Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-1-2018.pdf
PDF · 229.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobkyne W. Š., I.. X.X.XXXX, Z. N. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenia finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť 1.995,97 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.10.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 27.2.2012, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2012, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 7.2.2013, j e n e p l a t n á. Zároveň žiadala súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.995,97 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ, má právny záujem na určení neplatnosti uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere so žalovaným. Ako žalobca poukazujem, že moje nároky sú odôvodnené v súlade s cieľom Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa (pozri ďalej), ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Naliehavý právny záujem oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. lMCdo/l/2009. Ako spotrebiteľ so žalovaným uzavrela zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru: 1/ Číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 na úver 1.500,- Eur, pričom mi bola reálne poskytnutá poukázaná na účet (výpis z účtu v prílohe) suma 1.132,51 Eur . Z úveru bolo k dnešnému dňu uhradené celkom 27 splátok po 77,05 Eur teda celkom suma 2.080,35 Eur (výpisy v prílohe). Uver bol dojednaný na dobu 48 mesiacov s mesačnou splátkou 77,05 Eur s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. A RPMN úveru 66,31 %. Odplata za poskytnutie služby - odkladu splátok ktorá bola odpočítaná pred poskytnutím úveru predstavovala sumu 367,49 Eur. Podmienku poskytnutia úveru bolo uzavretie Rozhodcovskej zmluvy Č.: XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 2/ Číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2012 na úver 1.500 Eur, pričom mi bola reálne poskytnutá - poukázaná na účet (výpis z účtu v prílohe) suma 1.132,51 Eur .
Z úveru bolo k dnešnému dňu uhradené celkom 27 splátok po 77,05 Eur teda celkom suma 2080,35 Eur (výpisy v prílohe). Uver bol dojednaný na dobu 48 mesiacov s mesačnou splátkou 77,05 Eur s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. A RPMN úveru 67,61 %. Odplata za poskytnutie služby - odkladu splátok ktorá bola odpočítaná pred poskytnutím úveru predstavovala sumu 367,49 Eur. Podmienku poskytnutia úveru bolo uzavretie Rozhodcovskej zmluvy č.: XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2012 3/ Číslo zmluvy 8XXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013 na úver 1.500 Eur, pričom mi bola reálne poskytnutá - poukázaná na účet (výpis z účtu v prílohe) suma 1.132,51 Eur. Z úveru bolo k dnešnému dňu uhradené celkom 16 splátok po 77,05 Eur teda celkom suma 1.232,80 Eur ( výpisy v prílohe). Uver bol dojednaný na dobu 48 mesiacov s mesačnou splátkou 77,05 Eur s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, a RPMN úveru 68,18 %. Odplata za poskytnutie služby - odkladu splátok ktorá bola odpočítaná pred poskytnutím úveru predstavovala sumu 367,49 Eur. Podmienku poskytnutia úveru bolo uzavretie Rozhodcovskej zmluvy č.: XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013. V zmluvách o revolvingovom úvere, ktoré sú predmetom tejto žaloby sú dojednané a následne v oznámeniach o schválení úveru potvrdené ročné úrokové sadzby úveru vo výške 70,01 %. Podľa internetového výpisu NBS, priemerné úrokové miery spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1-5 rokov sa pohybovali v čase poskytnutia jednotlivých úverov nasledovne: vo februári 2012 t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1-5 rokov od 11,95% do 13,11%. Zmluvná úroková miera 70,01 % bola teda prekročená viac ako 5 násobne ( 5,86 až 5,34 krát.). V marci 2012 t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere Č. XXXXXXXXXX zo dna 6.3.2012 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1-5 rokov 11,76 % do 13,14%. Zmluvná úroková miera 70,01 % bola teda prekročená viac ako 5 násobne ( 5,95 až 5,32 krát.). Vo februári 2013 t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1-5 rokov od 10,73 % do 13 %. Zmluvná úroková miera 70,01 % bola teda prekročená viac ako 6 násobne ( 6,52 až 5,38 krát.). V prípade predmetných spotrebiteľských zmlúv sa jedná o viac ako 5 - 6,5 násobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby poskytovanej peňažnými ústavmi v čase uzatvárania predmetných zmlúv v obdobných spotrebiteľských úveroch. Takéto konanie je nesporne v rozpore s dobrými mravmi; podporne poukázali aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011. Uviedla i to, že pri spisovaní žiadosti/ zmluvy jej bolo ihneď oznámené, že jednou z podmienok schválenia úverov je pristúpenie na Dohodu o poskytnutí služby ( čl.8. zmluvných podmienok). Pričom odplata za túto službu bude odpočítaná automaticky zo sumy poskytnutého úveru. Nepristúpenie na túto dohodu by jednoznačne znamenalo neposkytnutie úveru. V súvislosti s uvedeným poukázala na smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z ktorej v zmysle článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou Štandardnou zmluvou. Žalovaný dohodu o poskytnutí služby t.j. čl. 8. Úverovej zmluvy zahrnul do vopred predtlačeného formulára úverovej zmluvy a to že sa jedná o vopred pripravený a predtlačený formulár sám žalovaný poukazuje aj v bode 2.1 Zmluvných dojednaní o ... čo sú v skutočnosti všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Aj na tomto základe táto kvázi dohoda o službe, hoci je to v skutočnosti podmienka uzatvorenia zmluvy, s poukázaním na uvedenú smernicu ako aj na spôsob akým spotrebiteľ na takúto dohodu pristupuje javí známky nekalosti a konania contra bono mores. V neposlednom rade povinnosť pristúpenia na túto dohodu evokuje už aj samotná skutočnosť, že v čl. 8 