Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/106/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne Ing. C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. X. C. XXXX/XXX, B. C., zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanej Hotel EURÓPA LM s. r. o., so sídlom Štúrova 808/15, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 224 591, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. X. C. XXX/XX, B. C., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -115 zo dňa 13. 07. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , , , uložil žalovanej povinnosť vypratať KN-C parcelu č. 513/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 508 m2 zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. B. C. (I.) a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Mal za to, že spor medzi žalobkyňou a žalovanou sa odvíja od existencie nájomnej zmluvy z 12. 11. 2014 dojednanej na neurčitú dobu, avšak podľa zmluvných dojednaní pre prenajímateľa, t. j. žalobkyňu nevypovedateľnú na rozdiel od žalovanej ako nájomcu, ktorej podľa čl. II. bod 3 zmluvy priznáva právo na výpoveď v 6-mesačnej výpovednej dobe. Podľa účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu môže zrušiť, ak nedôjde k dohode zmluvných strán, tak prenajímateľ, ako aj nájomca. Od tejto možnosti danej zákonom sa nemožno odchýliť, t. j. zmluvné strany si nemôžu platne dojednať vylúčenie výpovede nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa, tak ako to vyplýva z čl. II. bod 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomný pomer možno ukončiť zo strany prenajímateľa len odstúpením od zmluvy pre nezaplatenie riadne a včas viac ako jedného nájomného alebo porušením zmluvy podstatným spôsobom. Iným výkladom by bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho práva prenajímateľa a bol by popretý podstatný znak nájomnej zmluvy v podobe dočasnosti, naviac, za situácie, ktorá je celkom zjavne nevýhodná pre jednu z rovnocenných zmluvných strán, a to aj vtedy, keď táto zmluvná strana uzatvára nájomnú zmluvu v čase, keď vlastníctvo k predmetu nájmu už previedla na tretie osoby. Pritom nevyváženosť nájomnej zmluvy v prospech prenajímateľa nevedeli vysvetliť ani svedkovia P. O. a C. T., ktorí ju uzatvárali a ani svedok C. T., ktorý jej uzavretie zabezpečil. Svedok T. si dokonca ani nepamätal výšku nájomného, čiže z pamäte vytesnil to, že pozemok v centre okresného mesta prenajal bez možnosti výpovede nájomnej zmluvy za nájomné vo výške 1,- eur mesačne, čo predstavuje priemernú cenu za hodinu státia osobného motorového

vozidla v meste. Podľa vyjadrenia zabudol aj na samotnú existenciu takejto nájomnej zmluvy, keď predmetnú nehnuteľnosť predával žalobkyni, naviac prostredníctvom realitnej kancelárie. Odôvodnenie, že o pozemok sa bolo potrebné starať, na čo nemal priestor a bolo potrebné vyplniť jamy v starom asfalte, je nepresvedčivým zdôvodnením toho, prečo sa jeho obchodná spoločnosť prakticky natrvalo vzdala v prospech žalovanej oprávnení vyplývajúcich z jej vlastníckeho práva podľa ust. . Nakoľko ustanovenie nájomnej zmluvy, na základe ktorého prenajímateľ je vylúčený zo zákonnej možnosti vypovedať zmluvu, je v priamom rozpore so zákonom, žalobkyni nič nebránilo v súlade s ust. doručiť žalovanej písomnú výpoveď z nájomnej zmluvy. Neplatnosť tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, preto výpoveď zmluvy nesmerovala proti neplatnej zmluve. Žalovaná si prevzala písomnú výpoveď 28. 01. 2020 a 6-mesačná výpovedná lehota uplynula 31. 07. 2020. Od 01. 08. 2020 tak žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Ust. poskytuje vlastníkovi ochranu proti neoprávnenému zásahu do obsahu vlastníckeho práva, t. j. práva vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba o vydanie veci, ako aj žaloba o vypratanie nehnuteľnosti sú žalobami na ochranu vlastníckeho práva, a preto žalobkyni nič nebránilo v tom, aby sa žalobou o vypratanie nehnuteľnosti domáhala svojich práv po tom, ako došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti pritom predpokladá aj v ust. . Výrok znejúci na vypratanie nehnuteľnosti v sebe nezahŕňa len odstránenie hnuteľných veci z nehnuteľnosti, ale aj faktické odovzdanie nehnuteľnosti tak, aby vlastník nebol žiadnym spôsobom obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv. Žalovaná tým, že po zrušení nájomnej zmluvy naďalej prevádzkuje na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne parkovisko, zasahuje do jej práv tým, že neoprávnene vec zadržiava. Bez vypratania nehnuteľnosti zo strany žalovanej, v dôsledku ktorého ako prevádzkovateľ parkoviska zabezpečí, aby sa na nehnuteľnosti nenachádzali žiadne hnuteľné veci, to znamená aj osobné motorové vozidlá tretích osôb, žalobkyňa nemôže nerušene užívať svoje vlastníctvo. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovanej, že užíva stavbu nekrytého parkoviska a nie pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, ktorá nepreukázala vlastnícke právo k tejto stavbe, žalovaná svoje tvrdenie, že parkovisko je samostatnou nehnuteľnou vecou, žiadnym spôsobom nepreukázala, ani nenavrhla žiadny dôkaz. Naviac, na posúdenie, či je parkovisko samostatnou nehnuteľnou vecou podľa , odlišnou od pozemku, na ktorom stojí alebo je súčasťou pozemku, ktorá patrí vlastníkovi pozemku, je najskôr potrebné objasniť charakter stavebného prevedenia stavby parkoviska, čo v danom prípade predstavuje asfaltové pokrytie pozemku. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel, lebo žalobkyni ako výlučnej vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti prináleží aktívna vecná legitimácia v spore a jedinou osobou, proti ktorej sa žalobkyňa môže domáhať ochrany svojich vlastníckych práv, je žalovaná, ktorá bez právneho dôvodu užíva predmetnú nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaná namietala, že sa jedná o vec už rozsúdenú, mal za nesporné, že medzi tými istými stranami sporu na súde prebehli dve konania o vypratanie tej istej nehnuteľnosti, avšak žalobkyňa sa vo všetkých troch konaniach domáhala svojich práv na základe iného opisu rozhodujúcich skutočností. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. V konaní vedenom pod sp. zn. sa žalobkyňa domáhala vypratania predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu neexistencie právneho titulu, keď tvrdila, že o existencii nájomnej zmluvy pri uzatváraní kúpnej zmluvy nevedela a následne v konaní vedenom pod sp. zn. sa domáhala opätovne vypratania predmetnej nehnuteľnosti s odôvodnením, že nájomná zmluva je absolútne neplatná, lebo obchodná spoločnosť Koval - Trade s.r.o. ako prenajímateľ dala do nájmu nehnuteľnosť v čase po uzatvorení zmluvy o bezplatnom prevode, ktorou previedla vlastnícke právo k nej na C. T. a manželku W. T. a na Ing. S. E.. V tomto spore sa domáha vypratania nehnuteľnosti z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty poukazujúc na neplatnosť nájomnej zmluvy v časti dojednaní, ktoré vylučuje prenajímateľa z možnosti vypovedať nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a žalobkyni ako plne úspešnej v spore priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom v spore nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa pre použitie ust. .

