Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-9-2022.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne: N. Z., I.. X.X.XXXX, Z. XXX XX X. XXX, právne zastúpená JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 538 proti žalovanému: W. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX R. XXX, o zaplatenie 4743,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku istinu 3.408,52 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.408,52 eur od 16.6.2021 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 43,70%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Upomínací a exekučný súd v Banskej Bystrici dňa 16. 7. 2021 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4743,52 eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky.
2. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 13.05.2021 uzavrela, ako veriteľka, so žalovaným, ako dlžníkom, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prenechala žalovanému pôžičku vo výške 4.743,52 eur, pričom žalovaný prevzatie tejto pôžičky pred podpisom zmluvy potvrdil, čo je deklarované v bode 1. zmluvy o pôžičke. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť žalobkyni do 15.06.2021. Zároveň dňa 13.05.2021 podpísal uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorom uviedol, že uznáva svoj dlh z titulu pôžičky vo výške 4.743,52 eur a zaväzuje sa túto pôžičku vrátiť žalobkyni do 15.06.2021. Žalovaný však žalobkyni uvedenú pôžičku nevrátil, preto sa žalobkyňa domáha vrátenia požičaných peňazí predmetnou žalobou a zároveň požaduje náhradu vzniknutých trov konania.
3. K žalobe predložila dôkazné listiny, a to zmluvu o pôžičke zo dňa 13. 5. 2021 uzavretú podľa § 657 Občianskeho zákonníka a písomné uznanie dlhu žalovaným zo dňa 13. 5. 2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 8. 9. 2021 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že pri osobnom stretnutí so žalobkyňou dňa 13. 5. 2021 v Poprade mu táto predložila písomné listiny, a to zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu. On s týmito zmluvami nesúhlasil. Navrhol, aby k ich podpísaniu došlo až po jeho konzultácii s advokátom. Na ten účel si vyhotovil fotografie oboch zmlúv. Nemienil ich podpisovať, nakoľko bol presvedčený o tom, že právny nárok na žiadanú sumu žalobkyni nevznikol. Žalobkyňa však nesúhlasila s tým, aby došlo k ďalšiemu stretnutiu, a teda neumožnila žalovanému sa slobodne rozhodnúť o podpise zmlúv. Mala tam byť prítomná s iným veriteľom, ktorý hrubým nátlakom a vyhrážkami ho k podpisu zmlúv
donútil. Nakoľko on sa zľakol, nevediac, aká forma nebezpečenstva mu hrozí, zmluvy podpísal, avšak nie je to prejav jeho slobodnej vôle. Osoba prítomná so žalobkyňou sa ako bývalý zamestnanec štátnej správy mu vyhrážala, že vie zistiť rôzne údaje o ňom a takým spôsobom ho k podpisu donútila. Žalovaný predložil súdu list Úradu inšpekčnej služby zo dňa 1. 7. 2021, ktorým mu úrad odpovedal na jeho žiadosť o preverenie, kedy a či došlo k prevereniu jeho osoby. V závere uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na žiadanú sumu, nakoľko finančné prostriedky mu poskytla ako prejav slobodnej vôle a nie formou pôžičky, ako uvádza žalobkyňa. Má zato, že žalobkyňa a jej veriteľ sa hrubým a podvodníckym spôsobom snažia dostať k finančným prostriedkom, čo on považuje za jednanie absolútne neprijateľné a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi za účelom obohatiť sa.