je dojednané pristúpenie na túto službu vopred aj pre prípadný revolving ( ktorý vôbec nemusí byť realizovaný). Jednak keby mal spotrebiteľ dobrovoľnosť v tomto vzťahu, tak prečo na ňu musí pristupovať ešte pred poskytnutím revolvingu a teda mu nie je daná ani možnosť voľby a rozhodnutia sa do času keď mu bude revolving poskytnutý, ale pristupuje na dohodu a to automaticky na niečo Čo ešte jednak nenastalo a ani nastať nemusí. Taktiež je otázkou ako by sa žalovaný správal, keby spotrebiteľovi automaticky poskytol revolving. Keď by mu zaslal finančné, prostriedky na účet, a čiastka revolvingu by bola znížená o odmenu podľa Čl.8 a keby potom následne spotrebiteľ revolving stornoval. Koľko by musel spotrebiteľ vracať žalovanému, predpokladám, že by musel vracať celú čiastku vrátane odplaty. Takýto prípad nie je vôbec v obchodných podmienkach „ošetrený“. No a ako by to riešil rozhodcovský súd, keďže žalovaný si vyhradil ako ďalšiu podmienku poskytnutia úveru uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. V konečnom dôsledku v slušnej spoločnosti a medzi korektnými Veriteľmi, ktorí voči spotrebiteľom postupujú s náležitou odbornou starostlivosťou je neprípustné, aby si Veriteľ pri podpise zmluvy ponechával za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok maximálne troch splátok
úveru odplatu predstavujúci 1,59 násobok súčtu sumy týchto troch splátok. Ide naviac o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ už pri poskytovaní úveru predpokladá neschopnosť splácať úver/ revolving dlžníkom. Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte (§ 3 OZ). Nie je vylúčené, že je to vlastne Žalovaný, ktorý zakladá predpoklad porušenia povinností spotrebiteľa, keďže ho ukracuje O plnenie, pričom toto nie je nijako zohľadnené v splátkach (splátky sú také, ako keby spotrebiteľ dostal plnú výšku úveru). Uvedená zmluvná podmienka potvrdzuje praktiky nebankovej spoločnosti, ktorá sa chce dostať čo najskôr k finančným prostriedkom spotrebiteľom a tieto započítať už pri poskytnutí úveru. Žalovaný formou zmluvnej odmeny za nejakú službu zakrýva skrytý úrok, pritom spotrebiteľovi vnucuje revolving, ktorý si reálne ani nevyžiadal. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 8.1 ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“). Vychádzajúc zo skutočnosti, že jednoznačnou podmienkou poskytnutia predmetných úverov bolo pristúpenie na čl. 8 t.j. dohodu o poskytnutí služby - možnosti odkladu troch splátok za odplatu, je odplata za túto službu nákladom, resp. poplatkom, ktorý v zmysle zákona má byť zahrnutý do RPMN. Vo všetkých troch predmetných zmluvách je uvedená rovnaká výška RPMN a to 70,01 % avšak po započítaní odplaty za službu podľa čl 8. teda sumy 367,49 Eur splatnej okamžite teda odpočítanej pred fyzickým poskytnutím úveru výška RPMN je 112,13 %. Pokiaľ teda odplata za službu podľa ČI.8 ako podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola započítaná do výpočtu RPMN Vo všetkých troch predmetných zmluvách bola nesprávne uvedená RPMN a teda úvery sa podľa ust § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov. Z neprijateľných podmienok považuje za potrebné poukázať na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú si žalovaný voči nej aj reálne uplatnil. Zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Toto ustanovenie vytvára jednoznačnú nadvládu žalovaného nad spotrebiteľom a túto nadvládu v konkrétnych zmluvách žalovaný voči mne aj využil resp. zneužil. Ako je preukázané aj samotnými výpismi z úhrad splátok jednotlivých zmlúv, ktoré tvoria prílohu tejto žaloby, žalovaný si u môjho zamestnávateľa uplatnil neprijateľnú podmienku dohodu o zrážkach zo mzdy pri jednotlivých zmluvách nasledovne: pri Zmluve č. XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od augusta 2013, pri Zmluve č. XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od februára 2013a pri zmluve č. XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od septembra 2013. Tieto zrážky si uplatňoval až do doby, kedy som bola nestrannou osobou z prostredia spotrebiteľskej obce informovaná o neprijateľnosti takýchto zrážok a zamestnávateľovi som zaslala písomnú žiadosť o ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy v prospech spoločnosti Proft Credit Slovakia s.r.o., na základe ktorej zamestnávateľ zrážky vykonávať ukončil poslednou zrážkou v mesiaci september 2014. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je určenie podmienky získania úveru a to pristúpenie na Rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovské zmluvy nútia spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá Veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou, nakoľko fakticky znemožňuje uplatnenie práva spotrebiteľa na súde - v 99 % prípadov bude žalovať spotrebiteľa dodávateľ a ten si vyberie rozhodcovský súd v jeho sídle . Tým je naplnená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach | prospech spotrebiteľa - spotrebiteľ je fakticky zbavený súdnej ochrany. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je podmienkou reálna ujma, ale postačuje aby protiprávne konanie porušiteľa bolo spôsobilé ujmu privodiť. V jej prípade však došlo, ako tvrdí, aj k reálnej ujme a to už pri uzavretí zmlúv, keď si žalovaný ako podmienku stanovil pristúpenie na čl.8 - dohodu o odklade splátok, za ktorú si zinkasoval odplatu predstavujúcu 1,59 násobok sumy teoreticky odložených splátok následne realizáciou zrážok zo mzdy teda uplatňovaním si neprijateľnej podmienky - dohody o zrážkach zo mzdy zinkasoval pri jednotlivých zmluvách sumy:
- pri Zmluve č, XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od augusta 2013 do septembra 2014 teda 14 zrážok po 77,05 Eur celkom sumu 1 078,70 Eur.
- pri Zmluve č. XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od februára 2013 do septembra 2014 teda 20 zrážok po 77,05 Eur celkom sumu 1 541,00 Eur.
- pri zmluve č. XXXXXXXXXX si uplatnil zrážku zo mzdy vo výške 77,05 € od septembra 2013 do septembra 2014 teda 12 zrážok po 77,05 Eur celkom sumu 924,60 Eur. Žalovaný si celkom uplatňovaním si neprijateľných podmienok - zrážkami zo mzdy pri všetkých troch zmluvách zinkasoval celkom sumu: 3.544,30 Eur. V súvislosti s uplatňovanými zrážkami poukazuje na skutočnosť, že v čase keď si žalovaný začal uplatňovať zrážky zo mzdy u môjho zamestnávateľa, manžel podnikal na živnosť pričom ako vyplýva z v prílohe priloženého daňového priznania za rok 2013 jeho zisk pred zdanením predstavoval
čiastku 1.872 Eur, čo je v prepočte na mesiac suma cca 156 Eur brutto. V roku 2014 sú jeho príjmy zo živnosti ešte nižšie. Pritom má dve maloleté školopovinné deti vo veku 10 a 14 rokov. Po uplatnení si zrážok zo mzdy žalovaným jej čistý príjem ako to vyplýva z v prílohe priložených výplatných pások nepredstavoval ani sumu 300 Eur mesačne. Túto situáciu im pomáhala zvládnuť rodina, ktorá im pomáhala nie len finančne, ale aj materiálne. Tu považuje za podstatné taktiež poukázať na skutočnosť, že žalovaným inkasované zrážky v skutočnosti boli na jemu známe skutočnosti z prehratých súdnych sporov pričom vedel, že inkasuje zo zrážok zo mzdy sumy, ktoré sú už plnením z úrokov a ktoré sú v rozpore z dobrými mravmi ako aj absolútne neplatných zmlúv, čím dochádza k jeho bezdôvodnému obohacovaniu a napriek tomu tak konal a nebyť osôb z prostredia ochrany spotrebiteľa, ktorí ju uviedli do obrazu čo do jej spotrebiteľských práv, tak by bol v tom pokračovala. Z uvedených dôvodov požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur za primerané. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť -j; druhému všetko, čo podľa nej dostal : Žalobkyňa žiadala preto súd, aby titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.995,97eur /zo zmluvy č. XXXXXXXXXX - rozdiel vyplatenej sumy úveru 1.132,51 eur a žalobcom uhradenej sumy 2.080,35 eur, t.j. 947,84 eur; zo zmluvy č. XXXXXXXXXX - rozdiel vyplatenej sumy úveru 1.132,51 eur a žalobcom uhradenej sumy 2.080,35 eur, t.j. 947,84 eur, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX - rozdiel vyplatenej sumy úveru 1.132,51 eur a žalobcom uhradenej sumy 1.232,80 eur, t.j. 100,29 eur/. Zároveň poukázala tak na judikatúru slovenských súdov a judikatúru Súdneho dvora ES.
2.Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne ( viď nižšie ). Zároveň v tomto konaní trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
3. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2015, č.k. 1C/214/2014-121 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.9.2016, č.k. 1C/214/2014-159 súd rozhodol takto : I. Súd u r č u j e , že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 27.2.2012 je neplatná. II. Súd u r č u j e, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2012 je neplatná. III. Súd u r č u j e, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 7.2.2013 je neplatná. IV. Vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.995,97 Eur a zaplatenie finančného zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva: 1/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvami o revolvingovom úvere ( označenie zmluvy ) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 ( č. 1 ), č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2012 ( č. 2 ) a č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013 ( č. 3 ), predmetom ktorých bolo poskytnutie úveru v sume 1.500,- eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 48 splátkach vždy 19. dňa v mesiaci vo výške 77,05 eur mesačne ( v každom prípade ). 2/ Zo zmluvy č. 1 vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 66,31 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 27.2.2012. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná
len suma odplaty ). Súčasťou zmluvy je oznámenie veriteľa, z ktorého vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.4.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.3.2016, splatnosť 19. deň v mesiaci, RPMN úveru 66,31%, priemerná RPNM 45,23 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 27.2.2012. 3/ Zo zmluvy č. 2 vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 70,01%, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 6.3.2012. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma odplaty ). Súčasťou zmluvy je oznámenie veriteľa, z ktorého vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.4.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.3.2016, splatnosť 19. deň v mesiaci, RPMN úveru 67,61 %, priemerná RPNM 45,23 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 6.3.2012. 4/ Zo zmluvy č. 3 vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 68,18 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 7.2.2013. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma odplaty ). Súčasťou zmluvy je oznámenie veriteľa, z ktorého vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti
prvej splátky úveru 19.3.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.2.2017, splatnosť 19. deň v mesiaci, RPMN úveru 68,18 %, priemerná RPNM 46,35 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 7.2.2013. 5/ K zmluvám boli zároveň uzavreté rozhodcovské zmluvy, v zmysle ktorých že dlžník súhlasí s uzavretím tejto zmluvy. Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať tento návrh zmluvy, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný, rovnako o možnosti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber je daný na veriteľovi. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušení,, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd Banská Bystrica. Výber rozhodcu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, písomne. 6/ Obsahom Zmluvných dojednaní ( ZD ) sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod., tiež viditeľne predtlačené a to drobnejším písmom. Súd poukazuje na znenie článkov ZD, ktorých znenie je vyššie uvedené. 7 /Poskytnutie úveru do výšky 1.132,51 eur dňa 27.2.2012 ( úver zo zmluvy č. 1 ), dňa 6.3.2012 ( úver zo zmluvy č. 2 ) a dňa 7.2.2013 ( úver zo zmluvy č. 3 ) nebolo v konaní nikým rozporované, rovnako ako úhrady žalobkyne na účet žalovaného v zmysle rozpisu platieb. Preto si súd tieto skutočnosti osvojil. 8/ Súd vyhodnotil uzavreté Zmluvy s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník
- zákazník (žalobkyňa) nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky neprijateľnosti zmluvných dojednaní, rozpor s dobrými mravmi, jej platnosť a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, predtým zák. č. 634/1992 Zb., v oboch prípadoch s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. 9/ Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. 10/ Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 11/ Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje. 12/ Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložené zmluvy označené ako revolvingové, nie sú zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňajú jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorých bol žalobkyni poskytnutý klasický úver v sume 1.132,51 eur a to dňa 27.2.2012 ( úver zo zmluvy č. 1 ), dňa 6.3.2012 ( úver zo zmluvy č. 2 ) a dňa 7.2.2013 ( úver zo zmluvy č. 3 ), nakoľko splácanie jednotlivých súm žalobkyňou nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.. Žiaden údaj uvedený v zmluve nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový. V tomto možno uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach
jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak neprehľadných zmluvách a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ( dopísaných rukou ) ako boli súdu predložené v tomto prípade. 13/ Ďalej je súd názoru, že dohodnutý úrok z úverov vo výške 70,01 % ročne a v nadväznosti na to výška RPNM nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď žalovaný žalobkyni úver poskytoval, totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 11,16 % ročne a 11,64 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie na viac ako šesťnásobok neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalovaný vystupuje ako dodávateľ
- poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný je v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014 ( citácia : ,, Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver (a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou nad 80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.,, ). Súd v tomto poukazuje aj na rozhodnutia súdov ( Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014). Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú ( je jej podstatnou náležitosťou čo do vzniku ). Keďže ho súd považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v týchto výškach je neprijateľnou podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje jeho uvedenie. Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že zmluvy o úvere, ktoré žalobkyňa so žalovaným uzavreli, sú celé neplatné pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. A preto medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov či zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. Občianskeho zákonníka. Súd je názoru, že žalovaný sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané. Preto je žalobkyňa povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, t.j. bezdôvodné obohatenie ( čo v tomto prípade už plnené zrejme bolo, uvedené bude predmetom konania vo vylúčenej veci ). 14/ Oproti vyššie uvedenému naviac súd poukazuje aj na ďalšie nedostatky zmluvy o úvere, jej zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, či nejasnosť zmluvných dojednaní, neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené tak v Zmluve ako aj v Zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva ( 1. strana ). Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach, sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). V tomto má súd tiež za to, že uvedenie rôznych
súm, ktoré má spotrebiteľ za úver zaplatiť, ich rôzne určenie pre úver, následne pre revolving ( aký ???, absentuje jeho dojednanie ), z neprimerane vysokej úrokovej sadzby vyplývajúca neadekvátna výška mesačnej splátky, dojednanie poplatku za odklad splátok so zaplatením vopred ( bez právneho základu, stav odkladu splátok na žiadosť nemusí nastať, aká služba sa preto poskytne dlžníkovi za vopred uhradenú odplatu v tomto prípade ? ) a zo zmluvných dojednaní vyplývajúca zmluvná pokuta a jej výška, vyhlásenie dlžníka, že ich nepovažuje za primerané a pod., riešenie sporov vzniknutých zo zmlúv ponechane na výbere veriteľa ( rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, rozhodcovia daní veriteľom aj keď s dodatkom o výbere stranou žalobcu, čo má vzbudiť dojem o jej transparentnosti ) a mnoho ďalších podmienok nemôžu byť podmienkami prijateľnými a teda platnými. Jedná sa totiž o kľúčové dojednania, na základe ktorých si veriteľ uplatňuje právo na zaplatenie v tomto konaní a tieto sú v značnej nerovnováhe vo vzťahu k právam spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal možnosť tieto dojednania ani osobitne vyjednať ani ovplyvniť ich znenie, keďže sú dané na vopred predtlačených Zmluvných dojednaniach. Na uvedenom názore súdu nezmení nič, ani skutočnosť, že tieto zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy. Naviac po dlžníkovi sa žiada zaplatiť suma, ktorá reálne ani nebola poskytnutá, teda v zmluve je uvedený údaj o výške úveru v sume 1.500,- eur, pričom reálne bolo plnené v prospech dlžníka 1.132,51 eur. Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva zavádzajúca vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma. Uvedené možno tiež považovať za klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. Naviac je nutné dodať, že v zmluve absentuje aj riadne uvedenie údaju o konečnej splatnosti úveru žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. f ) zák. č. 258/2001 Z.z. Nemôže byť dostačujúce uvedenie - počet splátok ( 48 a deň splatnosti 19. dňa ). Uvedený údaj nemôže spotrebiteľovi napovedať, kedy dôjde k splateniu celého dlhu. Ak by podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bolo postačujúce len uvedenie počtu splátok ( číselným uvedením počtu - § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák. ), nevyžadoval by potom v § 9 ods. 2 písm. f ) uvedenie konečnej splatnosti úveru. Už aj s poukazom na uvedené, tieto pojmy nemôžu byť totožné a nemôže údaj o počte splátok znamenať automaticky konečnú splatnosť úveru. Preto v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., čo by malo v konečnom dôsledku za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák.. Odkaz žalobcu na jeho oznámenie veriteľa, v ktorom sa nachádza údaj o splatnosti prvej a poslednej splátke nemôže byť v tomto dostačujúce, aj keď podľa znenia ZD je súčasťou zmluvy, nakoľko uvedené oznámenie zasiela veriteľ dlžníkovi po podpísaní zmluvy a jedná sa o jeho jednostranné oznámenie, bez toho, aby bolo vopred prerokované a podpísané dlžníkom ( sú tam naviac uvedené rozdielne údaje vo vzťahu k zmluve ). Preto nemôže mať z následok, že v zmluve je zmluvne medzi stranami dohodnutá konečná splatnosť úveru. Aj tieto len príkladom uvedené dojednania súd považuje za odporujúce dobrým mravom a vyššie citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa a aj preto predložená zmluva nemôže byť platná ako celok pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 37 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Aj uvedené sú utvrdzuje v názore, že medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 457 OZ. 15/ S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti zmlúv o revolvingových úveroch vyhovel a neprihliadal z týchto dôvodov na tvrdenia žalovaného, ktoré boli obsahom jeho podania. Vyznieva až priam neuveriteľne akým spôsobom sa žalovaný snaží obhájiť neprijateľné podmienky, ktoré sa nachádzajú v úverových zmluvách, ktoré súd pomenoval, naviac ak súd považuje zmluvy za absolútne neplatné najmä pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný obhajuje niečo, čo podľa názoru súdu nemôže byť nepovšimnuté a musí byť podrobené súdnej kontrole s následkami, ktoré sú zhrnuté vyššie. Tieto zmluvné dojednania nemôžu byť ani v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Z týchto dôvodov sa súd ďalej ani nezaoberal ani ďalšími námietkami žalobkyne voči úverovým zmluvám, ktoré udávala v žalobe, aj keď je nutné uznať, že zrážky zo mzdy v tomto prípade boli neadekvátnym zásahom do jej práv a jej príjmu ( pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu ). 16/ Postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.995,97 Eur a zaplatenie finančného zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur ( v prevyšujúcej časti ) súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Pre posúdenie ďalších uplatnených nárokov žalobkyne je potrebné právoplatne ustáliť, či zmluvy o revolvingovom úvere sú platné. Vo vylúčenej veci bude rozhodnuté aj o trovách celého konania, teda tak vo vzťahu k čiastočne rozhodnutému nároku ako aj vo vzťahu k vylúčenej veci, nakoľko spolu súvisia.
