Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.

- U. F., U. XXX/XX, v konaní zastúpeného splnomocnencom K.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - U. F., U. XXX/XX, proti osobe povinnej výživou K.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad W. č. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 1Pc/27/2017-51, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:

Osoba povinná výživou j e p o v i n n á platiť výživné na navrhovateľa v sume 110,- eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2017 vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

U r č u j e zročné výživné za obdobie od 22.12.2017 do 31.08.2018 vo výške 858,16 eur a povoľuje ho osobe povinnej výživou splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť povinného K.. K. N. na navrhovateľa vo výške 80,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 22.12.2017. Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2017 do 31.03.2018 v sume 263,22 eur uložil osobe povinnej výživou uhradiť do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám navrhovateľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že návrh na určenie výživného je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ je v súčasnosti študentom Jesseniovej lekárskej fakulty v Y., aktuálne navštevuje 4. ročník denného štúdia, teda v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine nie je schopný sa sám živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť voči nemu naďalej trvá, pričom povinný na jeho výživu dobrovoľne neprispieva žiadnym spôsobom. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by jeho zdravotný stav bol nepriaznivý. Povinný je zamestnaný v spoločnosti MSM Martin, s.r.o., od 02.03.2015 ako operátor výroby a pracovný pomer naďalej trvá, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 562,43 eur. Na prechodný čas sa mu príjem znížil z dôvodu pracovného úrazu, kedy bol PN (od 03.01.2018 do 13.03.2018). Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné výdavky na 400 eur mesačne Povinný svoje výdavky vyčíslil na sumu 566 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určení

výšky vyživovacej povinnosti povinného súd vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a prihliadol tiež na to, aby sa výživné vzťahovalo najmä na odôvodnené potreby oprávneného (výdavky na štúdium, cestovné, ubytovanie na internáte, strava, oblečenie). Na základe takto zisteného skutkového stavu určil súd povinnému vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne, ktorú sumu výživného považoval za postačujúcu s ohľadom na vek navrhovateľa, jeho mesačné náklady spojené so štúdiom na vysokej škole, jeho zdravotný stav a tiež s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti povinného, pričom povinný je schopný plniť výživné v súdom stanovenej výške vychádzajúc z vyššie uvedeného pravidla, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného. Zároveň súd určil, že vyživovacia povinnosť povinnému v tejto výške vznikla od 22.12.2017, teda odo dňa podania návrhu na súde. Povinný je povinný výživné plniť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto mu vznikol určením vyživovacej povinnosti dlh na výživnom za čas od 22.12.2017 do 31.03.2018 vo výške 263,22 eur (pomerná časť za december 2017 vo výške 23,22 eur + 80 eur x 3 mesiace), ku ktorého náhrade ho súd (s ohľadom na jeho zárobkové možnosti) zaviazal do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám navrhovateľa. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie vyčíslil skutočné výdavky spojené s jeho osobou a s jeho štúdiom na vysokej škole, ktoré mesačne predstavujú približne 343 eur. Myslí si, že sú to objektívne náklady na dolnej hranici jeho potrieb. Poukázal na to, že jeho matka sa o neho kompletne stará, t.j. každú sobotu a nedeľu sa u nej stravuje, perie mu, žehlí jeho veci, pričom jeho otec sa o neho takmer nezaujíma a nijakým spôsobom sa o neho nestará. Je nelogické, aby povinný prispieval na jeho mesačné náklady sumou 80 eur a jeho matka v zmysle rozhodnutia súdu sumou 263 eur. Na jeho nákladoch potrebných na štúdium by sa mali podieľať rodičia rovnakou mierou, t.j. 170 eur mesačne, čo považuje zo strany povinného za minimálnu čiastku. Nebyť podpory jeho matky, musel by zanechať štúdium, pretože otec, napriek svojej vyživovacej povinnosti mu neprispieva takmer nič pol roka (za celý polrok mu dal 58,50 eur). Má pochybnosti aj o výške príjmu povinného 562 eur mesačne, nakoľko je to vysokoškolsky vzdelaný človek, pričom ako chemický inžinier by si bez problémov mohol nájsť ďaleko lepšie platenú prácu. Nechce sa mu veriť, že otec musí pracovať ako operátor výroby, čo je v podstate robotník. Žiadal, aby súd urobil dotaz na jeho zamestnávateľa MSM Y., s.r.o., či u nich pracuje aj nejaký chemický inžinier a aký je jeho príjem, prípadne urobil dotaz do Chemického závodu v Novákoch, aké príjmy majú chemickí inžinieri jeho zamerania. Vychádzal z toho, že povinný vzhľadom na svoje vzdelanie by mohol vykonávať inú prácu, primeranú práve tomuto jeho vzdelaniu. Trvá na výživnom vo výške 170 eur mesačne a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a prikázal mu, aby vo veci vykonal ešte ďalšie dokazovanie.

3. Osoba povinná výživou sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávaní podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

5. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je určujúca rovnaká životná úroveň dieťaťa a rodiča.

Dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodiča nielen v prípade jej dobrej úrovne, ale aj naopak, keď je životná úroveň rodiča nižšia.

8. V danej veci odvolací súd nemá pochybnosti o dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určení vyživovacej povinnosti zo strany jeho otca - osoby povinnej výživou. Je nepochybné, že navrhovateľ je študentom G. V. v F., R. lekárskej fakulty v Y., odbor všeobecné lekárstvo, v školskom roku 2017/2018 bol študentom 4. ročníka denného štúdia, v školskom roku 2018/2019 pokračuje v 5. ročníku denného štúdia. S týmto štúdiom má náklady súvisiace s dochádzkou, stravou, ošatením, ako aj so zakupovaním učebných pomôcok, navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné výdavky minimálne na sumu 343 eur.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že hoci je navrhovateľ plnoletý, vzhľadom k jeho štúdiu nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosti voči nemu naďalej trvá, pričom povinný na jeho výživu dobrovoľne neprispieva žiadnym spôsobom. Súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov rodičov navrhovateľa vychádzal u matky zo zárobku 720 eur netto mesačne a u otca za obdobie od februára 2017 do januára 2018 vo výške 562,43 eur mesačne. Ako je však zrejmé zo správy o príjme otca navrhovateľa založeného v spise na č.l. 17 v období od januára 2018 do marca 2018 bol otec práceneschopný a preto jeho priemerný mesačný zárobok bol v dôsledku PN nižší. Odvolací súd po prepočítaní priemerného mesačného zárobku otca za obdobie od februára 2017 do decembra 2017 vyčíslil priemerný čistý príjem otca vo výške 595,03 eur, pričom z tejto sumy bolo potrebné pri posudzovaní zárobkových pomerov osoby povinnej výživou vychádzať. Vychádzajúc z uvedeného príjmu osoby povinnej výživou (595,03 eur), ktorý okrem navrhovateľa žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá, považoval odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za primerané určenie výživného na navrhovateľa v sume 110 eur mesačne, vychádzajúc zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu určenie výživného na navrhovateľa vo výške 110 eur mesačne je v súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam osoby povinnej výživou. Odvolací súd určil výživné v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2017, t.j. od podania návrhu na určenie výživného na súd. Keďže v danej veci ide o návrhové konanie a navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo vyššej sume ako určil odvolací súd (žiadal výživné vo výške 170 eur mesačne), vo zvyšnej časti odvolací súd návrh navrhovateľa zamietol.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

11. Za obdobie od 22.12.2017 do 31.08.2018 určil odvolací súd zročné výživné na navrhovateľa vo výške 858,16 eur (t.j. alikvotná časť 10 dní za mesiac december 2017 v sume 36,66 eur + 110 eur x 8 mesiacov = 916,66 eur, z ktorej sumy odpočítal 58,50 eur, t.j. zaplatené výživné povinnou osobou po podaní návrhu na súd 916,66 - 58,50 = 858,16 eur), ktoré povolil osobe povinnej výživou splácať v mesačných splátkach po 40 eur. Výšku splátok určil s prihliadnutím k osobným a zárobkovým pomerom osoby povinnej výživou.

12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).