Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému E.. O.. Z. T., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného E. O.. Z. T. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 03.10.2017, sp. zn. 2T/159/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.09.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:

E. O.. Z. T., narodený XX.XX.XXXX v P., trvale

bytom P., ul. Z. E. č. XXXX/XX

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Levice z 08.10.2013, č. 2Pv 662/11-28, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 224/2010 Z. z. (ďalej len „“) v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 16.10.2010 v presne nezistenom čase od 00.00 h do 01.00 h v priestoroch disko baru I. na A. ulici v P., v čase svojho osobného voľna fyzicky napadol O.. A. S. tak, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre a nosa, čím mu spôsobil viacpočetnú zlomeninu nosových kostí a čelového výbežku hornej čeľuste vľavo s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní od 16.10.2010 do 08.11.2010 s obmedzením v bežnom spôsobe života, ktoré spočívalo v bolestivosti poraneného nosa, sťažení dýchania cez nos a v dočasnom zoslabení čuchu, zmenenom výzore tváre kvôli vzniku opuchu počas liečby s klesajúcou intenzitou, prechodnom nutkaní na zvracanie a bolestivosti hlavy počas prvých dní po úraze,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené právnické osoby Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Sociálna poisťovňa, ul. 29.

augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, s ich nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E.. O.. Z. T. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že: dňa 16.10.2010 v presne nezistenom čase od 00.00 h do 01.00 h v priestoroch disko baru I. na A. ulici v P., v čase svojho osobného voľna fyzicky napadol O.. A. Santusa tak, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre a nosa, čím mu spôsobil viacpočetnú zlomeninu nosových kostí a čelového výbežku hornej čeľuste vľavo s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní od 16.10.2010do 08.11.2010 s obmedzením v bežnom spôsobe života, ktoré spočívalo v bolestivosti poraneného nosa, sťažení dýchania cez nos a v dočasnom zoslabení čuchu, zmenenom výzore tváre kvôli vzniku opuchu počas liečby s klesajúcou intenzitou, prechodnom nutkaní na zvracanie a bolestivosti hlavy počas prvých dní po úraze.

Za to mu bol podľa 364 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona uložený úhrnný trest 6 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 228 odsek 3 Trestného poriadku boli poškodené Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Bratislava a Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázané na občianskoprávne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu a popísal v ňom postup orgánov činných v trestnom konaní, obsah trestného oznámenia poškodeného a manželky poškodeného, vytkol postup orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní procesných úkonov, ktoré neboli vykonané podľa Trestného poriadku a ktoré vykonávali príslušníci Policajného zboru - Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, nie je nezávislý a nestranný a ktorý mal byť vo veci vylúčený pre svoje právomoci a pre subordináciu s MV SR a ministrom vlády a poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/1/2015. Vytkol orgánom činným v trestnom konaní nevykonanie dôkazov, ktoré obhajca požadoval vykonať, poukazujúc na zranenia samotného obžalovaného. V ďalšom vytýkal postup súdu I. stupňa po podaní obžaloby pri predvolávaní svedkov a znalcov na hlavné pojednávanie a na rozpory vo výpovediach svedkov a poškodeného, ktoré vznikli nielen z toho dôvodu, že incident sa mal stať pred štyrmi rokmi, ale preto, že priami svedkovia, ktorí mali aspoň časť incidentu vidieť, boli opití. Aj poškodený pripustil „miernu“ opitosť, poprel však, že by mal okno, ale v konaní až príliš často odpovedal, že si nepamätá a nevedel ani opoznať osobu útočníka. Súdu sa nepodarilo ustáliť skutkový stav bez pochybností a preto mal tieto pochybnosti vykladať v prospech obžalovaného. Jedným z najdôležitejších dôkazov bol posudok znalca MUDr. Rozborila a obhajobou predložený posudok MUDr. Labaša a in dubio pro reo musel súd implantovať do výroku o vine v tom smere, že poraneniu malíčka pravej ruky došlo pri útoku poškodeného. Súd I. stupňa dňa 09.01.2015 oslobodil obžalovaného spod obžaloby, toto rozhodnutie bolo správne, avšak sudca rozhodnutie nedokázal dostatočne presvedčivo odôvodniť. Vytkol súdu postup krajského súdu, keď vrátil tento rozsudok súdu I. stupňa dňa 14.10.2015 bez možnosti vyjadrenia obhajcu k odvolaniu okresného prokurátora. Vrátenie súdu I. stupňa prinieslo mnoho zmien v dôkazoch a zásadne možno odmietnuť záver, že súdu sa podarilo ustáliť skutočný stav veci a dôkazmi potvrdiť výrok o vine, ktorý nereagoval ani na zmenenú výpoveď poškodeného, v ktorej pripustil, že pohyb rukami voči útočníkovi urobil. Vytkol súdu I. stupňa, že poranenia obžalovaného sa do výroku nedostali ani po tom, keď znalci pripustili, že poranenie má skôr obranný než útočný charakter. Po zrušení veci krajským súdom dňa 23.01.2017 mali byť vyhodnotené a pojaté do výroku objektívne zistené skutočnosti, ktoré v súhrne objektivizujú záver, že nie je pravdou, že útočil iba jeden z aktérov, nie je pravdou, že iba O.. S. utrpel zranenie, že obžalovaný utrpel zranenie, ktoré bolo dokonca závažnejšie než zlomenina nosa a ktoré sa stalo, resp. mohlo stať tak, ako to tvrdí v rámci obhajoby obžalovaný. Na pojednávaní znalec MUDr. Labaš výslovne a jednoznačne uviedol, že poškodený nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života a je zarážajúce, že tento výrok znalca sa nenachádza v zápisnici z pojednávania. Súd svojvoľne a bez akéhokoľvek podkladu uviedol do rozsudku, že MUDr. Labaš konštatuje obmedzenie na obvyklom spôsobe života u poškodeného v dobe 3 až 5 dní. Rozsudok

vyhlásený dňa 03.10.2017 je rozsudkom prekvapivým, neočakávaným, nezákonným, neodôvodneným a nespravodlivým. Poukázal na prieťahy v konaní v danej veci, na ustanovenie článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom, alternatívne, pretože nejde o prečin s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona, vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, je jeho závažnosť nepatrná s tým, že spáchaný priestupok je premlčaný. Alternatívne trestné stíhanie zastaviť s poukazom na článok 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odkázať poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného a uviedol, že súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, nezaoberal sa otázkou, či došlo k napadnutiu obžalovaného zo strany poškodeného, čo bolo dostatočným spôsobom preukázané. Je neprípustné, aby vyšetrovateľ inšpekcie MV SR sledoval kauzu na súde, prenasledoval svedkov. Navrhol rozhodnúť v súlade s petitom písomných dôvodov odvolania obžalovaného.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na vyjadrení svojho obhajcu a žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože je nevinný.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za neopodstatnené, dôkazy boli vykonané v súlade v intenciách krajského súdu a vyhodnotené podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné aj keď sa krajský súd v časti nestotožňuje s jeho dôvodmi.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti, dôležité pre trestné stíhanie uvedené v § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, avšak pri vyhodnocovaní dôkazov, vykonaných tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, nepostupoval dôsledne v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku, keď sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a právne úvahy súdu I. stupňa nie sú správne.

Aj podľa názoru krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona kto úmyselne inému ublíži na zdraví potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona ujmou na zdraví na účely tohto zákona sa rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného a podľa odseku 2 tohto ustanovenia ublížením na zdraví na účely tohto zákona

