Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 6. septembra 2018 prejednal odvolanie obžalovaného D. T. podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/128/2017 zo 17.4.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/128/2017 zo 17.4.2018 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného D. T., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom Q., Ul. C. U.. XXX/XX, okr. Q.,

o d s u d z u j e :

podľa § 323 ods. 1, § 56 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Podľa § 56 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zák. mu bol za tento trestný čin uložený peňažný trest vo výmere 300,-Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený , ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní.

Proti rozsudku okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie bolo podané voči výroku o vine, treste, náhrade škody i konaniu, ktoré vyhlásenému rozsudku predchádzalo. Postup okresného súdu pri výsluchu MUDr. Tibora Letka považoval za nesprávny a nezákonný. Prvostupňový súd 22.2.2018 umožnil MUDr. Letkovi účasť na celom hlavnom pojednávaní, pričom sa vyjadroval k vykonaným dôkazom a následne bol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Súd prvej inštancie MUDr. Letka nepribral do konania ako znalca, a to ani na podanie odborného vyjadrenia. Napriek tomu na hlavnom pojednávaní postupoval, ako keby tak učinil. Takýto procesný postup je porušením ust. § 141 ods. 1 Tr. zák.

a práva obžalovaného na spravodlivý proces. Skutková veta obžaloby a napadnutého rozsudku vychádza pritom z odborného vyjadrenia č. 31/2016 z 21.11.2016 MUDr. Letka. Posúdenie otázky, či poškodený utrpel ním uvádzané zranenia, je kruciálne pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému. Táto okolnosť mohla byť objasnená iba na základe odborných znalostí v znaleckom posudku. Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R I/1966 je v rozpore s ust. § 141 Tr. por., ak sa znalec nepriberie v takých prípadoch (dopravných nehôd), v ktorých konkrétne okolnosti možno objasniť len na základe odborných znalostí (z odboru konštrukcie a vedenia motorových vozidiel). Orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného konania ani súd prvej inštancie napriek tomu, že obžalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie už v prípravnom konaní ho nenariadili. Od počiatku pritom spochybňoval závery odborného vyjadrenia, lebo je nepreskúmateľné. Z tohto dôvodu nie je akceptovateľným dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Súd prvého stupňa napriek tomu z tohto odborného stanoviska vychádzal. Akýkoľvek záver uvedený znalcom je jeho subjektívnym názorom, ktorý nemá objektívnu preskúmateľnosť. Z hľadiska znaleckého posudzovania nie je možné tento záver uznať. V ďalšej časti odvolania namietal, že v odbornom vyjadrení sa znalec nezaoberal rozporom medzi zraneniami opísanými lekárskym nálezom a zraneniami objektivizovanými fotodokumentáciou. Svoje závery postavil len na lekárskom náleze. Z odborného vyjadrenia nie je zrejmý charakter liečby. Priloženie obkladu v rámci prvotného ošetrenia nemožno považovať za liečbu, lebo je len bezvýznamným poranením kože. Ak znalec v odbornom vyjadrení bral do úvahy v plnom rozsahu nález lekára z prvotného ošetrenia, musel akceptovať opísané povrchové škrabance na pravom predlaktí v rozsahu 15x20 cm a povrchové odreniny na pravej strane hrudníka a krku v rozsahu 10x30 cm. Poranenia v takom rozsahu nemohli vzniknúť škrabaním nechtami. Lekársky nález v korelácii s objektívnym