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. , , , a žiadala ho zrušiť a konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci rozsúdenej alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že počas celého konania tvrdila, že ide o prekážku veci už právoplatne rozsúdenej rozsudkom v konaní č.k. -134 z 22. 11. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12. 01. 2019. Súd prvej inštancie rozsudkom v spore

mimo odvolacieho konania a bez podania opravných prostriedkov revidoval závery v predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom vystupovali totožné strany, a rovnaké bolo aj ich procesné postavenie, totožný bol aj predmet sporu s rovnakým petitom, keďže v predchádzajúcom konaní sa žalobkyňa domáhala vypratania identického pozemku, a to na základe rovnakého skutkového a právneho nároku, t. j. že žalovaná bez existencie právneho titulu užíva nehnuteľnosť, ktorá je jej výlučným vlastníctvom. Rozdiel bol len v tom, že v predchádzajúcom konaní tvrdila, že si nebola vedomá žiadneho titulu, ktorý by žalovanú oprávňoval sporný pozemok užívať a v tomto spore tvrdí, že pôvodný právny titul (nájomná zmluva) zanikol výpoveďou žalobkyne. Z hľadiska prekážky res iudicatae však tento rozdiel nie je podstatný, pretože pôvodná žaloba o vypratanie bola zamietnutá bez ohľadu na prípadnú existenciu alebo neexistenciu právneho titulu žalovanej na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, keďže v predchádzajúcom konaní bola žaloba o vypratanie zamietnutá z dôvodu, že žalobkyňou zvolený druh žaloby nie je v danom prípade adekvátnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva k pozemku, keďže nebol zvolený v zmysle dokázaného skutkového stavu, že žalovaná užíva sporný pozemok na prevádzku parkoviska pre verejnosť, neumiestnila na pozemku žiadne svoje hnuteľné veci a nachádza sa tam len drevená búdka, ktorá nemá charakter hnuteľnej veci a nie je vlastníctvom žalovanej, pričom zvolený petit považoval súd za nevykonateľný. Na skutkovom a právnom stave sa v súčasnom spore nič nezmenilo. Ďalej poukázala na to, že užíva stavbu nekrytého parkoviska zriadenú na spornom pozemku a žalobkyňa svoje vlastnícke právo k tejto stavbe nepreukázala, pričom dôkazné bremeno je na nej. Parkovisko na spornom pozemku je podľa § 43a ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona inžinierskou stavbou, pričom z ust. § 3d ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) vyplýva, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí, z čoho vyplýva, že môžu byť vo vlastníctve inej osoby ako pozemok, na ktorom sa nachádzajú, a teda môžu byť samostatne spôsobilým, predmetom občianskoprávnych vzťahov a z toho dôvodu je potrebné považovať ich za stavby nielen v zmysle správnych predpisov, ale aj v zmysle občianskoprávnom. Netvrdila však, že stavba parkoviska je vo vlastníctve mesta, len poukázala na to, že inžinierska stavba a pozemok pod ňou môžu mať rôznych vlastníkov, a to, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku ešte nedokazuje, že je aj vlastníčkou stavby na ňom. Pokiaľ mal súd za to, že nepreukázala svoje tvrdenie, že parkovisko je samostatnou nehnuteľnou vecou, tak s poukazom na ust. stavba nie je súčasťou pozemku, takže to, že stavba je samostatnou vecou preukazuje uvedeným ustanovením. Skutočnosť, že na spornom pozemku je stavba parkoviska, bola dokázaná ohliadkou na mieste samom 07. 11. 2018 a je preukázaná aj výpisom z listu vlastníctva, podľa ktorého na predmetnom pozemku je postavená inžinierska stavba. Pokiaľ má súd pochybnosti o tom, či inžinierska stavba parkoviska je nehnuteľnosťou alebo hnuteľnou vecou, tak potom nie je jasné, či jej uložil povinnosť vypratať zo sporného pozemku aj stavbu parkoviska.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho odôvodnením. Právnym dôvodom podania predchádzajúcich žalôb na vypratanie pozemku nikdy nebola výpoveď z nájmu bez uvedenia dôvodu na základe v zákonnej 3-mesačnej, najdlhšie dohodnutej 6-mesačnej výpovednej lehote. Keďže nájomná zmluva bola ukončená uplynutím výpovednej lehoty, bola žalovaná povinná nehnuteľnosť vypratať, čo neurobila. Predchádzajúce rozsudky netvoria prekážku res iudicatae, t. j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keď v každom z týchto sporov, aj pokiaľ sa týkali vypratania nehnuteľnosti, sa týkali iného skutkového stavu a iného právneho dôvodu. Poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že výrok sa nedá vykonať, keďže Exekučný poriadok to umožňuje. Pokiaľ žalovaná poukazovala na ustanovenia Stavebného zákona, a to, že parkovisko má charakter inžinierskej stavby, táto klasifikácia je upravená len pre administratívne účely, ale nemá žiadny význam z hľadiska občianskoprávneho. Ide o parkovisko, ktoré má charakter spevnenej asfaltovej plochy, čo predstavuje určité stvárnenie, či spracovanie povrchu pozemku a táto plocha nemôže byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v občianskoprávnom zmysle ako dve rozdielne veci, pretože ich nie je možné od pozemku oddeliť. Pokiaľ súd v predchádzajúcom konaní naznačoval, že namieste by bola žaloba na zdržanie sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva, keďže rozsudok znejúci na vypratanie by nebol podľa Exekučného poriadku vykonateľný, poukázala na to, že takýto petit vykonateľný je podľa ust. a nasl. Exekučného poriadku.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila. 5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalovaná, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej krajský súd dopĺňa, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. ex offo a len čo ju zistí, musí konanie zastaviť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa pritom vymedzuje dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán v prebiehajúcom a v pôvodnom konaní, ktorá je v tomto spore zrejmá) a totožnosťou predmetu konania, ktorý žalovaná strana namieta. Predmetom konania je žalobný nárok, ktorý je vymedzený žalobným návrhom (petitom) a relevantnými skutočnosťami, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá, t. j. vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nie je sporné, že v predchádzajúcom konaní sa žalobkyňa domáhala svojho nároku z dôvodu neexistencie právneho titulu, na základe ktorého žalovaná užívala jej nehnuteľnosť a v prebiehajúcom konaní z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty po tom, čo dala žalovanej výpoveď z nájomnej zmluvy, t. j. na základe iných skutkových okolností, z ktorého dôvodu nemôže ísť o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa , a preto bol správny postup súdu prvej inštancie, keď vo veci konal a rozhodol.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovanej krajský súd dopĺňa, že za vindikačnú (reivindikačnú) žalobu sa považuje žaloba vlastníka na vydanie veci proti tomu, kto mu ju neprávom zadržiava, t. j. zadržiava bez právneho dôvodu a zbavuje ho tak možnosti výkonu vlastníckeho práva, t. j. užívania veci. Ak sa vlastník domáha vydania (vindikácie) v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci (pozemku), musí znieť žalobný petit na jej vypratanie. Pokiaľ ust. hovorí všeobecne o práve na vydanie veci bez rozdielu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, procesné právo výslovne hovorí o vydaní veci len vo vzťahu k hnuteľným veciam ( Exekučného poriadku) a v prípade nehnuteľností hovorí o ich vyprataní ( Exekučného poriadku). Preto správne žaloba, ako aj rozhodnutie znelo na vypratanie nehnuteľnosti, pričom je aj vykonateľné, keďže podľa ust. Exekučného poriadku exekútor urobí opatrenie, aby sa z vypratávanej parcely odstránili nielen veci patriace povinnému, ale aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného na ňom umiestnené, tak ako v tomto spore motorové vozidlá tretích osôb, pokiaľ žalovaná tvrdí, že na nej žiadne vlastné veci nemá.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovanej krajský súd dopĺňa, že na posúdenie, či je parkovisko samostatnou nehnuteľnou vecou podľa , odlišnou od pozemku, na ktorom stojí alebo je jeho súčasťou vlastnícky patriacou žalobkyni ako vlastníčke pozemku, je potrebné preukázať charakter jeho stavebného prevedenia, na čo treba odborné znalosti ( ), čo však žalovaná napriek zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania (, , , , , ) ani len netvrdila, nieto preukazovala, preto v tomto smere neuniesla bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovanej, či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý žalobkyni proti žalovanej priznal vzhľadom na jej plný úspech vo veci podľa v plnom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania taktiež v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).