sa rozumie také porušenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z uvedeného vyplýva, že nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle Trestného zákona, pričom sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného na nie iba krátky čas, je obligatórnou materiálnou podmienkou ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona, ktorej naplnenie je nevyhnutné na konštatovanie, že poškodenému bolo ublížené na zdraví na účely tohto zákona. Za ublíženie na zdraví možno považovať len taký stav, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posúdení pojmu ublíženie na zdraví, nie je však kritériom jediným a už vôbec nie rozhodujúcim. Pri posudzovaní uvedeného pojmu ublíženia na zdraví majú význam predovšetkým také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jej intenzita a aké lekárske ošetrenie si vyžaduje a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života poškodeného. Je preto treba zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu musí byť komplexné a prísne individuálne. Pritom sťaženie obvyklého spôsobu života alebo výkon obvyklej činnosti nesmie trvať krátku, len prechodnú dobu. Skutočný charakter poranenia je potrebné skúmať aj na podklade ďalších okolností, najmä toho, akými príznakmi, bolesťami alebo ťažkosťami, v akej intenzite a po akú dobu sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske ošetrenie si vyžiadalo, a či tieto ťažkosti poškodeného zodpovedali lekárskemu nálezu. Za koniec doby liečenia, čo je rozhodným kritériom pre určenie dĺžky trvania poruchy zdravia a musí byť vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, je nevyhnutné považovať čas, odkedy sa poškodenie zdravia vyliečilo do takej miery, že už nie je výraznejšie ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného alebo sa poškodenie zdravia vyliečilo len do takej miery, že ho viacej nejde vyliečiť a teda zanechalo trvalé následky alebo sa síce poškodenie zdravia ešte úplne nevyliečilo, ale vyliečilo sa do dostatočnej miery a ďalšie zlepšovanie stavu je príliš pomalé, závisiace od rôznych faktor a to spôsobu života poškodeného, jeho návštevy rehabilitácií a podobne. Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví, či ide o ťažkú ujmu na zdraví alebo len ublíženie na zdraví, alebo dokonca iba o drobné poškodenie zdravia, ktoré nedosahuje ani intenzitu ublíženie na zdraví možno urobiť iba na podklade lekárskeho nálezu alebo znaleckého posudku. Pre právne závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne cítil, rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia. Ako už krajský súd vyššie uviedol, jedným z najzásadnejší kritérií posudzovania charakteru ujmy na zdraví je doba liečenia. Liečenie znamená postupné zbavovanie sa organizmu patologických stavov a nadobúdanie normálneho stavu zdravia a to buď úplne prirodzenou cestou alebo na základe ošetrenia alebo na základe systému umelých zásahov, doba liečenia nemusí byť zhodná s dobou hojenia rany. Preto pre posúdenie konca doby liečenia je nevyhnutné zistiť, kedy sa poškodenie zdravia vyliečilo do takej miery, že nie je výraznejšie ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného. O sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví nejde, ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len nepatrného charakteru (napríklad mierne bolesti hlavy, opuchnutá časť tela, niekoľko týždňový kašeľ a podobne), vtedy totiž zdravotný stav, aj keď nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodeného tak, aby ho menil, alebo čo len sťažoval. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý predniesol znalec MUDr. Rozboril na verejnom zasadnutí, a o ktorého závery krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí postupom podľa § 276 Trestného poriadku vyplýva, že poruchu zdravia poškodeného nie je možné kvalifikovať ako ublíženie na zdraví na účely tohto zákona a to z dôvodov, že nie naplnená obligatórna podmienka ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona, t. j. že poškodenie zdravia ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodeného nie iba na krátky čas. Z výsluchu znalca na verejnom zasadnutí vyplýva, že síce poškodenému bolo spôsobené zranenie citované v skutkovej vete napadnutého rozsudku, avšak ide o zranenie, ktoré výraznejšie obmedzovalo obvyklý spôsob života poškodeného iba na krátky, prechodný čas. Znalec na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodený v dôsledku spôsobeného zranenia krvácal z nosa, krvácanie z nosa mu bolo zastavené tamponádou, ktorú musel poškodený pár dní, pričom v danom prípade po takejto tamponáde bežne prichádza k zastaveniu krvácania v priebehu jedného dňa. Ďalším obmedzením v obvyklom spôsobe života bola bolestivosť, pričom ide o individuálne hodnotenie a daná bolestivosť súvisí s tým, že nos je opuchnutý a s daným opuchom súvisí ďalšia komplikácia, ktorou je sťažené dýchanie, pričom k intenzite a k charakteru sťaženého dýchania sa vyjadril znalec v tom smere, že ide o sťažené dýchanie porovnateľné so sťaženým dýchaním v prípade nádchy, keď nie je možné dýchať nosom a musí sa dýchať ústami. Poškodený nemal fixáciu tváre, zoslabenie čuchu trvalo 1 až 2 dni a taktiež poškodený nepotreboval

