Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10Cpr/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Omnicom Media Group s.r.o., IČO: 36699152, so sídlom Einsteinova 23, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36862169,proti žalovanému: Q. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S. K. Q., o zaplatenie 2.085,52 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatit' žalobcovi sumu vo výške 2.085,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2018 do zaplatenia a 5,00% ročne zo sumy 1.085,52 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 0,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2018 do zaplatenia a 0,05% ročne zo sumy 1.085,52 eur od 26.01.2018 do zaplatenia zamieta.

III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručenou súdu dňa 18.4.2018, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.085,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.085,52 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ako aj trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2017, ako Trading Director; išlo o funkciu vedúceho zamestnanca. Dňom nástupu do práce bol deň 01.09.2017. Skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní štyroch mesiacov, keďže išlo o vedúceho zamestnanca. Listom zo dňa 22.11.2017 žalobca, ako zamestnávateľ, zaslal žalovanému, ako zamestnancovi, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalovaný uvedené oznámenie prevzal dňa 01.12.2017. Uvedeným dňom 01.12.2017 došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Za mesiac september 2017 bola žalovanému ako zamestnancovi vyplatená čistá mzda vo výške 2.735,23 eur (hrubá mzda vo výške 3.941,64 eur), pričom v mesiaci september 2017 mal žalovaný absenciu v počte 8 dní z dôvodu ním uvádzaných vážnych zdravotných problémov. Na požiadavku žalobcu o doručenie potvrdenia o práceneschopnosti žalovaný požiadal o možnosť čerpania dovolenky vopred (ktorá by sa započítala na budúcu dovolenku žalovaného), v čom žalobca ako zamestnávateľ žalovanému ako zamestnancovi korektne vyhovel. V októbri 2017 žalovaný mal taktiež absenciu, a to v počte 10 dní, pričom ani na základe výslovnej žiadosti žalobcu žalovaný žiadne potvrdenie o pracovnej neschopnosti nedoručil; za mesiac október bola žalovanému vyplatená čistá mzda vo výške 2.626,64 eur (hrubá mzda vo výške 3.774,45 eur). V mesiaci november 2017 žalovaný odpracoval prvých 6 pracovných dní a na 7. deň žalobcovi oznámil, že jeho syn utrpel úraz a žalovaný musí

s ním absolvovať lekárske vyšetrenie, o čom žalovaný rovnako neposkytol žalobcovi potvrdenie od lekára. Ďalší pracovný deň žalovaný žalobcovi oznámil, že z dôvodu dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, je práceneschopný. Aj napriek opakovanej výzve žalobcu ako zamestnávateľa o doručenie potvrdenia lekára o pracovnej neschopnosti toto potvrdenie nebolo žalobcom predložené. Z dôvodu neospravedlnenej absencie bola žalovanému v mesiaci september 2017 neoprávnene vyplatená čistá mzda vo výške 528,71 eur (hrubá mzda vo výške 761,90 eur) a v mesiaci október 2017 - čistá mzda vo výške 530,21 eur (hrubá mzda vo výške 761,90 eur). Dňa 03.11.2017 žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, s tým, že uvedenú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť najneskôr do 31.12.2017. Do dnešného dňa však predmetné peňažné prostriedky žalovaný nevrátil. Žalovaný ku dnešnému dňu neuhradil ani časť zo sumy 2.085,52 eur spolu s príslušenstvom, a to aj napriek výzve na zaplatenie zo dňa 16.01.2018. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2018 (t.j. od prvého dňa po uplynutí dohodnutej doby splatnosti pôžičky) do zaplatenia, a zo sumy 1.085,52 eur od 26.01.2018 (t.j. od uplynutia troch dní po doručení výzvy na zaplatenie) do zaplatenia. V danom prípade je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému časť mzdy v celkovej výške 1.085,52 eur, na ktorú žalovaný ako zamestnanec nemal nárok, keďže svoju absenciu na pracovisku neospravedlnil. To znamená, že v uvedenej výške sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a musí toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 1.000,- eur, túto napriek existujúcej dohode o jej splatnosti ku dňu 31.12.2017, ani napriek výzve žalobcu nevrátil. Podľa ust. § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Žalovaný je tak v omeškaní s vrátením dlhu 1.000,- eur s príslušenstvom. Poukázal na ust. § 117 Zákonníka práce a ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie

- pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017

- menovacím dekrétom zo dňa 31.08.2017

- oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 22.11.2017

- doručenkou zo dňa 01.12.2017

- výpisom z účtu žalobcu zo dňa 05.10.2017 a dňa 07.11.2017

- mzdovým listom

- sumárom miezd

- evidenciou dochádzky

- výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 03.11.2017

- čestným vyhlásením žalobcu zo dňa 17.04.2018

- výzvou na zaplatenie zo dňa 16.01.2018 spolu s doručenkou zo dňa 22.01.2018

4. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie ako aj procesné poučenia podľa § 318 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) boli žalovanému doručené dňa 22.5.2018 5. Žalovaný sa k skutkovým tvrdeniam a listinným dôkazom predloženým žalobcom nevyjadril. 6. Súd v súlade s ust. § 322 vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný zásielku obsahujúcu termín pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Táto sa súdu vrátila dňa 21.08.2018, ktorý deň sa považuje za doručenie predvolania ( § 111 ods.3 7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, poukázala na to, že žalovaný na podanú žalobu nereagoval , nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a preto mala za to, že tieto súd nesporné. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017, z ktorej zistil že dňa 31.08.2017 zamestnávatel' menovacím dekrétom vymenoval zamestnanca do funkcie Trading Director; išlo o funkciu vedúceho zamestnanca, na základe čoho uzatvorili podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce pracovnú zmluvu na druh práce: Trading Director, ktorej špecifikácia a pracovná náplň bola uvedená v Prílohe č. 1 pracovnej zmluvy s tým, že v súlade s organizačným poriadkom je zamestnanec vedúcim zamestnancom. Ako miesto výkonu práce sú uvedené priestory zamestnávatel'a na Einsteinovej ulici 23 v Bratislave. Deň nástupu do práce bol dohodnutý 01.09.2017. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Menovacím dekrétom zo dňa 31.08.2017 bol žalovaný vymenovaný do funkcie Trading Director. Oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 22.11.2017 žalobca oznámil žalovanému ukončenie pracovného pomeru podľa §72 ods.1 Zákonníka práce, ku dňu doručenia oznámenia. Oznámenie prevzal žalovaný dňa 01.12.2017. Podľa výpisu z účtu žalobcu zo dňa 05.10.2017 a dňa 07.11.2017 boli žalovanému dňa 6.11.2017 poukázané finančné prostriedky vo výške 2597,38 eur a dňa 04.10.217 vo výške 2709,96 eur. Podľa mzdového listu za rok 2017 mal žalovaný evidovanú absenciu na pracovisku v mesiaci september 2017-4 dni za čo mu bola neoprávnene vyplatená mzda vo výške 528,71 eur, v mesiaci október 4 dni za čo mu bola neoprávnene vyplatená mzda vo výške 530,21 eur. Tiež mu boli poskytnuté stravné lístky nad rámec odpracovaných dní vo

výške 26,60 eur a pôžička vo výške 1000,- eur. Listom zo dňa 16.01.2018 , ktorý žalovaný prevzal dňa 22.01.2018, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu neoprávnene vyplatenej mzdy a pôžičky vo výške 1000,- eur, ktorú mu spoločnosť žalobcu poskytla dňa 03.11.2017. Podľa § 100 Zákonníka práce ,zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku,

Podľa § 109 ods.3 Zákonníka práce, za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Podľa § 117 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 517 ods.1Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. z 18. apríla 1995,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného 9.Po vykonanom dokazovaní súd žalobe v celom rozsah vyhovel opierajúc sa o ust. § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 10. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom spore ide o konanie podľa tretieho dielu druhej hlavy Civilného sporového poriadku, kedy súd môže vo veci vykonať dôkazy aj keď ich zamestnanec nenavrhol (§319 . Takéto konanie zo strany súdu predpokladá aby sa zamestnanec aspoň k veci vyjadril či už písomne alebo ústne na pojednávaní, aby súd mohol posúdiť aké dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutkového stavu. Žalovaný však zostal úplne pasívny, v konaní sa k žalobe písomne nevyjadril a to aj napriek výzve súdu, ktorú prevzal a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Súd teda považoval skutkový stav tvrdený žalobcom a preukázaný ním predloženými dôkazmi, za nesporný . 11. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods. 1) s tým, že úrok z omeškania súd priznal v časti o pôžičke odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, ktorá nastala 31.12.2017 a vo vzťahu k neoprávnene vyplatenej mzde od 26.1.2018, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky. 12. Podľa § 3 nariadenia, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00% teda úrok z omeškania predstavuje 5,00% z dlžnej istiny preto súd žalobu v časti o zaplatenie 0,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.000,- eur od 1.1.2018 do zaplatenia a 0,05% ročne zo sumy 1.085,52 eur od 26.1.2018 do zaplatenia zamietol. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 CSP, priznal žalobcovi trovy konania v celom rozsahu nakoľko vo veci mal neúspech len vo veľmi nepatrnej časti( ku dňu rozhodnutia vo veci 1,71 eur) O výške trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, 356 písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.