Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/122/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom S., A. S. XXX, o zaplatenie 82,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7Csp/44/2016-186 zo dňa 13. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,05 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,05 eur s úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2) Žalovaný uzatvoril dňa 16.09.2013 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať služby podľa výberu žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto služby dohodnutú cenu. Cenu za tieto služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrami č. 7310178355 na sumu 2,32 eur s dátumom splatnosti 09.10.2013, č. 7311345141 na sumu 11,99 eur s dátumom splatnosti 09.11.2013, č. 7312375448 na sumu 36,78 eur, s dátumom splatnosti 09.12.2013 a č. 7313594398 na sumu 31 eur, s dátumom splatnosti 09.01.2014. Žalovaný nerozporoval, že tieto faktúry nezaplatil, no tvrdil, že ich neuznáva, pretože zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá je ich základom, je neplatná. Súd neakceptoval výhradu žalovaného proti žalobe, že žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému od Slovak Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469. Postúpenie pohľadávky uvedenou spoločnosťou na žalobcu bolo preukázané listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Súd preto žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalobcovi cenu za služby, ktoré mu poskytol právny predchodca žalobcu, spolu s úrokom z omeškania Pokiaľ právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 4,99 eur za upomienku, sumu 16,50 eur za obmedzenie služby - neplatenie a sumu 16,50 eur za prerušenie služby - neplatenie, tak súd konštatuje, že tieto odmeny za služby sú založené na neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienke. Tieto zmluvné ustanovenia totiž požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa, resp. je otázne, či v prípade upomienky, obmedzenia a prerušenia služby je vôbec spotrebiteľovi poskytnutá nejaká služba. O trovách rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, čo do I. a III. výroku. Mal za to, že súd mal postupovať podľa ust. § 278 a rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. SOI vydala v roku 2012 predbežné opatrenie, ktorým zakázala žalobcovi používať agresívne nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom. Súd nevykonal navrhované dôkazy. Žalobca a jeho právny predchodca zneužili osobné údaje žalovaného. Súd nepoučil strany konania v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP. Rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci. Neodôvodnil presvedčivo, prečo nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Žalobca si nesplnil žiadnu z povinností mu uložených ust. § 5 zákona č. 102/2014 Z. z.

4) K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,05 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Žalovaný namietal, že súd nepostupoval v zmysle ust. § 278 a nevydal rozsudok pre zmeškanie. Rozhodnúť v zmysle ust. § 278 je možné iba za taxatívne uvedených podmienok a tie v danom prípade naplnené neboli. Žalobca sa ospravedlnil a uviedol aj dôvod svojej neúčasti, ktorý súd prvej inštancie akceptoval, a teda nebolo možné rozhodnúť v zmysle ust. § 278 CSP. 8) V ďalšom odvolateľ napáda rozsudok z dôvodu, že konanie žalobcu je proti dobrým mravom, no neuvádza, v čom konkrétne vidí rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi. Žalobca si uplatnil na súde pohľadávku, ktorá mu bola postúpená, pričom súd s ohľadom na ochranu spotrebiteľa nepriznal celé plnenie, ktoré požadoval, a to nie pre rozpor s dobrými mravmi. Takisto pokiaľ aj poukázal na to, že žalobcovi bolo zakázané používať agresívne obchodné praktiky, odvolateľ neuviedol, aké agresívne obchodné praktiky (a či vôbec nejaké) voči nemu použil. 9) Personálne prepojenie žalobcu a zástupcu žalobu nemá vplyv na posúdenie nároku žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, čo do použitia osobných údajov žalovaného. 10) Odvolateľ namietal, že súd nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, t. j. žalovaný nevedel, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd za sporné a ktoré za nesporné. Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 16.10.2017, súd konštatoval, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné a takisto aj ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nie. Uviedol aj predbežné právne posúdenie veci. 11) Ak aj mal odvolateľ za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, je nutné dodať, že súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán konania. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčené. 12) Pokiaľ aj záverom poukázal na zákon č. 102/2014 Z. z., je nutné podotknúť, že tento zákon nadobudol účinnosť až po uzavretí zmluvného vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu.

13) Odvolací súd vyhodnotil námietky žalovaného ako nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca síce mal v odvolacom konaní úspech, no ostal v ňom pasívny a trovy mu v súvislosti s tým nemohli vzniknúť, nárok na ich náhradu mu súd nepriznal (zo spisu mu nevyplývajú).

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .