Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-269-2017.pdf
PDF · 93.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/269/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, v konaní zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: L. W., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, W., o zaplatenie 100,96 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,96 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,96 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 9.10.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 251,67 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzavrela dňa 14.8.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569267430, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov po 8,97 eur s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 8.10.2014. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 14.8.2013 so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu v celkovej výške 206 eur pravidelnými týždennými splátkami po dobu 60 týždňov po 3,43 eur. Celková výška mesačnej splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu vo výške 12,40 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 16.12.2016 uzavrela spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky z oboch zmlúv, keď riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 107,37 eur. Žalobca listom zo dňa 16.8.2017 vyzval žalovaného k úhrade celej sumy, pričom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 251,67 eur.
Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou, predžalobnú výzvu s doručenkou.
2. Súd uznesením zo 5.6.2018 z dôvodu uvedeného v § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz z 9.3.2018 v celom rozsahu, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému.
3. Žalobca podaním doručeným súdu 21.5.2018 zobral žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 100,96 eur a v časti 5% úroku z omeškania ročne nad sumu vo výške 100,96 eur späť.
4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 6.9.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
5. Z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd s poukazom na § 145 ods. 3 CSP konal o zvyšku nároku, bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako aj žalovaný podpísali dňa 14.8.2013, uvedená spoločnosť vyhlásila, že žalovanému ako zákazníkovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 57,60 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 80,40 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka predstavuje sumu vo výške 538 eur. Priemerná hodnota RPMN je 48,52%. Zákazník mal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 8,97 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 8,77 eur. Úver sa poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol „siedmy deň 60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 14.8.2013 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve. Splátky mali byť splácané zákazníkom „osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň „60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.“
V ten istý deň t.j. 14.8.2013 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 569267430. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 206 eur a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 3,43 eur a poslednú splátku vo výške 3,63 eur. Odmena bola splatná v hotovosti, pri prevzatí splátky. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
Podľa výpisu splátok a úhrad, žalovaný ostatný raz realizoval úhradu 11.12.2013.
Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom z 16.12.2016 oznamovala žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy o spotreb. úvere číslo 569267430 zo dňa 14.8.2013 vo výške 394 eur a pohľadávku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.8.2013 vo výške 151 eur žalobcovi.
Žalobca predžalobnou výzvou z 16.8.2017 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 554,10 eur najneskôr do 27.8.2017.
5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o uvedenou spoločnosťou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
6. Dokazovaním vykonaným v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 14.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400 eur a žalovaný mal podľa uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 538 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 8,97 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 8,77 eur.
7. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 122 OZ (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
V danom prípade v zmluve z 14.8.2013 absentuje nielen údaj o druhu spotrebiteľského úveru (účelový, bezúčelový, krátkodobý, dlhodobý, strednodobý a pod.), ale aj údaj o dobe trvania zmluvy a (určitý) údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorým síce podľa zmluvy mal byť (až) siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, avšak úver bol poskytnutý len na dobu 60 týždňov, a tak splatnosť poslednej splátky s poukazom na § 122 ods. 1, 2 OZ, mala nastať až po dobe, na ktorú bol čerpaný úver poskytnutý. Prípadné tvrdenie žalobcu, že konečná splatnosť úveru je dostatočne určená v zmluve, lebo ju možno vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok, by nemala oporu v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch je právnym predpisom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkového vzťahu. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na zložitý výpočet prostredníctvom dní, resp. týždňov, nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia, najmä keď s poukazom na § 122 OZ sa rozdielne počíta lehota určená podľa dní oproti koncu lehoty určenej podľa týždňov. Už vôbec nie je zrejmé, či pod siedmym dňom 60. týždňa je potrebné rozumieť nedeľu, ako siedmy kalendárny deň týždňa, alebo je potrebné napočítať sedem dní od začiatku 60. týždňa. Absencia údaju o určitom druhu spotrebiteľského úveru, určitého údaju o dobe trvania zmluvy a určitého údaju o konečnej splatnosti úveru, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.
Navyše, pôvodný veriteľ zaťažil žalovaného aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 80,40 eur, ktorá značne navýšila celkové náklady žalovaného. Predmetom zmluvy o úvere z 14.8.2013 bol len spotrebiteľský úver, ale nie garantovaná služba. Kto ju komu poskytuje a čo je jej obsahom je špecifikované až na druhej strane zmluvy, pričom táto strana zmluvy sa nachádza až za podpismi zmluvných strán a nie je vôbec opatrená podpismi zmluvných strán. Preto nedošlo k uzavretie zmluvy o garantovanej službe medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaného nezaťažovala povinnosť zaplatiť poplatok za uvedenú službu.
Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zástupca právneho predchodcu žalobcu a žalovaný v ten istý deň podpísali aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej malo byť poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť svojmu veriteľovi celkovú odmenu vo výške 206 eura v 59 týždenných pravidelných splátkach po 3,43 eur pričom výška poslednej - 60. splátky bola 3,63 eur. Spolu takto mal žalovaný týždenne (podľa žaloby mesačne) platiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 12,40 eur (mesačne 49,60 eur). Žalovaný mal záujem o poskytnutie úveru, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k podsunutiu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu, ktorý
si riadne týždenné hradenia splátok úveru zabezpečil tak, že ním poverená osoba mala od žalovaného pravidelne preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť 206 eur, avšak žalovanému táto zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu predchodcovi žalobcu neposkytovala. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie je ani v záujme samotného žalovaného ako spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého nesmie dochádzať k neprimeranému navýšeniu odplaty za úver, ako je to v tomto prípade až o sumu 206 eur. Takúto zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v dôsledku jej nevyváženosti a rozpor so zákonom.
Navyše, v danom prípade mal žalovaný podľa žaloby uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569267430, aj keď predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je vôbec číslovaná, avšak zmluva o zabezpečení splátok úveru z 14.8.2013 súvisela s úverom poskytnutým údajne na základe zmluvy č. 569267430, ktorú žalobca vôbec súdu nepredložil, a preto nie sú zrejmá ani súvislosť medzi oboma zmluvami predloženými žalobcom.
8. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.
Zmluvu o zabezpečení splátok vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy - ak by bola platná - ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
9. Pokiaľ žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 400 eur, na ktorý podľa tvrdení v žalobe uhradil žalovaný sumu vo výške 107,37 eur, dlh žalovaného by predstavoval rozdiel medzi sumou čerpania bezúročného a bezpoplatkového úveru a sumou úhrad žalovaného vo výške 292,63 eur. Žalovaný výšku svojich úhrad tvrdených žalobcom nerozporoval. Žalobca však zobral žalobu v časti späť s tým, že si uplatnil už len nárok na zaplatenie (nešpecifikovanej) sumy vo výške 100,96 eur a z tejto sumy si uplatnil aj nárok na príslušenstvo. Súd s poukazom na uvedené zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 100,96 eur, keď v tejto výške bol vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nárok žalobcu nepochybne dôvodným.
10. Z dlžnej sumy istiny vo výške 100,96 eur vznikol žalobcovi s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP nárok na 5 % úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to od prvého dňa po postúpení pohľadávky, teda od 17.12.2016 do zaplatenia. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.
12. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.