Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/156/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 615,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5Csp/231/2017-110 zo dňa 7. marca 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. 2) Žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania plnenia získaného plnením žalovanému bez právneho dôvodu celkom vo výške 1 615,35 eur s príslušenstvom zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034245. Súd po preskúmaní veci zistil, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať musí, a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru určený dátumom poslednej splátky úveru je len súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.10.2013, ktoré však nemožno považovať za neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko ide o jednostranný dokument podpísaný jednou zmluvnou stranou, žalovaným, na ktorého tvorbe sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nepodieľala. V zmysle uvedeného možno poskytnutý úveru považovať, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bola preukázateľne poskytnutá istina úveru vo výške 1 001,83 eur. Z podkladov predložených v priebehu konania žalobkyňou súd zistil, že úhrady žalobkyne uskutočnené v prospech žalovaného v období od 11/2013 do 11/2014 predstavovali sumu vo výške 454,63 eur a zrážky zo mzdy žalobkyne uskutočnené v období od 5/2014 do 4/2017 predstavovali sumu celkom vo výške 2 115,66 eur. Spolu tak žalobkyňa, podľa predložených dokladov, žalovanému uhradila sumu celkom vo výške 2 570,29 eur. Žalobkyni tak patrí suma rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru vo výške 1 001,83 eur a sumou zaplatenou žalovanému celkom vo

výške 2 570,29 eur, t. j. suma vo výške 1 568,46 eur ( 2 570,29 eur - 1 001,83 eur). Súd tak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni, titulom bezdôvodného obohatenia, sumu celkom vo výške 1 568,46 eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a rozhodol tak, že žalobu zamietne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy záver vyslovený SD EÚ vo veci C-42/15 a zároveň nesprávne konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Zmluva o revolvingovom úvere 8500034245 obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Napádal aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko žalobca nemal úspech v celom rozsahu, čo znamená, že pri postupe podľa § 255 ods. 1 mal súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadniť. Uvedené ustanovenie upravuje rozhodnutie podľa pomeru úspechu strán. Odôvodnenie výroku súdu o náhrade trov konania tým, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, nemá v zmysle žiadnu zákonnú oporu.

4) Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na to, že poskytnutý úver je možné považovať, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., za bezúročný a bez poplatkov. Ťažisko argumentácie žalovaného odkazovalo na Zmluvné dojednania k Zmluve - žalobkyňa mala za to, že i judikatúra slovenských súdov zastáva jednoznačné stanovisko a je ustálená, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR. Navrhla rozsudok potvrdiť.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolací súd sa nestotožnil s možnou aplikáciou rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15 na tento prípad, tak ako ho namietal žalovaný. Predmetný rozsudok sa nedotýkal dojednania v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. údaju o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ išlo o výklad smernice 2008/48/ES, súd prvej inštancie správne uviedol, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej

normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.

8) Zmluvný vzťah (Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034245 zo dňa 31.10.2013) bol v prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobkyňa). Žalobkyňa mala v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

9) Ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd, Zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahovala niektoré z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, následkom čoho je potrebné vzniknutý zmluvný vzťah považovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. 10) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 31.10.2013 však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani tvrdenie žalovaného produkované v podanom odvolaní o tom, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. 11) Absencia údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je sama o sebe dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi sporovými stranami za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

12) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa bola úspešná do nároku na bezdôvodné obohatenie a výška bezdôvodného obohatenia, v ktorej bola neúspešná, bola iba nepatrná. Podľa princípu úspešnosti môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. V danom prípade súd prvej inštancie správne rozhodol, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná, avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .