V. Záväzok Flexihypotéka poskytnutá VÚB, a.s., vzniknutý na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.12.2004 vyčíslený ku dňu 10.4.2007 v celkovej výške 22.427 eura preberá žalobca. VI. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 19.969,86 eura a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo výške 2.120 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo výške 2.120 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IX. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 15,33 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. X. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 165,33 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. XI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods.1, § 149 ods.1,2,3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 31.03.2010 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že celú masu BSM navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že mu vyplatí polovicu hodnoty vecí patriacich do BSM. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 14.7.2014 rozsudkom č. k. 12C/77/2010-832. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu proti výrokom VI.,VII.,VIII. a žalovanej proti výrokom VI.,VII.,IX.,X. uznesením č. k. 8Co 779/2014-884 zo dňa 12.3.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že náklady žalobcu, aj žalovanej uhrádzané po zániku manželstva nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, ďalej vyslovil záväzný právny názor, že pôžičky patria do BSM a súd ich správne vyporiadal, ohľadne úrokov z omeškania uviedol, že môžu byť predmetom samostatného konania, čo sa týka platieb žalobcu a aktuálneho zostatku úveru, považoval za dôvodné odvolanie žalobcu v tom, že súd nezohľadnil ním uhrádzané platby až do vyporiadania BSM, stotožnil sa so záverom súdu, že žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku boli hradené z jeho výlučných finančných prostriedkov, uviedol, že odvolanie žalovanej do výroku o súdnom poplatku nie je dôvodné a nariadil, aby súd zadovážil aktuálny prehľad platieb a zostatkov úverov a nároky, ktoré nepatria do BSM vylúčil na samostatné konanie. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa 10.05.1997. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/180/2006-99 zo dňa 21.02.2007, právoplatným dňa 10.04.2007 bolo ich manželstvo rozvedené. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli hnuteľné veci, ktoré si účastníci konania v priebehu konania vyporiadali dohodou tak, ako to zhodne uviedli na pojednávaní dňa 05.12.2011. Ďalej boli predmetom vyporiadania nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 661 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6 - jedná sa o prístupovú cestu. Uvedené nehnuteľnosti ani jeden z bývalých manželov v súčasnosti, ani v priebehu konania o vyporiadanie BSM neužíval, žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od mája 2007 býva v Nitre, v nehnuteľnosti sa zdržiaval sporadicky, žalovaná tvrdila, že žalobca v dome býval do septembra 2008, čo on popieral. V petite návrhu zo dňa 31.03.2010 žalobca navrhol prikázať nehnuteľnosti žalovanej, žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.05.2010 navrhla nehnuteľnosť predať tretej osobe prostredníctvom realitnej kancelárie. Na pojednávaní dňa 25.08.2010 obaja prezentovali názor, že o nehnuteľnosť nemajú záujem a pokúsia sa o dohodu. Na pojednávaní dňa 16.05.2011 zotrvávali na svojom nezáujme o nehnuteľnosť, pričom sa vzájomne obviňovali z toho, prečo sa nehnuteľnosť nepredala. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2012 upravil petit návrhu a žiadal, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a na tomto svojom postoji zotrval počas všetkých nasledujúcich pojednávaní a celého konania o vyporiadanie BSM. Žalovaná na pojednávaní dňa 28.03.2012 prezentovala názor, že do úvahy by pripadala aj taká možnosť, že nehnuteľnosť prevezme žalovaná, záleží to od ceny, aká bude stanovená znaleckým posudkom. Žalovaná na pojednávaní dňa 10.9.2012 uviedla, že bývala v K., bude sa sťahovať do rodinného domu v C.. Na pojednávaní dňa 17.6.2013 uviedla, že býva v obci J. pri T., pracuje v K., syn chodí do K. do školy, má záujem o nehnuteľnosť, dochádzanie je komplikované, aj finančne náročné. Žalobca na pojednávaní dňa 23.6.2014 uviedol, že sa chce do nehnuteľnosti presťahovať, má víziu práce v Bratislave, býva s novou rodinou - partnerkou a dvoma maloletými deťmi v Nitre v 1 - izbovom byte, ktorý patrí jeho tete. Od posledného rozhodnutia vo veci došlo k zmene v tom smere, že žalobca so svojou rodinou býva v rodinnom dome svojich rodičov v Nitre. Zo znaleckého posudku č. 226/2012 znalca Ing. S. U. súd mal za preukázanú všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov 140.000 eur. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú pasíva, ktoré vznikli za trvania manželstva a to Hypotekárny úver poskytnutý VÚB, a.s. vo výške 1.800.000.-Sk = 59.749,05 eur na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003. Zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu, teda ku dňu 10.4.2007 bol 1.668.025,49 Sk = 55.368,30 eur. Po rozvode manželstva splácal úver sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 35.164,90 eur. Ostáva zaplatiť suma 31.055,05 eur. Úver bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu. Uvedené sumy vyplývajú z zo správy z VÚB, a.s. zo dňa 08.10.2015.Druhým úverom bola Flexihypotéka poskytnutá VÚB, a.s. vo výške 705.250.-Sk = 23.410,01 eur na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.12.2004. Zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu bol 675.635,98.-Sk = 22.427 eur. Po rozvode manželstva splácal úver sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 16.883,79 eur. Ostáva zaplatiť ešte suma 17.054,22 eur. Úver bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu. Uvedené sumy vyplývajú zo správy VÚB, a.s. zo dňa 30.04.2015, ako aj z výpisov z banky predložených žalobcom na pojednávaní dňa 11.11.2015. Splátky