špecializovanú nemocničnú starostlivosť, nepotreboval hospitalizáciu, nebol odkázaný na pomoc druhej osoby, nebol obmedzovaný v základných životných úkonoch, mohol napríklad vykonávať domáce práce, prijímal potravu normálnym spôsobom, nepotreboval doprovod, mohol vykonávať hygienu tváre, mohol sa oholiť, osprchovať. Znalec na verejnom zasadnutí uviedol že výraznejšie bol obmedzený v obvyklom spôsobe života pár dní po úraze, to znamená bolestivosť, sťažené dýchanie je najintenzívnejšie pár dní po úraze, respektíve hneď po úraze opuchu vymizne do 7 až 10 dní. Dané obmedzenie v obvyklom spôsobe života krajský súd preto v zmysle výkladových pravidiel vyhodnotil ako obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré nevýrazným spôsobom narušovalo obvyklý spôsob života poškodeného, pričom výraznejšie sťaženie obvyklého spôsobu života trvalo len krátku prechodnú dobu a na účely Trestného zákona je potrebné považovať za dobu liečenia, vyliečenie zranenia poškodeného to takej miery, že už nebol výraznejšie obmedzovaní v obvyklom spôsobe života. Z vyššie uvedených dôvodov preto nebolo možné posúdiť konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o konanie obžalovaného právne posúdené ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona krajský súd k zavineniu obžalovaného zo spáchania prečinu a k hodnoteniu miery závažnosti jeho konania, ktorá je určovaná spôsobom vykonania činu, jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa udáva, že výtržnosť z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty prečinu výtržníctva je konanie, ktoré narušuje pokojné spolužitie občanov, verejný poriadok a pokoj, pri konaniach výtržníckej povahy je potrebné zamerať sa najmä na to, aká bola intenzita útoku, jeho typické črty a priebeh, ktorými je výraznou mierou charakterizovaný predovšetkým spôsobom jeho spáchania. V danom je potrebné hodnotiť, či išlo len o slovné prejavy, či tiež alebo výlučne o iné prejavy nebezpečnejšie prípadne, či a aké sprievodné javy tu pristupovali. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť ako reagoval páchateľ, či svoje konanie stupňoval a za akých okolností bol čin spáchaný, napríklad či bol spáchaný na pracovisku, na ulici alebo na inom verejnom priestranstve, pohostinstve, zhromaždení občanov alebo na verejnej schôdzi, vo dne alebo v noci, či bol spáchaný jednotlivcom, či viacerými osobami, aký bol vek a fyzická zdatnosť napadnutých občanov, či a do akej miery bol páchateľ ovplyvnený požitím alkoholického nápoja. Je potrebné zisťovať, z akých pohnútok bol čin vykonaný, čím bol motivovaný, či išlo, napríklad o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným občanom alebo jednotlivcom, alebo či bol vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie, či konanie nebolo len nevhodným a nesprávny prejavom, či došlo k následkom a k akým, keď následok nie je formálnym znakom trestného činu. Taktiež je potrebné hodnotiť osobu páchateľ, to znamená jeho celkový profil, doterajší spôsob života, jeho povahové vlastnosti a to vo vzťahu k ostatným zisteným okolnostiam uvedeným v paragrafe 10 odsek 2 Trestného zákona. Každé fyzické napadnutie občana, i, keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva. Pre tento trestný čin je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia a preto je dôležité zhodnotenie materiálnej podmienky trestného činu, v danom prípade miery závažnosti jeho konania. K danému krajský súd udáva, že v danom prípade treba zhodnotiť predovšetkým okolnosti spáchania činu a to predovšetkým skutočnosť, že nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného, vzhľadom na existenciu jeho zranení, že útok na poškodeného bol vyprovokovaný zo strany poškodeného (zranenia obžalovaného, k mechanizmu vzniku ktorého sa znalec vyjadril tak, že nie je možné určiť, či toto zranenie vzniklo pri údere do oblasti nosa inej osoby alebo toto zranenie vzniklo útokom iného na osobu obžalovaného. Najmä a to je potrebné zvýrazniť, že je preukázané ovplyvnenie poškodeného alkoholickými nápojmi a taktiež je potrebné uviesť, že síce k výtržnosti došlo na mieste verejnosti prístupnom, avšak išlo o napadnutie v nočných hodinách v priestoroch chodby nočného baru pred toaletami. Taktiež z hľadiska hodnotenia závažnosti konania miery závažnosti konania obžalovaného je potrebné vyhodnotiť osobu samotného obžalovaného, ktorý je osobou bezúhonnou, ktorý sa to daného incidentu nedostal do rozporu so zákonom nedostal, nebol priestupkov postihovaný a taktiež i kladne hodnotený svojím zamestnávateľom a preto je krajský súd názoru, že konanie obžalovaného bolo vybočením z rámca normálnej reakcie a bolo nevhodným a nesprávny prejavom. Práve miera závažnosti spáchaného prečinu je určovaná kritériami vyjadrenými v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona a v prejednávanom prípade bolo preto potrebné dôsledne zvažovať všetky okolnosti spáchaného skutku a osobu obžalovaného. Krajský súd je práve toho názoru, že materiálny korektív, ktorý je v danom prípade daný mierou závažnosti dotknutého činu, v danom prípade nie je naplnený v intenzite charakteristickej pre prečin, a to z dôvodov vyššie uvedených.

So zreteľom na uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a obžalovaného podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, pričom vzhľadom na ustanovenie § 20 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, nie je možné vec postúpiť na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno b/ citovaného zákona, pričom ustanovenie § 20 odsek 2 v znení účinnom od 1. februára 2014 sa vzťahuje až na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

Za splnenia podmienok ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku preto poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.