Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: X. Á., nar. XX.XX.XXXX, P. X, o 2.360,83 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie 2.360,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.05.2015 do zaplatenia sa zamieta.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným dňa 08.11.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.500 €, ktorú mal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 66,54 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ počas konania zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca, ktorý následne postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 16.05.2018, no tento na výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 06.09.2018 pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti žalovaného a jeho zástupkyne a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o využívaní klientskej zóny (č. l. 6 a 7), zmluva o poskytnutí pôžičky (č. l. 7 rub až 9), prehľad splátok a úhrad (č. l. 9 rub a 10), predžalobná upomienka (č. l. 10 rub) s doručenkou (č. l. 11), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 11 rub) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 7 rub až 9).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 08.11.2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 2.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 66,54 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 22,20 %, RPMN: 22,20 %, priemerná hodnota RPMN: 20,83 %, celkové náklady spotrebiteľa: 1.492,40 €. Zmluva obsahovala aj tieto relevantné ustanovenia:

„3. Uzatvorenie zmluvy

3.1 Spoločnosť [pôvodný veriteľ - pozn.] poskytne Klientovi [žalovanému - pozn.] Pôžičku na základe Zmluvy uzatvorenej prostriedkami diaľkovej komunikácie v súlade so Zákonom o finančných službách na diaľku za podmienok dohodnutých v Zmluve. 3.2 Klient svoj súhlas so Zmluvou prejaví kliknutím na potvrdzujúce tlačítko - Súhlasím so Zmluvou v závere Zmluvy…“ … 6. Podmienky splácania … 6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. … 12.4 Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace…“

7. Uzavretie zmluvy o pôžičke s takýmto obsahom považoval súd za nespornú skutočnosť, pretože žalovaný ju jednak nepoprel a z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za prvý rok zmluvného vzťahu pôžičku platil pravidelnými splátkami vo výške 66,54 €. Žalovaný existenciu zmluvy nepopieral ani na pojednávaní. Hoci vyhlásil, že žalobcov nárok neuznáva, netvrdil, že by zmluvu neuzatvoril a že by pôžičku pôvodne nesplácal. Súd preto nepovažoval za hospodárne a ani potrebné ďalej túto skutočnosť dokazovať, a preto návrh žalobcu na dokazovanie na dopyt na pôvodného žalobcu nevykonal.

8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 12.11.2013 (nesporná skutočnosť; prehľad splátok a úhrad, č. l. 9 rub). Žalovaný prestal pôžičku splácať a do omeškania sa dostal so splátkou splatnou 20.12.2014.

9. Listom z 27.02.2015 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v decembri 2014, bude mať právo „úver zosplatniť“ (č. l. 10 rub). Upozornenie bolo doručené žalovanému do vlastných rúk 09.03.2015 (doručenka, č. l. 11). Keďže žalovaný ďalšie splátky nezaplatil, pôvodný veriteľ listom z 29.04.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky (č. l. 11 rub).

10. Žalovaný tak z pôžičky uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo 798,48 € a ďalšie platby už nevykonal (nesporná skutočnosť, prehľad splátok a úhrad, č. l. 10).

11. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica uložená v registri tun. súdu pod zn. 10OpP/4/2018; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

12. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

13. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

14. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

15. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú pôvodný žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

16. Oznámením z 23.05.2018 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 43). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na v ten istý deň (č. l. 43 rub).

B. Právne posúdenie

17. Na úvod treba uviesť, že pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, pôvodným žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri tunajšieho súdu pod zn. 10OpP/4/2018 (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.

18. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 13 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 , čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 26.06.2018, č. k. 19Csp/36/2018-44, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

19. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný žalobca zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o pôžičke, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d ) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

20. Medzi tieto ustanovenia patrí aj § 9 ods. 1, ktorý vyžaduje, aby mala zmluva písomnú formu. Súd preto skúmal, či zmluva o pôžička spĺňa túto požiadavku.

21. Keďže ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 8), na vzťah medzi zmluvnými stranami sa použije aj § 40 ods. 4 OZ, podľa ktorého písomnú formu možno považovať za zachovanú, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

22. Z tvrdení žalobcu, ako aj zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že komunikácia medzi spotrebiteľom a pôvodným veriteľom sa uskutočňovala prostriedkami diaľkovej komunikácie cez internet, teda použitím elektronických komunikačných prostriedkov. Právne úkony strán (návrh zmluvy a jeho prijatie) boli uskutočnené elektronickými prostriedkami tak, ako to plynie z čl. 3 zmluvy o pôžičke. Podľa názoru súdu takýto spôsob uzatvárania zmluvy o pôžičke zodpovedá § 40 ods. 4 OZ, a súd mal za dostatočne dobre preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v písomnej forme tak, ako to požaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 40 ods. 3 OZ.

23. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, keď splátky neplatil v predpísanej výške a splatnosti. Keďže toto omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, pôvodný veriteľ si po predchádzajúcom upozornení žalovaného podľa § 53 ods. 9 uplatnil právo na okamžité splatenie celej pôžičky podľa § 565 OZ, ktoré bolo dohodnuté v bode 12.4 zmluvy o pôžičke.

24. Žalovaný však vzniesol na pojednávaní námietku premlčania celého dlhu.

25. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Podľa § 101 plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. § 103 ustanovenie všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak však veriteľ využil svoje právo na základe § 565 a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 in fine . Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine . Právo veriteľa podľa § 565 v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa § 565 OZ, pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z § 53 ods. 9 však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. § 53 ods. 9 a § 565 by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka, na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa § 565 a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na § 103 a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu.

26. V danej veci pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splátkou splatnou v „mesiaci 12/2014“, čo znamená, že omeškanie sa muselo týkať splátky splatnej 20.12.2014 (splátky boli splatné mesačne k 20. dňu mesiaca - porovnaj čl. 6 ods. 6.2 zmluvy o pôžičke). Z toho potom vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli tejto splátke. Trojročná premlčacia preto uplynula 20.12.2017. Žaloba však bola na súd podaná až 21.02.2018, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný. Na túto skutočnosť musel súd prihliadnuť na námietku žalovaného. Keďže premlčaný je celý dlh, je premlčané aj jeho príslušenstvo, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).

27. Pre poriadok súd dodáva, že námietka žalovaného, že mu nebola žaloba doručená, nebola dôvodná. Doručenie žaloby totiž vyplýva z doručenky, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal (č. l. 33). Doručenka ako verejná listina zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku správnosti v nej obsiahnutých údajov. Žalovaný nepredniesol žiadne konkrétne tvrdenia, prečo by tieto údaje boli nesprávne a nepredložil žiadne dôkazy. Toto tvrdenie preto nebolo spôsobilé vyvrátiť pravdivosť doručenky.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní zo spisu žiadne nevyplývajú, súd mu tento nárok nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie žalobcu. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie žalovaného prípustné nie je, pretože sa žalovaný vzdal práva na odvolanie.