Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-73-2017.pdf
PDF · 116.88 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/73/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Nadácia Republika Východ, Popradská 64, 40 11 Košice - západ, IČO: 50 397 605, zast. JUDr. Michalom Medviďom, advokátom, AK Wurmanova 1131/4, 040 23 Košice, proti žalovanému: GMI, s.r.o., Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 833, o zaplatenie sumy 43 165,60 eur s príl., t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 43 165,60 eur a uložil mu nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu poskytol v roku 2005 sumu 5 000 000,- Sk a sumu 1 500 000,- Sk. Uvedené sumy spol. T Silver, a.s. uhradila bankovým prevodom žalovanému. Napriek tomu si žalovaný dňa 14.04.2010 započítal neexistujúcu pohľadávku vo výške 43 165,60 eur na úhradu svojho dlhu, čím spol. T Silver, a.s. vznikla v uvedenej výške škoda.
2. V danej právnej veci súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 21Cb/73/2017-30 dňa 22.06.2017, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že dňa 31.05.2005 bola medzi ním a spoločnosťou T SILVER, a.s. uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol peňažnú pôžičku spoločnosti T SILVER, a.s. vo výške 5 000 000,- Sk, a to prevodom na účet. Následne dňa 18.08.2005 bola medzi ním a spoločnosťou T SILVER, a.s. uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal spoločnosti T SILVER, a.s. sumu 1 500 000,- Sk. Z vyššie uvedeného leda vyplýva, že požičal spoločnosti T SILVER, a.s. spolu sumu 6 500 000,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2017 postúpil svoju pohľadávku vo výške 6 500 000,- Sk spolu s príslušenstvom (úrokmi) na spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD (ďalej len WTCC).
Žalobca predložil súdu bankový výpis z ktorého vyplýva, že spoločnosť T SILVER, a.s. dňa 19.06.2007 zaplatila bankovým prevodom na jeho účet sumu 1 500 000,- Sk. V tomto prípade však nešlo o vrátenie časti požičanej sumy, ale o zaplatenie kúpnej ceny v uvedenej výške za motorové vozidlo AUDI A 6, ktoré predal spoločnosti T SILVER, a.s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2007. O tejto skutočnosti svedčí aj jeho bankový výpis z júna 2007, kde pri uvedenej platbe spoločnosti T SILVER a.s. je uvedená poznámka kúpa AUDI. Naviac v tom čase bola už jeho pohľadávka voči spoločnosti T SILVER a.s. v celkovej sume 6 500 000,- Sk, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2007 postúpená na spoločnosti WTCC, preto spoločnosť T SILVER a.s. svoj dlh už nemohla jemu vrátiť, ale spoločnosti WTCC.
Dňa 29.02.2008 spoločnosť T SILVER a.s. zaplatila na bankový účet spoločnosti WTCC sumu 5 000 000.- Sk, ktorá predstavovala časť pohľadávky postúpenej na uvedenú spoločnosť, ktorá vznikla z titulu zapožičania finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2005. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že obe požičané sumy spoločnosť T SILVER, a.s. bankovým prevodom uhradila na jeho účet je nepravdivé. Dňa 29.03.2010 spoločnosť WTCC postúpila na neho svoju pohľadávku, ktorú mala voči dlžníkovi spoločnosti T SILVER, a.s. vo výške istiny 47 522,23 eur, ktorá vznikla z titulu nevrátenia pôžičky finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.08.2005. Následne dňa 14.04.2010 svoju existujúcu pohľadávku, ktorú mal voči spoločností T SILVER, a.s. v sume 47 522,23 eur započítal voči pohľadávkam spoločnosti T SILVER a.s., ktoré spoločnosť mala voči nemu v započítanej sume 43 165,60 eur, pričom po započítaní vzájomných pohľadávok zostala mu ešte pohľadávka voči spoločnosti T SILVER a.s. vo výške 4 356,63 eur.
Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že žalobcom uplatňovaný nárok je neoprávnený, nakoľko mu žiadna škoda nevznikla.
Ak žalobca tvrdí, že mu jeho konaním - započítaním pohľadávok zo dňa 14.04.2010, vznikla škoda, tento nárok je už aj tak premlčaný, pretože bol uplatnený až po uplynutí dvoch rokov odkedy sa o uvedenom zápočte dozvedel. Žalobca ho žiadnym spôsobom nevyzval na úhradu žalovanej pohľadávky.
3. Uznesením č.k. 21Cb/73/2017-53 zo dňa 16.08.2017 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvami o pôžičkách, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2007, výpismi z účtu spol. T Silver, jednostranný zápočtom, prvou stranou zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.09.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2016, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2010, kúpnou zmluvou zo dňa 22.04.2007, výpisom z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobcu, a zistil vo veci tento skutkový stav veci:
5. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2005, žalovaný požičal spol. T Silver, a.s. finančné prostriedky vo výške 5 000 000,- Sk, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 31.05.2006 a zmluvou o pôžičke zo dňa 18.08.2005 požičal spol. T Silver, a.s. sumu 1 500 000,- Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do 18.08.2006.
6. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2007, žalovaný spol. T Silver, a.s. oznámil, že pohľadávku vo výške 6 500 000,- Sk postúpil na spol. WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD a upovedomil o tm, že dlžník je povinný dlh s prísl. už plniť novému veriteľovi. Toto oznámenie bolo spol. T Silver, a.s. doručené dňa 25.01.2007.
7. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2007 uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spol. T Silver, a.s. ako kupujúcim, jej predmetom bol odpredaj motorového vozidla AUDI A6 4F predávajúcim kupujúcemu za cenu 1 500 000,- Sk, pričom kúpna cena bola splatná do 60 dní odo dňa podpísania zmluvy.
Podľa výpisu z účtu žalovaného, dňa 19.06.2007 na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX boli pripísané finančné prostriedky vo výške 1 500 000,- Sk z účtu XXXXXXXXX/XXXX.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2010 spol. WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD na žalovaného postúpila pohľadávku vo výške 47 522,23 eur, ktorú má voči dlžníkovi spol. T Silver, a.s. z titulu zapožičania finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.08.2005.
9. Jednostranným zápočtom zo dňa 14.04.2010 žalovaný voči spol. T Silver, a.s. započítal na pohľadávku uvedenej spoločnosti titulom neuhradených faktúr č. 90004, č. 90005, č. 90006, č. 90007, č. 90009 v celkovej výške 43 165,60 eur na jeho pohľadávku vo výške 43 165,60 eur titulom Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 18.08.2005.
10. Podľa predloženej prvej strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2016, spol. T Silver, a.s. v likvidácii ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku špecifikovanú v bode 11. zmluvy nasledovne: ,,Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky v celkovej výške 43 165,60 eur vyplývajúcej z neoprávneného zápočtu pohľadávky spoločnosti GMI s.r.o., Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 833, zo dňa 14.04.2010.“
Z oznámenia zo dňa 12.09.2016 o postúpení pohľadávky vyplýva, že spol. T Silver, a.s. v likvidácii týmto oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 43 165,60 eur vyplývajúcej z neoprávneného zápočtu pohľadávky zo dňa 14.04.2010 na nadáciu Republika Východ.
11. Z výpisu z účtu spol. T Silver, a.s. vyplýva, že dňa 19.06.2007 boli v prospech účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázané finančné prostriedky vo výške 1 500 000,- Sk z účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX a dňa 29.02.2008 v prospech spol. WESTMINSTER finančné prostriedky vo výške 5 000 000,- Sk.
12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 uviedol, že je nesporné, že žalovaný požičal spol. T Silver, a.s. sumu 6 500 000,- Sk a pohľadávka v uvedenej výške bola postúpená na spol. WESTMINSTER, ktorej spol. T Silver, a.s. zaplatila sumu 5 000 000,- Sk. Je sporné, že dňa 29.03.2010 spoločnosť WTCC postúpila na žalovaného pohľadávku vo výške 47 522,23 eur, pretože táto pohľadávka bola v tom čase už prevedená Zmluvou o predaji podniku na spol. Technoinvest-Holding a.s., ktorá nastúpila do práv a povinností spol. T Silver, a.s. a teda sa stala novým dlžníkom. Táto skutočnosť bola zverejnená v Zbierke listín obchodného registra. Nový dlžník v roku 2008 v celosti spol. WESTMONSTER dlh splnil a došlo k zániku tohto záväzku a preto v roku 2010 nemohol byť neexistujúci záväzok postúpený. Preto nemohlo dôjsť ani k zápočtu pohľadávok, pretože sa môžu započítať iba existujúce pohľadávky. Ak by aj takáto pohľadávky existovala, bola by v zmysle platných ustanovení obchodného zákonníka premlčaná a teda nespôsobila započítania. Okrem toho v tom čase dlžníkom už bola spol. Technoinvest-Holding, a.s..
Z pripojenej Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2007 uzatvorenej medzi spol. T Silver, a.s. ako predávajúcim a spol. Technoinvest-Holding, a.s. ako kupujúcim vyplýva, že predmetom zmluvy je časti podniku špecifikované v zmluve a v prílohách k zmluve. Podľa Prílohy 3. zmluvy, predmetom odpredaja bol záväzok podniku Košice voči spol. WESTMINSTER vo výške 2 166 000,- Sk - zostatok záväzku.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že spol. T Silver, a.s. zo spol. Technoinvest-Holding, a.s. nikdy neuzavrela zmluvu o predaji podniku, ale uzavrela zmluvu o predaji časti podniku. Nebol teda prevedený celý majetok. Poukázal, že žalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody, výška škody nie je pohľadávka ani záväzok.
14. Pod číslom ČVS: ORP-173/2-VYS-HE-2017 Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom je vedené trestné stíhanie, kde dňa 04.08.2017 bolo uznesením rozhodnuté o začatí trestného stíhania vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a, trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že presne nezistená zodpovedná osoba za spol. GMI, s.r.o., so sídlom, ul. Kukorelliho 60, Humenné, IČO: 36463833, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2005 so splatnosťou dňa 31.05.2006 požičala spol. T - Silver, a.s. so sídlom Brekov 337, okr. Humenné, IČO: 36458911 sumu 5 000 000,- Sk a dňa 18.08.2005 sumu vo výške 1 500 000,- Sk, splatných dňa 28.02.2016, kde dňa 24.01.2007 spol. GMI oznámila spol. T - Silver, že uvedené pohľadávky v celkovej výške 6 500 000,- Sk postúpila na spol. Westminster Trading & Consulting Company Ltd., The Post House, uvedené je ďalej sídlo tejto spoločnosti, ktorá dňa 29.02.2018 uhradila záväzok spol. T - Silver, a.s. spol. Westminster vo výške 5 000 000,- Sk a dňa 19.06.2007 uhradila spol. T - Silver, a.s. zvyšnú časť pôžičky vo výške 1 500 000,- Sk pôvodnému veriteľovi spol. GMI, s.r.o. a napriek tomu, že uvedené pohľadávky spol. GMI, s.r.o. a jej postupcu spol. Westminster už boli uhradené v celej výške 6 500 000,- Sk si dňa 14.04.2010 zo spol. GMI napriek tomu jednostranným zápočtom uplatnila voči spol. T - Silver, a.s. zápočte na sumu 43 165,60 eur, čím v tejto výške mala spol. T - Silver, a.s. spôsobiť škodu, pretože zaplatením dňa 19.06.2007 táto pohľadávka spoločnosti GMI, s.r.o. zanikla a tak mali podvodným spôsobom uhradiť 2 krát tú istú pohľadávku, a to aj napriek vedomosti, že táto už bola raz uhradená a na základe fiktívnych dokladov. Spoločnosť T - Silver, a.s. nebola schopná platiť svoje záväzky v prospech svojich veriteľov, čím mali spoločnosti T - Silver, a.s. spôsobiť škodu vo výške najmenej 43 165,60 eur.
15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva. Zo strany žalovaného bola spol. T - Silver poskytnutá pôžička vo výške 6 500 000,- Sk, kde následne bola medzi
spol. T - Silver a spol. Technoinvest Holding, a.s. uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, kde predmetom predaja časti podniku bol aj záväzok voči spol. Westminster Ltd., kde v zmysle danej zmluvy o predaji časti podniku aj tento záväzok, ktorý prešiel na spol. Technoinvest Holding, a.s. bol zo strany tejto spoločnosti aj veriteľovi uhradený.
16. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
17. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
18. Rozhodnutie súdu v každej jednej prejednávanej veci predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Základnou takouto podmienkou je vecná legitimácia strán sporu - aktívna a pasívna.
19. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní preukáže že žalobca je nositeľom práva, ktorého ochrany sa v konaní domáha a že žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
20. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008).
21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
22. Teda predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie toho, že strany sporu sú vecne legitimované (t.j. že žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti).
23. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia. V konaní sa vzťahu žalovanému domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného zápočtu realizovaného z jeho strany v roku 2010 vo vzťahu k spol. T Silver, a.s., pričom táto pohľadávka mala byť na neho postúpená pôvodným veriteľom spol. T-Silver, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.09.2016.
Zo strany žalobcu spolu s podanou žalobou do súdneho spisu bola predložená iba prvá strana Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.09.2016 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2016 bez preukázania toho, žeby toto oznámenie bolo žalovanému doručené, resp. žeby bolo žalovanému doručované. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebol na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním žaloby vyzvaný.
24. V konaní súd tiež musel brať zreteľ na skutočnosť, že na základe trestného oznámenia spol. T-Silver, a.s. v likvidácii zo dňa 28.03.2017, je proti žalovanému vedené trestné stíhanie pre zločin podvodu, kde v trestnom konaní si spol. T-Silver, a.s. v likvidácii vo vzťahu k žalobcovi uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 43 165,60 eur a to tým titulom, že na základe zmlúv o pôžičkách zo dňa 31.05.2005 a 18.08.2005 boli jej zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6 500 000,- Sk, pričom žalovaný pohľadávku z týchto zmlúv následne postúpil na spol. WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD, pričom sumu 5 000 000,- Sk spol. T-Silver, a.s. uhradila novému veriteľovi a sumu 1 500 000,- Sk žalovanému. Napriek tomu, že pohľadávka žalovaného bola uhradená, žalovaný jednostranným zápočtom zo dňa 14.04.2010 si voči spol. T-Silver, a.s. započítal sumu 43 165,60 eur, čím v tejto výške spoločnosti mala byť spôsobená škoda v uvedenej výške.
Z uvedeného je zrejmé, že v trestnom konaní si spol. T-Silver, a.s. v likvidácii voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 43 165,60 eur, pričom sa jedná o totožný nárok, ktorý je predmetom tohto súdneho konania uplatnený žalobcom, t.j. iným subjektom.
Súd len poukazuje, že na žalobcu mala byť pohľadávka postúpená zmluvou zo dňa 05.09.2016, pričom trestné oznámenie bolo podané dňa 28.03.2017.
25. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby na neho bola pôvodným veriteľom postúpená pohľadávka v žalovanej výške, teda že na jeho strane je daná aktívna vecná legitimácia.
Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobcovi. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
26. Súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na uvedené sa už v ďalšom nezaoberal samotnou žalobou a skutkovými okolnosti prednesenými v rámci obrany žalovaným.
27. Ďalej je súd toho názoru, že aj keby mal za preukázané uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2016, vzhľadom na neurčitosť vymedzenia predmetu postúpenia by v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka považoval túto zmluvu za neplatnú, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej moci.
Vymedzenie predmetu postúpenia v znení: ,,Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky v celkovej výške 43 165,60 eur vyplývajúcej z neoprávneného zápočtu pohľadávky spoločnosti GMI s.r.o., Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 833, zo dňa 14.04.2010“, je neurčité, nakoľko z predloženého zápočtu je zrejmé, že predmetom započítania boli pohľadávky spol. T-Silver, a.s. voči žalovaného na základe ním vystavených faktúr, pričom podľa tvrdenia žalobcu v tomto konaní, má sa jednať o nárok na náhradu škody, ktorý mal byť na neho postúpený. Z uvedeného samotného prejavu žalobcu vyplýva, že predmet postúpenia v zmluve je vymedzený neurčito, nakoľko nie je
možné jednoznačne a to ani za použitia výkladových pravidiel, určiť a vymedziť jednoznačne a bez zameniteľnosti postupovanú pohľadávku.
Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Predmet právneho úkonu musí byť tiež objektívne možný. Ak uvedené predpoklady nie sú splnené, resp. ak právny úkon týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vadný právny úkon. V dôsledku tejto vadnosti sa právny úkon považuje spravidla za absolútne neplatný.
Náležitosťou prejavu je aj jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka.
28. Súd len pre úplnosť uvádza, že aj keby mal za preukázané postúpenie pohľadávky na žalobcu, zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania a súd je toho názoru, že bola vznesená dôvodne. K jednostrannému zápočtu žalovaný pristúpil v roku 2010. Predmetom konania je nárok na náhradu škody, teda od roku 2010 začala pôvodnému veriteľovi plynúť premlčacia štvorročná doba na uplatnenie tohto nároku súdnou cestou. Žaloba bola podaná v roku 2017, teda po uplynutí premlčacej doby a teda aj z uvedeného dôvodu by súd žalobu ako nedôvodnú musel zamietnuť.
29. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2018 žalobca vzniesol návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania a to vyžiadanie si dokladov zo spol. Technoinvest Holding, a.s., za účelom preukázania časti splatenia pohľadávky žalovaného zo zmlúv o pôžičke z roku 2005 a súd tento jeho návrh zamietol.
V danej právnej veci bola žaloba podaná dňa 29.03.2017. V priebehu súdneho konania strany sporu v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku boli zo strany súdu vyzvané na splnenie si svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, pričom vzhľadom na návrh žalobcu a to za účelom oboznámenia sa so súdnym spisom a navrhnutia ďalších dôkazov na vykonanie v súdnom spore, bolo pojednávane vytýčené na deň 30.04.2018 aj odročené. Žalobca bol nečinný, jeho právny zástupca nebol ani nahliadnuť do súdneho spisu (pričom to bol aj jeden z dôvodov žiadosti o odročenie pojednávania), do dňa pojednávania 06.09.2018 nenavrhol v konaní vykonať žiaden dôkaz.
Vykonanie takéhoto dôkazu by nebolo ani hospodárne a viedlo by iba k predĺženiu súdneho konania. Okrem toho postup žalovaného pri jednostrannom zápočte je predmetom vedeného trestného konania pre zločin podvodu.
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.