vyššie uvádzaných úverov - hypoték spláca výlučne žalobca, vyplýva to z jeho výpovede, výpovede žalovanej, ako aj z predložených výpisov z účtov, započítaná je posledná splátka za mesiac október 2015.Pôvodne boli v konaní ďalšími pasívami aj pôžička od O. D. vo výške 120.000 Sk = 3.983,30 eur a pôžička od E. D. a Q. D. vo výške 100.000 Sk = 3.319,40 eur. Tieto pôžičky žalovaná neuznávala. Z čestného prehlásenia O. D. zo dňa 23.8.2010, ako aj jej svedeckej výpovede vyplýva, že poskytla žalobcovi a žalovanej sumu 70.000 Sk dňa 08.07.2004 a sumu 50.000 Sk dňa 26.07.2004, O. D. prostredníctvom C. J. vybrala zo svojho účtu sumu 57.800 Sk a to dňa 08.07.2004, pričom si viedla denník a poznamenala si, že poskytla sumu 70.000 Sk a dňa 26.07.2004 vybrala sumu 50.000 Sk. Z čestného prehlásenia Q. D. a E. D. zo dňa 23.08.2010 vyplýva, že žalobcovi zapožičali dňa 13.11.2004 sumu 100.000 Sk pre potreby dokončenia rozostavaného domu v C.. E. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poskytli pôžičku 100.000 Sk, z účtu vybrala sumu 50.000 Sk a 29.535 Sk, o čom predložila aj výpisy z účtu a zvyšok peňazí mali doma. V priebehu konania žalobca výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015 z VÚB, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s. a Tatrabanky, a.s. preukázal, že pôžičku vrátil, konkrétne sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - C. J., sumu 3.319,39 eur E. D. a sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - K. D.. Dedičské konanie po O. D. je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 23D 385/2013, kde je prejednávaná aj pohľadávka voči účastníkom tohto konania vo výške 3.983,27 eura titulom pôžičky z roku 2004. Žalobca zaplatil aj svoj podiel na pôžičke, aj podiel žalovanej. Výlučné finančné prostriedky žalobcu, aj žalovanej vložené do spoločného majetku po rozvode manželstva boli uznesením č. k. 12C/77/2010-1001 zo dňa 22.9.2015 vylúčené na samostatné konanie, ktoré prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/523/2015.Žalobca na pojednávaní dňa 10.09.2012 začal tvrdiť, že pozemok bol zakúpený z väčšej miery z jeho výlučných finančných prostriedkov, z kúpnej ceny 823.000 Sk bola suma 640.000 Sk jeho výlučné finančné prostriedky. Uvedené tvrdenia žalobcu súd považoval za účelové a nepravdivé, inak by takto žalobca argumentoval od začiatku súdneho konania a nie až v jeho závere. Nepreukázal, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky. Rodičia žalovanej K. P. a H. P. čestnými prehláseniami potvrdili, že žalovaná nemala vlastný účet v banke, peniaze, ktoré zarobila, odovzdala žalobcovi, vlastný účet si zriadila pár mesiacov pred rozvode. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že študoval a pracoval v Nemecku, toto však nepreukazuje, že pozemok bol kúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov. Za trvania manželstva účastníci konania zaplatili sumu 746.490 Sk za kúpu pozemku a to prevodom z účtu vo VÚB banke, a.s. a to dňa 05.12.2000, zvyšnú sumu 77.000 Sk zaplatili v hotovosti, svedčí o tom Kúpna zmluva zo dňa 05.12.2000. Finančné prostriedky pochádzali z devízového účtu, vkladnej knižky žalobcu, stavebného sporenia, nejednalo sa však len o finančné prostriedky žalobcu, ale aj finančné prostriedky žalovanej. Ďalej súd vyporiadaval zostatky finančných prostriedkov na účtoch. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo VÚB, a.s. ku dňu 31.03.2007 bol 22.045,38 Sk = 731,77 eur. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej vo VÚB, a.s. ku dňu 31.01.2007 bol 0 Sk, zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej vo VÚB, a.s. ku dňu 31.03.2007 bol 7.199,46 Sk = 238,98 eur, zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej v Tatra banke, a.s. ku dňu 10.04.2007 bol 11.902,41 Sk = 395,08 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňom právoplatnosti rozvodu manželstva 10.04.2007 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že v časti masy BSM došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, konkrétne v časti hnuteľných vecí. Občiansky zákonník pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neustanovuje žiadnu formu, preto môže byť uzatvorená aj v ústnej a konkludentnej forme, čo bolo realizované v predmetnej veci a pretože sa nejednalo o nehnuteľné veci, písomná forma dohody sa zo zákona nevyžaduje. Pri vyporiadavaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch účastníkov, rovnakým dielom rozdelil medzi účastníkov konania aktíva, aj pasíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré sú popísané v skutkovom stave. Zohľadnil aj osobný prínos, výlučné finančné prostriedky žalobcu, aj žalovanej vložené do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania boli nasledovné aktíva : nehnuteľnosti a zostatok finančných prostriedkov na účtoch žalobcu a žalovanej, pasíva : hypotekárny úver a flexihypotéka poskytnuté VÚB bankou, a s., dve pôžičky od fyzických osôb O. D. a E. D. a Q. D. už predmetom vyporiadania neboli, nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu už tieto záväzky neexistovali, keďže žalobca ich splatil v celom rozsahu, súd neuznal výlučné finančné prostriedky žalobcu na zakúpenie pozemku. V konaní nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. C. C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 661 m2, parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N. zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6 - prístupová cesta. Bez pochybností bol preukázaný výpismi z účtu z VÚB banky, a s. a Tatrabanky, a s. zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo výške 731,77 eur, na účte žalovanej vo výške

238,98 eur a 395,08 eur, spolu vo výške 634,06 eur. V konaní neboli sporné pasíva - Hypotekárny úver a Flexihypotéka poskytnuté VÚB bankou, a s. účastníkom konania za trvania manželstva za účelom výstavby ich rodinného domu v C.. VÚB banka, a.s. súdu oznámila zostatok Hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu v sume 55.368,30 eur a zostatok Flexihypotéky v sume 22.427 eur, rovnako oznámila sumy, ktoré ešte zostáva zaplatiť, v prípade Hypotekárneho úveru sa jedná o sumu 31.055,05 eur a v prípade Flexihypotéky sa jedná o sumu 17.054,22 eur. V konaní boli pôvodne sporné ďalšie pasíva - dve pôžičky od O. D. a E. D. a Q. D.. Žalovaná tieto dve pôžičky na sumu 120.000.- Sk a 100.000.-Sk namietala, neuznávala ich. V konaní však ich existencia bola preukázaná čestnými prehlásenia uvedených osôb, ich svedeckými výpoveďami na pojednávaní a ich tvrdenia boli preukázané aj výbermi finančných prostriedkov z ich účtov. Tu súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre vo svojom unesení, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný. Súd o týchto záväzkoch už nerozhodoval, pretože pôžičky už boli žalobcom splatené, pri vypriadaní BSM však súd neprihliadol na to, že ich v plnej výške zaplatil žalobca, pretože je vecou žalobcu, že svoj podiel na pôžičkách vrátil, avšak nebol povinný platiť aj za žalovanú jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným osobám, predovšetkým s poukazom na to, že súdu sa javí, že sa jedná o premlčané pôžičky, kde žalovaná voči oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná. V konaní žalobca preukázal použitie svojich výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku - nehnuteľnosti v celkovej výške 52.048,69 eur, táto suma pozostáva zo sumy 35.164,90 eur, čo sú splátky Hypotekárneho úveru zaplatené žalobcom, zo sumy 16.883,79 eur, čo sú splátky Flexihypotéky zaplatenej žalobcom. Čo sa týka splátok Hypotekárneho úveru a Flexihypotéky, nebolo v konaní medzi účastníkmi konania sporné, že splátky úverov splácal žalobca výlučne sám, výšku zaplatených splátok oznámila súdu VÚB banka, a.s. a žalobca k tomu predložil aj výpisu z účtu VÚB banky, a.s. Iné výlučné finančné prostriedky žalobcu súd nemal za jednoznačne a bez pochybností preukázané, tvrdenia žalobcu ohľadne tej skutočnosti, že pozemok bol zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov súd považoval za účelové, tieto tvrdenia neboli uvádzané v návrhu, neboli prezentované ani v písomných, ani v ústnych vyjadreniach žalobcu, objavili sa až v závere konania, preto vzbudzujú pochybnosti o ich pravdivosti a navyše to žalobca ani nepreukázal, že peniaze použité na kúpu pozemku boli jeho výlučné finančné prostriedky, pretože žalovaná tvrdila, že aj ona zarábala peniaze, nemala svoj vlastný účet a peniaze sa vkladali na účet žalobcu, čo potvrdili aj čestnými prehláseniami rodičia žalovanej K. P. a H. P.. Aj tu súd poukazuje na záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre. Takto bola súdom ustálená masa BSM a pri jej vyporiadaní sa súd riadil nasledovnými úvahami pri zachovaní rovnosti podielov a zohľadnenia osobného prínosu žalobcu. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože súd je toho názoru, že žalobca aj žalovaná sú na tom rovnako, čo sa týka odkázanosti na uvedenú nehnuteľnosť, obaja nemajú definitívne vyriešenú svoju otázku bývania, žalobca býva u svojich rodičov, žalovaná býva u svojho priateľa, z pohľadu súdu je ich situácia rovnaká. Zo začiatku konania ani jeden z nich nemal záujem o nehnuteľnosť, obaja prejavili vôľu nehnuteľnosti predať, k čomu nakoniec nedošlo, potom žalobca uviedol, že má záujem o nehnuteľnosť a nakoniec sa aj žalovaná vyjadrila tak, že má záujem o nehnuteľnosť, argumentovala problematickým a nákladným dochádzaním do práce a syna do školy, avšak odvolanie voči výroku, ktorým bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu ani nepodala. V závere konania argumentovala tým, že je schopná vyplatiť žalobcu, predložila doklad o tom, že má na účte v Tatra banke, a.s. sumu 32.378,25 eur a predložila Zmluvu o účelovom splátkovom úvere na sumu 56.000 eur, ktorý má prisľúbený. Súd bral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že žalobca po zániku manželstva od apríla 2007 platí všetky výdavky súvisiace s udržiavaním nehnuteľnosti, spláca splátky úveru pravidelne, riadne a včas a výlučne sám, preto súd nepovažoval za spravodlivé, keby nehnuteľnosti prikázal žalovanej, mal za to, že spravodlivým rozhodnutím bude, keď nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je schopný žalovanú vyplatiť a len jeho zásluhou sa účastníci konania nedostali do problémov pre nesplácanie úverov, ktoré po celú dobu spláca výlučne žalobca sám. Na toto predovšetkým súd prihliadol pri rozhodovaní, komu nehnuteľnosť prikáže. Žalobca sa vyjadril, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej, súd nemal pochybnosti o tom, že je schopný žalovanú vyplatiť, pretože splátky oboch úverov riadne a včas platil, aj keď sa žalovaná snažila v konaní preukázať, že žalobca je nezamestnaný, nemá dostatok finančných prostriedkov a poukazovala na konanie, ktoré prebiehalo na OS Bratislava III pod sp. zn. 38P 112/2014 ohľadne zvýšenia a zníženia výživného na mal. syna, súd jej tvrdenia nemal za preukázané, veď aj v tomto konaní ohľadne výživného vyživovacia povinnosť žalobcu ako otca bola zvýšená. Okrem toho žalovaná počas celej doby od zániku manželstva od roku 2007 až doteraz neprispela žiadnou sumou na splátky úverov, hoci to bola jej povinnosť a ak má sumu 32.378,25 eur na účte, je potom otázne, prečo si svoju povinnosť neplnila. Aj túto okolnosť súd zobral do úvahy pri rozhodovaní, komu nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva. Nehnuteľnosti boli ocenené v priebehu konania

znaleckým posudkom, ich všeobecná hodnota bola stanovená na 140.000 eur, pri rozhodovaní súd vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania a potom polovica z tejto sumy je suma 70.000 eur. K aktívam patria finančné prostriedky na účte žalobcu vo výške 731,77 eur, z čoho polovica patrí žalovanej, čo je suma 365,88 eur a finančné prostriedky na účtoch žalovanej spolu vo výške 634,06 eur, z čoho polovica patrí žalobcovi, čo je suma 317,03 eur. Zostatky na účtoch súd prikázal tomu z účastníkov konania, komu patrí účet. Záväzky poskytnuté VÚB bankou, a.s. - Hypotekárny úver a Flexihypotéku vyčíslené ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva súd prikázal žalobcovi, ktorý záväzky spláca, zaplatí aj zostatok úverov a bola mu prikázané aj nehnuteľnosti, ktorých sa záväzky týkajú. Čo sa týka výpočtu vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca by mal zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania za nehnuteľnosť sumu 70.000 eur + 365,88 eur, čo je polovica zostatku finančných prostriedkov na jeho účte, čo je spolu 70.365,88 eur, zaplatil na oboch úveroch od zániku manželstva do októbra 2015, vrátane októbra 2015 sumu 52.048,69 eur, z čoho polovica je suma 26.024,35 eur, od novembra 2015 zostáva zaplatiť na oboch úveroch ešte suma 48.109,27 eur, z čoho polovica je suma 24.052,64 eur. Od sumy 70.365,88 eur súd odpočítal polovicu z výlučných finančných prostriedkov žalobcu za splácanie úverov, čo je suma 26.024,35 eur a odpočítal polovicu zostatok úverov, ktoré prebral žalobca a ktoré bude musieť zaplatiť, čo je suma 24.054,64 eur, 70.365,88 eur - 26.024,35 eur - 24.054,64 eur = 20.286,89 eur. K tejto sume je potrebné odpočítať sumu 317,03 eur, čo je polovica zostatku finančných prostriedkov na účte žalovanej. Potom 20.286,89 - 317,03 = 19.969,86 eur. Túto sumu je žalobca povinný zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania. O povinnosti účastníkov a to každého z nich rovnakým dielom zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ a to 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom /3 % zo sumy 141.365,83 eur, čo je hodnota vyporiadavanej masy BSM a to nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku = 140.000 eur, zostatku finančných prostriedkov na účtoch žalobcu a žalovanej vo výške 731,77 eur plus 634,06 eur/, potom je výška súdneho poplatku 4.240 eur, z čoho polovica je 2.120 eur. O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 OSP tak, že trovy konania štátu predstavovali sumu 330,66 eur, ktorá pozostáva zo sumy 31,87 eur, čo je faktúra vystavená Tatra bankou, a.s. za podanie správy a zo sumy 298,79 eur za vypracovaný znalecký posudok, uznesením OS Nitra č. k. 12C/77/2010-712 zo dňa 14.1.2013 bolo znalcovi Ing. S. U. priznané znalečné vo výške 298,79 eur, polovica z trov konania štátu je suma 165,33 eur. Na túto sumu zaviazal súd zaplatiť žalovanú v celom rozsahu a žalobcu len na sumu 15,33 eur, keďže žalobca už zaplatil preddavok vo výške 150 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každému z účastníkov sa dostala polovica spoločného majetku a tak nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že sumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej z titulu plného vyporiadania BSM podľa výroku č. VI. rozsudku 19.969,86 eur poníži o sumu zodpovedajúcu polovici pôžičiek poskytnutých žalobcovi a žalobkyni O. D. a E. D. a výlučne prostriedky žalobcu vynaložené na kúpu pozemku pre stavbu rodinného domu v C.. Podľa jeho kalkulácií je povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej z titulu úplného vyporiadania BSM peňažné prostriedky mala byť určená vo výške 5.696,53 eur. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku VI. napadnutého rozsudku, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol nespravodlivo, zvýhodnil bez zákonného dôvodu žalovanú pri vyporiadaní BSM, nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo zároveň za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Nesúhlasil so záverom súdu, pokiaľ ide o výlučné prostriedky žalobcu použité na kúpu pozemkov s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v rozhodnutí o odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie vo veci. Uviedol, že nesúhlasí so zamietnutím uplatnených nárokov žalobcu z dôvodu, že ich uplatnenie sa javí ako účelové, keď žalobca uplatnil tieto nároky v konaní až neskôr. Žalobca je zásadne oprávnený uplatňovať svoje zákonné nároky počas celého konania pred súdom prvej inštancie, nie je mu známe žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého by bol predmetný nárok premlčaný. Žalobca pritom uplatnil nárok ešte v rámci „prvého" konania pred Okresným súdom v Nitre. Mal za to, že postup súdu je v príkrom rozpore s dispozičnou zásadou a bez zákonného podkladu ukracuje žalobcu na jeho právach. Neidentifikoval žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by bránilo žalobcovi uplatniť predmetný nárok v čase, v ktorom bol uplatnený. Ak podľa názoru súdu uplatneniu nároku bráni niektoré zákonné ustanovenie, potom by toto ustanovenie malo byť jasne uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia, aby v záujme zachovania právnej istoty a práva na súdnu ochranu bol jasne definovaný právny základ v posudzovanej veci a rozhodnutia súdu o uplatnených nárokoch. Žalobca v konaní predložil rozsiahlu dokumentáciu

preukazujúcu jednotlivé finančné toky spojené s kúpou pozemku. Táto dokumentácia a v nej uvedené transakcie neboli doposiaľ nijako vecne spochybnené. V konaní bolo žalovanou spochybnené len tvrdenie žalobcu, že všetky použité finančné prostriedky patrili výlučne jemu. Aj v prístupe súdu k riešeniu tejto otázky vidí nerovné zaobchádzanie so žalobcom a žalovanou. Žalobca vynaložil značné úsilie, aby do čo možno najprehľadnejšej podoby pripravil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že na kúpu pozemku boli použité jeho finančné prostriedky. Žalobca v konaní postupoval transparentne a jasne uviedol, že hoci tvrdí, že nadobudnutie pozemku financoval výlučne on sám, jednoznačne dokázať vie výlučné vlastníctvo peňažných prostriedkov vo výške cca 640.000,-Sk - 21.244,11eur, pričom na zvyšnú sumu sa mu už po takom čase nepodarilo dohľadať listinné doklady. Žalovaná sa k dôkazom predloženým žalobcom nevyjadrila. K tejto veci uviedla iba to, že aj ona zarábala peniaze, dávala ich na bankový účet žalobcu. Toto tvrdenie však nijako nepreukázala, nepreukázala ani to, koľko peňazí vlastne v čase rozhodnom mala zarobiť. Predložila súdu len čestné vyhlásenie svojich rodičov. Spochybňujúc ich výpovednú hodnotu uviedol, že ich urobili ich rodičia žalovanej žijúci na Slovensku. Ako mohli vedieť, akým spôsobom žalobca a žalovaná spolu hospodárili. Iba z toho, čo im prezentovala žalovaná počas jej návštev na Slovensku. Žalovaná nepredložila jediný relevantný doklad, ani iným spôsobom nepreukázala, koľko vlastne zarábala a či vôbec poskytla niektoré z týchto prostriedkov na kúpu pozemkov. Viackrát v konaní uviedla, že zabezpečí potvrdenie od zamestnávateľov a ďalšie dokumenty na preukázanie jej tvrdení, ktoré nepredložila, teda svoje tvrdenia nepreukázala. Žalobca popiera, že by žalovaná prispela z jej vlastných finančných prostriedkov na kúpu pozemku. V situácii, keď žalobcom predložená dokumentácia nebola vecne spochybnená, neexistuje zákonný podklad na zamietnutie nárokov žalobcu len na základe tvrdenia žalovanej, že aj ona zarábala, pričom dodnes nepreukázala, koľko zarobila a aká časť zarobených peňazí išla na pozemok a aká na spotrebu jej samotnej, prípadne na chod spoločnej domácnosti. Nevie z akej pozície pán P. a pani P. urobili vyhlásenia, ktoré ako dôkaz predložila žalovaná, keď rodičia žalovanej žalovanú v Nemecku navštevovali len sporadicky, nemôžu mať objektívne informácie k ich hospodáreniu, naviac sa vzťahujú k obdobiu za trvania manželstva, nie pred ním. Otázna je aj procesná stránka a zákonnosť takéhoto dôkazu. Svedkovia, ktorých navrhol žalobca, tí boli v konaní vypočutí. Pán P., pani P. pred súdom vypočutí neboli. Súd ich nevidel, nezisťoval ich totožnosť, ani okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na ich vierohodnosť v zmysle § 126 ods. 2 OSP. Žalobcovi nebolo možné klásť im otázky. V tomto smere bola výrazne narušená zásada kontradiktórnosti a princíp rovnosti zbraní. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalobca v prílohe predkladá listinné dôkazy, ktoré sa mu podarilo dohľadať v rodinnom dome v C., ktoré vyvracajú tvrdenia uvádzané vo vyhláseniach pani P. a pána P.. Žalobca uviedol, že predkladá kópie zmluvy o bankovom účte z 12.04.1999, ktorý účet mala žalovaná zriadený v Nemecku v banke Sparkasse spolu s výpisom z tohto účtu, zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.11.2001, ktorý účet mala žalovaná zriadený na Slovensku vo VÚB, výpisu z tohto účtu žalovanej vedenej vo VÚB k 10.06.2005, ktoré dokumenty preukazujú nad akúkoľvek pochybnosť, že žalovaná mala počas manželstva zriadených viacero bankových účtov, teda ak tvrdila, že žiaden bankový účet zriadený nemala, vedome súdu podsúvala nepravdivé informácie a predložila ako dôkaz čestné vyhlásenie rodičov, o ktorom vedela, že je nepravdivé. Teda mal za preukázané, že vyhlásenia predložené žalovanou sú bezpredmetné a teda žalovaná nepredložila jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenia, naopak z žalobcom predložených dôkazov je nepochybné, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé. Za neodôvodnene prísnu považuje aj požiadavku súdu na to, aby žalobca preukázal svoj nárok nad všetky pochybnosti. Poukázal na nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadna z transankcií dokumentovanej v dôkazoch predložených žalobcom nebola nijako relevantne spochybnená. Ani žalovaná, ani súd neoznačili v žalobcom predložených podkladoch jedinú vecnú nesprávnosť. Žalobca teda uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uvádzaným tvrdeniam. Žalovaná iba uviedla, že časť peňazí bola aj jej. Žalobca toto tvrdenie odmieta. Žalovaná svoje tvrdenie nijako nepreukázala. Za tejto dôkaznej situácie žalobca vníma postup súdu v tejto otázke ako odmietnutie spravodlivosti. Ak žalovaná tvrdí, že časť prostriedkov použitých na kúpu pozemku patrila jej, čo žalobca popiera, potom sa súd podľa jeho názoru mal touto otázkou zaoberať bližšie a zistiť vo vzťahu k akej časti sporných peňažných prostriedkov je schopná žalovaná uniesť dôkazné bremeno. Súd mal na základe predložených dôkazov ustáliť, aká časť peňazí bola žalobcova, aká časť žalovanej a aká patrila do BSM. Ak tak súd neurobil a bez ďalšieho uzavrel, že hodnota pozemku sa bude deliť na polovicu, takéto rozhodnutie nemá zákonný podklad a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tým, že žalovanej súd priznal polovicu hodnoty pozemku bez ohľadu na to, že pozemok bol zakúpený z výlučných prostriedkov žalobcu, bez legitímneho dôvodu ukrátil žalobcu v tomto rozsahu a priznal žalovanej podiel na majetku BSM vo väčšej výške, než na ktorú ju oprávňuje § 150 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k pôžičkám poskytnutým žalobcovi a žalovanej rodinnými príslušníkmi žalobcu O. D. a E. D.. V konaní bolo poskytnutie pôžičiek riadne