4. V dôsledku podaného odvolania žalovaného vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 11.10.2017, č.k. 2Co/219/2016-168 rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2017.
5. Vec vylúčená na samostatné konanie, teda o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.995,97 Eur a zaplatenie finančného zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur je vedená tunajším súdom pod sp. zn. 1C/1/2018.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 6.9.2018 sa nedostavili strany sporu ani ich právni zástupcovia, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť, o odročenie pojednávania nežiadali. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - obsahom spisu sp. zn. 1C/214/2014 a podaniami žalovaného v tejto veci ) a zistil tento skutkový stav veci:
8. Neplatnosť zmlúv o revolvingovom úvere a zistený skutkový stav vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2015, č.k. 1C/214/2014-121.
9. Žalovaný vo svojom písomnom podaní uviedol, že podaný návrh je skutkovo a právne nedôvodný a preto navrhuje, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Tvrdenia žalobcu sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov m prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatností. Zákonodarca pritom pre porovnávanie určuje, sa má brať do úvahy odplata obvyklá na finančnom trhu, teda nemyslí sa tým len bankový trh, ale finančný trh v celom rozsahu. V zmysle uvedeného priemerná odplata na finančnom trhu bola čase uzatvorenia zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 46,35 % ročne a nie ako tvrdí žalobca od 10,73% do 13% ročne, v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 45,23 % ročne a nie ako tvrdí žalobca od 11,76% do 13,14% ročne a v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 45,23 % ročne a nie ako tvrdí žalobca od 11,95% do 13,11% ročne. Navyše úroková sadzba uvádzaná NBS nezohľadňuje skutočné cenu za ktoré banky poskytujú úvery. Je nesporné, že je ním práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. A to predovšetkým z dôvodu, pretože tento údaj odzrkadľuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Uvedené je významné v prípadoch, kedy poskytovatelia úveru si účtujú a dojednávajú v zmluvách okrem úroku aj iné platby. V takom prípade totiž len samotné porovnávanie prostredníctvom napríklad úrokovej sadzby sa stáva skresľujúcim, pretože daný údaj nevyjadruje (na rozdiel od RPMN) komplexne všetky náklady (odplaty), ktoré musí dlžník uhradiť. Obvyklá odplata, teda inými slovami bežná, zvyčajná vyjadruje určitú mieru rovnovážnosti odplát na finančnom trhu, teda priemer odplát za ktoré je možné si požičať peňažné prostriedky. Z tohto hľadiska je preto použiteľný údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj zákonodarca určuje tento údaj ako porovnávacie kritérium pre posúdenie konkrétneho úveru toho - ktorého klienta s priemerným (obvyklým) stavom na finančnom trhu. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že RPMN úveru č. XXXXXXXXXX (vo výške 68,18% ročne), úver č. XXXXXXXXXX (67,61% ročne) a úveru č, 8XXXXXXXXX (69,31% ročne) podstatným spôsobom neprevyšujú obvyklú odplatu požadovanú za úvery na finančnom trhu. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca pritom vychádzajú z úplne iného právneho a skutkového základu a sú v rozpore s platnou legislatívou, nakoľko zamieňajú pojmy bankový a finančný trh. Pričom ide úplne o dva odlišné pojmy a situácie. Čo sa týka služby v. zmysle čl. 8 Zmlúv táto dohoda o poskytnutí služby, by nebola nikdy vznikla, aby ju žalobca nepodpísal osobitne. Tento článok môže byť platný len vtedy, ak je podpísaný oboma zmluvnými stranami. Spôsob, akým prezentuje žalobca požiadavky na ochranu spotrebiteľa presahuje nielen zmysel úpravy ochrany spotrebiteľa, ale vo svojej podstate predstavuje ochranu spotrebiteľa pred jeho vlastným konaním a zbavením akejkoľvek zodpovednosti v tomto smere. Z článku 8.6 výslovne vyplýva, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné a od uzavretia zmluvy o úvere nezávislé vtom, že vznik či neuzavretie dohody o poskytnutí služby nemá žiadne účinky vo vzťahu k vzniku zmluvy samotnej. Ak spotrebiteľ neuzavrie dohodu, ktorá má charakter nepovinného a voliteľného dojednania, potom dohoda o poskytnutí služby nevznikne bez ohľadu na to, že zmluva o úvere vznikne. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom (tu žalovaného) poskytnúť odklad
splatnosti maximálne troch splátok (v prípade úveru, a ak dôjde k poskytnutiu revolvingu aj v prípade revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Na jednej strane je teda záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu takej situácie, ktoré keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to bezodplatne. Uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti stavu, keby nedošlo k takejto zmluvnej úprave (viď nižšie). Nie je zrejmé a odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi. Význam dohody o poskytnutí služby je potrebné vykladať z hľadiska obsahu podľa nej založených práv a povinnosti. Z dohody je zrejmé, že sa ňou pre dlžníka vytvára zmluvný nárok na odklad splatnosti splátok. Význam tohto odkladu treba vidieť nielen z hľadiska posunutia splatnosti odložených splátok, ale aj z hľadiska vyhnutia sa zákonným dôsledkom v prípade ich nesplnenia. V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku upravuje ust. § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatností a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka). Zároveň je potrebné vziať do úvahy fakt, že splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok. Podľa bodu 8.3 Dohody o poskytnutí služby: Splátky úveru /revolvingu, ktorých splatnosť bola na základe tejto Dohody o poskytnutí služby odložené sa Dlžník zaväzuje uhradiť po splatení ostatných splátok úveru/ revolvingu, podľa posledného platného splátkového kalendára a to spôsobom dohodnutým v Zmluvných dojednaniach Žiadosti /Zmluvy, pričom výška odložených splátok úveru/revolvingu, ako aj deň splatnosti každej odloženej splátky v príslušnom mesiaci zostávajú nezmenené. Dohoda o poskytnutí služby a jej uzavretie predstavuje vo svojej podstate rovnakú dohodu, akou je napríklad zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie záručnej doby nad zákonný rámec za odplatu a pod. Ak si spotrebiteľ kúpi určitý balík televíznych programov, telefónnych služieb alebo dohodne predĺženie záruky nad zákonný rámec, potom má zmluvný nárok na to, aby tieto služby využil. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok mu ich poskytnúť. Aj v tomto prípade má rovnaký nárok. Či tento nárok využije alebo nie, v akom rozsahu je jeho slobodnou voľbou (logicky a ani prakticky nemožno donútiť spotrebiteľa, aby sledoval všetky televízne programy, reklamoval tovar a podobne). Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa napríklad vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar či služby. Aj v prípade dohody ide o rovnakú službu ako je napr. objednanie a ich nevyužívanie resp. využívanie len niektorých z nich, atď. To zodpovedá aj konceptu a podstate ochrany spotrebiteľa - vytvoriť možnosť na uplatnenie svojich práv a nezhoršovať si postavenie oproti zákonu. Žiadny zákon neupravuje právo na odklad splatnosti splátok. Uzavretie dohody o poskytnutí služby je výsledkom slobodného rozhodnutia spotrebiteľa. Žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti podporne poukazujeme na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval Najvyšší súd Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 1956/2007 (v danom prípade išlo o tvrdenie, že spotrebiteľ uhradí cenu darčekového poukazu, ale ktorý keď nevyužije tak nemá nárok na vrátenie ceny daného poukazu. V prípade tohto súdneho konania ide o tvrdenie odporcu, že si kúpil službu, ešte ju nevyužil a už čiže oba prípady majú spoločné - kúpa služby, zaplatenie pri jej zakúpení a pred využitím, následné nevyužitie služby zo strany spotrebiteľa (podľa tvrdenia súdu aj v tomto prípade). Najvyšší súd v danej vecí uvádza posúdenie, ktorého použitie je v tejto veci viac ako priliehavé, a to : „Je výhradne na kupujúcom darčekového certifikátu (spotrebiteľovi), ako s nim naloží. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby kúpenú vec skonzumoval. A následne ohľadne rovnováhy strán s ohľadom na spotrebiteľský charakter uvádza ; „Je naviac v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre žalovanú ako dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní, prípadne zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón (darčekový certifikát) postúpil (daroval). Ide pritom o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať. Zmyslom ustanovení § 55 a § 56 obč. zák. je síce ochrániť spotrebiteľa, avšak iba pred podmienkami neprimeranými (unfair terms) v spotrebiteľských zmluvách. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali. Tvrdeniam žalobcu o nesprávnej výške RPMN v súvislosti s dohodou o poskytnutí služby odporuje pritom samotná právna úprava toho, ako sa RPMN počíta. Žalobca svoju argumentáciu zakladá na tvrdeniach bez toho, aby vôbec vysvetlil ich spôsobom, z ktorého bude zjavný skutkový a prípadne aj právny základe jeho tvrdení. Poukázal na znenie § 2 písm. g),
i ) zákona č. 129/2010 Z.z. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z ujednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Teda typicky ide o fakultatívne poistné, doplnkové voliteľné služby. Aj služba podľa dohody o poskytovaní služby je voliteľnou, návrh na jej uzavretie robí ako prvý dlžník. Teda, ak by dlžník dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Ak by poplatok v zmysle dohody o poskytnutí služby bo| zahrnutý do celkových nákladov, bol by taký postup v rozpore so zákonom. V zmysle citovaných ustanovení sa poplatok za uzavretie dohody o poskytnutí služby nemôže zahrnúť do celkových nákladov a teda ani do výpočtu RPMN, pretože nie je podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Výška RPMN uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere je vypočítaná v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Uzavretie a následná existencia rozhodcovskej zmluvy číslo 8500021000, 8500010164, 8500010163 predstavuje uzavretie individuálnej dohody, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Táto skutočnosť vyplýva: a) z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, b) z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Využitím tohto oprávnenia môže dlžník sám, bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie samotnej zmluvy o RÚ. Tvrdenie žalobcu vo vzťahu k uzavretiu a existencii rozhodcovskej zmluvy je nedôvodné a nezodpovedá skutočnému stavu. Predmetná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou a je platným právnym úkonom. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že uzavretá rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k zániku rozhodcovskej zmluvy a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný teda buď mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu hlavnej zmluvy. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalobcom. Rozhodcovská zmluva preto charakter individuálneho ustanovenia v zmysle zákona a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Platná právna úprava (v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) upravuje ,, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené by rozhodcovská zmluva nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani vtedy, ak by nemala povahu individuálne uzavretej zmluvy. Z gramatického a logického výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že výklad žalobkyne nie je vecne správny. Potvrdzuje to aj dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99) pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na internete, a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov, je osobitne významná. Predmetné zákonné ustanovenie je výsledkom transpozície smernice 93/13/EHS, prílohy č. 1, písm. q) Podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu. Je nesporné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani charakteristiku nekalej podmienky podľa smernice 93/13/EHS, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., a súčasne ani zavádza žiadne obmedzenia v prístupe k dôkazom či neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa v rozpore so všeobecným predpisom upravujúcim súdne konanie. Poukázal na judikatúru súdov. Krajský súd v Nitre vo vecí sp.zn. 25CoE/22/2014 uviedol, cit. „Z predloženej rozhodcovskej
zmluvy č. 1400035831, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 09.03. 2011 je nesporné, že povinnej bola daná je možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom o tejto skutočnosti bola zo strany oprávneného jasne Je a zrozumiteľne informovaná. To znamená, že povinnej bola poskytnutá možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh. Naviac jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo je dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Povinná mala naviac možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, a to do 14 dní od uzatvorenia zmluvy. V danej veci povinná súhlasila s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Pokiaľ za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa bez ďalšieho uzavrel, že dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený a že rozhodcovskú zmluvu si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah, jeho záver je potrebné vzhľadom na obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy považovať za nesprávny. Zvlášť v prípade, keď zo znenia samotnej zmluvy vyplýva, že povinná mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, pričom jej boli poskytnuté zrozumiteľné informácie o možnosti riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako u možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.“ Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01. 2014 výslovne k takejto rozhodcovskej zmluve uvádza cit. „Z obsahu zmluvy (bod 2, 7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade prechádzajúceho podpisu zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola dané možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konanie alebo aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie. “ Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 1CoE/328/2G13 zo dňa 10.12.2013 dospel k záveru, že cit. „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.1.2011. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa §52 a nasl. OZ.“ K individuálnej povahe rovnakej rozhodcovskej zmluvy, ako bola uzavretá aj v prípade účastníkov tohto súdneho konania, pritom Okresný súd Rimavská Sobota v uznesení SP. zn. 1Er/1210/2Q13 uviedol „Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ja technicky tvorila samostatnú listinu. Listina je zreteľne označená za rozhodcovskú zmluvu, preto aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ povinný podpísal úverovú zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na túto osobitnú dohodu. V tomto smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú individuálne dohodnuté. Z tohto dôvodu uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná. S ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 19.4.2010 č. k. 6CoE 59/2010 nemožno aplikovať na skutkový stav, ktorý je predmetnom tohto sporu, keďže v tomto konaní išlo o posudzovanie rozhodcovskej doložky a nie rozhodcovskej zmluvy ako samostatného právneho úkonu a uzatvorenom na samostatnej listine.
10.Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 ( zmluva č. 1 ) súd zistil, že žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 48. splátkach vždy 19. dňa v mesiaci vo výške 77,05 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 66,31 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením
všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 27.2.2012. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma odplaty ).
11.Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012 na meno žalobkyne vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.4.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.3.2016, splatnosť 19. deň v mesiaci, RPMN úveru 66,31%, priemerná RPNM 45,23 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 27.2.2012.
12.Žalobkyňa so žalovaným uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 27.2.2012, z ktorej vyplýva, že dlžník súhlasí s uzavretím tejto zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať tento návrh zmluvy, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný, rovnako o možnosti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber je daný na veriteľovi. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušení,, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd Banská Bystrica. Výber rozhodcu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, písomne.
13.Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2012 ( zmluva č. 2 ) súd zistil, že žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 48. splátkach vždy 19. dňa v mesiaci vo výške 77,05 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 70,01%, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 6.3.2012. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma odplaty ).
14.Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2012 na meno žalobkyne vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.4.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.3.2016, splatnosť 19.deň v mesiaci, RPMN úveru 67,61 %, priemerná RPNM 45,23 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 6.3.2012.
15.Žalobkyňa so žalovaným uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 6.3.2012, z ktorej vyplýva, že dlžník súhlasí s uzavretím tejto zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať tento návrh zmluvy, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný, rovnako o možnosti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber je daný na veriteľovi. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušení,, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd Banská Bystrica. Výber rozhodcu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, písomne.
16.Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013 ( zmluva č. 3 ) súd zistil, že žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 48. splátkach vždy 19. dňa v mesiaci vo výške 77,05 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na 3.698,40 eur, RPMN za úver bola 68,18 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPNM 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, RPMN za úver po revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v priznanej sume úvere nie je ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru / revolvingu za odplatu 367,49 eur v prípade poskytnutia úveru a v prípade poskytnutia revolvingu odkladu splatnosti troch splátok za odplatu v sume 167,04 eur. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 7.2.2013. Pri revolvingu dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy. Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma odplaty ).
17.Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2013 na meno žalobkyne vyplýva výška schváleného úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 77,05 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.3.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.2.2017, splatnosť 19. deň v mesiaci, RPMN úveru 68,18 %, priemerná RPNM 46,35 %, schválená výška revolvingu 795,77 eur, úroková sadzba 70,01%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 367,49 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na 1.849,20 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 7.2.2013.
18.Žalobkyňa so žalovaným uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 7.2.2013, z ktorej vyplýva, že dlžník súhlasí s uzavretím tejto zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať tento návrh zmluvy, o čom bol jasne a zrozumiteľne informovaný, rovnako o možnosti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber je daný na veriteľovi. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušení,, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd Banská Bystrica. Výber rozhodcu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, písomne.
19.Z prehľadu úhrad žalobkyne ( čl. 37 -43 ) vyplývajú platby žalobkyne na účet žalobcu ku dňu 22.9.20014 a to vo vzťahu k všetkým trom zmluvám o revolvingovom úvere, pričom splátky boli hradené jej zamestnávateľom ( zrážky zo mzdy ) aj ňou samotnou. Posledná zrážka zo mzdy bola vykonaná dňa 5.9.2014.
20.Na účet žalobkyne bola žalobcom poskytnutá suma 1.132,51 eur dňa 27.2.2012 ( úver zo zmluvy č. 1 ), suma 1.132,51 eur dňa 6.3.2012 ( úver zo zmluvy č. 2 ) a suma 1.1.32,51 eur dňa 7.2.2013 ( úver zo zmluvy č. 3).
