Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/144/2018

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu : D. F., A.. X.X.XXXX, W. P. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 8.8.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.8.2018 žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej dňa 31.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., mzdová učtáreň, Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Galanta môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 31.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným.

2. S voj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom v pozícii dlžníka a žalovaným v pozícii veriteľa došlo dňa 31.03.2015 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1100 eur a žalobca sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 964 eur, t.j. zaplatiť 2064 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z uzatvorenej zmluvy o úvere bola v rovnaký deň uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za nástroj žalovaného, ktorým prostredníctvom zrážok zo mzdy získava finančné prostriedky v rozpore so zákonom. Ako vyplýva z potvrdenia z klientskej zóny k 08.08.2018 zo strany žalobcu bolo uhradené 4.313,15 eur napriek tomu žalovaný naďalej eviduje dlžnú sumu vo výške 4 737,36 eur. Je v rozpore so zákonom, aby za úver vo výške 1 100 eur bol žalobca povinný zaplatiť dokopy 9 050,51 eur. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." V danom prípade ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §53 ods. l a 5 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brat' súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej I závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok I Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalobca poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ, je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byt' vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca považuje dohodu o zrážkach za neplatný právny úkon, nakoľko okrem hlavného záväzku vzniknutého z úverovej zmluvy sa dohodou o zrážkach majú zabezpečovať aj rôzne vedľajšie záväzky ako napr. náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, pohľadávky ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. Takéto zabezpečenie je značne široké a nezrozumiteľné resp. neurčité. Žalovaný listom zo dňa 01.04.2016 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy" predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe sú podľa žalobcu žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, na dôkaz čoho žalobca predkladá výpis z účtu. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. V zmysle Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2013 sp. zn. 17Co/43/2013 : „Pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonávať zrážky postačí, že na súde je vedené konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by súd dočasne formou nariadeného predbežného opatrenia neupravil pomery účastníkov, mohla by vec sama stratiť zmysel, ak by v priebehu tohto konania sa zrážky na základe namietanej dohody vykonávali a pohľadávka odporcu by bola vymožená. Pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv odporcu v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo navrhovateľku." Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť' výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Žalobca v súvislosti s osvedčením svojho nároku poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 21.07.2017 sp. zn. 1 Co/16/2017 v zmysle ktorého: „Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery. Odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však platnosť Dohody o zrážkach a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bol a žalobkyňou spochybnená a namietaná. Zrážky musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je

medzi stranami konania sporná, pretože žalobou vo veci samej v tomto konaní sa žalobkyňa zároveň domáha určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou."

V zmysle § 336 ods. 1 : „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V nadväznosti na ustanovenie § 337 ods. 1 CSP: „ Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.09.2017. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie v zmysle vyššie uvedeného.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy : Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 31.3.2015, Zmluvu č. XXXXXXXXX z 31.3.2015 (výpis), Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 1.4.2016, potvrdenie o príjme za obdobie 6/2018.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1, 2 a 3 CSP, (1) ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

11. Už v návrhu na nariadenie neodkladného musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd dočasne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobcu zo dňa 31.3.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne navrhol, aby súd poučil žalovaného, že na súd môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 31.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca spolu s výpočtom neprijateľných podmienok v zmluve, ktoré majú za následok jej neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, poukazuje aj na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie jeho životnej úrovne, a teda tým preukazuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (žalobcu).

13. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i pripojenými listinnými dôkazmi má za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nevykazuje znaky rozporu so zákonom; dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti v zmysle zákona. V článku II. dohody o zrážkach zo mzdy je okrem iného zakotvené, že: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/ vyplácateľ dôchodku zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 172 eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky, Dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ oznámil jeho zamestnávateľovi/vyplácateľovi dôchodku aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky.“ Právny titul zrážok zo mzdy existuje práve z dôvodu žalobcom podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá môže byť dohodnutá bez ohľadu na to, či existuje súdne rozhodnutie, alebo nie. Súd poukazuje i na to, že nemôže suplovať ľahostajný prístup spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy o úvere kedy žiadatelia o úver (spotrebitelia) podpisujú všetko, aj pre nich neskôr neprijateľné dohody v snahe získať čo najvyšší

úver, a potom keď tento treba splácať, obracajú sa na súd často krát aj nedôvodne. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

15. Keďže súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy, v nadväznosti na vyššie uvedené zamietol i závislý návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd poučil žalovaného o podaní žaloby proti žalobcovi o zaplatenie dlžných splátok úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Súd žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že úspešný žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil a ani nežiadal žiadne výdavky v súvislosti s konaním tak, ako to predpokladá § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 .

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.