Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-2-2017.pdf
PDF · 130.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanej: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XXX, E., o zaplatenie 32.552,52 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 32.002,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.002,52 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, a to do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.12.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.01.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 32.552,52 eura spolu s 6,59% p.a. úrokom za úver zo sumy 29.633,32 eura od 26.07.2016 do zaplatenia a 5,00% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 32.552,52 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver č. S. vo výške 30.000,- eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 19.02.2014. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. Úverovej zmluvy žalobca za spracovanie úveru žalovaným účtoval poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok vo výške 360,- eur. Úroková sadzba úrokov za úver bola Úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 6,59 % p.a.. V zmysle čl. V. bod 5.2. a 5.3. a nasl. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 221,62 eura, a to na účet stavebného sporenia č. 0697954 1 02. Splátky vo výške 221,62 eura pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 41,87 eura, zo splátky 6,59% p.a. úroku za medziúver vo výške 164,75 eura a poplatku za poistenie úveru vo výške 15,- eur. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. V zmysle čl. V. bod 5.3. zmluvy sa jednotlivé nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a splátka na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu boli vklady na konto sporenia po ich úhrade do mesiaca 06/2014 vrátane v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov bola prípadná zostávajúca časť preúčtovaná na konto sporenia ako splátka poplatku za poistenie a mesačný vklad na konto sporenia predpísaný Úverovou zmluvou. Od 01.07.2014 boli z dôvodu zmeny nastavenia interného bankového systému žalobcu poplatky namiesto na konto
sporenia účtované na konto medziúveru, z uvedeného dôvodu boli od mesiaca 07/2014 vklady na konto sporenia po ich úhrade v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov a poplatkov za poistenie bola prípadná zvyšná časť úhrady preúčtovaná na konto sporenia ako mesačný vklad na konto sporenia predpísaný Úverovou zmluvou. Od mesiaca 12/2014 bola z dôvodu zmeny nastavenia interného bankového systému žalobcu z úhrady na konto sporenia na konto medziúveru preúčtovaná iba časť zodpovedajúca splatným úrokom za úver a poplatkom za poistenie úveru. Prípadná zvyšná časť bola ponechaná na konte sporenia bez jej preúčtovania na konto medziúveru a naspäť. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaných upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 30.05.2016 žalobca upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.05.2016 bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 02.06.2016 a žalovanej v 2. rade dňa 17.06.2016. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil dňa 25.07.2016 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte sporenia nasporená suma 366,68 eura, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Žalovaná suma vo výške 32.552,52 eura predstavuje výšku dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (25.07.2016), pričom pozostáva z istiny vo výške 29.633,32 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 30.000,- eur a zúčtovaním s kontom sporenia pri mimoriadnej splatnosti vo výške 366,68 eura; nezaplatených 6,59% p.a. úrokov za úver zo sumy 30.000,- eur do 25.07.2016 vo výške 2.504,20 eura (pozn. súdu: v spojení s opravou žaloby zo dňa 12.06.2018); nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 225,- eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené poplatky za poistenie úveru za mesiace 05/2015 až 07/2016; nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 190,- eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené poplatky za 1. upomienku účtované dňa 31.05.2014 vo výške 15,- eur, dňa 31.12.2014 vo výške 15,- eur, dňa 31.05.2015 vo výške 15,- eur, dňa 31.10.2015 vo výške 15,- eur, poplatky za 2. upomienku účtované dňa 31.01.2015 vo výške 15,- eur, dňa 30.06.2015 vo výške 15,- eur, dňa 30.11.2015 vo výške 15,- eur, poplatky za predžalobnú upomienku účtované dňa 31.07.2015 vo výške 15,- eur, dňa 31.12.2015 vo výške 15,- eur, poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok účtované dňa 04.09.2015 vo výške 15,- eur, dňa 09.02.2016 vo výške 15,- eur, poplatok za zmenu splátkového plánu účtovaný dňa 01.10.2015 vo výške 20,- eur a poplatok za zistenie informácie o pobyte žalovaného v 2. rade z Registra obyvateľov SR účtovaný dňa 26.04.2016 vo výške 5,- eur - nárok na úhradu týchto poplatkov vyplýva z čl. VIII. Úverovej zmluvy a sadzobníka poplatkov, ktorý bol jej súčasťou. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, úročí žalobca istinu (29.633,32 eura) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 6,59% p.a.. V súlade s čl. IX. bod 9.2. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (32.552,52 eura) v sadzbe 5% p.a.. Príslušenstvom pohľadávky je tak 6,59% p.a. úrok za úver zo sumy 29.633,32 eura od 26.07.2016 do zaplatenia a 5% p.a. úrok z omeškania zo sumy 32.552,52 eura od 26.07.2016 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Tarify sporenia pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, Amortizačnú tabuľku pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.07.2016, fotokópiu doručenky, fotokópiu obálky, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.05.2016, fotokópie doručeniek, Výpis z účtu medziúveru, Výpis z účtu stavebného sporenia, Výpis z Obchodného registra.
4. Podaním zo dňa 15.01.2018 zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade späť z dôvodu, že bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. 11Csp/2/2017-47 zo dňa 29.03.2018 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.05.2018. Po právoplatnom zastavení konania voči žalovanému v 2. rade zostala žalovaná v 1. rade v postavení jedinej žalovanej v spore.
5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 13.04.2018, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.
6. Žalobca v doplnení žaloby na výzvu súdu uviedol, že žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 221,62 eura, a to na účet stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX. Splátky vo výške 221,62 eura pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 41,87 eura, zo splátky 6,59% p.a. úroku za medziúver vo výške 164,75 eura a poplatku za poistenie úveru vo výške 15,00 eur. Z úhrad na konto medziúveru boli uhradené v prvom rade splatné úroky za úver a poplatok za poistenie. Žalobca ďalej uviedol, že nezaplatené úroky za úver vo výške 2.504,20 eura predstavujú nezaplatené úroky za mesiace 05/2015 až 07/2016 a nezaplatený úrok za úver za mesiac 02/2014 (v týchto mesiacoch žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu). Nezaplatené poplatky za poistenie úveru vo výške 225,- eur predstavujú poplatky za mesiace 05/2015 až 07/2016 (v týchto mesiacoch žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu).
7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky zástupcu žalobcu, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, pričom o odročenie pojednávania nežiadala.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 17.02.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou ako dlžníkom a pôvodným žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 30.000,- eur zo strany žalobcu ako veriteľa žalovaným ako solidárnym dlžníkom, a to na preklenutie obdobia, kým dlžníci splnia všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa mal medziúver zúčtovať s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa mal medziúver zmeniť na stavebný úver vo výške cca 17.811,30 eura. Z článku III. ods. 3.1 zmluvy vyplýva, že účelom úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom medziúver vo výške 30.000,- eur, z ktorej sumy z dôvodu započítania poplatku 360,- eur za spracovanie úveru v zmysle článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy vyplatil sumu 29.640,- eur. Úroková sadzba úrokov za úver bola dohodnutá vo výške 6,59 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 221,62 eura, ktoré pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 41,87 eura, zo splátky 6,59% ročne úroku za medziúver vo výške 164,75 eura a poplatku za poistenie úveru vo výške 15,- eur, ktoré jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru, z ktorého dôvodu žalobca žalovaných upozornil listom zo dňa 30.05.2016 na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil žalobca dňa 25.07.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžníci podľa nepopretého, a preto nesporného tvrdenia žalobcu, uhradili žalobcovi na úver celkom sumu 366,68 eura, ktorá bola započítaná na istinu. Na majetok pôvodného žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka bol vyhlásený konkurz, s tým, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, a preto bolo konanie vedené proti nemu zastavené a žalobca sa domáha plnenia iba od žalovanej ako dlžníčky.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (1) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (2) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)
17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (5)
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
27. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (2)
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.
30. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanej poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
31. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, hoci je teda ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie, sú dojednaniami v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a ide teda o neplatné dojednania podľa § 39 OZ, nakoľko sú v rozpore so zákonom. Znamená to, že takým dojednaniam nemožno pripisovať žiadny právny význam a je treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy. Normy obchodného práva sú potom použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, teda Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v ustanoveniach spotrebiteľského charakteru, v tomto prípade obsiahnuté v Občianskom zákonníku.
32. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala žalovaná dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod úpravu ZoSÚ, nakoľko ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, a preto súd na tento zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd však aplikoval na vzájomný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ). S poukazom na vyššie uvedené, aplikoval súd tak ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), v časti, kde je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
33. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca má nárok na uhradenie istiny vo výške 29.273,32 eura, a to s poukazom na to, že dlžníkom reálne poskytol sumu 29.640,- eur (keď si voči istine medziúveru vo výške 30.000,- eur započítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 360,- eur), pričom dlžníci uhradili na istinu sumu 366,68 eura. Súd dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z toho, že dlžníci čerpali úver 29.640,- eur, z ktorého uhradili sumu 366,68 eura, a preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 29.273,32 eura (29.640,- eur mínus 366,68 eura). Súd mal za to, že žalobca nemal nárok na započítanie si poplatku za spracovanie úveru vo výške 360,- eur, nakoľko takýto poplatok nebol medzi účastníkmi platne dojednaný a žalobca na neho nemal nárok. Žalobca odkazoval na článok VIII. bod 8.1. zmluvy, ktorý uvádza, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.
34. Súd uvádza, že nie je možné, aby sa sadzobník poplatkov stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky obsiahnutej v článku VIII. bod 8.10. zmluvy, kde dlžník v rámci textu 10-stranovej zmluvy na 8. strane bez akéhokoľvek zvýraznenia textu „prehlasuje“, že sa oboznámil a súhlasí so Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menej výrazným písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy (ktoré sú v zmluve zvýraznené), nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menej výrazným písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by dojednanie o poplatku za spracovanie úveru bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie obsiahnuté v sadzobníku súd nemôže považovať za písomné dojednanie. Súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by uvedený poplatok bol v zmluve uvedený. Navyše, v sadzobníku poplatkov sa poplatok za spracovanie úveru vo výške 360,- eur ani nenachádza. Spôsob výpočtu „1,2% z cieľovej sumy“ je pritom neurčitý, keď chýba vysvetlenie, čo je „cieľová suma“. Takto uvedenú výšku poplatku za spracovanie úveru nie je možné považovať za určitú a
jednoznačnú. Z uvedeného dôvodu neplatnosti dojednania poplatku za spracovanie úveru súd žalobcovi priznal nárok na istinu vo výške 29.273,32 eura a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
35. Súd žalobcovi priznal vyčíslený úrok z úveru vo výške 2.504,20 eura, keď mal za to, že žalobca si úrok z úveru uplatnil v nižšej výške, ako mal nárok. Žalobca k vyčíslenému úroku z úveru v podaní zo dňa 12.06.2018 uviedol, že nezaplatené úroky za úver vo výške 2.504,20 eura predstavujú nezaplatené úroky za mesiace 05/2015 až 07/2016 a nezaplatený úrok za úver za mesiac 02/2014, v ktorých mesiacoch žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu. Pri údaji, že má ísť o úver za mesiace 05/2015 až 07/2016 a za mesiac 02/2014 (t.j. spolu 16 mesiacov), v spojení s tým, že podľa článku V. bodu 5.3. zmluvy zo splátky vo výške 221,62 eura predstavovala suma 164,75 eura splátku 6,59% p.a. úroku za medziúver, vyplýva, že úrok z úveru za uvedené obdobie má predstavovať sumu 2.636,- eur (164,75 eura x 16). Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z úveru v nižšej sume 2.504,20 eura, súd mu takto uplatnený nárok priznal, keď nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.
36. Súd ďalej žalobcovi priznal nárok na poplatky za poistenie v celkovej sume 225,- eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatených poplatkov za poistenie úveru typu A vo výške 15,- eur mesačne (dojednanej priamo v zmluve o úvere), za mesiace 05/2015 až 07/2016, t.j. 15 x 15,- eur.
37. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za 1. upomienku 4 x 15,- eur (účtované dňa 31.05.2014, 31.12.2014, 31.05.2015, 31.10.2015), na zaplatenie poplatkov za 2. upomienku 3 x 15,- eur (účtované dňa 31.01.2015, 30.06.2015, 30.11.2015), na zaplatenie poplatkov za predžalobnú upomienku 2 x 15,- eur (účtované dňa 31.07.2015, 31.12.2015), na zaplatenie poplatkov za individuálne riešenie omeškaných splátok 2 x 15,- eur (účtované dňa 04.09.2015, 09.02.2016), na zaplatenie poplatku za zmenu splátkového plánu 1 x 20,- eur (účtovaný dňa 01.10.2015) a na zaplatenie poplatku za zistenie informácie o pobyte žalovaného v 2. rade z Registra obyvateľov SR 1 x 5,- eur (účtovaný dňa 26.04.2016), t.j. poplatky celkom v sume 190,- eur. Žalobca v konaní nepreukázal ani, že by takéto poplatky z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli medzi účastníkmi zmluvy výslovne dohodnuté, keď ich uvedenie v sadzobníku poplatkov, ktorý spotrebiteľ nepodpísal, nepostačuje. Pokiaľ ide o (ne)platnosť dojednania o výške týchto poplatkov, súd odkazuje na odsek 34. odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré odôvodnenie neplatnosti dojednania o výške poplatkov sa vzťahuje aj na vyššie uvedené poplatky. V prípade uplatnených poplatkov za upomienky, žalobca ani nepreukázal zaslanie uvádzaných upomienok, ktoré spoplatnil, ani skutočné náklady na ne. Súčasne súd dospel k záveru, že upomienka v takejto forme má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. V prípade poplatkov za individuálne riešenie omeškaných splátok, poplatku za zmenu splátkového plánu a poplatku za zistenie informácie o pobyte žalovaného v 2. rade z Registra obyvateľov, žalobca rovnako nepreukázal, že k takýmto úkonom skutočne došlo, čo obnášali a aké náklady s nimi boli spojené. Už vôbec nie je zrejmé, prečo by žalovaná mala znášať náklady žalobcu spojené so zisťovaním pobytu žalovaného v 2. rade. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade uznania dojednania o poplatkoch v rámci sadzobníka poplatkov by i tak išlo o neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ nemohol ani do obsahu zmluvy, ani do obsahu sadzobníka, nijako zasiahnuť a takúto dohodu vylúčiť. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu, ako aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). V prípade uplatnených poplatkov ide o administratívnu agendu v prospech žalobcu, ktorý účtuje paušálne poplatky. Podľa názoru súdu sú tieto poplatky pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej sadzbe. Všetky vyššie uvedené neprijateľné podmienky by i tak boli v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné, avšak prednostne ich súd nepriznal z dôvodu neplatnosti dojednania o uplatňovaných poplatkoch, z ktorého dôvodu súd žalobu v časti nároku na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 190,- eur vo výroku II. rozsudku zamietol.
38. V prípade uplatneného nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti vo výške 6,59% ročne zo sumy 29.633,32 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, mal súd za to, že žalobu je potrebné v tejto časti zamietnuť, nakoľko žalobca nemá nárok na úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zosplatnením úveru nastáva predčasne splatnosť úveru, čím dochádza k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou, teda dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/300/2017 zo dňa 26.03.2018). Súd dodáva, že ani z ustanovenia § 503 ods. 3 OBZ nevyplýva, že by sa po vyhlásení celého úveru za splatný ďalej úročila istina úveru do zaplatenia, ale vyplýva z neho len to, že v prípade vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou splatnosti, prislúchajú veriteľovi úroky len do vrátenia peňažných prostriedkov. Súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi úroky z úveru po zosplatnení úveru nepriznal a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol.
39. Keďže dlžníci peňažný záväzok včas a riadne nesplnili, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej, ako jedinej zaviazanej, popri plnení istiny vo výške 32.002,52 eura aj úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 26.07.2016, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 25.07.2016, čo medzi stranami ani nebolo sporné. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 26.07.2016. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 32.002,52 eura (29.273,32 eura + 2.504,20 eura + 225,- eur), bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 26.07.2016, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 32.002,52 eura od 26.07.2016 do zaplatenia.
40. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené považoval súd žalobu za dôvodnú v časti zaplatenia sumy 32.002,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.002,52 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. rozsudku v tejto časti vyhovel, a vo zvyšku (360,- eur + 190,- eur) žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol.
41. Pôvodne si žalobca uplatňoval svoj nárok voči obom žalovaným ako solidárnym dlžníkom. Nakoľko však z dôvodu oddlženia pôvodného žalovaného v 2. rade voči nemu svoj nárok viac uplatňovať v zmysle zákona nemohol, zotrval žalobca na žalobe iba voči žalovanej v 1. rade, ktorá tak bola týmto rozsudkom zaviazaná na výlučné plnenie v prospech žalobcu. Súd dodáva, že z dôvodu postavenia pôvodných žalovaných ako solidárnych dlžníkov si žalobca už v čase podania žaloby mohol vybrať, či si bude svoj nárok uplatňovať iba voči niektorému zo žalovaných, alebo voči obom.
42. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
43. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota jej môže slúžiť na zadováženie finančných prostriedkov, napr. aj formou úveru. K možnosti plnenia v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP) súd uvádza, že žalovaná jednak o možnosť plnenia v splátkach nežiadala, keď zároveň pri (v súdnej praxi danej) potrebe splatiť dlh do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku by najnižšia možná výška splátky predstavovala sumu cca 900,- eur, ktorá výška splátky je nereálna.
44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 32.002,52 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 98% a hrubý úspech žalovanej 2%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 96% (98-2). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 96% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).