Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-33-2018.pdf
PDF · 67.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, I., proti odporcovi Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. X. XX, za účasti maloletej O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovník Úradom práce, soc.vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4P/41/2017-72 zo dňa 12.04.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom pre maloletú O. M. (výrok III.), ako aj vo výroku o náhrade trov konania (výrok V.) potvrdzuje.
V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal platiť výživné v sume 100 eur mesačne k rukám matky a 50 eur mesačne titulom tvorby úspor.
2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine v spojení s ustanovením § 63 ods. 3 zákona o rodine, keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Neprihliadol na dlžoby otca a z toho titulu vedené exekučné konanie, keď konštatoval, že túto situáciu si otec spôsobil sám, pričom výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred takýmito výdavkami otca.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, čo do výživného, otec maloletého dieťaťa. Žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho platiť výživné v sume 100 eur mesačne, s čím v priebehu prvostupňového konania i súhlasil, ale poukazoval na to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach poskytovať plnenie na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne. V tomto smere poukazoval na svoje záväzky, kde okrem iného splácal aj spoločný úver za manželku vo výške 49.990 eur, čím značne odbremenil jej podlžnosti. Po odpočítaní všetkých záväzkov by mu zostala z príjmu suma vo výške životného minima 190 eur.
4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že odporca nežil v spoločnej domácnosti už tri roky pred rozvodom manželstva, neplnil si vyživovaciu povinnosť ani voči nej, ani voči maloletej dcére. Neplní si ju ani po
rozvode manželstva, pričom súd o vyživovacej povinnosti v minulosti nerozhodoval a tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde.
5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi súdu prvej inštancie, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8. Ak v priebehu odvolacieho konania odporca opätovne poukazoval na svoje záväzky a prebiehajúce exekučné konania, tu sa odvolací súd taktiež stotožnil s podrobným zdôvodnením súdu prvej inštancie, keďže sa jedná výlučne o záväzky, ktoré si otec spôsobil sám a zrejme za poskytnuté finančné prostriedky i získal určitú protihodnotu. Nemožno prihliadnuť ani na spoločný záväzok účastníkov, ktorý podľa tvrdenia otca predstavoval 49.990 eur, lebo ak odporca takýto dlh splnil, mal možnosť vyporiadať si tento záväzok s navrhovateľkou v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov (túto sumu nemožno kompenzovať výživným pre maloleté dieťa).
9. V ostatných častiach (výrok I., II., IV.) odvolaním nenapadnutých zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senátu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).