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu (v replike) uviedla, že odpor žalovaného považuje za absolútne nedôvodný, obsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy o pôžičke ani k podpisu uznania dlhu nijakým spôsobom nútený, podpis zmluvy o pôžičke a podpis uznania dlhu je jednoznačne prejavom slobodnej vôle žalovaného. Medzi žalobkyňou a žalovaným vznikla štandardná zmluva o pôžičke, v ktorej žalovaný ako dlžník deklaroval, že prevzal pôžičku 4.743,52 eur a že sa ju zaväzuje vrátiť do 15.06.2021. Z dôvodu právnej istoty ešte žalobkyňa požiadala o potvrdenie tejto skutočnosti aj v písomnom uznaní dlhu, ktoré žalovaný takisto dobrovoľne a bez akýchkoľvek námietok podpísal, lebo si bol vedomý, že titulom pôžičky dlhuje žalobkyni požičanú sumu 4.743,52 eur. Žalobkyňa poskytla túto sumu pred podpisom zmluvy o pôžičke a pred podpisom uznania dlhu žalovanému viacerými platbami k rukám žalovaného, pričom pri každej takejto platbe bolo medzi žalobkyňou a žalovaným deklarované, že ide o pôžičku a že žalovaný každú požičanú sumu vráti, keď ho o to žalobkyňa požiada. Aby sa tieto jednotlivé platby zosumarizovali do jednej pôžičky, uzavreli zmluvné strany dňa 13.05.2021 písomnú zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa nerozumie, prečo žalovaný v odpore spomína akéhosi veriteľa žalobcu, keďže žalobkyňa poskytla pôžičku z vlastných zdrojov a nemá žiadneho svojho veriteľa. Takisto je pre žalobkyňu nepochopiteľné tvrdenie žalovaného, že niekto mal o ňom zisťovať údaje a k tomuto prikladá vyjadrenie úradu Inšpekčnej služby. Toto vyjadrenie Inšpekčnej služby však uvádza, že nebolo zistené žiadne porušenie všeobecne záväzných predpisov na úseku sprístupnenia osobných údajov žalovaného tretej osobe. Inými slovami je týmto potvrdené, že žalovaný si vymyslel, že niekto o ňom zhromažďoval nejaké údaje prostredníctvom štátnych orgánov. Žalovaný sám priznáva, že žalobkyňa mu poskytla uvedené finančné prostriedky, avšak uvádza, že neboli poskytnuté formou pôžičky. Zároveň však žalovaný nešpecifikuje, o aký iný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným malo ísť, pričom žalobkyňa trvá na tom, že išlo o pôžičku. Nie je pravda, že žalobkyňa distribuuje e-mailovú komunikáciu tretím osobám, navyše táto skutočnosť s meritom veci nijako nesúvisí. Nakoľko žalovaný spochybňuje zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu, žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz ďalšie výpisy z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným. Dňa 11.04.2021 napísala žalobkyňa žalovanému, že očakáva pripísanie sumy 4.743,52 eur na svoj bankový účet s poznámkou transakcie: vrátenie dlžnej sumy. Na tento mail žalovaný odpovedal „napísal som mail dňa 29.03.2021 ohľadom vrátenia peňazí hotovosťou osobne a nie vkladom na účet“, čo treba chápať tak, že žalovaný chcel vrátiť peniaze osobne. Na tento jeho e-mail odpovedala žalobkyňa, že súhlasí s osobným stretnutím dňa 12.04.2021 o 10.00 hod, na ktorom dôjde k vráteniu peňazí. K tomuto stretnutiu ale nedošlo. V máji prebehla medzi účastníkmi ďalšia e-mailová komunikácia, kde 05.05.2021 žalovaný píše žalobkyni, že mu zablokovali účet a dotazuje sa, či požadovaná suma je všetko, alebo či žalobkyňa žiada poslať ešte viac. Zároveň v tomto maily výslovne uviedol: „vyrovnajme si všetko, aby sme nemuseli riešiť tieto veci v budúcnosti“ 06.05.2021 žalobkyňa informuje žalovaného, že má čas vložiť sumu 4.743,52 eur na jej účet do 14.00 hod, a potom má stretnutie s právnikom. Na to žalovaný odpovedá, že žalobkyňa má utekať za právnikom a vyhodiť ďalšie peniaze. Z vyššie uvedených e-mailových komunikácií vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že má žalobkyni vrátiť požičané peniaze, komunikácia prebehla v apríli a máji 2021a následne 13.05.2021 došlo k stretnutiu, na ktorom bola podpísaná zmluva o pôžičke a uznanie dlhu. V závere žalobkyňa uviedla, že odpor žalovaného je absolútne nedôvodný a naopak potvrdzuje, že žalovaný nechce pôžičku dobrovoľne vrátiť a vymýšľa si skutočnosti, aby tejto povinnosti zamedzil. Zároveň navrhovala pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, t.j. na Okresnom súde Spišská Nová Ves. K písomnému vyjadreniu predložila kópie emailovej komunikácie označené pod číslom 1, 2.
