Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, XXX XX B., podnikajúci pod obchodným menom Alexander Kóňa, s miestom podnikania Narcisová 2961/68, 949 01 Nitra, IČO: 30 944 538, zastúpený: JUDr. Viera Šantová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 1, P. O. Box 33/A, 949 01 Nitra, proti žalovanému 1/: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX T. I. XXX, žalovanému 2/: ROB-STAV NITRA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 037, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Štefánikova 49, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987, o zaplatenie 2.572,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/86/2012-133 zo dňa 12.12.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/86/2012-133 zo dňa 12.12.2017 potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnej výške (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1, § 387 ods. 1 až 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 393 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, § 470 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáha uhradenia sumy 2.572,20 eura z faktúry č. 1003, ktorou fakturoval sumu za materiál a práce na rodinnom dome v T. I.. Tieto práce mal žalobca vykonať na rodinnom dome žalovaného 1/, čo žalobca uviedol v podaní zo dňa 27.09.2012. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca priložil faktúru a výzvu, ktoré sú adresované subjektu „ROB-STAV NITRA Chalupa Róbert“. Následne žalobca predložil doklady - výzvu subjektu „ROB-STAV NITRA - p. Chalupa“, faktúru č. 12A/2008 na subjekt „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“, rozpis materiálu, Dodací list s označením odberateľa „ROB-STAV NITRA“, faktúra č. 901 na subjekt „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“, Dodací list s označením odberateľa „ROB- STAV NITRA“, výpis z účtu zo dňa 03.03.2009, podľa ktorého spoločnosť „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“ uhradila žalobcovi sumu 800,- eur, ponukový list s označením stavby: „p. S., B. - I.“ a prepracovaný ponukový list pre stavbu: „p. S., B. - I.“, časť pracovného denníka listy č. 600303-600305, kde v dňoch 03.07.2008, 17.10.2008, 31.10.2008, 19.11.2008, 15.12.2008, 16.12.2008, 17.12.2008, 26.01.2009, sú vyznačené práce, ktoré sú označené ako „T. I.“, resp. „p. S.“ a tiež výdavkové a príjmový doklad, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“ uhradila žalobcovi spolu sumu 125.500,- Sk. Okrem

toho žalobca predložil doklad - LV č. XXX pre k. ú. T. I., z ktorého je zrejmé, že majiteľom nehnuteľnosti na danom LV je N. S.. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.05.2014 je zrejmé, že žalobca jednal s osobou p. S. v prevádzkarni spoločnosti „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“, nakoľko mal za to, že ide o splnomocnenú osobu na konanie za spoločnosť „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“, preto bolo aj dohodnuté platobné miesto „ROB-STAV NITRA, s.r.o.“. Žalobca a žalovaný boli dlhoroční obchodní partneri a žalobca jednal s p. S., avšak či p. S. prekročil rozsah svojich oprávnení, musí v konaní preukázať práve spoločnosť „ROB- STAV NITRA, s.r.o.“. Žalobca podľa vyjadrenia nemohol vedieť, že p. S. v prevádzkarni žalovaného 2/ nebol na tento úkon splnomocnený. Žalovaný podľa žalobcu spornú faktúru č. 1003 nikdy nevrátil a v dobe splatnosti ani nenamietal. Podľa žalobcu žalovaný už v minulosti žalobcovi uhradil časť sumy a nevyplatená ostala len žalovaná čiastka. Celkovo bola doposiaľ uhradená čiastka 204.300,- Sk z faktúry č. 812/A. Žalovaný 1/ v konaní namietal, že nebol v žiadnom vzťahu so žalobcom, a preto spornú faktúru č. 1003 žalobcovi vrátil. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 12.01.2015 vzniesol námietku premlčania, nakoľko návrh na vstup žalovaného 2/ bol na súde podaný dňa 21.05.2014, pričom splatnosť faktúry č. 1003 bola dňa 17.05.2010. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že v spise sú len tie dokumenty, ktoré mal žalobca k dispozícii už pri podaní žaloby, a teda aj v čase, kedy bol súdom vyzvaný na upresnenie označenia žalovaného. Vtedy sa žalobca rozhodol tak, že označil ako žalovaného fyzickú osobu - G. S.. Preto má žalobca za to, že pre neho zo žaloby neplynú žiadne povinnosti, keďže voči žalovanému 2/ bola podaná oneskorene a nárok je premlčaný. V konaní tak nebolo sporné, že došlo k vykonaniu diela, ale sporným bolo, kto si vykonanie diela objednal, pre koho bolo dielo realizované a kto mal zvyšnú cenu diela uhradiť žalobcovi.

4. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ ROB-STAV NITRA, s.r.o. došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo - dodávka materiálu a práce na rodinnom dome v T. I., a to v rozsahu vypracovanej a následne prepracovanej ponuky zhotoviteľa - žalobcu predloženej žalovanému 2/. Za žalovaného 2/ v danom prípade konal a vystupoval p. S.. V danom prípade sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, keďže šlo o uzatvorenie zmluvy medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Zmluvu o dielo je možné platne uzatvoriť aj v ústnej forme. P. S. za žalovaného 2/ vystupoval v prevádzkarni žalovaného 2/, ktorá bola zároveň aj platobným miestom a takéto konanie zaväzuje podľa súdu žalovaného 2/, teda spoločnosť ROB-STAV NITRA, s.r.o. To, že sa v danom prípade jednalo o vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, potvrdzujú aj listinné dôkazy, na ktoré žalobca správne poukazuje a ktoré v konaní predložil (faktúry č. 812/A, č. 901, príjmový a výdavkové doklady, výpis z účtu, ponukový list, prepracovaný ponukový list, dodacie listy). V tomto smere žalobca aj správne podal návrh na pristúpenie spoločnosti ROB-STAV NITRA, s.r.o. do konania. Je potrebné tu tiež uviesť, že v podaní zo dňa 12.01.2015 sám žalovaný 2/ nenamieta, že by dielo neobjednal a že by toto nebolo pre neho zrealizované. V predmetnom podaní žalovaný 2/, teda spoločnosť ROB-STAV NITRA, s.r.o., vznáša iba námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Napriek neskorším vyjadreniam žalovaného 2/, že faktúra č. 1003 im nebola doručená, že túto neevidujú a patrí inému odberateľovi, súd tieto vyjadrenia nepovažoval za dôkaz preukazujúci spornosť žalobcom uplatneného nároku. Napokon evidencia faktúry v účtovníctve je internou záležitosťou žalovaného 2/. Ak bola faktúra doručená p. S. ako osobe splnomocnenej konať za žalovaného 2/ vo veci zmluvy o dielo týkajúcej sa rodinného domu v T. I., nespôsobuje to zánik nároku žalobcu. Splnomocnenie p. S. konať za ROB-STAV NITRA, s.r.o. spoločnosť ROB-STAV NITRA, s.r.o. v konaní nespochybnila. Rovnako označenie na faktúre č. 1003, kde je k neúplnému názvu spoločnosti ROB-STAV NITRA pripísaný aj p. S., je podľa súdu len chybou na účtovnom doklade a táto chyba rovnako nespochybňuje existenciu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/. Objednanie diela žalovaným 2/, jeho vykonanie žalobcom a odovzdanie objednávateľovi sú tak podľa súdu nepochybné. Riadne vykonanie a odovzdanie diela v konaní nie je ani sporné, a teda za také vykonanie a odovzdanie diela patrila žalobcovi dohodnutá cena, ktorú bol povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný 2/, teda spoločnosť ROB-STAV NITRA, s.r.o.

