Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Pc/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, na návrh navrhovateľky: N., trvale bytom Q., zastúpenej na základe plnej moci JUDr. Alexandrom Farkašovským, bytom Košice, Bernolákova č.12, proti odporcom v 1. rade S. trvale bytom Košice, W. zastúpený advokátkou Mgr. Andreou Vaškovou, Advokátska kancelária Košice, Ružová č.43 a v 2. rade A. bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, v konaní o určenie otcovstva, o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej, o náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a príspevku na výživu navrhovateľky takto

rozhodol:

Konanie o určenie otcovstva S. voči maloletej A. z a s t a v u j e .

Z v e r u j e maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 30 eur mesačne, od 26.5.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 26.5.2017 do 30.9.2018 v sume 486 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky.

U p r a v u j e styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každú párnu sobotu v čase od 14:30 hodine do 17:30 hodine za prítomnosti matky s tým, že v čase začatia styku sa dostaví za účelom realizácie styku pred byt matky.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom v sume 17,50 eur v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zaplatenie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a na určenie príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 23.7.2014 do 23.7.2016 z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka- matka maloletej A. sa návrhom, ktorý podala súdu domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že S. je otcom maloletej A., aby súd zveril svojim rozhodnutím maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca dieťaťa platením výživného pre maloletú za obdobie od 23.7.2014 do budúcna sumou 150 eur mesačne, zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné voči maloletej, aby nahradil matke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom v sume 467,20 eur a aby bol zaviazaný prispievať na

výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne za obdobie od 23.7.2014 do 23.7.2016. Zároveň žiadala, aby bol odporca zaviazaný nahradiť jej trovy konania.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá A. z mimomanželského vzťahu s odporcom, ktorý doposiaľ svoje otcovstvo neuznal napriek tomu, že po narodení dieťaťa nenamietal, že by nebol jej otcom. Sľuboval, že urobí potrebné opatrenia, ale doposiaľ sa tak nestalo. Navrhovateľka v čase podania návrhu žila v R. a jediným zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Z tohto príjmu platí za bývanie 100 eur mesačne. Z ostatného zabezpečuje stravu pre seba a dieťa, hygienu a iné základné potreby. Keďže jej nepomáha so živobytím žiadna ďalšia osoba, je odkázaná na výživné pre dieťa zo strany odporcu, ako aj na výživu pre svoju osobu. Matka vyčíslila náklady súvisiace s tehotenstvom sumou 467,20 eur a doložila súdu svoje listinné dôkazy. Ďalej uviedla, že nepozná štruktúru príjmov odporcu, podľa jej vedomostí otec maloletej študuje na X. a v súčasnosti by mal bývať u svojej priateľky, teda nie s rodičmi. Preto žiadala priznanie výživného podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a svojich odôvodnených potrieb.

3. Listom zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka oboznámila súd so zmenami, ktoré nastali po podaní návrhu, najmä v tom, že sa presťahovala do X. ku svojej starej matke, na jej vlastnú žiadosť. Vďaka tomu môže poskytovať starostlivosť aj starej matke, vzhľadom na jej zhoršujúci sa zdravotný stav. Za bývanie v tomto dome naďalej prispieva sumou 100 eur mesačne, ale ešte má dlh v T. v sume 200 eur. Podľa jej vedomostí odporca doštudoval na strednej škole, v súčasnosti nie je evidovaný na úrade práce, a keď pracuje a má príjem, tak iba na čierno.

4. Odporca vo veci písomne vyjadrenie nepodal.

5. Kolízny opatrovník podal vo veci správu dňa X.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že prešetril pomery na strane matky a dieťaťa, ako aj odporcu. Matka trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že s otcom maloletej nemali vybudovaný žiaden vzťah, ale z ich intímneho zblíženia otehotnela a podľa nej, otec dieťaťa nechal na ňu, či si dieťa ponechá. Keď sa rozhodla, že si dieťa ponechá, tak jej sľúbil, že sa o ňu a o dieťa postará, a že budú žiť v spoločnej domácnosti. To sa však nestalo. Počas tehotenstva matka žila v O. a po narodení dieťa v T.. Domnelý otec neprispel na dieťa žiadnou finančnou čiastkou a dieťa videl iba raz, keď malo tri mesiace. Maloletá je zdravá, ale má problémy s komunikáciou, preto bola vylúčená aj zo škôlky a matka s ňou začala navštevovať psychológa P. Pred kolíznym opatrovníkom domnelý otec nepopieral, že po tom, čo matka otehotnela, žiadal ju, aby išla na prerušenie tehotenstva, že on to finančne zabezpečí, ale nakoniec to matka odmietla. Podľa neho však matku upozornil na to, že on sa nebude vedieť o dieťa postarať vzhľadom na to, že bol v tom čase študentom X. Školu ukončil maturitou v P. a má záujem ďalej študovať na vysokej škole. Žije v trojizbovom byte so svojou sestrou a matkou, ktorá je vdova a má podlžnosti a tiež ho nedokáže finančne zabezpečiť. Maloletú A. videl v F. dvakrát, raz, keď mala pár mesiacov a potom po roku. Matke doposiaľ finančne neprispel. Kolízny opatrovník na základe prešetrenia pomerov doporučil v prípade, ak otec neuzná svojej otcovstvo, nariadiť znalecké dokazovanie z odboru genetiky na určenie otcovstva. Biologický otec by si mal plniť svoje rodičovské práva a povinnosti.

6. Na pojednávaní súdu dňa XX.XX.XXXX odporca prehlásil, že uznáva svoje otcovstvo voči maloletej A. a na základe toho sa potom rodičia dohodli, že sa dostavia pred matričný úrad za účelom prehlásenia otcovstva odporcu. Následne predložili súdu dňa XX.XX.XXXX. rodný list maloletej, v ktorom bol ako otec zapísaný S. Preto na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX matka vzala späť svoj návrh o určenie otcovstva a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Právna zástupkyňa odporcu, ako aj kolízna opatrovníčka súhlasili so zastavením konania v tejto časti.

7. Napriek tomu, že účastníci konania sa pokúsili o uzavretie mimosúdnej dohody, to sa im nepodarilo, a preto vyjadrenie otca na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX bolo také, že nesúhlasí s výškou požadovaného výživného zo strany matky sumou 150 eur mesačne od dátumu narodenia dieťaťa s prihliadnutím na to, že návrh v tejto veci bol podávaný XX.XX.XXXX. Preto majú taký názor, že výživné je možné určiť iba od tohto dátumu a to jednak z toho dôvodu, že v období, o ktoré sa jedná, otec bol odkázaný na výživu od svojich rodičov, študoval a nemal vlastný príjem. Otec štúdium ukončil v U.. Od toho času si hľadá prácu. Preto sú toho názoru, že matka mala uplatniť svoje nároky voči osobám, ktoré mali vyživovaciu povinnosť voči otcovi dieťaťa. Otec maloletej nie je evidovaný na úrade práce, pretože z evidencie bol vyradený v súvislosti s tým, že nastúpil na absolventskú prax. Otec

však ukončil absolventskú prax, lebo inštitúcia, v ktorej mal túto prax absolvovať mu nezadávala také práce, ktoré by mali byť obsahom absolventskej praxe. Preto sú toho názoru, že pokiaľ by súd určoval výživné za obdobie od ukončenia stredoškolského štúdia otcovi dieťaťa, malo by to byť v minimálnej zákonnej výške. Čo sa týka ďalšieho nároku zo strany matky súvisiaceho s tehotenstvom a pôrodom síce matka uvádza konkrétne položky a žiada náhradu, ale tieto sa týkajú zakúpenia potrieb pre dieťa, preto nesúvisia s tehotenstvom a pôrodom a takéto nároky matky nie je možné priznať. Čo sa týka nároku matky na priznanie výživného za obdobie dvoch rokov po pôrode, opätovne poukázali na to, že otec bol študentom, ktorý bol odkázaný na výživu od svojich rodičov. Priznanie výživného v tomto období matke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a toto výživné by malo byť plnené zo strany rodičov otca, na ktorých výživu bol odkázaný. Rovnako však nesúhlasili ani s výškou požadovaného výživného 120 eur mesačne. Ďalej na tomto pojednávaní právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom každú druhú sobotu v čase od 14:30 hodiny do 17:30 hodiny, prípadne s prihliadnutím na režim dieťaťa.

8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď otehotnela, navštevovala X. ročník X. teda bola študentkou strednej školy a do školy chodila až do 8. mesiaca tehotenstva. Štúdium ukončila riadne maturitou a potom porodila. V tom čase už nežila u svojej babky, ale Q. to z toho dôvodu, že jej otec zomrel, keď mala 10 rokov a matka ju opustila. Keď žila u babky, bála sa jej povedať, že otehotnela, tak radšej odišla do kH. Potom sa však vrátila k babke a k nej sa vrátila aj po pôrode. Počas tehotenstva v O. platila 49 eur za bývanie. Babka jej dávala vreckové 80 eur mesačne. Z toho jednoducho musela vyžiť. Finančne ju podporovala iba A. krstná mama, s ktorou však nemá žiaden príbuzenský pomer. Asi po roku znova odišla do O. Vtedy platila za bývanie 80 eur mesačne, ale už mala svoj príjem pozostávajúci z rodičovských dávok v sume 238 eur mesačne, vrátane rodinných prídavkov. V čase výsluchu sa však vrátila naspäť bývať ku svojej babke, ktorej prispieva na bývanie 100 eur mesačne. Jej babka je dôchodkyňa a jej dôchodok predstavuje asi 300 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že otec dieťaťa jej doposiaľ ničím neprispel. Ona je presvedčená o tom, že svoj príjem má. Zrejme pracuje na čierno. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nevie preukázať. Dieťa je zdravé. Otec videl dieťa, až keď malo pol roka. Potom sa odmlčal a dieťa videl opätovne znova po pol roku. Prestal s ňou komunikovať aj telefonicky, číslo jej zablokoval a prestala s ňou komunikovať aj matka odporcu, zrejme z dôvodu, že sa jej nepáčilo, že si uplatnila nároky na súde. Matka uviedla, že predložila súdu doklady, ktoré súvisia s jej tehotenstvom a pôrodom. Žiadne iné doklady už preukázať nevie, pretože ich nemá. Je doma s dieťaťom. Dieťa už nie je plienkované, ani kojené. Dieťa kojila do 3 a 1 roka veku, takže dojčenské mlieko mu nikdy nekupovala. Plienkované bolo asi do prvého roku veku. Pokiaľ plienky kupovala, mohlo to stáť 50 eur mesačne. Čo sa týka súčasných výdavkov s dieťaťom, sú to bežné výdavky s oblečením, obutím, nejaké oblečenie pre dieťa aj dostane a celkové náklady s dieťaťom matka odhadla sumou 138 eur mesačne. Z jej materskej však všetky výdavky pokryť nevie, preto si ešte stále musí požičiavať 100 eur mesačne od krstnej matky maloletej s tým, že je voči nej zadlžená. Matka ďalej uviedla, že má predlženú materskú dovolenku z toho dôvodu, že maloletá A. síce začala navštevovať škôlku, keď mala tri roky, ale vzhľadom na to, že sa zle správala, nevedela vyjadriť to, čo chcela, bila deti, jednoducho do škôlky ísť nemohla, bola vylúčená. Práve z toho dôvodu navštevuje aj logopedičku, pretože dieťa zle rozpráva. Materskú dovolenku má matka predlženú do 6. roku veku dieťaťa. Dieťa by mohlo navštevovať špeciálnu škôlku, ale tú matka nevie zaplatiť. Okrem tohto príjmu ešte dostáva pre dieťa od neznámej osoby 50 eur na sviatky, alebo narodeniny dieťaťa. Matku odporcu žiadala o finančný príspevok iba raz, keď jej to finančne nevychádzalo a vtedy od nej dostala 15 eur. Stará matka z otcovej strany dieťa videla možno päťkrát.

9. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v kontakte s matkou dieťaťa jednoducho z toho dôvodu, že ona stále klame. Podľa jeho vedomostí dostala peniaze od jeho matky opakovane, viackrát a toto nepriznáva. Klame aj vtedy, keď uvádza, že on s dieťaťom nemá žiaden kontakt, pretože sa stalo, že dieťa nechala u neho, starali sa o dieťa spoločne so sestrou. Matka povedala, že ide preč na chvíľku a bola preč 3 až 4 hodiny. Ďalej otec uviedol, že nemá žiaden príjem, pretože naposledy mal príjem z absolventskej praxe vo C. kde zarábal XXX eur mesačne. Keďže mu nedávali takú prácu, z ktorej by sa mal niečo naučiť, resp. za mesiac sa nič nenaučil, absolventskú prax sám ukončil a následne ho úrad práce z evidencie vyradil na šesť mesiacov. Opätovne by mal byť zaevidovaný 11.6.. Uviedol, že ukončil X. a v tomto odbore sa snaží zamestnať. Žiaľ všade požadujú takého zamestnanca, ktorý už nejakú prax má. Okrem toho od 2/2018 už nežije so svojou matkou, pretože táto sa odsťahovala do F.. Otec je bezdomovec a byt, v ktorom predtým žili, je písaný na sestru kvôli maminým dlhom. Tento byt sa však predáva s tým, že všetky peniaze, ktoré budú utŕžené z tohto bytu, si chce ponechať sestra.

Preto žije otec so svojou priateľkou v podnájme od februára 2018, za ktorý platia mesačne 300 eur s tým, že polovičku platí on sumou 150 eur mesačne. Na toto bývanie mu buď prispeje babka, alebo ide do spoločnosti R., a tam mu z charity vypomôžu. Je to z dôvodu, že robil v tejto spoločnosti nejaké činnosti, preto ho tam poznajú. Pomôže mu kamarát H., alebo občas má aj brigádnickú činnosť, kde pracuje načierno na stavbe, ak je príležitosť. V čase, keď on študoval, jeho matka pracovala v W. a zarábala XXX . eur. Mimo Košíc si prácu nezháňa, pretože chce pracovať v Košiciach. Napriek tomu, že strana otca predložila súdu mailovú komunikáciu preukazujúcu, že otec si prácu zháňa, poverený zástupca matky reagoval tak, že je zrejmé, že otec sa práci vyhýba a prácu si nehľadá mimo Košíc, kde by sa zamestnať mohol, ale stále má záujem pracovať iba v Košiciach.

10. Otec predložil súdu svoje listinné dôkazy a to potvrdenie o ukončení štúdia na strednej škole dňom XX.X.XXXX, doklad o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie o vyradení otca z evidencie úradu práce zo dňa XX.X.XXXX.. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že otec bol vyradený pre nespoluprácu dňom XX.XX.XXXX a opätovne môže byť zaradený ako uchádzač o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia. Predložil dohodu č. 17/41/051/665 o absolventskej praxi a poskytnutí príspevku na vykonávanie absolventskej praxe medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a absolventom školy- otcom, ktorá dohoda bola spísaná a podpísaná 12.10.2017. Na absolventskú prax bol podľa tejto dohody zaradený Q. ako S. úrad sa zaviazal platiť absolventovi školy po dobu vykonávania absolventskej praxe ( od 16.10.2017 do 31.3.2018, t.j. po dobu 5 mesiacov a 16 dní, paušálny príspevok mesačne vo výške 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ďalším listinným dôkazom je odstúpenie od dohody úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.12.2017 z dôvodu, že absolvent prestal od 1.12.2017 vykonávať absolventskú prax.

11. Na pojednávaní súdu dňa X.X.XXXX otec oznámil súdu, že dňom XX.X.XXXX. sa zamestnal, avšak jeho pracovný úväzok je 10 hodín týždenne u N., ďalej otec predložil ošetrovateľskú prepúšťaciu správu, z ktorej vyplýva, že následne po zamestnaní sa mu stal úraz, bol hospitalizovaný od 25.7.2018 do 27.7.2018 a práceneschopný do 25.8.2018. Počas práceneschopnosti dostal od svojho zamestnávateľa nemocenské dávky po dobu 10 dní 50 eur. Od Sociálnej poisťovne doposiaľ nedostal nič. Jeho plat by mal predstavovať XXX eur mesačne v čistom.

12. Poverený zástupca matky opätovne namietal proti tomu, že uzavretá pracovná zmluva nezodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, pretože nedosahuje jeho príjem ani minimálnu mzdu a podľa nich by otec sa mohol zamestnať na inú prácu. Práce sú ponúkané na stránke Profesia s.k. aj prostredníctvom úradu práce napr. aj ako operátor výroby, kde by dosahoval otec minimálnu mzdu. Preto takto uzavretú pracovnú zmluvu považujú za účelovú. Okrem toho otec by mohol pracovať nie len v rámci mesta Košíc, ale aj v okolí, alebo vôbec na Slovensku, či v zahraničí.

13. V súvislosti s úpravou styku matka namietala, že pokiaľ by sa otec s maloletou mal stretávať, malo by to byť za jej prítomnosti, pretože otec v podstate dieťa nepozná, asi rok dieťa nevidel a ani maloletá ho nepozná. Ďalej má obavy z toho, že otec v minulosti užíval drogy. Vie sa prejavovať agresívne a má obavy, čo by robil s dieťaťom, pokiaľ by bol s dieťaťom sám.

14. Kolízny opatrovník sa vyjadril v tejto veci tak, že naozaj je potrebná prítomnosť matky pri úprave styku. Otec s týmto síce nesúhlasil, ale sám uznal, že dieťa ho nepozná. Je toho názoru, že vie sa o dieťa sám postarať.

15. Zo záverečného prednesu právneho zástupcu odporcu vyplýva, že všetky nároky, ktoré uplatnila navrhovateľka v tomto konaní považuje za neodôvodnené, nepreukázané, neopodstatnené, mimo nároku na výživu pre maloleté dieťa, ale aj to iba v minimálnej zákonnej výške odo dňa získania zamestnania povinného. Otec v čase podania návrhu až do ukončenia štúdia na strednej škole bol osobou odkázanou na výživu svojich rodičov, a preto nemohol plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, nakoľko sám bol nezaopatrenou osobou, a preto návrh o určení výživného pre matku voči jeho osobe je adresovaný nesprávne. Rovnako sa to týka výživného pre maloletú. Zotrval na tom vyjadrení, čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom, že nároky matky sú neodôvodnené, pretože neboli preukázané a všetky súviseli s nákladmi dieťaťa, ktoré má byť obsiahnuté vo výživnom pre dieťa. Vzhľadom na to, že medzi týmito dokladmi bol doklad preukazujúci zaplatenie 35 eur za vyšetrenie matky počas tehotenstva ultrazvukom, otec uznal túto pohľadávku matky vo výške polovice, t.j. XX,XX eur. Čo sa týka výživného

pre matku, sú toho názoru, že toto možno priznať iba do 2 rokov po narodení dieťaťa, avšak návrh sám o sebe bol podaný až po uplynutí tejto lehoty v roku 2016, teda tento nárok rovnako zanikol. Čo sa týka určenia výživného pre maloletú Natáliu pre čas pred podaním návrhu nie sú také okolnosti, ktoré by bránili matke podať tento návrh skôr, neboli uvedené v návrhu, ani v priebehu samotného konania, čiže tu nie je možné uvažovať o určení vyživovacej povinnosti za minulé obdobie, iba do budúcna. Čo sa týka úpravy styku, navrhol, aby súd určil prechodné obdobie, počas ktorého by mohla byť matka prítomná pri styku s dieťaťom napr. tri mesiace a za ďalšie obdobie aby sa otec mohol stretávať s dieťaťom bez prítomnosti matky.

16. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

18. Podľa § 93 ods.1,2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

19. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 74 ods.1 až 3 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

25. Podľa § 25ods.1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 29 ods.1 až 3 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

27. Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaných dôkazov, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd zastavil konanie o určenie otcovstva odporcu z toho dôvodu, že v priebehu konania odporca uznal svoje otcovstvo a došlo k súhlasnému prehláseniu otcovstva pred príslušnou matrikou a k zápisu otca maloletej do rodného listu maloletej. Preto strana navrhovateľky so súhlasom ostatných účastníkov vzala svoj návrh späť a súd konanie v tejto čassti zastavil. Výrok o zastavení konania vyplýva z cit. ust. § 29 Civilného mimosporového poriadku.

28. Súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka aj doposiaľ zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú a zabezpečovala jej potreby a so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec, resp. doporučil to aj kolízny opatrovník. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky.

29. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. sumou 30 eur mesačne od 26.5.2017 do budúcna s prihliadnutím na to, že týmto dňom otec ukončil štúdium na strednej škole a teoreticky sa stal schopným sám sa živiť. Preto v tomto období už nemohol byť odkázaný na výživu svojich rodičov, začal si zháňať zamestnanie sám a mal uzavretú dohodu o absolventskej praxi, ktorú mu zabezpečil úrad práce. Napriek tomu, že z tejto absolventskej praxe otec mal dostávať 120 eur mesačne, po mesiaci ukončil túto absolventskú prax na základe vlastného rozhodnutia a takto sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a svojho príjmu, na ktorú skutočnosť súd prihliadal. Preto mal za to, že otec z tohto príjmu bol schopný platiť výživné aspoň 30 eur mesačne, teda niečo viac, ako minimálne výživné. Súd preto považoval sumu 120 eur mesačne za potencionálny príjem otca. Je to minimálna suma, ktorú otec je schopný zarobiť, aj brigádnickou činnosťou, resp. aj na skrátený pracovný úväzok, ako sa to preukázalo aj na poslednom pojednávaní, kedy predložil súdu pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bude zamestnaný na čiastočný úväzok a bude zarábať 120 eur mesačne. Námietky zo strany povereného zástupcu matky, ktoré sa týkali možnosti otca zháňať si prácu mimo Košíc, v rámci Slovenska alebo v zahraničí súd nemohol zobrať do úvahy, pretože nemôže nikoho nútiť presťahovať sa z miesta jeho trvalého bydliska, ani určovať výživné na základe potencionálneho príjmu, ktorý by mohol dosiahnúť mimo miesta svojho bydliska, prípadne aj Slovenska.

30. Súd určil dlžné výživné zo strany otca dieťaťa od 26.5.2017 do 30.9.2018 v sume 486 eur, t.j. za 6 dní v mesiaci máj 2017 (30:31x6) a za 16 mesiacov od 6/2017 do 9/2018 po 30 eur. Túto dlžnú sumu súd zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na terajšiu príjmovú a majetkovú situáciu na strane otca dieťaťa súd nepovažoval za účelné povoľovať mu splátky. Otec, ktorý uznal svoje otcovstvo až v priebehu tohto konania, vedel o tom, že je otcom dieťaťa, neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť žiadnymi čiastkami, preto mu takýto dlh vznikol. Dieťa je na výživu svojho otca odkázané, pretože matka žije s dieťaťom na hranici sociálneho minima a iba jej príjem na zabezpečenie

primeranej výživy dieťaťu nepostačuje. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 62 ods. 5 Zákona o rodine zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb či potrieb iných osôb, ku ktorým nemá vyživovaciu povinnosť.

31. Súd upravil styk otca s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu v čase od 14:30 hodiny do 17:30 hodiny s prihliadnutím na režim dieťaťa, avšak za prítomnosti matky. Takéto rozhodnutie súdu je odôvodnené tým, že otec dieťa dlhodobo nevidel, o dieťa sa nezaujímal a fakticky dieťa nepozná, čo aj on sám uznal. Najdôležitejšou skutočnosťou však je to, že ani maloletá otca nepozná, a preto je potrebné, aby pri týchto stykoch bola prítomná matka. Dieťa je stále ešte v útlom veku, prítomnosť matky potrebuje najmä pokiaľ sa má stretávať s človekom, ktorého ako svojho otca nepozná. Ako dlho bude trvať toto obdobie súd zatiaľ predpokladať nevie. Preto neurčil v tomto prípade žiadne prechodné obdobie, nedá sa vedieť, ako bude dieťa na odporcu reagovať, a preto ďalší vývoj styku otca s maloletou závisí vyslovene od prístupu otca dieťaťa a od reakcie dieťaťa na neho.

32. Čo sa týka nákladov matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, súd rovnako, ako strana otca, dospel k tomu záveru, že všetky náklady, ktoré matka vyčíslila a ktoré dokladovala súvisia s nákladmi vynaloženými na potreby dieťaťa, a preto nepredstavujú náklady matky, ktoré jej vznikli s tehotenstvom a pôrodom. Zo všetkých predložených listinných dôkazov je iba jediný, ktorý súvisel s jej tehotenstvom a to na sumu 35 eur- je to doklad o zaplatení ultrazvuku počas tehotenstva, a ktorý náklad otec vo výške polovice uznal, a preto súd ho zaviazal zaplatiť takto preukázaný náklad súvisiaci s tehotenstvom matky sumou 17,50 eur, v lehote určenej súdom. Vzhľadom na to, že žiadne ďalšie náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom preukázané neboli, súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

33. Súd zamietol návrh matky aj na určenie príspevku na výživu matky za obdobie od narodenia dieťaťa t.j. 23.7.2014 po dobu dvoch rokov, t.j. do 23.7.2016 z toho dôvodu, že v tomto období odporca nebol schopný prispievať na výživu navrhovateľky z tých istých dôvodov, ako to bolo pri výživnom na maloleté dieťa. Sám bol odkázanou osobou, a preto nemohol platiť výživné na navrhovateľku. Otec v tomto období bol študentom denného štúdia na strednej škole a sám bol odkázaný na výživu od svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť trvala až do doby, kým otec nebol schopný sám sa živiť ( §62 ods.1 Zákona o rodine) V takomto prípade sa mohla navrhovateľka so žiadosťou o výživné obrátiť v aktuálnom čase na osoby, ktoré mali vyživovaciu povinnosť voči otcovi dieťaťa. Preto pre priznanie výživného navrhovateľke za dva roky po pôrode neboli splnené zákonné podmienky a preto súd jej návrh zamietol.

34. V tomto konaní súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na § 52 CMP, ale aj na čiastočný úspech a neúspech oboch účastníkov konania. Podľa tohto zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.