6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorý vo veci v konaní pokračoval a doručil písomné vyjadrenie žalobkyne k odporu žalovanému.
7. Žalovaný v duplike uviedol, že jeho odpor je dôvodný, obsahuje pravdivé a nezavádzajúce informácie. Zopakoval, že k podpisu zmluvy o pôžičke bol donútený, k čomu ho donútila osoba menom „B.“, ktorá sa mu vyhrážala ako bývalý zamestnanec Ministerstva vnútra SR a ktorá ho vydierala slovami pri stretnutí dňa 13. 5. 2021, že si o ňom vie zistiť potrebné osobné údaje a že je v jeho možnostiach legálne, alebo nelegálne vymôcť od neho dlh, ktorý má voči žalobkyni. Táto osoba mu mala predložiť na uvedenom stretnutí k nahliadnutiu zmluvu o odkúpení úveru z Tatra banky od žalobkyne. Tým vysvetlil, prečo kontaktoval inšpekčnú službu MV SR, či bol niekto dotazovaný ohľadom jeho osobných údajov. K mailovej komunikácii, ktorú uvádza žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9. 2. 2022, kde on mal uviesť, že peniaze vráti osobne, a nie vkladom na účet, uviedol, že peniaze poskytnuté žalobkyňou boli prostriedky ako spolupodiel na spoločných bežných výdavkoch. Pokiaľ sa chcel so žalobkyňou stretnúť, malo sa to týkať len dohody ohľadom časti finančných prostriedkov, a preto so stretnutím súhlasil. Následne došlo k donúteniu jeho osoby ku podpisu zmlúv, čo už v písomných vyjadreniach uviedol. Navyše mu nebol poskytnutý rovnopis uznania dlhu. Disponuje len zmluvou o pôžičke.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 3. 2022, ktorého sa strany sporu zúčastnili. Prítomný bol aj právny zástupca žalobkyne. Ten uviedol, že žalobkyňa opiera svoj nárok o listinné dôkazy predložené k žalobe, ktoré sú podpísané žalovaným, čím žalovaný potvrdil, že došlo k požičaniu tam uvedených finančných prostriedkov. Jeho obranu v konaní žalujúca strana hodnotí ako účelovú. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu ďalší listinný dôkaz, a to výpis z účtu žalobkyne preukazujúci odvádzanie platieb na účty žalovaného s názvom „Herný účet“.... za obdobie od 16. 5. 2018 do 13. 7. 2020, ktoré boli spolu vo výške žalovanej sumy. S poukazom na odpoveď žalovaného v texte mailu zo dňa 29. 3. 2021 o 22:16 hod., kde žalovaný píše: „Primu som zrušil, takže momentálne by pre mňa bolo najlepšie Ti to dať v hotovosti, tak si prosím ťa nájdi budúci týždeň čas a odovzdám Ti.“ Aj týmto žalobkyňa preukazuje, že žalovaný požičanie a vrátenie peňazí nikdy nepoprel. Strany sporu žili ako druh a družka, žalobkyňa mu vtedy dôverovala, takže za takejto situácie došlo k prevodu jednotlivých súm - požičaných peňazí na jeho účet.
9. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že v rokoch 2018 - 2020 pracoval vo fy Q. F. so sídlom v Púchove ako vodič vysokozdvižného vozíka, neskôr ako automechanik. Momentálne je nezamestnaný. Približne od roku 2018 do roku 2020 so žalobkyňou žili ako druh a družka, istý čas aj u jeho rodičov v R. v rodinnom dome. V roku 2020 sa rozišli a odvtedy sa so žalobkyňou nekontaktoval. Ku vkladom jednotlivých súm, ktoré realizovala žalobkyňa na jeho účet v období od mája do júla 2020, uviedol, že to boli peniaze, ktoré nevie prečo mu bývalá družka dávala. Časť peňazí použil na chod domácnosti, spojených s užívaním auta, na nákup nafty a na bežné výdavky. Časť peňazí poukazovaných na „Herný účet“, už si nepamätá, ako ich spotreboval, či niečo vyhral, alebo prehral. Nevedel sa vyjadriť, aká bola vlastne dohoda so žalobkyňou čo sa týka peňazí poskytnutých na stávkovanie. Dodal, že v čase, keď bývali u rodičov, aj on financoval chod domácnosti. 10. Ďalej uviedol, že stretnutie na deň 13. 5. 2021 navrhla žalobkyňa, bolo to v predajni Obi v Poprade a bol vtedy s ňou prítomný aj „nejaký“ B.. Keď mu žalobkyňa zmluvy predložila, prefotil si ich za účelom porady s právnikom. Vtedy sa mu začal B. vyhrážať, že je bývalý zamestnanec Ministerstva vnútra, slovne ho zastrašoval, že má možnosť aj nelegálne od neho dlh vymôcť. Takto bol k podpisu oboch listín donútený. K tvrdeniu žalobkyne, že s ňou mal uzavrieť ústnu zmluvu o pôžičke uviedol, že ona dobrovoľne odvádzala sumy na jeho účet v čase, keď žili ako druh a družka, nakoľko si stávkovaním chceli prilepšiť. Obaja pracovali, mali svoje príjmy, takže neboli ekonomicky na seba vzájomne odkázaní. V stávkovej spoločnosti Fortuna mala účet aj žalobkyňa, takže nepozná dôvod, prečo ona posielala peniaze na jeho „Herný účet“. Keď žili ako druh a družka, istý čas pracovali v spoločnosti fy Q. F., obaja ako vodiči, žili v podnájme v Považskej Bystrici, kde mesačne platili nájomné vo výške 250,- eur. Obaja užívali motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorého vlastníkom bol jeho otec. V roku 2020 na motorovom vozidle jazdila len žalovaná. Finančne fungovali tak, že vždy sa dohodli o výške peňazí, ktoré si navzájom na účty pošlú. Záviselo to od toho, koľko minuli a na čo v ten-ktorý deň, čím si uhrádzali všetky výdaje napoly. K mailovej komunikácii, kde mal uviesť, že peniaze v hotovosti vráti, toto nepoprel, avšak dodal, že chcel ich vrátiť zo slušnosti, nakoľko uznal sumu, ktorú ona uhrádzala zo svojej pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá v Tatra banke pre účely kúpy rodinného domu v Dešnej v okrese Púchov. Na kúpu tohto domu bola zložená suma vo výške 3.000,- eur z rezervačnej sumy, ktorú splatila žalobkyňa.
Táto suma však nakoniec prepadla v prospech budúceho predávajúceho, nakoľko na základe zmluvy o budúcej zmluve nedošlo k zakúpeniu nehnuteľnosti.
11. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa spoznala vo firme Q. F., následne žili ako druh a družka. Vtedy ju oboznámil s tým, že prostredníctvom internetu stávkuje v spoločnosti Fortuna, čo je preňho rentabilné, že má výhry, a preto si aj ona otvorila herný účet v tejto stávkovej spoločnosti. V priebehu jedného mesiaca prerobila 10,- eur, a preto herný účet zrušila. So žalovaným sa dohodla, že bude mu posielať peniaze na jeho herný účet a on bude hrať za ňu a posielať jej výhry. Za celé dva roky ich spolužitia jej však žiadne peniaze z výhry neposlal. V roku 2019, keď si nahliadla do jeho herného účtu, zistila, že vždy všetko prehral. Preto mu už na herný účet prestala posielať peniaze, avšak od októbra 2019 odvádzala na jeho účet jednotlivé platby do júla 2020 na základe ich dohody pre účely spoločného bývania, nakoľko do augusta 2020 bývali v rodinnom dome v R. u jeho rodičov. On jej navrhol, aké peniaze, v ktorý deň mu má poslať, napr. na nákup náhradných súčiastok na auto, na elektrocentrálu do domu, na nákup náradia a podobne. Tak na základe jeho návrhov mu ona poskytovala jednotlivé platby, ktoré podľa jej vyjadrenia boli mu požičané. K jednorazovej sume vo výške 1.500,- eur uviedla, že v roku 2018 jej bola Tatra bankou poskytnutá pôžička vo výške 8.700,- eur, ktorú mesačne splácala po 180,- eur a v súčasnosti po 250,- eur, nakoľko došlo k zosplatneniu úveru, ktorý ona nesplácala včas, a toho času dlh prevzala nebanková spoločnosť. Z dôvodu, že pôžičku splácala iba ona, aj keď sa dohodli, že táto bola braná na budúcu kúpu ich spoločného rodinného domu, žiada vrátiť polovicu sumy 3.000,- eur, ktorá prepadla z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy.
12. K tvrdeniu žalovaného, že k podpisu zmluvy o pôžičke a k uznaniu dlhu bol donútený pánom B., uviedla, že žalovaný klame, nakoľko nebol naňho pri podpisovaní predmetných listín vyvíjaný žiaden nátlak. Menovaný sa volá B. B., ktorý bol jej bývalým kolegom vo firme D.. Je to bývalý vojak, má 46 rokov. On ju sprevádzal dňa 15. 6. 2021 na stretnutie so žalovaným, priviezol ju autom. Menovaný kolega vysvetlil žalovanému obsah oboch listín, nakoľko tento sa odmietol so žalobkyňou rozprávať. Boli rozhádaní ešte od rozchodu. Žalovaný súhlasil aj so sumou, ktorá bola v zmluve o pôžičke a v uznaní dlhu uvedená, nemal s tým žiaden problém.
13. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobkyňou a na základe výsluchu strán sporu súd zistil tento skutkový stav:
14. Dňa XX. X. XXXX bola medzi stranami sporu uzavretá písomná zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, kde podľa bodu 1. predmetnej zmluvy N. Z., ako veriteľ, prenechala pred podpisom zmluvy žalovanému, ako dlžníkovi, viacerými platbami pôžičku vo výške žalovanej sumy, čo dlžník svojím podpisom potvrdil a zaviazal sa pôžičku vrátiť do 15. 6. 2021. Dňa 13. 5. 2021 žalovaný podpísal uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to vo výške žalovanej sumy voči veriteľke N. Z.. Dôvodom vzniku dlhu je povinnosť dlžníka vrátiť pôžičku, ktorú mu veriteľ poskytol, pričom dlžník sa zaviazal dlh vrátiť do 15. 6. 2021.
15. Žalovaný nepopieral, žeby obe vyššie popísané dôkazné listiny boli ním podpísané, tvrdil však, že bol k tomuto podpisu donútený B. B.. O tomto tvrdení však súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy.
16. Z tabuľkového prehľadu vypracovaného žalobkyňou o stave jej účtu, z ktorého prevádzala v období spolužitia so žalovaným finančné prostriedky na jeho účet, súd zistil, že táto v období od 16. 5. 2018 do 13. 7. 2020 previedla jednotlivé sumy, napr. v deň 16. 5. 2018 sumu 50,- eur, 19. 6. 2018 sumu 70,- eur, 20. 6. 2018 sumu 100,- eur, 29. 6. 2018 sumu 150,- eur, atď. Takýmito jednotlivými platbami previedla na herný účet žalovaného spolu sumu 1.335,- eur. Počas uvedeného obdobia prevádzala ďalšie jednotlivé sumy pod názvom „Poslané“ a vklady na účet. Okrem vkladov na herný účet tak požičala žalovanému sumu 2.825,- eur, z ktorej suma 916,40 eur jej bola vrátená. Podľa ďalšej dôkaznej listiny predloženej žalobkyňou súd vzal za preukázané, že medzi stranami sporu, ako kupujúcimi, a Y. X. F. T. X., ako predávajúcimi, bola pripravená písomná zmluva na kúpu rodinného domu č. súp. XXX v obci X., zapísaného na LV č. XXXX v kat. území Y. B. W., okres Púchov. Podľa čl. III predmetnej zmluvy bola dojednaná kúpna cena na sumu 92.000,- eur, pričom prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur zaplatili kupujúci pred podpisom zmluvy dňa 23. 8. 2018 na bankový účet sprostredkovateľa titulom rezervačnej zálohy, ktorá sa momentom podpisu zmluvy mala započítať na celkovú kúpnu cenu.
Žalobkyňa k tomu predložila výpis z VÚB Banky, a. s. zo dňa 23. 8. 2018, ktorým preukázala, že z jej účtu bola zaplatená suma 3.000,- eur na bankový účet sprostredkovateľa ako rezervačná záloha. Existencia kúpnej zmluvy, resp. budúcej kúpnej zmluvy a dôkaz o uhradení rezervačnej zálohy žalobkyňou nebol žalovaným v konaní rozporovaný.
17. Dokazovaním súd zistil, že nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že táto previedla na účet žalovaného jednotlivé sumy spolu vo výške 4.743,52 eur. V konaní bolo sporné jej tvrdenie, že ňou poskytnuté finančné prostriedky na účet žalovaného boli na základe ústnej zmluvy o pôžičke, ku ktorej malo dôjsť medzi stranami sporu pred podpisom písomnej zmluvy a uznania dlhu. Na preukázanie tohto tvrdenia súd viedol dokazovanie a v závere zistil nasledovné:
18. Strany sporu žili od roku 2018 do roku 2020 ako druh a družka. Každý z nich mal svoj príjem. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti u rodičov žalovaného, žalobkyňa neuhrádzala žiadne platby spojené s bývaním v rodinnom dome rodičov žalovaného a spoločne uhrádzali výdaje na domácnosť. Kým ešte neboli v spore a žili ako druh a družka, v tom období sa žalobkyňa rozhodla na návrh žalovaného stávkovať prostredníctvom internetovej spoločnosti Fortuna a za tým účelom prevádzala peniaze na herný účet žalovaného. Z výpovede ani jednej zo strán sporu súd nezistil, žeby sa malo jednať o pôžičku. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že sprostredkovane hral na svojom hernom účte aj za žalobkyňu. Pokiaľ nemal žiadne výhry, zisky z výhier jej nemohol posielať. Sama žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že žalovaný v roku 2019 nebol zo stávkovania v spoločnosti Fortuna ziskový.
19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd má zato, že finančné prostriedky zasielané na herný účet žalobcu neboli predmetom ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej v čase spolužitia medzi stranami sporu. Pokiaľ žalovaný podpísal písomnú zmluvu o pôžičke aj ohľadom tejto sumy, a namieta jej platnosť, súd hodnotí právny úkon, a to zmluvu o pôžičke v tejto časti za neplatný.
20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. Môžu nastať v konaniach dve možné situácie, a to buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak, teda obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná než ako ju uvádza domnienka. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak chce byť dlžník v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval.
22. Práve v tomto konaní žalovaný preukázal a žalobkyňa výpoveď a tvrdenia žalovaného nepoprela, že platby, ktoré boli odvádzané žalobkyňou na jeho herný účet, neboli pôžičkou, boli poskytnuté na tzv. „prilepšenie si“ a pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom herného účtu žalovaného nemala zo stávkovania žiaden zisk, to neznamená, že žalovaný bol povinný ňou poskytnuté peniaze na stávkovanie v spoločnosti Fortuna vrátiť. Súd teda tieto platby nepovažuje za pôžičku a má zato, že žalobkyňa žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, žeby medzi ňou a žalovaným bola v časti takto požičaných finančných prostriedkov uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Z uvedeného je možné urobiť záver, že v čase podpísania uznania dlhu žalovaný uznal aj tú časť finančných prostriedkov, ktoré neboli predmetom ústnej, ani písomnej zmluvy o pôžičke. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.335,- eur zamietol ako nedôvodnú.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
24. Čo sa týka zvyšnej časti žalovanej sumy, z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že platby odvádzané žalobkyňou na účet žalovaného s iným názvom ako „Herný účet“ za obdobie od 16.
