Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-284-2017.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/284/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, v konaní zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: U. N., nar. X.X.XXXX, bytom G., o zaplatenie 325,55 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu o zaplatenie sumy 235,41 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 235,41 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 24.10.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 325,55 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzavrela dňa 30.8.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569276128, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku vo výške 500 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov po 11,21 eur s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 24.10.2014. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 30.8.2013 so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu v celkovej výške 257,50 eur pravidelnými týždennými splátkami po dobu 60 týždňov po 4,29 eur. Celková výška mesačnej splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu vo výške 15,50 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 16.12.2016 uzavrela spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky z oboch zmlúv, keď riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 604,45 eur. Žalobca listom zo 16.8.2017 vyzval žalovaného k úhrade celej sumy, pričom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 325,55 eur, ktorá pozostáva zo sumy 175,03 titulom zmluvy o úvere, zo sumy 90,14 titulom zmluvy o zabezpečení a zo sumy 60,38 titulom zmluvného úroku.
Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou, predžalobnú výzvu s doručenkou.
2. Súd uznesením zo 16.5.2018 z dôvodu uvedeného v § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz z 23.2.2018, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému.
3. Žalobca podaním doručeným súdu 21.5.2018 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 90,14 eur titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 6.9.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
5. Z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd s poukazom na § 145 ods. 3 CSP konal o zvyšku nároku, bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako aj žalovaný podpísali dňa 30.8.2013, uvedená spoločnosť vyhlásila, že žalovanému ako zákazníkovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 500 eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 72 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka predstavuje sumu vo výške 672,50 eur. Priemerná hodnota RPMN je 46,06%. Zákazník mal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 11,21 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 11,11 eur. Úver sa poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol „siedmy deň 60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 30.8.2013 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve. Splátky mali byť splácané zákazníkom „osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň „60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.“
V ten istý deň t.j. 30.8.2013 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 569276128. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 257,50 eura a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 4,29 eur a poslednú splátku vo výške 4,39 eur. Odmena bola splatná v hotovosti, pri prevzatí splátky. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
Podľa výpisu splátok a úhrad, žalovaný ostatný raz realizoval úhradu 30.10.2015.
Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom z 16.12.2016 oznamovala žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy o spotreb. úvere číslo 569276128 zo dňa 30.8.2013 vo výške 235 eur a pohľadávku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.8.2013 vo výške 90 eur žalobcovi.
Žalobca predžalobnou výzvou z 16.8.2017 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 331,41 eur najneskôr do 27.8.2017.
5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o uvedenou spoločnosťou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
6. Dokazovaním vykonaným v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur a žalovaný mal podľa uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 672,50 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 11,21 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 11,11 eur.
7. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 122 OZ (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
V danom prípade v zmluve absentuje (určitý) údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorým síce podľa zmluvy mal byť (až) siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V danom prípade 1. týždeň po dni uzavretia zmluvy začal 31.8.2013 a dňa 18.10.2014 začal 60. týždeň. Potom 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy pripadá na 25.10.2014, aj keď žalobca v žalobe označil za deň konečnej splatnosti úveru deň 24.10.2014. Teda aj žalobca má, pri kombinácii počítania lehôt určených podľa týždňov a určených aj podľa dní, problém s označením konkrétneho dňa konečnej splatnosti úveru. Absencia určitého údaju o konečnej splatnosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.
Navyše, pôvodný veriteľ zaťažil žalovaného aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur, ktorá značne navýšila celkové náklady žalovaného. Predmetom zmluvy o úvere z 30.8.2013 bol len spotrebiteľský úver, ale nie garantovaná služba. Kto ju komu poskytuje a čo je jej obsahom je špecifikované až na druhej strane zmluvy, pričom táto strana zmluvy sa nachádza až za podpismi zmluvných strán a nie je vôbec opatrená podpismi zmluvných strán. Preto nedošlo k uzavretie zmluvy o garantovanej službe medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaného nezaťažovala povinnosť zaplatiť poplatok za uvedenú službu.
Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zástupca právneho predchodcu žalobcu a žalovaný v ten istý deň podpísali aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej malo byť poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť svojmu veriteľovi celkovú odmenu vo výške 257,50 eura v 59 týždenných pravidelných splátkach po 4,29 eura pričom výška poslednej - šesťdesiatej splátky bola 4,39 eur. Spolu takto mal žalovaný týždenne (podľa žaloby mesačne) platiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 15,50 eur (mesačne 62 eur). Žalovaný mal záujem o poskytnutie úveru, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k podsunutiu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu, ktorý si riadne týždenné hradenia splátok úveru zabezpečil tak, že ním poverená osoba mala od žalovaného pravidelne preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť 257,50 eur, avšak žalovanému táto zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu predchodcovi žalobcu neposkytovala. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie je ani v záujme samotného žalovaného ako spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého nesmie dochádzať k neprimeranému navýšeniu odplaty za úver, ako je to v tomto prípade až o sumu 257,50 eur. Takúto zmluvu súd považoval
za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v dôsledku jej nevyváženosti a rozpor so zákonom.
Navyše, v danom prípade mal žalovaný podľa žaloby uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, aj keď predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je vôbec číslovaná, avšak zmluva o zabezpečení splátok úveru z 30.8.2013 súvisela s úverom poskytnutým údajne na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú žalobca vôbec súdu nepredložil, a preto nie sú zrejmá ani súvislosť medzi oboma zmluvami predloženými žalobcom.
8. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.
Zmluvu o zabezpečení splátok vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy - ak by bola platná - ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
9. Pokiaľ žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 500 eur, na ktorý podľa tvrdení v žalobe uhradil žalovaný sumu vo výške 604,45 eur, súd nárok žalobcu na zaplatenie sumu vo výške 235,41 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. Žalovaný výšku svojich úhrad tvrdených žalobcom nerozporoval, a tak žalovaný nielenže sumu čerpaného bezúročného a bezpoplatkového úveru zaplatil, ale tento aj preplatil.
10. Neušlo pozornosti súdu, že žalobcovi bola postúpená, podľa oznámenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX len vo výške 235 eur, a tak žalobca nie je ani aktívne legitimovaný pri uplatňovaní nároku z uvedenej zmluvy nad sumu 235 eur do 235,41 eur.
11. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.