21.Podaním zo dňa 17.9.2014 žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy pre spoločnosť Profi Credit Slovakia, s.r.o., pričom podaním zo dňa 29.9.2014 jej zamestnávateľ oznámil, že ukončuje vykonávanie zrážok zo mzdy na jej žiadosť dňom 31.8.2014.
22.Súdu boli predložené aj potvrdenia o príjmoch žalobkyne a jej manžela ( daňové priznanie za rok 2013 a výplatné pásky ), čím žalobkyňa preukázala pravdivosť tvrdení udávaných v žalobe.
23.Podaním zo dňa 17.9.2014 žalobkyňa požiadala žalovaného o mimosúdne vysporiadanie a to o okamžité ukončenie zrážok zo mzdy, vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 2.766,51 eur a finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur a to v lehote 7 dní od doručenia.
24. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
27.Podľa ods. 5 cit. ust. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zák. predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.
29. Otázkou neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere, spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi stranami sporu, ustálenia režimu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ a § 457 OZ medzi stranami sporu sa zaoberal súd vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 1C/214/2014. Predmetom tohto konania ostala výška bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia podľa zák. č. 250/2007 Z.z..
30. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.132,51 eur dňa 27.2.2012 ( úver z neplatnej zmluvy č. 1 ); vo výške 1.132,51 eur dňa 6.3.2012 ( úver z neplatnej zmluvy č. 2 ) a vo výške 1.132,51 eur dňa 7.2.2013 ( úver z neplatnej zmluvy č. 3 ). Žalobkyňa na úver z neplatnej zmluvy č. 1 uhradila sumu 2.080,35 eur; na úver z neplatnej zmluvy č. 2 uhradila sumu 2.080,35 eur a na úver z neplatnej zmluvy č. 3 sumu 1.232,80 eur.
31. Poskytnutie úverov do výšky 1.132,51 eur ( z každej neplatnej zmluvy ) nebolo v konaní nikým rozporované, rovnako ako úhrady žalobkyne na účet žalovaného v zmysle rozpisu platieb. Preto si súd tieto skutočnosti osvojil.
32. Žalobkyňa si teda plnila svoje povinnosti vyplývajúce z neplatnej úverovej zmluvy ( č. 1, 2, 3 ). Žalovaný tieto plnenia prijímal, bez toho, aby sa správal ako dodávateľ, ktorý sa správa vo vzťahu korektne a v súlade s dobrými mravmi a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať ( a ani nemala, keď plnila dlh ) pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti. Avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia vo veci sp. zn. 1C/214/2014 žalobkyňa mala plniť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté zo strany veriteľa, teda sumu 3 x 1.132,51 eur. Plnenie naviac spolu vo výške 1.995,97 eur ( 1. suma 947,84 eur / 2.080,35 eur - 1.132,51 eur / + 2. suma 947,84 eur / 2.080,35 eur - 1.132,51 eur/ + 3. suma 100,29 eur / 1.232,80 eur - 1.132,51 eur / ) teda predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 457 OZ.
33. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa v sume 1.995,97 eur.
34. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobkyne uplatnený podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v sume 1.000,- eur.
35. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). V tomto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Zákon nestanovuje žiadne kritéria ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodovanie v tomto smere ponecháva na úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádza zo skutočností, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť favorizovaná, ale mali by byť obe funkcie vyhodnotené rovnocenne. Súd za týmto účelom zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu.
36. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie základných formálnych zákonných predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa a bolo rozhodnuté o porušení jej práv, ktoré jej priznávajú citované právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z. a to v pôvodnom konaní sp. zn. 1C/214/2014 ), na základe ktorých súd rozhodol tak, že všetky zmluvy o úvere sú neplatné a uzavrel vznik bezdôvodného obohatenia na strane veriteľa. Teda žalobkyňa sa s úspechom domohla ochrany
svojich práv vyplývajúcich z vyššie cit. právnych predpisov v predchádzajúcom aj v konaní o vylúčenej veci.
37. Z uvedeného vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni vznikol. Naviac spomínaným porušením jej práv došlo aj k majetkovej ujme ( a to vo výške priznaného bezdôvodného obohatenia ) a to plnením na účet veriteľa nad rámec povinnosti plniť vyplývajúcej z vyššie cit. ust. právnych predpisov a to v rozsahu takmer 84 % z poskytnutých súm úverov v prípade neplatných zmlúv č. 1, 2 a v rozsahu takmer 9 % z poskytnutej sumy úveru v prípade neplatnej zmlúv č. 3.
38. Zároveň je nutné uviesť, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať náležitosti právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný, v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.
39. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný nepostupoval proti žalobkyni ako spotrebiteľke s odbornou starostlivosťou a chcel sa na jej úkor, nezákonné obohatiť. Takto žalobkyňa skutočne znášala stav právnej neistoty, zbytočne zaplatila sumy, na ktorý nebol zákonný nárok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bola vystavená porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť jej ujmu ( aj ju spôsobilo v majetkovej sfére žalobkyne ).
40. Preto súd dospel k záveru, že sumu, ktoré požaduje žalobkyňa ( 1.000,- eur ), je potrebné žalobkyni priznať, ako formu primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko jej právo, ako spotrebiteľa bolo protizákonne porušené. Uplatnená suma je primeraná zistenému skutkovému stavu a súd ju považoval aj za nástroj satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu, voči tomu, kto právo spotrebiteľa porušil ( a to dokonca vo vzťahu k žalobkyni vo viacerých prípadoch ). Žalobkyni skutočne vznikla finančná ujma, uhradila žalovanému niečo, čo je v rozpore so zákonom, pritom finančná služba bola žalobkyni poskytnutá vadne ( absencia základných zmluvných náležitosti Zmlúv ).
41. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel aj v tejto časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v sume 1.000,-eur.
42. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval námietky žalovaného a neprihliadal na jeho argumentáciu udávanú v jeho písomných podaniach ( s jeho námietkami sa súd vyporiadal vo veci 1C/214/2014 ).
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal ich plnú náhradu.
44. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.