5. 2018 do 13. 7. 2020, vrátane rezervačnej zálohy vo výške 3000,- eur, z čoho suma 1.500,- eur bola zaplatená titulom pôžičky za žalovaného, spolu vo výške 3.408,52 eur, boli predmetom ústnej aj písomnej zmluvy o pôžičke a boli aj predmetom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní nepoprel, žeby od žalobkyne prijal zvyšnú žalovanú sumu, tento svoj záväzok uznal aj v mailovej komunikácii zo dňa 29. 3. 2021, kde uviedol, že dlh vyrovná v hotovosti, čo potvrdil aj v ďalšej mailovej komunikácii zo dňa 11. 4. 2021. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že k podpísaniu zmluvy o pôžičke a uznaniu dlhu mal byť donútený. Ním predložený listinný dôkaz, a to oznámenie o vykonaní kontroly Úradom inšpekčnej služby zo dňa 1. 7. 2021, z ktorého vyplynulo, že ministerstvo neeviduje skutočnosť, ktorá by potvrdzovala individuálne poskytnutie, resp. sprístupnenie jeho osobných údajov, nie je v žiadnom prípade dôkazom jeho tvrdenia, že pod nátlakom a vyhrážkami B. B. mal byť donútený k podpísaniu zmluvy o pôžičke a uznania dlhu. Súd predmetný dôkaz hodnotí ako irelevantný pre posúdenie danej veci.
25. Čo sa týka zvyšnej požičanej sumy 1.500,- eur, ktorú žalovaný tak isto odmieta vrátiť s tvrdením, že so žalobkyňou sa mal dohodnúť, že preddavok na kúpu domu zaplatí iba ona a suma 1.500,- eur sa potom odpočíta v jej prospech pri kúpe rodinného domu, súd prihliadnuc na výpoveď žalobkyne takémuto tvrdeniu žalovaného neuveril. Zo spôsobu ich spolužitia, kým ešte žili ako druh a družka, je zrejmé, že všetky výdaje hradili napoly. Pokiaľ niekto z nich zaplatil na konkrétny výdaj viac, vzájomne si podlžnosti vyrovnávali, a preto aj v tomto prípade má súd zato, že medzi nimi skutočne bola ústna dohoda o hradení preddavku na kúpu domu napoly. Pokiaľ žalobkyňa uhradila sumu 3.000,- eur, súd uveril jej tvrdeniu, že sumu 1.500,- eur žalovanému požičala a on je povinný jej túto sumu vrátiť, čo aj písomne uznal. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a právneho zhodnotenia súd v závere určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom nesplatenej pôžičky sumu vo výške 3.408,52 eur a v prevyšujúcej časti - v časti o zaplatenie sumy 1.335,- eur žalobu zamietol.
26. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 3 „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd priznal žalobkyni aj ňou požadovaný zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 5 % ročne, nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu dlhu ani po podpísaní písomnej zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu, v ktorých sa zaviazal splatiť dlh do 15. 6. 2021. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mu neposkytla kópiu písomného uznania dlhu, nakoľko tento osobne podpísal, s jeho obsahom bol teda oboznámený a splatnosť pôžičky bola uvedená aj v samotnej písomnej zmluve o pôžičke, ktorú mal zaplatiť do 15. 6. 2021, preto súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa splatnosti, teda odo dňa 16. 6. 2021.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 3.408,52 eur, takže mala úspech v rozsahu 71,85 %. Neúspešná bola o zaplatenie 1.335,- eur t. j. v rozsahu 28,15 %, rozdiel úspechu a neúspechu činí 43,70 %. Súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 43,70 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.