Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-689-2012.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/689/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5 proti povinnému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., G. X o vymoženie 55,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Zorou Ferdinandy
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 09.08.2011 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 55,55 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 19Ro/19/2010-10 zo dňa 23.03.2010. Dňa 27.02.2012 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd udelil poverenie č. 5803 122420 zo dňa 06.03.2012. Dňa 13.12.2017 postúpila súdna exekútorka súdu podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii, Námietky proti trovám exekúcie a Žaloba Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f), g). Povinný vo svojom podaní uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný namietal exekučný titul a peňažné plnenie z neho a žiadal súd, aby pre nezákonnosť tohto rozhodnutia toto zamietol, a to v právnej veci Práva z prepravy. Podľa povinného mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom a z toho dôvodu, je exekučný titul nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný. Povinný žiadal exekúciu zastaviť, nakoľko súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie neprihliadol na nevykonateľnosť exekučného titulu. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo povinnému doručované na jeho adresu, na ktorej sa zdržuje, v dôsledku čoho je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Povinný tiež podal námietky proti trovám exekúcie, nakoľko podľa jeho názoru nie sú v súlade s unijným právom a verejným poriadkom. V upovedomení o začatí exekúcie nie sú preukázané skutočné náklady, a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení. Rovnako upozornenie súdneho exekútora, že pokiaľ dlh nesplní v lehote na podanie námietok, trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom a hraničí s nátlakom až hrubým nátlakom. Oprávnený sa napriek výzve súdu zo dňa 18.12.2017 k námietkam povinného nevyjadril.
Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti vznesenia námietok povinným. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 05.12.2017, pričom námietky proti exekúcii boli súdnej exekútorke doručené dňa 11.12.2017, teda v zákonom stanovenej lehote 14 dní. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinným. Povinný vo svojich námietkach poukázal na nevykonateľnosť exekučného titulu a jeho rozpor so zákonom, nakoľko tento mu nikdy nebol doručený. V tejto súvislosti si súd nechal pripojiť spis pôvodného konania spis. zn. 19Ro/19/2010 a zistil, že platobný rozkaz /exekučný titul/ bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk dňa 30.03.2010, o čom svedčí originál poštovej doručenky založenej v spise. Nakoľko povinný nepodal voči nemu odpor, čo by malo za následok jeho zrušenie, tento nadobudol dňa 15.04.2010 právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom.
Konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný dosiaľ súdu nepredložil dôkazy preukazujúce úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného a neuviedol ani žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Súd má za preukázané, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, v súlade so zákonom bola na ňom vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávnený následne v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie na príslušnom súde. Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť, len námietky povinného ako nedôvodné zamietnuť. Povinný ďalej podal námietky proti trovám exekúcie s odôvodnením, že nie sú v súlade s unijným právom a verejným poriadkom a sú nepreskúmateľné.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Nakoľko povinný podal námietky proti trovám exekúcie spolu s námietkami proti exekúcii, súd konštatuje, že boli podané v lehote. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura a najviac 33 193.92 eura. Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa ust. § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti zo zákona odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Pretože v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor nemôže vedieť, aká bude konečná výška trov exekúcie, v upovedomení o začatí exekúcie si určí len ich predbežnú výšku, pričom pri jej určovaní vychádza zo svojej doterajšej praxe. Výška trov exekúcie sa môže v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania zmeniť, teda súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ďalšie trovy exekúcie, ktoré sa rovnako považujú len za predbežné. V záverečných fázach exekučného konania má súdny exekútor nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. Súdna exekútorka si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslila predbežné trovy exekúcie na sumu 51,23 €, pričom táto suma pozostávala z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, t.j. minimálnej odmeny vo výške 33,19 € a sumy hotových výdavkov vo výške 9,50 €, ktorá spravidla zahŕňa sumu nevyhnutných výdavkov na poštovné, resp. administratívny materiál a pod. Povinný vo svojich námietkach namietal aj to, že upozornenie súdnej exekútorky na to, že v prípade, že si dlh v stanovenej lehote nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, je nezákonné a hraničí s nátlakom, až hrubým nátlakom. K tomu súd uvádza, že povinnosť súdnej exekútorky upozorniť povinného na možné zvýšenie sumy trov exekúcie za predpokladu, že si povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť z exekučného titulu, vyplýva súdnemu exekútorovi priamo zo zákona, a to z ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa uvádza, že predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie v súlade so zákonom, pričom z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by mohol jeho námietkam vyhovieť. Preto rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol. Povinný tiež žiadal exekúciu zastaviť, pretože sú tu iné dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu vykonať, po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nakoľko súd v tomto štádiu exekučného konania nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, t.j. povinný nepreukázal, že by došlo k splneniu uloženej povinnosti, zmene alebo zrušeniu exekučného titulu a rovnako súd nezistil porušenie zákona, či už v pôvodnom konaní, resp. v konaní súdnej exekútorky, rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výrokom tohto rozhodnutia, ktorými súd námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol, odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.