preukázané, teda bolo riadne preukázané, že pôžičky boli poskytnuté tak, ako to žalobca od začiatku tvrdil. Z právneho hľadiska je nepochybné, že úvahy o premlčaní pôžičiek nemajú relevantný právny základ. Premlčané právo veriteľovi nemožno priznať iba vtedy, ak sa dlžník premlčania dovolá. Vo vzťahu k predmetným pôžičkám námietka premlčania vznesená nikdy nebola. Otázka premlčania je teda podľa jeho názoru pre rozhodnutie súdu v tejto veci právne bezpredmetná. Naopak, ak žalobca uviedol na pojednávaní 10.06.2015, že pôžičky boli priebežne uznávané a nikdy nebolo spochybnené, že by dlžníci mali svoj dlh voči rodinným príslušníkom žalobcu riadne splatiť. Ak sa teda súd zaoberal možným premlčaním pôžičiek, mal vykonať aj riadne dokazovanie v tomto smere a nie založiť svoj záver na fikcii, že pôžičky sú premlčané. Vo vzťahu k eventuálnemu premlčaniu však žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Faktom zostáva, že námietka premlčania nebola do zániku pôžičiek ich splatením vznesená, pôžičky neboli premlčané a teda po právnej stránke nie sú úvahy o premlčaní pôžičiek podstatné. Druhou rovinou vyššie uvedených záverov rozhodnutia súdu je rovina morálna. Podľa názoru súdu žalobca nebol povinný platiť za žalovanú aj jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným osobám, kde žalovaná voči oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná. Preto súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol na splatenie pôžičiek z prostriedkov žalobcu. S touto argumentáciou nemôže súhlasiť, pretože vedie k morálne neudržateľným dôsledkom. Podľa jeho názoru by súd mal zohľadniť, že tieto pôžičky neboli poskytnuté bankou alebo inou finančnou spoločnosťou. Boli poskytnuté rodinnými príslušníkmi žalobcu. Žalobca predsa nemôže povedať rodinným príslušníkom, že im peniaze, ktoré žalobcovi a žalovanej v dobrej viere a v snahe pomôcť pri zabezpečení bývania požičali, nevrátia z dôvodu premlčania. Ak v konaní o vyporiadaní BSM po rozvode bolo preukázané, že peniaze na stavbu boli zabezpečené z cudzích zdrojov na strane žalobcu, bolo by krajne nespravodlivé, ak by táto skutočnosť nebola premietnutá do vyporiadania BSM. Súd by nemal žalovanej priznať peniaze, ktoré po právnej i morálnej stránke patria rodinným príslušníkom žalobcu. Riešenie, ktoré súd uviedol v rozsudku, má len dve možné východiská, buď žalobca a žalovaná nevrátia pôžičky a teda de facto „zarobia" na rodine žalobcu, ktorá im bola ochotná pomôcť pri výstavbe pomôcť alebo celú pôžičku vráti rodine žalobcu výlučne žalobca. V rámci vyporiadania BSM potom žalovaná ešte dostane od žalobcu ďalšie cca 3,5 tisíc eur, polovicu pôžičiek. Súd tak postavil žalobcu do tej roviny, že nielen, že žalobca musí vrátiť, resp. reálne vrátil celú výšku pôžičiek sám z vlastných prostriedkov, ale ešte aj v rámci vyporiadania BSM bude musieť žalovanej vyplatiť sumu zvýšenú o polovicu pôžičiek cca 3,5 tisíc eur. Takéto riešenie považuje za krajne nespravodlivé, navyše absentuje preň zákonný podklad. Poukázal na to, že pri parc. č. 366/01 je nesprávne uvedené jej číslo, ktoré má byť 366/101.

3. Žalovaná sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil, avšak aj z iného právneho dôvodu, s ktorým odvolací súd strany sporu zoznámil a dal im príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť postupom podľa § 382 CSP, keď sa na vec vzťahujú tiež ustanovenia § 100 ods.1, § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods.2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V danej právnej veci predmetné odvolania žalobcu boli podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 31.03.2010 domáhal, aby súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté rozvodom manželstva (manželstvo uzatvorené dňa 10.05.1997) rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/180/2006-99 zo dňa 21.02.2007, právoplatným dňa 10.04.2007 (aktíva), zároveň sa v žalobe domáhal vzájomného vysporiadania všetkých dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, teda dlhov ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva (pasíva) a zároveň požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, keďže nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Spornými v konaní boli dlhy, záväzky - peňažné pôžičky od O. D. vo výške 3.983,30 eur (120.000 Sk) zo dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, splatné do piatich rokov podľa výpovede O. D. ako svedkyne dňa 12.09.2011, ako aj peňažná pôžička od E. D. a Q. D. vo výške 3.319,40 eur (100.000 Sk) zo dňa13.11.2004, splatná do piatich rokov podľa výpovede E. D. ako svedkyne dňa 12.09.2011 (všetky poskytnuté obom stranám sporu za účelom výstavby ich rodinného domu), ktorých poskytnutie žalovaná v spore poprela. Žalovaná poprela poskytnutie predmetných peňažných pôžičiek už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2010, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.03.2011,na pojednávaniach konaných dňa 16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 10.06.2015, v podanom odvolaní zo dňa 02.08.2014. Žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú skutočnosť preukázal výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015 z VÚB, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s. a Tatra banky, a.s. a to sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - C. J., sumu 3.319,39 eur E. D. a sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - K. D.. Dedičské konanie po O. D. vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 23D 385/2013. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.06.2015 namietala splatenie predmetných peňažných pôžičiek žalobcom v priebehu konania dôvodiac tým, že pôžičky boli premlčané, stačilo ak by jedna strana, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže strany sporu boli zaviazané spoločne a nerozdielne, ďalej uviedla, že priebežné uznanie v priebehu konania nebolo deklarované. Žalobca až v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.09.2012 požadoval, aby sa mu uhradila suma, ktorú zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 823 490 Sk, ktoré pozemkové nehnuteľnosti boli predmetnom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tvrdiac, že tieto peňažné prostriedky nadobudol v rámci študijného a pracovného pobytu v Nemecku od roku 1992, ktorý pobyt trval šesť rokov, ktoré si vkladal na vkladnú knižku na devízový účet v rokoch 1993-1997. Žalovaná s tým tvrdením žalobcu nesúhlasila tvrdiac, že žalobcom tvrdená časť kúpnej ceny predmetných pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola vyplatená z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, tvrdila, že celá kúpna cena bola vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov žalobcu a žalobkyne, ktoré získali tiež z príjmov žalovanej z práce v Nemecku počas študijného pobytu žalobcu v Nemecku, ktoré boli vkladané na účet žalobcu pred uzatvorením manželstva z dôvodu, že už v tom čase spoločne hospodárili a žalovaná nemala vlastný účet, ktoré spoločné finančné prostriedky boli použité na založenie stavebného sporenia pre žalobcu. Žalobca pripustil, že v čase jeho študijného pobytu žalovaná pracovala v Nemecku, avšak len sporadicky, dva až tri mesiace ako opatrovateľka detí, pričom od roku 1996 študovala na vysokej škole v Slovenskej republike. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe zo dňa 31.03.2010 nepožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepožadoval to ani v návrhu na mimosúdne vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.02.2010, ani na pojednávaniach konaných dňa

16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 12.09.2011, dňa 05.12.2011, dňa 28.03.2012, dňa 23.05.2012, ani v návrhu na mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou zo dňa 24.04.2012. Žalobca prvýkrát až na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôvodiac tým, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, v opačnom prípade by si túto sumu neuplatňoval.

12. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods.2 písm. f) OSP, keď namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď vo svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal svoje tvrdenie v tom, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek od O. D. vo výške 3.983,30 eur (120.000 Sk) zo dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, od E. D. a Q. D. vo výške 3.319,40 eur (100.000 Sk) zo dňa13.11.2004 za trvania manželstva obom manželom v priebehu konania uhradil a pokiaľ súd nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov.

13. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia daných sporných otázok viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co 779/2014-884 zo dňa 12.3.2015 v tom, že predmetné sporné peňažné pôžičky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku boli hradené z jeho výlučných finančných prostriedkov, vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania zaujal názor s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods.1, §149 ods.1, 2, 3, § 1590 Občianskeho zákonníka, že

- v konaní bola preukázaná existencia predmetných sporných peňažných pôžičiek s poukazom na vykonané dokazovanie čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, výbermi finančných prostriedkov z účtov. Keďže žalobca v priebehu konania tvrdil, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú skutočnosť preukázal výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015, súd prvej inštancie o týchto záväzkoch nerozhodoval, dôvodiac tým, že pôžičky už boli žalobcom splatené, avšak pri vypriadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliadol na to, že ich v plnej výške zaplatil žalobca, pretože je vecou žalobcu, že svoj podiel na pôžičkách vrátil, avšak nebol povinný platiť aj za žalovanú jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným osobám, predovšetkým s poukazom na to, že súdu sa javí, že sa jedná o premlčané pôžičky, kde žalovaná voči oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná.

- tvrdenie žalobcu, že časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností v sume 640.000 Sk tvorila jeho výlučné finančné prostriedky, súd prvej inštancie považoval za nepreukázané, účelové a nepravdivé, preto nezohľadnil pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcom tvrdený a nepreukázaný majetkový presun medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov v zmysle ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka.

15. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 sa vyjadril žalobca. Uviedol, že podľa jeho názoru vo výzve súdu je uvedený zásadný nesprávny záver a to, že žalovaná uplatnila vo vzťahu k pôžičkám námietku premlčania. Žalovaná nikdy námietku premlčania nevzniesla. Z výzvy nie je zrejmé, aký konkrétny prejav žalovanej považuje Krajský súd v Nitre za uplatnenie námietky premlčania a teda sa k tejto otázke môže vyjadriť iba vo všeobecnej rovine. Žalovaná v konaní spochybňovala existenciu pôžičiek. Tvrdila, že pôžičky poskytnuté neboli, už aj preto je vylúčené, aby namietala ich premlčanie, keďže premlčaná môže byť iba existujúca pohľadávka. V konaní však bolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že pôžičky poskytnuté boli. Pojem „premlčanie" do konania prvýkrát vniesol až Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení 8Co/779/2014-884 zo dňa 12.03.2015, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Ani tu však neuviedol, že by žalovaná uplatnila námietku premlčania. Žalovaná neuplatnila námietku premlčania ani neskôr. Iba v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.06.2015 je protokolované vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej „Namietam splatenie pôžičiek, pôžičky boli premlčané. Stačilo,

ak by jedna zo strán, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože účastníci konania boli z pôžičiek povinní spoločne a nerozdielne". Poukázal na to, že toto vyjadrenie bolo urobené v čase, keď už pôžičky boli splatené a teda už neexistovala pohľadávka, voči ktorej by bolo možné namietať premlčanie. Bez ohľadu na to uvedené vyjadrenie nie je a nemôže byť námietkou premlčania podľa § 100 ods. 1 OZ. Žalovaná nikdy nedeklarovala, ani nepreukázala, že urobila takýto úkon, námietku premlčania voči veriteľovi. To, že sa účastníci bavili na pojednávaní dňa 10.06.2015 o otázkach premlčania pôžičiek, nemôže byť považované za uplatnenie námietky premlčania. Okrem toho, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky, jednostranný úkon adresovaný a doručený veriteľovi, táto debata prebehla po tom, ako uvedené záväzky zanikli z dôvodu splnenia. Poukázal aj na morálnu rovinu tejto veci. Ak rodinní príslušníci žalobcu poskytli peňažnú výpomoc pri stavbe spoločnej nehnuteľnosti žalobcu a žalobkyne, nie je správne a spravodlivé, ak súd aprobuje a dokonca iniciatívne navrhuje také kroky, ktoré by dnes žalobca mal povedať svojim rodinným príslušníkom, že im požičané peniaze nevráti, pretože podľa takého ustanovenia zákona sú tieto pôžičky premlčané. Pôžičky sú riadne preukázaným pasívom BSM, použitým na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti. Bolo by krajne nespravodlivé, ak by táto skutočnosť nebola premietnutá do vyporiadania BSM. Súd by nemal žalovanej priznať peniaze, ktoré po právnej i morálnej stránke patria rodinným príslušníkom žalobcu. Odhliadnuc od toho, že pôžičky už boli splatené, riešenie, ktoré uviedol v rozsudku, má len dve možné východiská, buď žalobca a žalovaná nevrátia pôžičky, teda de facto „zarobia" na rodine žalobcu, ktorá im bola ochotná pri výstavbe pomôcť, alebo celú pôžičku vráti veriteľom výlučne žalobca. V rámci vyporiadania BSM potom žalovaná dostane od žalobcu ďalších 3,5 tisíc eur, polovicu pôžičky, keďže toto pasívum sa nezohľadní v hodnote nehnuteľnosti. Poukázal tiež na ustanovenie § 114 OZ, ktoré hovorí len o najbližších príbuzných, avšak nevidí dôvod, prečo by nemalo byť analogicky aplikované aj na širšiu rodinu, ak finančne vypomôže pri stavbe spoločnej nehnuteľnosti účastníkov konania o vyporiadanie BSM. Neexistuje žiadny právny, ani morálny dôvod, pre ktorý by v predmetnom konaní malo byť zohľadňované ustanovenie o premlčaní. Ak by krajský súd v Nitre dospel k inému názoru, potom poukazuje na písomné a protokolované vyjadrenie žalobcu, že pôžičky boli priebežne uznávané a teda nemožno hovoriť o premlčaní (§ 110 druhá veta . Keďže v tomto smere doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie pre prípad opačného názoru, navrhol vykonať dokazovanie výsluchov veriteľom k otázkam uznania pôžičiek.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Okrem prípadu, keď toto majetkové spoločenstvo zaniká smrťou manžela a keď vyporiadanie vykoná ex offo súd podľa § 175a a nasl. OSP, riešenie právnej situácie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je ponechané predovšetkým na vôľu účastníkov, pretože aj súdne konanie týkajúce sa jeho vyporiadania je návrhovým (dispozitívnym) konaním. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného z spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a

dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150, ide o vyporiadanie v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. Občianske súdne konanie sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Vo výroku súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku, či iné plnenie tretím osobám, a pod. Súdne rozhodnutie má konštitutívny charakter. Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: a) základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne, b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov, c) pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy, d) pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom. Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4 OZ.

21. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcom tvrdený a nepreukázaný majetkový presun medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov v zmysle ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto otázke dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v danej právnej veci tvrdenie žalobcu v tomto smere na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní na preukázanie jeho tvrdení, tieto samé o sebe s ohľadom na tvrdenia žalovanej o spoločnom hospodárení strán sporu pred uzatvorením manželstva (keď žalovaná v tomto období mala taktiež príjem z brigád v Nemecku, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepoprel), nepreukazujú tú skutočnosť, že sa jednalo o výlučné finančné prostriedky žalobcu. Žalobca v konaní neoznačil ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie potom nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považuje tvrdenie žalobcu v tomto smere za účelové s poukazom na tú skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe zo dňa 31.03.2010 nepožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepožadoval to ani v návrhu na mimosúdne vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.02.2010, ani na pojednávaniach konaných dňa 16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 12.09.2011, dňa 05.12.2011, dňa 28.03.2012, dňa 23.05.2012, ani v návrhu na mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou zo dňa 24.04.2012. Žalobca prvýkrát až na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôvodiac tým, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, v opačnom prípade by si túto sumu neuplatňoval.

24. Ak sa súd pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj na to, či už tu neubehla premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už uplynula, potom je správne, aby sa pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní nahradiť takýto dlh v rovnakom pomere (R7/1991).

25. Spornými v konaní boli dlhy - peňažné pôžičky od O. D. vo výške 3.983,30 eur (120.000 Sk) zo dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, splatné do piatich rokov podľa výpovede O. D. ako svedkyne dňa 12.09.2011, ako aj peňažná pôžička od E. D. a Q. D. vo výške 3.319,40 eur (100.000 Sk) zo dňa 13.11.2004, splatná do piatich rokov podľa výpovede E. D. ako svedkyne dňa 12.09.2011 (všetky poskytnuté obom stranám sporu za účelom výstavby ich rodinného domu), ktorých poskytnutie žalovaná v spore poprela. Odvolací súd zhodne ako súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná existencia predmetných peňažných pôžičiek s poukazom na vykonané dokazovanie čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, výbermi finančných prostriedkov z účtov. Žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom predmetných sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú skutočnosť preukázal výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.06.2015 namietala splatenie predmetných peňažných pôžičiek žalobcom v priebehu konania dôvodiac tým, že pôžičky boli premlčané, stačilo ak by jedna strana, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže strany sporu boli zaviazané spoločne a nerozdielne, ďalej uviedla, že priebežné uznanie v priebehu konania nebolo deklarované. S poukazom na skutočnosť, že predmetné spoločné peňažné pôžičky vzniknuté

za trvania manželstva žalobca v priebehu konania uhradil, nebolo možné, aby sa pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodlo s poukazom na bod 24. tohto rozhodnutia tak, že strany sporu, teda obaja spoluvlastníci sú povinní nahradiť takýto dlh v rovnakom pomere (R7/1991), keď výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčujú tomu, že táto premlčacia doba už uplynula s poukazom na vyššie uvedenú splatnosť predmetných peňažných pôžičiek. Z obsahu vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa 10.06.2015 nesporne vyplýva, že namietala premlčanie predmetných peňažných pôžičiek a tvrdila, že ich nikdy neuznala. Tým, že žalobca ako dlžník zaplatil veriteľom predmetných peňažných pôžičiek celú premlčanú pohľadávku - dlh, žalovanej ako dlžníkovi nezaniklo právo namietať zaplatenie premlčanej pohľadávky v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda právo žalovanej namietať premlčanie pôvodne voči veriteľom, prešlo voči žalobcovi, ktorý si svoj nárok uplatňoval v zmysle § 511 a § 145 Občianskeho zákonníka, teda právo obrany žalovanej ako dlžníka namietať premlčanie nezaniklo a zostalo zachované voči žalobcovi. Z dôvodov vyššie uvedených súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, pokiaľ v tomto smere nevyhovel požiadavke žalobcu, keďže žalobcom navrhované rozhodnutie by bolo za situácie, že žalobca v priebehu konania uhradil predmetné peňažné pôžičky v celosti a žalovaná namietala premlčanie predmetných peňažných pôžičiek, nedôvodné voči žalovanej. Odvolací súd dodáva, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaná písomne uznala dlh z predmetných peňažných pôžičiek.

26. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov štátu s poukazom na výsledok konania a vecne správne rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok s poukazom na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a Sadzobník súdnych poplatkov.

27. Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vecne správne rozhodol, keď vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že rozdelil nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vykonal vzájomné vyporiadanie všetkých dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v § 149, § 150 Občianskeho zákonníka ako vyporiadanie v širšom slova zmysle.

28. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

29. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

30. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 a § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .