Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-21-2018.pdf
PDF · 106.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému C. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 1.511,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,88 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 13.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Dňom 19.4.2018 doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.511,79 €, úroku vo výške 215,10 €, úroku vo výške 1.104,53 €, úroku zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.511,79 € vo výške 22,50% ročne zo sumy 1.511,79 € od 8.6.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.511,79 € od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 29,28 € a nahradiť trovy konania. Nárok odôvodňoval dohodou uzatvorenou medzi poštovou bankou, a.s. a žalovaným dňa 21.2.2013 a to zmluvu o úvere č. 8772562513, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Pohľadávku žalobca nadobudol voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzavretú medzi poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe zmluvy s poštovou bankou mal žalovaný poskytnutý úver vo výške 1.700,-- €, ktorý sa zaviazal vrátiť za dohodnutých podmienok. Keďže sa dostal do omeškania so splácaním dlžnej sumy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru.
1.1. Vzhľadom k tomu, že žalobou uplatňovaný nárok nebol presne, jasne špecifikovaný súd vyzval žalobcu na presnú špecifikáciu žalobou uplatňovaného nároku. Žalobca doručil súdu 24.8.2018 vyjadrenie k výzve, v ktorom poukázal na to, že žalobou uplatnený nárok pozostáva z dlžnej istiny, ako aj príslušenstva pohľadávky. Žalovaný uhradil celkovo sumu 595,12 €, ktorá bola započítaná vo výške 17,56 € na poplatky vo výške 389,35 € na zmluvné úroky a úroky z omeškania a v sume 188,21 € na istinu. Celková výška poplatkov je uvádzaná v aktuálnom stave úveru pri položke „poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke „zaplatené splátky. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so sadzobníkom poplatkov úvery pre obyvateľstvo, dostupná pôžička. Tieto boli účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä
predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Na poplatkoch si žalobca uplatňoval sumu 39,28 €, ktorá pozostávala z poplatku za prvú upomienku vo výške 9,96 €, poplatku za druhú upomienku vo výške 24,90 € dňa 23.4.2014, pričom prvá upomienka mala byť 25.3.2014, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 25.9.2014 vo výške 1,10 €, poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.10.2014 vo výške 3,32 €. Ďalší nárok uplatňovaný žalobou bol úrok. Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine aktuálny stav úveru, kde je pri položke „celková úroková sadzba“ vo výške 22,50%. Výška úrokov z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády SR označená ako „sankčná sadzba za splátky“. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-- € vždy k 10-temu dňu v mesiaci počnúc dňom 10.3.2013. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 25.9.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný k 13.10.2014. Suma zmluvných úrokov uplatnených žalobou do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 597,31 € a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 7,17 €, spolu vo výške 604,48 €. Od uvedenej sumy žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 389,35 €, pričom výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 215,13 €. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti do dňa 31.5.2017 predstavuje čiastku 895,58 € a suma z úrokov z omeškania do uvedeného dátumu 208,97 €. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 31.5.2017 tak predstavuje sumu 1.104,55 €.
1.2. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C XX/ XXXX, ako aj o povinnosti uzatvárať zmluvy o úvere v písomnej forme v zmysle článku 10, ods. 1, prvý pododsek Smernice 2008/48. Žalobca mal za to, že uvedená zmluva o úvere spĺňa aj túto požiadavku a bola vyhotovená v súlade s článkami Smernica 2008/48. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov upravuje vo svojich ustanoveniach spôsob aj výšku sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 7.2.2018, ktorý rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1, ods. 1 Ústavy SR. Súčasne poukázal na článok 2, bod 1 zákona č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov čím došlo k novelizácii ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a to tak, že došlo k doplneniu vety „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Táto novela nadobudla účinnosť dňom 1.4.2015. Na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zákonných princípov nášho právneho poriadku. Argumentom a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarctva je ten, že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015.
1.3. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením bodu 6.4. obchodných podmienok s tým, že mal za to, že úročenie úveru zmluvou, úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer s ohľadom na formuláciu jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný platiť aj zmluvne dohodnuté úroky. Nesúhlasil s tvrdením, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádzala k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi stranami sporu. Oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iniciál a preto nemôže dôjsť k dvojitému sankcionovaniu žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nereagoval na uznesenie súdu v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 CSP a rovnako sa nedostavil ani na pojednávanie. Súd vec prejednal a rozhodol na základe listín doložených žalobcom.
3. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o úvere dostupná pôžička. Táto zmluva je rozdelená do troch častí s tým, že prvá časť obsahuje označenie zmluvné strany s poznámkou vyplní klient. Tu sa nachádzali údaje o žalovanom. Druhá časť žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadení osobného účtu rovnako s poznámkou vyplní klient. Podľa druhej časti žiadal úver vo výške 1.800,-- € čerpanie úveru prevodom na účet, ďalej nasleduje doba splácania päť rokov, údaje týkajúce sa osobného účtu, splácanie úveru v hotovosti a podmienky vzniku poistenia schopnosti splácať. Iné údaje v žiadosti uvedené neboli. Tretia časť je zmluva o úvere a záverečné ustanovenia s poznámkou vyplní banka. Táto časť obsahuje vyplnené údaje ako číslo zmluvy, výšku úveru, výšku mesačnej splátky, výšku celkovej výšky nákladov, ďalšie údaje týkajúce sa konečnej splatnosti, prvej platby, úrokovej sadzby, ďalšej platby, poistenia s poznámkou bez poistenia, počet mesačných splátok, priemerná RPMN a RPMN banky. Zmluva bola žalovaným podpísaná v Y. 18.2.2013. Právnym predchodcom žalobcu bola podpísaná 21.2.2013.
4. Súčasťou žaloby boli obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, účinné od 19.7.2012, ako aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 23.6.2012. Ani jeden z dokladov nie je stranami sporu podpísaný. V zmysle bodu 6.4. obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva bolo dohodnuté, že v prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2. banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške ustanovených v oznámení a to do dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
5. Súčasťou žaloby je aj aktuálny stav úveru ku dňu 7.6.2017 vystavený Poštovou bankou, a.s. s poznámkou na vymáhanie, číslo úverovej zmluvy 8772562513, typ úveru SÚ rýchly úver, splatených 188,21 €, celková istina 1.511,79 €, výška úveru 1.700,-- €, vyčerpaných 1.700,-- €, nezaplatené splátky 2.807,28 €. Ďalej súd údaje o splátkach, úrokoch a istine a nezaplatených poplatkoch.
6. K žalobe žalobca pripojil výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014, ktorou vyzvali žalovaného z dôvodu porušenia ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 21.2.2013 a obchodných podmienok na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu zosplatnenia dlhu k 13.10.2014. Dlh pri zosplatnení bol vyčíslený na čiastku 1.766,17 €, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 10-tich dní od doručenia výzvy. Súčasťou je aj fotokópia doručenky ako zásielky uloženej na pošte 16.10.2014, vrátená ako nevyžiadaná dňa 7.11.2014 poštovej banke.
7. Súčasťou žaloby bola ďalej výzvy - upozornenie na splatenie dlžnej sumy zo dňa 26.9.2014 spolu s fotokópiou podacieho hárku EPH003138645, dátum podania na pošte 26.9.2014, ktorou vyzýval právny predchodca žalobcu žalovaného upomienkou na úhradu dlžnej sumy a poučil ho o možnosti zosplatnenia úveru podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
8. Žalobca k žalobe pripojil sadzobník poplatkov platný v poštovej banke od 1.1.2013, na základe ktorého si účtoval poplatky uplatňované v konaní.
9. Súčasťou žaloby bola aj zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorená podľa ustanovenia § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka medzi poštovou bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom zmluvy je záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu ako aj úprava práv a povinností medzi zmluvnými stranami. Zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná 13.6.2017 bez pripojenej prílohy č. 1, na ktorú odkazuje článok 2, kde sú vymedzené jednotlivé pohľadávky.
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľov právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Je nesporné, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Pri rozhodovaní súd posudzoval zmluvu, od ktorej si žalobca odvodzoval právo na zaplatenie dlžnej sumy ako spotrebiteľskú zmluvu s tým, že vychádzal jednak z ustanovení občianskeho zákonníka ako všeobecnej úpravy, ako aj ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedenú zmluvu predloženú žalobcom podrobil súdnej kontrole s tým, že z predloženej zmluvy zistil, že sa jednalo o formulárovú zmluvu o úvere s názvom dostupná pôžička, kde klient vypisoval prvé dva odstavce údajov a to zmluvné strany údaje o svojej osobe a druhý odstavec žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu. V tejto druhej časti zmluvy uviedol požiadavku na poskytnutie úveru vo výške 1.800,-- € s dobou splácania päť rokov. Ďalej sa vyjadril k čerpaniu úveru prevodom na účet a uviedol účet, na ktorý žiadal poukázať finančné prostriedky so schopnosťou splácania úveru v hotovosti. Súčasne požiadal o poistenie. Tretia časť zmluvy o úvere bola vyplnená bankou. Ďalej súd zistil z dokladu doloženého do spisu, že zmluva o úvere s týmito náležitosťami to znamená s vyplnenou prvou a druhou časťou bola podpísaná žalovaným 18.2.2013. Tretia časť, ktorú vyplnila banka aj podľa označenia bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu, t.j. veriteľom 21.2.2013. Súčasťou žaloby boli aj obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, ako aj všeobecné obchodné podmienky, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení zákona 129/2010 Z.z. súd podrobil uvedenú zmluvu súdnej kontrole k dátumu podpísania uvedenej zmluvy žalobcom, t.j. k 21.2.2013. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. V prejednávanej veci nemal súd preukázané, že uvedená spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Zmluvné dojednania tak ako ich vyžaduje zákon v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 boli uvedené v časti III., ktorú vypĺňala banka s tým, že v tejto časti uviedla podstatné náležitosti požadované zákonom.
Táto časť bola vyplnená právnym predchodcom žalobcu 21.2.2013 o čom svedčí podpis a pečiatka. Zo žiadnej listiny doloženej do spisu nevyplýva akým spôsobom a kedy bol žalovaný oboznámený a teda či súhlasil s týmito podmienkami. Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu podľa časti II. zmluvy o úvere podpísal totiž žalovaný dňa 18.2.2013 bez vedomosti a znalostí bodu III. uvedenej zmluvy a dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu mal súd za to, že nie je dodržaná základná zákonná požiadavka a to písomná forma podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z dôvodu absencie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy potom súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako zmluvu bezúročnú a bez poplatkovú podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca poskytol žalovanému sumu 1.700,-- €. Žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval. Po odpočítaní toho čo žalovaný žalobcovi zaplatil suma 595,12 € čo žalobca nespochybnil (písomné podania založené na čl. 28 a 69 spisu), potom rozdiel činí 1.104,88 €, na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal. Vo zvyšku považoval súd žalobu za nedôvodnú. Okrem dlžnej istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v maximálne prípustnej zákonnej výške a to odo dňa 13.10.2014 s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol priznaný od okamžitej splatnosti dlžnej sumy, nakoľko preukázateľne žalobca vyzval žalovaného, poučil ho o následkoch nesplácania a možnosti zosplatnenia a následne zosplatnil dlh žalovaného voči žalobcovi. Keďže mal súd za to, že od uvedeného okamihu bol žalovaný v omeškaní priznal z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania 5,25% ročne.
19. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k výzve dňa 24.8.2018, ktorým reagoval na výzvu ohľadom špecifikácie žalobou uplatňovaného nároku. Okrem špecifikácie žalovanej sumy doručil súdu aj vyjadrenie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 42/2015, ako aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré na verejnom zasadnutí pléna 7.2.2018 rozhodlo, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46, ods. 1 v spojení s článkom 1, ods. 1 Ústavy SR. Súd mal za to, že sa jedná o nacyklostilované podanie s tým, že mnohé námietky uvádzané v tomto písomnom podaní žalobcom sa netýkajú konkrétnej veci. Preto sa k jednotlivým článkom a bodom, ktoré sa netýkajú predmetnej veci nevyjadroval. Pokiaľ vo svojom vyjadrení žalobca poukazoval na dodržanie písomnej formy zmluvy s poukazom na úpravy obsiahnuté v obchodných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob a výšku sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti, súd poukazuje na to, že s týmito námietkami by sa vysporiadaval v prípade ak by zmluva bola riadnym spôsobom uzavretá a to ak by boli písomne dojednané základné ustanovenia, ktoré boli obsiahnuté v zmluve v bode 3. vypísanými bankami. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný bol s podstatnými náležitosťami zmluvy tak, ako to majú na mysli jednak všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj osobitné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. oboznámený. To znamená žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o výške poskytnutého úveru, výške mesačných splátok, výške celkových nákladov, dátumom konečnej splatnosti, dátumom prvej splatnosti, úrokovou sadzbou, počtom splátok, priemernou RPMN, ako aj výškou RPMN, dátumom ďalšie splatnosti, ako aj tým, že je uvedená zmluva bez poistenia. Práve z týchto dôvodov, keďže nie je preukázané, že uvedená zmluva bola daná na vedomie žalovanému, žalobca nepreukázal jej doručenie, alebo iným spôsobom oboznámenie sa s týmito podmienkami žalovaným, mal súd za to, že nebola dodržaná písomná forma a preto podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. a/ mal za to, že úver bol poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. V konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 38,49% a žalovaný v rozsahu 61,51%. Žalovaný mal preto nárok podľa pomeru úspechu na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).