Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/74/2011

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: X. Ď., predtým G., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, T., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovanému: S. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e zmier strán sporu v znení:

a) Všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v úhrnnej zostatkovej hodnote ku dňu vyporiadania vo výške 200,- eur n a d o b ú d a do výlučného vlastníctva žalovaný.

b) Všetky nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. T., obec T., okres G., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to pozemok s parc. č. XXX/3 - záhrady o výmere 195 m2, a pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, a ako stavba - dom súp. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti vo veľkosti 1/1, všetky vo všeobecnej hodnote 67.000,- eur, n a d o b ú d a do výlučného vlastníctva žalobkyňa.

c) Za účelom vzájomného finančného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovanému celkom sumu 33.000,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

d) Žalobkyňa sa z a v ä z u j e k povinnosti vyrovnať všetky záväzky, ktoré sú predmetom vymáhania v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Rychtarčíkom vedenom pod sp. zn. EX 1411/2012 v celosti aj s príslušenstvom, v predpokladanej výške ku dňu vyporiadania v sume cca 5.000,- eur.

e) Žalobkyňa sa z a v ä z u j e k povinnosti uhradiť všetky nedoplatky na odvodoch sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni, ktoré Sociálna poisťovňa eviduje na meno žalovaného, a to v celosti vrátane príslušenstva, v predpokladanej výške ku dňu vyporiadania v sume cca 1.000,- eur.

f) Každá strana znáša svoje trovy konania sama, bez povinnosti nahradiť akúkoľvek časť trov konania druhej strane.

II. Znalcovi Ing. Deziderovi Csenkymu, s miestom výkonu činnosti Pod Párovcami 1336/16, Piešťany, nárok na znalečné proti stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 15.4.2011, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 15.4.2011, žiadala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, nakoľko nedospeli k dohode o jeho vyporiadaní.

2. Strany sporu na pojednávaní dňa 6.9.2018 uzavreli zmier, podľa ktorého 1.) všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v úhrnnej zostatkovej hodnote ku dňu vyporiadania vo výške 200,- eur nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný; b) všetky nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. T., obec T., okres G., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to pozemok s parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 195 m2, a pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, a ako stavba - dom súp. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti vo veľkosti 1/1, všetky vo všeobecnej hodnote 67.000,- eur, nadobudne do výlučného vlastníctva žalobkyňa; c) za účelom vzájomného finančného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť žalovanému celkom sumu 33.000,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru; d) žalobkyňa sa zaväzuje k povinnosti vyrovnať všetky záväzky, ktoré sú predmetom vymáhania v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Rychtarčíkom vedenom pod sp. zn. EX 1411/2012 v celosti aj s príslušenstvom, v predpokladanej výške ku dňu vyporiadania v sume cca 5.000,- eur; e) žalobkyňa sa zaväzuje k povinnosti uhradiť všetky nedoplatky na odvodoch sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni, ktoré Sociálna poisťovňa eviduje na meno žalovaného, a to v celosti vrátane príslušenstva, v predpokladanej výške ku dňu vyporiadania v sume cca 1.000,- eur; f) každá strana znáša svoje trovy konania sama, bez povinnosti nahradiť akúkoľvek časť trov konania druhej strane.

3. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

4. Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

7. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

8. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

9. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

11. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva a ktorý manželia nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. Vyporiadanie BSM znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Občiansky zákonník síce neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov spojené s ich BSM, pretože tieto pohľadávky a dlhy nepatria do BSM, avšak nakoľko nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať z ust. § 853 od s 1 OZ, a vychádzať z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, v danom prípade treba primerane použiť ust. § 149 a § 150 (R 42/1972). Ide o vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle, ktoré je vyporiadaním medzi manželmi, resp. bývalými manželmi navzájom, t. j. nejde o vyporiadanie právnych vzťahov manželov, resp. bývalých manželov k tretím osobám. Tretím osobám preto zostáva zachované napríklad aj ich právo požadovať splnenie dlhu od ktorého z bývalých manželov. V rámci širšieho vyporiadania BSM sa prihliada na to, akú konkrétnu časť spoločných dlhov uhrádzal niektorý z manželov, resp. bývalých manželov zo svojho výlučného majetku, a to aj v prípade, že ich splácal po zániku BSM ešte pred jeho vyporiadaním. Súd taktiež prihliada na náklady spojené s udržiavaním spoločnej veci, vrátane dane z nehnuteľnosti, ktoré hradil niektorý z manželov zo svojho výlučného majetku za trvania BSM, príp. po zániku BSM v dobe pred vyporiadaním BSM.

12. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/388/2008-27 zo dňa 30.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2008, kedy spolu so zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. Z manželstva strán sporu pochádza t. č. už plnoletá dcéra L. G.. Žaloba na vyporiadanie BSM bola doručená súdu dňa 15.4.2011, t. j. do 3 rokov od zániku BSM, a teda žaloba bola podaná včas a dôvodne, keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM (§ 149 ods. 4 a contrario).

13. Na pojednávaní dňa 6.9.2018 strany sporu zhodne dospeli k záveru, že do masy BSM ku dňu zániku ich manželstva patria iba nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. T., pričom sa zhodli aj na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti podľa technického stavu ku dňu zániku BSM a v hodnote ku dňu vyporiadania BSM. Zhodli sa aj na tom, že do masy BSM patria aj hnuteľné veci, ktoré sú staré, opotrebované a v nízkej hodnote, celková hodnota ktorých dosahuje sumu 200,- eur. Súčasťou dohody bolo aj vyporiadanie, podľa ktorého všetky hnuteľné veci nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný a všetky nehnuteľnosti žalobkyňa s povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu 33.000,- eur. V rámci širšieho vyporiadania BSM sa žalobkyňa zaviazala k povinnostiam uhradiť za žalovaného dlhy v Sociálnej poisťovni, ako aj dlhy, ktoré sú vymáhané súdnym exekútorom JUDr. Rychtarčíkom v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1411/2012. Ďalej sa dohodli, že každá strana znáša svoje trovy konania sama, bez povinnosti nahradiť akúkoľvek časť trov konania druhej strane.

14. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

15. Podľa § 148 ods. 2 súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Nakoľko zmier uzavretý stranami sporu nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd ho podľa § 148 ods. 2 schválil, súčasťou ktorého bola aj dohoda o náhrade trov

konania, podľa ktorej každá strana si znáša svoje trovy sama, a to bez povinnosti náhrady čo len časti trov protistrane.

20. V tomto spore súd uznesením č. k. 10C/74/2011-32 zo dňa 15.5.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Na podanie znaleckého posudku súd ustanovil znalca Ing. Dezidera Cesenkyho. Stranám sporu zároveň uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, obom po 200,- eur.

21. Znalecký posudok č. 262/2015 vyhotovený Ing. Deziderom Csenkym dňa 15.10.2015 bol súdu doručený dňa 9.11.2015, avšak bez vyúčtovania znalečného. Ing. Csenky nezaslal súdu vyúčtovanie znalečného ani napriek dvom ďalším výzvam, ktoré mu boli doručené dňa 26.6.2017 a dňa 12.3.2018. Súčasťou druhej výzvy súdu bola aj doložka podľa § 157 ods. 2 CSP, podľa ktorej, ak znalec nedoručí súdu ani v dodatočnej lehote vyúčtovanie znalečného, súd bude predpokladať, že znalec si znalečné neuplatňuje, následkom čoho mu súd znalečné neprizná.

22. Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

23. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd vo všeobecnosti vo vzťahu medzi stranami sporu navzájom. Nárok na náhradu trov konania si proti stranám sporu môže uplatniť aj intervenient, aj osoba, ktorá je subjektom sporu len pre časť konania, kedy sa rozhoduje o jej trovách, napr. svedok (§ 258 ods. 1 , znalec (§ 258 ods. 2 a § 260 alebo tretia osoba, ktorej vznikli výdavky spojené s vykonaním nejakej povinnosti pri dokazovaní (§ 259 . Je však vylúčené, aby sa strana sa domáhala priznania náhrady trov konania voči tretej osobe.

25. Nakoľko súdom ustanovený znalec Ing. Csenky opakovane nepredložil súdu vyúčtovanie znalečného za podanie znaleckého posudku č. 262/2015, a to napriek poučeniu o následku nepriznania znalečného pre prípad nepredloženia vyúčtovania ani v dodatočnej lehote, súdu neostávalo nič iné, iba znalcovi nárok na znalečné proti stranám sporu nepriznať.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 2, § 357 a contrario).

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.