nálezom vo fotodokumentácii je v príkrom rozpore. Z hľadiska súdnoznaleckého nie je akceptovateľný, lebo je zmätočný. Z týchto dôvodov predložil súdu znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu znalca MUDr. Petra Gémeša č. 4/2018. Znalec dospel k záveru, že zranenie uvádzané v zdravotnej dokumentácii poškodeného ako pomliaždenie hrudníka je popísané len ako subjektívny údaj - palpačná pohmatová bolestivosť. Táto diagnóza nie je akceptovateľná. Pri opise pomliaždenia a mnohopočetných odrenín krku a hrudníka sa v zdravotnej dokumentácii uvádzalo, že ide o „plošné začervenanie a povrchové odreniny na pravej strane hrudníka a krku 10x30 cm". Išlo teda o poškriabanú plochu veľkosti 300 cm2. Zo súdnoznaleckého hľadiska takéto zranenie mohlo vzniknúť len plošným trením príslušnej časti tela o tvrdý a nerovný povrch. V žiadnom prípade nemohlo vzniknúť poškrabaním napr. nechtami. Z fotodokumentácie ale vyplýva, že v oblasti rozhrania krku a hrudníka bola zaoblená čiarová odrenina rovnakého charakteru v dĺžke 12 cm. Nebola to odrenina plošná. Priebeh odreniny kopíroval výstrih a okraj bundy, ktorú mal poškodený pri zásahu oblečenú, resp. časť, v ktorej bolo lokalizované poranenie, mal poškodený prekryté tričkom. Zo súdnoznaleckého hľadiska ide o rozpor medzi objektívnym nálezom lekára a skutočným poranením poškodeného zdokumentovaným fotografiami priloženými v spise. Pri pomliaždení a odrenine predlaktia to platí obdobne. V nálezovej časti zdravotnej dokumentácie sa uvádzali povrchové škrabance na dlaňovej strane pravého predlaktia v rozsahu 15x20 cm. Išlo o poškriabanú plochu veľkosti 300 cm2. Zranenie nemohlo vzniknúť inak ako plošným trením príslušnej časti tela o tvrdý nerovný povrch, nie však poškriabaním rukami. Z fotodokumentácie ale vyplýva, že v oblasti pravého predlaktia bola prítomná mierne zaoblená čiarová odrenina rovnakého charakteru v dĺžke 14 cm. Zranenia objektivizované fotodokumentáciou boli čiarové povrchové pozdĺžne odreniny v oblasti rozhrania krku a hrudníka vpravo dĺžky 12 cm a v oblasti pravého predlaktia odrenina rovnakého charakteru dĺžky 14 cm. Takéto zranenia nevyžadovali lekárske ošetrenie. Zranenia nemali špecifický charakter, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne určiť zraňujúci predmet. Mohli vzniknúť nie veľkou silou ťahom tvrdšieho predmetu malých styčných rozmerov. Zo všeobecného hľadiska bolo možné vylúčiť, že zranenia vznikli poškriabaním nechtami. Pri takýchto zraneniach vznikne viacero rovnobežných odrenín rovnakého charakteru. Pri pacifikovaní obžalovaného bolo nespočetné množstvo príležitostí pre vznik takýchto poranení. Je vylúčené z mnohých uvedených dôvodov, že poranenia poškodeného vznikli škrtením zo strany obžalovaného. Tento mechanizmus nevysvetľuje ani multilokálne popísanie poškodenia. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Gémeša vyplýva neobjektívnosť odborného vyjadrenia znalca MUDr. Letka. Závery preukázali, že skutok kladený mu za vinu nespáchal. Poškodenému nespôsobil a spôsobiť nemohol zranenia najmä z dôvodu jeho výšky i preto, že škrabance nemal čím spôsobiť, lebo nemá nechty. Na výkon právomoci verejného činiteľa žiadnym spôsobom nepôsobil. Zranenia vznikli inak, ako ich popisoval poškodený M.k. Tvrdenia poškodeného sú nepravdivé, ale odmietnutím dôkazu o tejto skutočnosti prvostupňovým súdom zostali paradoxne pravdivé a súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku. Obžalovaný uviedol, že ďalším procesným pochybením bolo odmietnutie vykonania dôkazov. Okresný súd odmietol

vykonať dokazovanie čítaním výpovede svedka MUDr. Letka z prípravného konania z 11.9.2017. Znalec MUDr. Letko vypovedal, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť iným spôsobom, a to pri pacifikácii obžalovaného. Okresný súd tento dôkaz nevykonal s odôvodnením, že neexistuje rozpor medzi výpoveďami znalca v prípravnom konaní a pred súdom. Znalec však na hlavnom pojednávaní vylúčil inú možnosť zranení, ako ich uvádzal poškodený. Prvostupňový súd nevykonal lustráciu, či poškodený bol oznamovateľom a poškodeným pre prečin útoku na verejného činiteľa, prípadne iných trestných činov od roku 2000 aj v iných trestných veciach. Na hlavnom pojednávaní neprečítal výzvu z Krajského riaditeľstva PZ z 3.4.2017 č. KRPZ-ZA-VO2-6/2017, z ktorej bol zrejmý a preukázaný motív nepravdivých tvrdení poškodeného, a to síce vyplatenie bolestného zamestnávateľom. Záver okresného súdu, že poškodený M. mohol uplatňovať bolestné a náhradu škody už v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 0T/33/2016 voči vodičovi vozidla D. T. neobstojí. Poškodený v rámci uvedeného trestného konania, v ktorom bol vydaný trestný rozkaz, uplatniť náhradu škody nestihol. Obvinenie proti obžalovanému preto účelovo vykonštruoval. Okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodeného svedka ako vierohodnú i z dôvodu, že si voči obžalovanému neuplatnil náhradu škody. V súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť 16.8.2016, mu však bolo vyplatené bolestné 1.238,- Eur. Obžalovaný v ďalšej časti odvolania poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného, keďže na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť, ktorou rukou ho mal obžalovaný držať a poškriabať. V čase, keď sa mal nachádzať na lekárskom ošetrení, mal vykonávať hliadkovú činnosť na inom mieste. Vo výpovedi v prípravnom konaní poškodený uviedol, že útočníka nepoznal a spoznal ho až po výsluchu. Uvedené je v rozpore s obsahom lekárskej správy, keď uviedol, že ho mal napadnúť práve obžalovaný. To evokuje pochybnosti o čase vyhotovenia správy. Policajti obžalovaného 17.8.2016 neštandardne predviedli a podrobili ho dychovej skúške. V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že vykonanie dôkazu preukazujúceho nepravdivosť tvrdení poškodeného je pre správne skutkové i právne posúdenie kľúčové. Odmietnutie vykonania tohto dôkazu by malo byť ozrejmené, v opačnom prípade je svojvôľou. Prvostupňový súd pritom odmietol vykonať dôkaz pred tým, ako poznal jeho obsah. Boli porušené práva na spravodlivý súdny proces a právo na obhajobu, ktoré predpokladá nielen právo navrhovať dôkazy, ale aj právo ich vykonať. Odsúdiť obžalovaného ako osobu, ktorá nebola objektom služobného zákroku, pri ktorom mala podozrivá osoba klásť aktívny odpor, je absurdné. Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, ale zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní uniesol dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Okresný súd mal objasniť vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa stal skutok, vykazuje znaky stíhaného trestného činu a skutok spáchal obžalovaný. Ak nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pokiaľ ostali po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného, malo rozhodnutie súdu vyznieť v jeho prospech s poukazom na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Okresný súd mal obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. a) alebo c) Tr. por. Výpoveď poškodeného M., svedka H., odborné vyjadrenie MUDr. Letka a lekárske správy nemožno považovať za dôkazy preukazujúce bez pochybností vinu obžalovaného. V súdenom prípade prokurátor vyčerpal všetky dostupné dôkazy. Napriek tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok kladený mu za vinu. Z preukázaných okolností možno mať pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodeného M. a svedka H.. K výpovedi svedka H. uviedol, že hlavné pojednávanie bolo po výsluchu poškodeného M. prerušené na 10 minút. Poškodený počas tejto doby komunikoval so svedkom H. o tom, ako bol vypočúvaný a ako má vypovedať. Túto skutočnosť potvrdil svedok H. pri svojom výsluchu. Obžalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného i všeobecných súdov, podľa ktorých musí byť jednoznačne preukázané, že stíhaný skutok sa objektívne stal a odsúdená osoba ho spáchala. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, že bolo preukázané naplnenie všetkých znakov stíhaného trestného činu. Ak sú možné dva alebo viaceré výklady vykonaných dôkazov, nemožno dospieť k záveru najviac zaťažujúceho obžalovaného s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, z ktorého plynie pravidlo in dubio pro reo. V prípade, ak po vykonaní dokazovania nie je dosiahnutá istota o existencii relevantnej skutkovej okolnosti a sú pochybnosti vo vzťahu ku skutku alebo osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Dôkazné bremeno nesie obžaloba a prípadné pochybnosti majú byť využité v prospech obžalovaného. Procesné predpisy ponechávajú voľnú úvahu súdu pri hodnotení dôkazov. Táto úvaha však nemôže byť absolútna. Ústavou zaručené základné práva vzťahujúce sa na postavenie obžalovaného tvoria rámec, ktorý je potrebné aj pri voľnom hodnotení dôkazov rešpektovať. Všeobecné súdy nemôžu rezignovať na posúdenie vierohodnosti výpovede svedka, hoci ho obžaloba z nejakého

dôvodu privileguje. Vyčerpávajúcim spôsobom sú povinné popísať dôkazy a výrok vecne i logicky odôvodniť predovšetkým v prípadoch, keď si vykonané dôkazy vzájomne odporujú. Okresný súd sa týmito princípmi neriadil a vydal nezákonné rozhodnutie porušujúce zákon v neprospech obžalovaného. V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku absentujú dôvody zamietnutia vykonania navrhnutých dôkazov. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pokiaľ orgán verejnej moci nedá žiadnu odpoveď na viac podstatných námietok a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, ide o arbitrárne rozhodnutie. Súd napadnutým rozsudkom porušil zásady náležitého zistenia skutkového stavu i prezumpcie neviny. Súd sa nevysporiadal s množstvom nejasností vo výpovedí svedka H.. Pri rozhodovaní mal vychádzať iba z verifikovaných okolností a nemal vychádzať iba z prezumpcie pravdivosti obžaloby. K podaniu obžaloby by nemali stačiť len indície nasvedčujúce tomu, že nemožno vylúčiť spáchanie stíhaného trestného činu obžalovaným. Kamerový záznam vôbec nepotvrdzoval výpoveď poškodeného M. a svedka H., ale naopak tvrdenia obžalovaného. V prípade, že by napadol poškodeného, jeho fyzická aktivita by sa prejavila na jeho výzore - šatách, postoji, držaní tela a začervenaní tváre. Z kamerového záznamu vyplýva, že po údajnom útoku sa pokojne vrátil. Tento postoj nezodpovedá postoju 70-ročného človeka, ktorý má problémy s chrbticou a v krátkom časovom úseku pred záznamom mal vyvinúť fyzickú aktivitu opísanú v napadnutom rozsudku. Obžalovaný ďalej poukázal na svoju výpoveď i výpovede svedkov T., R., I. A. i P. A. zhodne vypovedajúc, že k fyzickému kontaktu medzi poškodeným a obžalovaným nedošlo. Z týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a oslobodil ho spod obžaloby, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor ani poškodený sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je čiastočne dôvodné voči výroku o treste aj z iných dôvodov, ako obžalovaný uviedol.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité objasnenie veci a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na jeho rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade naň v celom rozsahu odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodeného M. M., svedka Q. H., odborným vyjadrením znalca MUDr. Tibora Letka, obrazovým záznamom z kamerového systému, fotodokumentáciou, lekárskymi správami a ďalšími listinnými dôkazmi. Svedkovia M. a H. v priebehu celého trestného konania vypovedali zhodne. Svedok M. vypovedal, že pri policajnom zásahu voči D. T. obžalovaný vybehol z vozidla a zaútočil na neho z ľavej strany. Obžalovaný ho chytal za krk a oblečenie pod krkom, pričom ho poškriabal. Druhou rukou ho udrel do ľavého boku. Snažil sa ho ľavou rukou odsunúť. Obžalovaný ho poškriabal aj na ľavej ruke. Obžalovaný ho napadol, lebo sa snažil pomôcť svojmu synovi. Obdobne vypovedal svedok H.. Obžalovaný chytil poškodeného pod krk a udrel ho rukou do oblasti brucha. Svedok aj videl, že obžalovaný držal M. za ruku a chcel ho odtrhnúť od svojho syna D. T.. Poškodený M. už pri prvotnom ošetrení na chirurgickej ambulancii NsP v Trstenej 17.8.2016 o 01.45 hod. uviedol, že bol počas služby fyzicky napadnutý D. T.. V súlade s výpoveďami svedkov je aj odborné vyjadrenie a výpoveď znalca MUDr. Letka, z odboru zdravotníctvo a farmácia. Znalec počas priebehu celého trestného konania zotrval na závere, že nález a popis zranení poškodeného zodpovedá mechanizmu ich vzniku, ako ten uviedol vo svojej výpovedi, pričom nevylúčil i možnosť iného mechanizmu vzniku zranení. Nadriadený súd sa najmä z týchto dôvodov v celom rozsahu stotožnil s

hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, a preto na odôvodnenie v tejto časti napadnutého rozsudku odkazuje.

Obrana obžalovaného spočívala v tom, že policajtovi pri vykonávaní služobného zákroku voči jeho synovi fyzicky nebránil a nenapadol ho. Jeho verzii mali nasvedčovať svedecká výpoveď jeho syna D. T. a znalecký posudok MUDr. Petra Gémeša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu. Krajský súd po preskúmaní konštatuje, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v dostatočnej miere a podrobne odôvodnil, z akých dôvodov verzii obžalovaného neuveril a odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku aj v tejto časti v celom rozsahu stotožnil. V týchto súvislostiach je potrebné poznamenať, že výpoveď obžalovaného ohľadom niektorých skutkových okolností nezodpovedá iným vykonaným dôkazom. Obžalovaný vypovedal, že z vozidla vystúpil preto, lebo ho na to vyzval policajt (č.l. 20). Z oboznámeného kamerového záznamu (č.l. 205) je evidentné, že naopak z vozidla vystúpil bez výzvy ihneď po tom, ako sa jeho syn D. T. pokúsil utiecť policajtom. V ďalšej časti výpovede uviedol, že nevidel spadnúť ani jedného z policajtov s jeho synom na zem (č.l. 173). Zvyšní traja svedkovia z miesta činu, vrátane jeho syna - D. T., M. a H. (č.l. 171,174) vypovedali zhodne, že spadli na zem. Svedok D. T. vypovedal rozporne v priebehu trestného konania. Na hlavnom pojednávaní preto museli byť na návrh prokurátora odstraňované rozpory medzi jeho výpoveďami. V prípravnom konaní vypovedal, že k okienku auta pristúpil policajt H. a vyzval ho, aby vystúpil z auta. Vyšiel z auta a dal sa na útek. H. za ním utekal, hodil sa na neho a obidvaja spadli na zem. Až potom prišiel policajt M.. Na hlavnom pojednávaní osoby policajtov, ich pozície a konanie zamenil. Vypovedal, že ho kontroloval policajt M., ktorý mu prikázal vystúpiť z auta. Nepamätal si, kde sa nachádzal policajt H.. Dal sa na útek. M. ho dobehol, trhali sa, váľali po zemi. Následne mu aj s druhým policajtom chceli založiť putá. Rozpory vo výpovediach vysvetlil len tým, že s odstupom času si skutkové okolnosti presne nepamätal. Výpovede obžalovaného a svedka D. T. sú z vyššie uvedených dôvodov navzájom protirečivé, protikladné s ďalšími vykonanými dôkazmi a svedecká výpoveď D. T. je zjavne rozporná v priebehu trestného konania. Z týchto dôvodov sú tieto výpovede nepresvedčivé a nedôveryhodné. Svedkovia R., P. A. a I. A. prišli na miesto činu až neskôr, preto ich výpovede nevylučujú konanie obžalovaného.

Odvolacie námietky obžalovaného ohľadom procesného postupu súdu pri pribratí znalca MUDr. Letka a jeho výsluchu sú nedôvodné. Znalec bol pribratý na vypracovanie odborného vyjadrenia postupom podľa § 141 ods. 2 Tr. por. Odborné vyjadrenie vypracoval, a preto bol na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 5 Tr. por. správne vypočutý ako znalec. Odborné vyjadrenie je podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch jednou z foriem znaleckej činnosti, keďže úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie. Preto, ak je odborné vyjadrenie vyžiadané v trestnom konaní od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca. Z týchto dôvodov nie sú opodstatnené námietky obžalovaného, že by odborné vyjadrenie nemalo byť podkladom pre rozhodovanie vo veci. Za dôkaz totiž podľa § 119 ods. 2 Tr. por. môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Obhajoba mala na hlavnom pojednávaní možnosť znalca podrobne vypočuť, čo využila. V rámci výsluchu nenavrhovala konfrontovať jeho výpoveď s výpoveďou z prípravného konania. K ďalším námietkam obhajoby je potrebné uviesť, že znalec nestotožňoval osobu, ktorá spôsobila zranenia poškodenému a na hlavnom pojednávaní zodpovedal všetky kladené otázky i zo strany obhajoby. K odvolacím námietkam k fotodokumentácii je potrebné uviesť, že nebola vyhotovená bezprostredne po vzniku zranení. Znalec MUDr. Letko ako primárny podklad správne bral lekárske záznamy a k fotodokumentácii sa vyjadril.

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že obžalovaný sám 29.11.2017 navrhol predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní znalca MUDr. Letka (č.l. 120). Okresný súd preto znalca na hlavné pojednávanie 22.2.2018 aj predvolal. Znalec bol prítomný na hlavnom pojednávaní už od jeho začiatku, čo je v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého znalcovi treba umožniť, aby sa oboznámil s vykonanými dôkazmi, možno mu dovoliť, aby sa zúčastnil výsluchu obžalovaného, svedkov, alebo pri vykonávaní iných dôkazov, pričom vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Obhajca obžalovaného znalecký posudok znalca MUDr. Gémeša predložil bezprostredne pred odročením prvého hlavného pojednávania a navrhol na odročené hlavné pojednávanie predvolať tohto znalca. Znalec bol prítomný na odročenom hlavnom pojednávaní. Okresný súd nepredvolal znalca MUDr. Gémeša už na prvé hlavné pojednávanie, lebo obžalovaný jeho znalecký posudok predložil

a navrhol výsluch až pred odročením prvého hlavného pojednávania. Z týchto dôvodov sú námietky obžalovaného k procesnému postup súdu i nerovnakých podmienok znalcov neopodstatnené, lebo súd len vykonával dôkazy predkladané procesnými stranami. Naviac treba poznamenať, že znalecký posudok, ako i odborné vyjadrenie je pritom len jedným z dôkazných prostriedkov prispievajúcich k náležitému objasneniu veci (§ 119 ods. 2 Tr. por.).

Okresný súd odmietol prečítať výpoveď MUDr. Letka z prípravného konania, pretože ten bol na hlavnom pojednávaní už predtým obhajobou riadne vypočutý a v rámci jeho výsluchu obhajoba takýto procesný postup nenavrhovala. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania pred jeho vyhlásením za skončené procesné strany nemali (č.l. 206).

K obhajobou predloženému znaleckému posudku znalca MUDr. Gémeša je potrebné uviesť, že znalec v záveroch znaleckého posudku zamenil čiarové poškriabanie kože v oblasti krku a ruky poškodeného s rozsahom celej plochy začervenania okolitej kože. Ak ošetrujúci lekár a znalec MUDr. Letko uvádzali rozsah plochy začervenania, nestotožnili ho so škrabancami na koži poškodeného. Ošetrujúci lekár v ambulantnom lekárskom zázname neuvádzal plochu škrabancov, ale plochu okolitého začervenania. Znalec MUDr. Gémeš dospel pri svojom skúmaní rovnako k záveru, že nemožno určiť zraňujúci predmet v tomto špecifickom prípade. Vo všeobecnosti uviedol, že zranenia zrejme nevznikli poškriabaním, ale tento mechanizmus vzniku zranení nevylúčil. Ak sa znalec MUDr. Gémeš odvolával na fotografie zranení poškodeného, je k tomu potrebné uviesť, že obžalovaný sa konania dopustil 16.8.2016, ale fotografie boli vyhotovené až s určitým časovým odstupom. Uplynutím času, keďže išlo iba o začervenanie kože v okolí škrabancov, došlo k zmenám miesta nálezu zranení. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný mohol rukami aj napriek nižšej výške chytiť poškodeného v oblasti jeho krku.

Aj krajský súd považoval za nadbytočné doplnenie dokazovania o to, či poškodený ako oznamovateľ vystupoval aj pri podávaní iných trestných oznámení pre prečin útoku na verejného činiteľa, pretože poškodený i svedok H. vypovedal, že nevystupoval. Ak bola poškodenému vyplatená náhrada za bolestné vo výške 1.238,-Eur, táto okolnosť ešte nevylučuje, že obžalovaný sa mohol dopustiť stíhaného trestného činu. Svedok H. nevypovedal, že so svedkom M. sa rozprávali, ako má pred súdom vypovedať. Svedok M. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, že obžalovaného spoznal až po výsluchu, ale priezvisko obžalovaného zistil po príchode druhej policajnej hliadky. V trestnom konaní nebol vypočutý svedok H., i keď ho obžalovaný v odvolaní uvádza, a preto sa okresný súd ani nemohol vysporiadavať s obsahom jeho výpovede.

Nadriadený súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola jasne, bezpečne a spoľahlivo preukázaná. Po vykonaní všetkých dôkazov neexistujú pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu. Okresný súd nevychádzal pri svojom rozhodnutí iba z domnienok, ale zo skutkových okolností preukázaných vykonanými dôkazmi. Dôkazy náležite a zrozumiteľne vyhodnotil a poukázal, z akých dôvodov dospel k uznaniu viny obžalovaného.

Krajský súd sa stotožňuje aj s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Poškodený M. a H. ako policajti vykonávali služobný zákrok voči D. T.. Obžalovaný použil násilie - fyzickú silu, aby im vykonanie tohto služobného zákroku znemožnil. Konal tak v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Z rozpisu činnosti počas služby vyplýva, že policajti mali kontrolovať v danom čase a na danom území motorové vozidlá.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že pri ukladaní peňažného trestu boli porušené príslušné ustanovenia Trestného zákona a výmera náhradného trestu odňatia slobody je neúmerne prísna výmere peňažného trestu. Okresný súd obžalovanému správne uložil alternatívny peňažný trest na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 300,-Eur pri prevahe poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - vedenie riadneho života). Peňažný trest je primeraný a zodpovedá zásadám individuálnej aj generálnej prevencie trestu, pretože obžalovaný sa dopustil prečinu, nemá záznam v registroch priestupkov a trestov a konal v snahe pomôcť synovi v presvedčení, že zákrok policajtov je neprimeraný. V jeho schopnostiach a možnostiach je peňažný trest zaplatiť. Obžalovaný je poberateľom dôchodku 300,-Eur mesačne a spolumajiteľom rodinného domu. Náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, je však neprimerane prísny s ohľadom na výmeru peňažného trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby. Okresný

súd tiež nepostupoval správne, keď obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k spáchanému trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Z výpovedí obžalovaného je zrejmé, že sa k trestnej činnosti nepriznal, naopak, v celom priebehu trestného konania ju popieral. Nadriadený súd uvedenú nesprávnosť nemohol napraviť, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal. Podľa § 327 ods. 2 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Okresný súd nesprávne vo výroku o uložení peňažného trestu o treste nepoužil aj ustanovenia § 323 ods. 1 z osobitnej časti Trestného zákona upravujúce, že konanie obžalovaného je prečinom a nesprávne postupoval aj podľa 56 ods. 1 Tr. zák., lebo peňažný trest neukladal pre úmyselný trestný čin, ktorým by obžalovaný získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Krajský súd z týchto dôvodov zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 300,-Eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v miernejšej výmere 10 dní.

Obžalovaný podal odvolanie aj voči výroku o náhrade škody. Poškodený si v trestnom konaní nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatňoval, a preto okresný súd správne o náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.