5. Žalovaný 2/ však v konaní uplatnil námietku premlčania žalobného nároku z faktúry č. 1003. Súd sa s takto uplatnenou námietkou premlčania musel zaoberať a dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať nárok na úhradu žalobného nároku z dôvodu jeho premlčania. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ je obchodnoprávny a vzťahuje sa naň premlčacia doba 4 roky. Splatnosť faktúry č. 1003 je dňa 17.05.2010. V danom prípade sa jedná o právo vymáhateľné na súde, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, teda v danom prípade sa právo mohlo prvýkrát na súde uplatniť dňa 18.05.2010, kedy sa žalovaný 2/ dostal do omeškania. Štvorročná premlčacia doba tak trvala do 18.05.2014. Návrh na pristúpenie žalovaného 2/ ako osoby povinnej plniť zo zmluvy o dielo, bol podaný osobne na Okresnom súde Nitra dňa 21.05.2014. Teda žaloba

voči žalovanému 2/ smerovala najskôr odo dňa 21.05.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. V danom prípade preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným 2/ je dôvodná, keďže 4 - ročná lehota na uplatnenie nároku začala plynúť dňa 18.05.2010 a uplynula dňa 18.05.2014, ktorý deň pripadol na nedeľu (deň pracovného pokoja), teda lehota sa predlžuje na nasledujúci pracovný deň, t. j. na pondelok dňa 19.05.2014. S ohľadom na uvedené by žaloba voči žalovanému 2/ bola podaná včas, ak by bol návrh na jeho vstup do konania podaný/ doručený súdu dňa 19.05.2014. Pretože však návrh na vstup žalovaného 2/ do konania bol na Okresnom súde Nitra osobne podaný dňa 21.05.2014, t. j. dva dni po uplynutí premlčacej doby, nebola žaloba voči žalovanému 2/ podaná včas. Keďže sa spoločnosť ROB-STAV NITRA, s.r.o. dovolala premlčania, nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať. Z dôvodu úspešne uplatnenej námietky premlčania nie je možné konanie žalovaného 2/ kvalifikovať už ako bezdôvodné obohatenie.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, z ktorého súd ustálil, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a žalovaným 2/. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistoval záväzok zo zmluvy o dielo, z ktorej nárok si žalobca v tomto spore uplatňuje. Teda žalovaný 1/ G. S. nebol povinný plniť z predmetnej zmluvy a žalobca voči nemu nemohol úspešne uplatniť svoj nárok. Žalovaný 1/ bol osobou, ktorá konala za žalovaného 2/, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj žalobca. Spoločnosť ROB- STAV NITRA, s.r.o. ako žalovaný 2/ nerozporovala, že by p. S. nebol oprávnený konať za žalovaného 2/. Táto skutočnosť teda nebola sporná. Avšak žalovaný 1/ G. S. ako osoba oprávnená konať za žalovaného 2/ ROB-STAV NITRA, s.r.o. nemôže byť zaviazaný na plnenie, na ktoré bola povinná spoločnosť ROB- STAV NITRA, s.r.o., keďže konanie osoby v prevádzkarni žalovaného 2/ mohlo v danom prípade zaviazať len žalovaného 2/. Sám žalobca potvrdil, že p. S. konal v mene spoločnosti ROB-STAV NITRA, s.r.o. pravidelne a nielen so žalobcom. Z uvedeného dôvodu nemohol súd vyhovieť žalobe žalobcu ani vo vzťahu k žalovanému 1/ G. S..

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, keďže je nepochybné, že žalovaný 2/ úspešne uplatnil námietku premlčania v súlade s § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď právo na plnenie povinnosti síce nezaniklo, avšak súd ho pre vznesenú námietku premlčania nemohol priznať. Vykonanými dôkazmi sa v konaní nepreukázalo platné dohodnutie inej lehoty splatnosti ako tej, ktorá je uvedená vo faktúre č. 1003. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd žalobu musel zamietnuť ako nedôvodnú, keďže medzi žalobcom a žalovaným 1/ nevznikol vzťah, z ktorého nárok si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ teda neexistuje platný záväzok zo zmluvy o dielo na rodinnom dome v T. I., a preto nie je možné na plnenie z tejto zmluvy zaviazať ani žalovaného 1/. Ako už bolo uvedené, na plnenie z tejto zmluvy bol povinný žalovaný 2/, avšak ten sa úspešne dovolal premlčania žalobného nároku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď určil, že úspech žalovaných 1/ a 2/ v konaní je 100%.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

9. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodu, že (i) súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva - došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (ii) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (iii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a (iv) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca k časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie uviedol z akých dôvodov dňa 12.12.2017 vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu i žalovaného 1/ a 2/ v odvolaní uviedol, že žalobca (konajúc prostredníctvom právneho zástupcu) e-mailom dňa 07.12.2017 oznámil, že potvrdzuje termín pojednávania na deň 19.12.2017 o 9.30 hod. Nasledujúci deň súd prvej inštancie oznámil žalobcovi, že v danej veci sú vytýčené 3 termíny pojednávaní (na dni 12.12.2017, 15.12.2017 a 19.12.2017) a nejedná sa o termíny na výber. Vzhľadom na to, že toto nie je bežná prax súdov má žalobca za to, že súd prvej inštancie oznámil neskoro žalobcovi, že sa jedná o 3 termíny pojednávania a nie termíny na výber. Vo vzťahu k pojednávaniu uskutočnenému dňa 12.12.2017 nebola zachovaná 5- dňová lehota na oznámenie jeho termínu. Dňa 12.12.2017 pritom žalobca v ranných hodinách oznámil súdu, že na pojednávanie sa nedostaví z dôvodu kolízie s iným procesným úkonom, čo oznámil už dňa 07.12.2017.

11. K meritórnej stránke predmetu konania žalobca v odvolaní uviedol, že žalobca sa so žalovaným 1/ aj 2/ telefonicky kontaktoval, pričom žalovaný 1/ prisľúbil pohľadávku uhradiť. Neskôr sa žalobca už telefonicky so žalovanými neskontaktoval, nakoľko na jeho telefonáty nereagovali. Žalobca chcel na pojednávaní navrhnúť ďalšie dokazovanie výsluchom svedkyne T.. P. - účtovníčky žalobcu, ktorá bola prítomná pri jednotlivých rokovaniach v prevádzke žalovaného 2/ a ktorá vystavovala všetky účtovné doklady aj pre žalovaného 1/. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že tento dôkaz pre nadbytočnosť nevykonal. Žalovaný 1/ žiadal vystaviť faktúru č. 1003 vopred, aby mohol požiadať o vrátenie DPH z fakturovanej sumy faktúry č. 1003 prostredníctvom Daňového úradu. Žalobca má vedomosť o tom, že DPH Daňový úrad žalovanému 1/ vyplatil a žalobca chcel požiadať súd o zabezpečenie tohto dôkazu, teda, že DPH bolo prostredníctvom Daňového úradu žalovanému 1/ vrátené. Žalovaný 1/ naviac so žalobcom dohodol práce naviac, pričom ide o veci, ktoré sa nenachádzajú v zozname ponukového listu. Súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci a znemožnil mu účasť na spravodlivom procese.

12. Žalobca sa odvolaním v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku tak, že uloží povinnosť žalovanému 1/ a 2/ zaplatiť sumu 2.572,20 eura s príslušenstvom a v II. výroku tak, že uloží povinnosť žalovanému 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v I. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svoje procesné právo vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného nevyužili.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 , a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto je potrebné potvrdiť ho.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 17.08.2012 na Okresnom súde Nitra ako súde prvej inštancie domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil povinnosť subjektu označenému v žalobe ako „ROB - STAV NITRA, Chalupa Róbert, so sídlom Malý Lapáš, IČO: 36 561 037“ zaplatiť 2.572,20 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobou uplatňovaný nárok žalobca odôvodnil tým, že pre subjekt, ktorý označil ako žalovaného, vykonal ako zhotoviteľ práce na jeho rodinnom dome na základe objednávky a ponukového listu žalobcu. Dodaný materiál a vykonané práce boli fakturované faktúrou č. 1003 zo dňa 03.05.2010, splatnou dňa 17.05.2010 na sumu vo výške 2.572,20 eura. Subjekt označený ako žalovaný túto faktúru žalobcovi neuhradil a ani ju nenamietal. Subjekt označený ako žalovaný iba telefonicky žalobcovi oznámil, že nemá finančné prostriedky a že ju z tohto dôvodu uhradí neskôr. Na základe výzvy súdu prvej inštancie na odstránenie vád v časti označenia žalovaného žalobca upravil žalobu tak, že ako žalovaný subjekt označil G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. I. XXX. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 20Cb/86/2012-18 zo dňa 24.01.2013, proti ktorému žalovaný 1/ podal odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Dňa 21.05.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, súčasťou ktorého bol aj návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania, a to na strane žalovaného. Týmto návrhom žalobca žiadal, aby súd ako žalovaného 2/ pripustil do konania subjekt: ROB - STAV NITRA, s.r.o. so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 36 561 037. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením č. k. 20Cb/86/2012-81 zo dňa 08.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/11/2016-91 zo dňa 27.10.2016 tak, že návrhu vyhovel a pripustil, aby do konania vstúpil žalobcom navrhovaný subjekt ako žalovaný 2/. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2017.

16. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 03.11.2017 a následne na deň 30.11.2017, ktoré obe boli na žiadosť žalovaného 1/ a 2/ (konajúc prostredníctvom právneho zástupcu) odročené. Pri odročení pojednávania, vytýčeného na deň 30.11.2017, súd prvej inštancie vytýčil naraz tri termíny pojednávania, a to na dni 12., 15. a 19.12.2017. Právna zástupkyňa žalobcu si predvolanie prevzala dňa 07.12.2017 a právny zástupca žalovaného 1/

a 2/ dňa 04.12.2017. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 07.12.2017 oznámila e-mailom o 19.10 hod., že potvrdzuje termín pojednávania na deň 19.12.2017 o 9.30 hod. Dňa 08.12.2017 o 08:52 hod. oznámil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu, že naraz vytýčil tri termíny pojednávania a nedal na výber žalobcovi, ktorý z navrhnutých termínov mu vyhovuje. Súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu súčasne oznámil, že takto postupoval z dôvodu, ak by na pojednávaní dňa 12.12.2017 vyvstala potreba odročovať pojednávanie. Následne právna zástupkyňa žalobcu na oznámenie súdu prvej inštancie reagovala e-mailom dňa 12.12.2017 o 08.08 hod., v ktorom oznámila súdu prvej inštancie, že sa na pojednávanie nemôže dostaviť.

17. Súd prvej inštancie vec napokon prejednal na pojednávaní dňa 12.12.2017 o 10.30 hod., nakoľko právna zástupkyňa žalobcu nežiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 12.12.2017 o 10.30 hod. (v e-maili zo dňa 12.12.2017 len uviedla, že sa nemôže dostaviť) a právny zástupca žalovaného 1/ a 2/ síce žiadal odročiť pojednávanie, súd prvej inštancie však jeho žiadosť neakceptoval, o čom súd prvej inštancie právneho zástupcu žalovaného 1/ a 2/ informoval. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.12.2017 o 10.30 hod. dospel k záveru, že sú splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti žalobcu i žalovaného 1/ a 2/. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

18. Podľa § 470 ods. 1 a 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

23. Podľa § 178 ods. 1 ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

24. Podľa § 178 ods. 2 predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

25. Podľa § 180 po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

26. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

27. Podľa § 183 ods. 2 od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

28. Podľa § 183 ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

29. Podľa § 183 ods. 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

30. Podľa § 184 ods. 1 súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

31. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

32. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 3 ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, avšak to len za predpokladu, že sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku už súd prvej inštancie. Za podstatné vyjadrenie, resp. podstatný argument je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre sporovú stranu.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil existenciu žiadnych podstatných argumentov sporových strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal.

34. Povinnosťou odvolacieho súdu je ďalej podľa § 387 ods. 3 vysporiadať sa s v odôvodnení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, teda takými, ktoré majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a ktoré sú v prípade ich preukázania, samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami spôsobilé privodiť odvolateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 387 ods. 2 ďalej oprávňuje odvolací súd, aby aj v prípade, ak použije skrátené odôvodnenie rozsudku (podľa § 387 ods. 2 , mohol na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť aj ďalšie dôvody.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa - žalobcu uvedenými v odvolaní a doplnenia napadnutého rozhodnutia na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

36. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalobcu o tom, že uskutočnením pojednávania dňa 12.12.2017 v neprítomnosti žalobcu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Ak by totiž odvolací súd dospel k záveru, že dňa 12.12.2017 prejednal vec súd prvej inštancie v neprítomnosti žalobcu napriek tomu, že na prejednanie veci v jeho neprítomnosti neboli splnené zákonné podmienky, malo by toto konanie súdu v rozpore s kogentnými procesnými normami za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok ani nie je možné napraviť v odvolacom konaní (vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania), a preto za týchto okolností by boli bez ďalšieho splnené dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Odvolací súd (odkazujúc na zistenia uvedené v bode 16. a 17. tohto odôvodnenia) konštatuje, že z predvolania na pojednávanie, v ktorých sú uvedené termíny 12.12.2017 10.30 hod., 15.12.2017 o 11.30 hod. a 19.12.2017 o 9.30 hod. nie je v žiadnom prípade možné vyvodiť, že týmto úkonom súd prvej inštancie dáva na výber sporovým stranám (konajúcim prostredníctvom svojich právnych zástupcov)

termín pojednávania z uvedených troch termínov. Je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že sa s takýmto postupom súdu nestretol alebo že aj právny zástupca žalovaných pochopil oznámenie o termíne pojednávania tak, že z uvedených troch termínov si má jeden vybrať.

38. Práve naopak, odvolací súd výslovne na tomto mieste vyzdvihuje konanie súdu prvej inštancie, ktorý, vzhľadom na pomerne dlhý čas od začatia konania a opakované odročovanie pojednávaní v záujme hospodárnosti konania v rámci prípravy pojednávania jedným procesným úkonom stanovil naraz tri termíny pojednávania vo veľmi krátkej časovej nadväznosti, a to za účelom čo najrýchlejšieho skončenia konania.

39. Pri nariadení pojednávania je totiž súd povinný zvážiť, po akú dlhú dobu bude pojednávanie trvať. Pojednávanie konajúci sudca musí nariadiť na takú dobu, aby pri ňom mohli byť vykonané všetky potrebné dôkazy a ďalšie úkony nutné k úplnému a riadnemu prejednaniu veci samej. Ak sa to v okolnostiach prejednávanej veci javí ako dôvodné, možno pojednávanie jedným procesným úkonom súdu nariadiť nielen na dobu niekoľkých hodín, na celý deň ale aj na viacero pojednávacích dní (či už po sebe idúcich alebo v pomerne krátkej časovej nadväznosti, ktorá vyplýva z organizačných možností súdu - voľné pojednávacie miestnosti a pod.). Len takéto prejednanie veci totiž umožňuje súdu vykonať sústredene všetky potrebné dôkazy, náležite reagovať na priebežné výsledky dokazovania, konfrontovať jednotlivé dôkazy medzi sebou alebo so skutkovými tvrdeniami sporových strán a vykonať prípadne ďalšie úkony vedúce k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. To, na akú dlhú dobu súd nariadi pojednávanie (resp. či naraz nariadi pojednávanie na niekoľko pojednávacích dní) závisí výlučne na úvahe súdu, ktorá však nie je svojvoľná, ale musí vyplývať napr. zo skutkovej zložitosti veci, množstva dôkazov, ktoré budú alebo sa majú vykonať, už uplynutú dĺžku súdneho konania, správanie sporových strán a ich zástupcov (napr. predchádzajúce opakované žiadosti o odročenie pojednávania) a pod.

40. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie pri nariadení pojednávania, ktoré jedným procesným úkonom vytýčil na tri pojednávacie dni nezistil žiadne procesné pochybenie, a to najmä s prihliadnutím na predchádzajúce odročovanie pojednávaní, resp. rušenie vytýčených termínov z dôvodov na strane sporových strán a ich zástupcov ako aj už uplynutú dĺžku súdneho konania, keď konanie bolo začaté ešte dňa 17.08.2012 (viac ako 5 rokov pred pojednávaním konanom dňa 12.12.2017).

41. K odvolacej námietke o nezachovaní minimálnej päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania žalobcom, nakoľko predvolanie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 07.12.2017 (žalobca síce v odvolaní uvádza, že až dňa 08.12.2017 sa dozvedel o termíne pojednávania, no toto jeho tvrdenie je v rozpore s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, z ktorých vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 07.12.2017, v ktorý deň samotný právny zástupca žalobcu na skutočnosti uvedené v predvolaní reagoval aj e-mailom adresovaným vo veci konajúcej sudkyni), odvolací súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná.

42. Z citovaného ustanovenia § 178 ods. 2 je zrejmá povinnosť súdu doručiť strane alebo jej zástupcovi predvolanie na pojednávanie tak, aby mala dostatok času na prípravu, pričom Civilný sporový poriadok výslovne ustanovuje, že dostatočný čas na prípravu pojednávania je spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie a konať a nie vždy najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na čl. 3 ods. 2 vetu prvú CSP, podľa ktorej sa výklad jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku nemôže protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Z gramatického výkladu ustanovenia § 178 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitnosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude lehota dlhšia, ale aj lehota kratšia ako päť dní. Lehota na prípravu pojednávania je totiž poriadkovou lehotou, ktorej nedodržanie nie je vadou konania, pokiaľ s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a pomery sporových strán k príprave postačí kratšia lehota.

43. V prejednávanej veci boli pred pojednávaním vytýčeným na tri decembrové termíny opakovane odročené už dve vytýčené pojednávania, ktoré sa pôvodne mali uskutočniť 03.11.2017, následne 30.11.2017 a ktoré boli odročené vždy v deň, ktorý predchádzal dňu, na ktorý bolo nariadené pojednávanie (v dôsledku akceptovaného návrhu právneho zástupcu žalovaných). Rovnako bola počas

konania žalovaným 2/ vznesená námietka premlčania. Vytýčené termíny pojednávania na mesiac december 2017 súd odoslal právnemu zástupcovi žalobcu i žalovaného 1/ a 2/. Právny zástupca žalovaného 1/ a 2/ si toto predvolanie prevzal dňa 04.12.2017, no právna zástupkyňa žalobcu až dňa 07.12.2017 (hoci objektívne tak mohla urobiť už dňa 05.12.2017, v ktorý podľa doručenky predvolania, ktorá má povahu verejnej listiny s prezumpciou správnosti údajov na nej uvedených, prebehol neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie). Za tejto procesnej situácie odvolací súd nemá za to, že by nebola pred pojednávaním vytýčeným na 12.12.2017 postačujúca príprava na pojednávanie v rozsahu 4 dní (pričom prvým dňom na prípravu bol deň 08.12.2017, posledný dňom deň 11.12.2017, nakoľko deň doručenia predvolania právnej zástupkyni žalobcu do tejto lehoty odvolací súd nezapočítal).

44. Odvolací súd z odvolania žalobcu a ani zvyšku obsahu spisu nezistil, že by právna zástupkyňa žalobcu podala návrh na odročenie pojednávania nariadeného na 12.12.2017. Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval ani jej e-mail adresovaný konajúcej sudkyni zo dňa 12.12.2017 08.08 hod., ktorého obsah nemožno vyložiť nijak inak ako oznámenie o neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 12.12.2017 10.30 hod. Právna zástupkyňa žalobcu sa v tomto podaní z neprítomnosti na pojednávaní ani neospravedlnila z neúčasti a ani nenavrhla pojednávanie vytýčené na 12.12.2017 10.30 hod. odročiť. Zo samotnej skutočnosti, že právna zástupkyňa žalobcu súdu prvej inštancie oznámila dôvod neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 12.12.2017 nemožno implicitne vyvodiť aj jej návrh na odročenie tohto pojednávania. Naviac, právna zástupkyňa žalobcu sa odvoláva na skutočnosť, že pojednávania vytýčeného na 12.12.2017 sa nemohla zúčastniť z dôvodu kolízie s procesným úkonom - štúdiom spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, ktorý ma dohodnutý od 30.11.2017. Túto skutočnosť však právna zástupkyňa žalobcu jednak nijakým vierohodným spôsobom neosvedčila a naviac zo samotného tvrdenia, že tento termín má dohodnutý od 30.11.2017 vyplýva, že táto skutočnosť nenastala krátko pred pojednávaním. O tejto kolízii právna zástupkyňa žalobcu vedela už v čase doručenia predvolania na tri termíny pojednávania v tejto veci vytýčené od 12.12.2017 do 19.12.2017, no napriek tomu ich včas neoznámila. Rovnako v žiadnom e-mailovom podaní z obdobia od 07.12.2017 do 12.12.2017 neuviedla, že by jej klient - žalobca odôvodnene trval na jej osobnom zastúpení v tomto konaní a o to viac odôvodnenosť ani nijakým spôsobom nepreukázala. V prejednávanej veci teda neboli splnené na strane žalobcu žiadne podmienky na odročenie pojednávania nariadeného na 12.12.2017 10.30 hod.

45. Z už uvedených dôvodov súd prvej inštancie na pojednávaní uskutočnenom dňa 12.12.2017 správne rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční, a to podľa § 180 okrem iného aj v neprítomnnosti žalobcu.

46. Z hľadiska hmotnoprávneho žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v konaní je veľmi dôležitou skutočnosťou, či žalovaný 1/ faktúru č. 1003 žalobcovi vrátil (nakoľko žalobcovi sa podľa jeho tvrdenia nevrátila) a za týmto účelom chcel, aby žalovaný 1/ v konaní svoje skutkové tvrdenie o vrátení faktúry preukázal. Ďalej sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu

- výsluchu svedkyne N.. T. P., účtovníčky žalobcu, ktorá bola prítomná pri jednotlivých rokovaniach v prevádzke žalovaného 2/ a vystavovala účtovné doklady i pre žalovaného 1/. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že žalovaný 1/ dohodol so žalobcom vykonanie naviac prác, ktoré neboli súčasťou ponukového listu.

47. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rovnako ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, samotné zaslanie faktúry č. 1003 žalobcom žalovanému 1/ a rovnako ani jej prípadné vrátenie nepreukazuje existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Skutočnosť, či žalovaný 1/ faktúru č. 1003 žalobcovi vrátil alebo nie je preto právne bezvýznamná a preto nie je ani hospodárne v konaní ju dokazovať. Čo sa týka výpovede N.. T. P., ktorú súd prvej inštancie odmietol vykonať z dôvodu nadbytočnosti odvolací súd, nad rámec stotožnenia sa s dôvodom odmietnutia vykonania tohto dôkazu, ktorý uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, dodáva, že samotný žalobca v odvolaní uviedol, že táto sa zúčastnila rokovaní uskutočnených v prevádzke žalovaného 2/. Ani uvedené teda nenasvedčuje existencii záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovaným 1/, ale len existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/. Naviac, súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie, z ktorého vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobcu nepochybne vyplynula iba existencia záväzkovo-právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 2/. Odvolací súd sa preto stotožňuje s tým, že vykonanie výsluchu uvedenej svedkyne bolo za tejto procesnej situácie nadbytočné. Ani tvrdenie o tom, že žalovaný 1/ dohadoval so žalobcom dojednanie naviac prác nepreukazuje nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie,

obzvlášť keď bolo dostatočne a z mnohých listinných dôkazov zistené, že žalovaný 1/ konal vo veci daného diela nie za seba, ale za žalovaného 2/. Na uvedených skutkových zisteniach, relevantných pre prejednávanú vec, nie je spôsobilá nič zmeniť skutočnosť, či žalovaný 1/ žiadal vystaviť faktúru č. 1003 vopred a či požiadal o vrátenie DPH z fakturovanej sumy, nakoľko táto faktúra, ako z jej obsahu vyplýva, bola vystavená na subjekt žalovaného 2/, hoci žalobca k označeniu žalovaného 2/ pripojil aj meno a priezvisko osoby (žalovaného 1/), ktorá v danej veci ako poverená osoba konala za žalovaného 2/. Ani tieto skutočnosti teda nemajú vplyv na obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ a vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku nepreukazujú existenciu právneho základu pre jeho uplatnenie voči žalovanému 1/, ale opätovne len voči žalovanému 2/.

48. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a právne posúdenie uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.

49. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z už uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.