Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CbZm-19-2017.pdf
PDF · 111.43 KB
Case nature
Area
Subarea
18CbZm/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ FEPET s.r.o., so sídlom Zarevúca 257/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 657 255, 2/ F. X., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/XX, XXX XX H., E. H. C., zast. JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o zaplatenie sumy 36.530,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 536.530,79 Eur spolu s úrokom 6 % ročne zo sumy 36.530,79 Eur od 02.08.2017 do zaplatenia a odmenu vo výške 121,77 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 36.530,79 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 36.530,79 Eur od 02.08.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 121,77 Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.07.2016 bola vystavená vlastná zmenka. Keďže pohľadávka nebola splnená riadne a včas, žalobca po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyplnil blankozmenku.
2. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupca v písomnom podaní sa vyjadril k žalobe, pričom namietol relatívnu neplatnosť zmenky, ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ a zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke, nakoľko žalovaný 2/ nikdy nemal záujem pristúpiť ku žiadnej zmenke ako zmenkový ručiteľ. K žalobcovi sa dostavil po oznámení o schválení úveru, pričom pracovníčka žalobcu mu dala podpísať listiny za účelom poskytnutia úveru, pričom žalovaný 2/ mal za to, že podpisuje iba zmluvu o financovaní a nie zmenku, ručenie,... Teda má za to, že bol uvedený do omylu, čo spôsobuje neplatnosť zmenky, ručiteľského vyhlásenia, keďže žalovaný 2/ ako vtedajší konateľ žalovaného 1/ konal vo vnútornom omyle, čo spôsobuje relatívnu neplatnosť. Taktiež namietal platnosť zmenky aj z dôvodu jej grafickej úpravy, použitia rámčekov, nakoľko na jednom liste sa tak ocitli viaceré prejavy, ktoré však netvoria jeden celok a žiadna z nich nespĺňa náležitosti zmenky. Absentuje výslovná formulácia, z ktorej by vyplýval prejav vôle žalovaného 1/ zmenku akceptovať, pričom len samotný jeho podpis nemožno považovať za prijatie zmenky, ako ani podpis žalovaného 2/, nie je zrejmé ručiteľské vyhlásenie a že žalovaný 2/ ako aval prejavuje vôľu pristúpiť ako ručiteľ k zmenke. S poukazom na to zmenka je neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
3. V rámci dupliky a repliky, žalobca sa k podaniu žalovaného 2/ vyjadril podaním zo dňa 16.05.2018 tak, že žalovaný 2/ nepreukázal, že by žalobca spôsobil neplatnosť jednotlivých právnych úkonov tým, že žalovaného 2/ pri podpise zmluvy uviedol do omylu ohľadom toho, aké dokumenty podpisuje. Žalovaný v rade 2/ nepreukázal, ani nepredložil žiadne dôkazy o tom, že nemal možnosť sa oboznámiť s dokumentami pri ich podpise. Zmenku považuje za určitú, zrozumiteľnú a s náležitosťami. Z podoby zmenky je zrejmá vzájomná súvislosť a aj logická nadväznosť jednotlivých vyhlásení zákonom požadovaných a ktoré spoločne tvoria ucelený text, ktorého obsahom je zmenkové vyhlásenie spĺňajúce stanovené náležitosti. Z vyhlásenia žalovaného 2/ je zrejmé, že sa zaviazal ako zmenkový ručiteľ.
4. Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal nepochybne preukázané vystavenie zmenky dňa 14.07.2016 v H. spol. C. X..H..E.. s tým, že za danú zmenku na rad X. X., Y..X.. zaplatí dňa 01.08.2017 sumu 36.530,79 eur. Ako aval za vystaviteľa bol podpísaný F. X. s uvedením adresy a rodného čísla a podpisu.
6. Súd poznamenáva, že zmenka je vystavená žalovaným 1/ a avalovaná žalovaným 2/, pričom bola vystavená na osobitnom formulári, ktorý obsahoval 2 časti oddelené rámikmi, a to časť písaná zvislo je určená na vyhlásenie avalistov a časť písaná vodorovne je určená na vlastné zmenkové vyhlásenie vystaviteľa.
7. Súd konštatuje, že z podoby zmenky je zrejmá vzájomná súvislosť a aj logická nadväznosť jednotlivých vyhlásení požadovaných čl. I § 75 zák.č. 191/1950 Zb., ktoré spoločne tvoria ucelený text, ktorého obsahom je zmenkové vyhlásenie spĺňajúce zákonom stanovené náležitosti.
8. Z vyhlásenia žalovaného 2/ je zrejmé, že sa zaviazal „per aval (ako zmenkový ručiteľ)“. Je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ bol v tom čase konateľom žalovaného 1/, za ktorého vystavil zmenku a riadne podpísal a zároveň na danej zmenke podpísal aj vyhlásenie s označením „per aval (ako zmenkový ručiteľ)“. Z daného formulára, z jeho obsahu a z grafického zobrazenia nemožno oddeľovať tieto dve časti - vystavenie zmenky s podpisom žalovaného 1/ a vyhlásenie ručiteľa s podpisom žalovaného 2/. Z obsahu a z grafického zobrazenia nepochybne vyplýva vzájomná súvislosť a logická nadväznosť s tým, že vyhlásenie ručiteľa sa týka danej zmenky.
9. Podľa § 30 zák.č. 151/1950 Sb. (1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.
10. Podľa § 31 zák.č. 151/1950 Sb. (1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.
11. Podľa § 32 zák.č. 151/1950 Sb. (1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. (3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd skonštatoval, že zmenka, ako aj vyhlásenie ručiteľa - avala, obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú platné. Všetky stanovené podmienky sú splnené - ručiteľské vyhlásenie je na zmenke, ručenie je vyjadrené slovami „...ako ručiteľ...“, a zároveň v zmysle § 31 ods.4 cit.zák. platí, že ak nie je udané vo vyhlásení, za koho sa
prijíma, prijíma sa za vystaviteľa. Zmenka, ako aj vyhlásenie avala je zrozumiteľné a určité. V ručiteľskom vyhlásení jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá ho podpísala, t.j. žalovaný 2/, dané vyhlásenie podpisuje ako „per aval (ako zmenkový ručiteľ)“. Predsa keď ho podpisoval, bolo jednoznačné, zrozumiteľné a nezameniteľné a bez pochybností, že žalovaný 2/ sa podpisuje ako aval na danej zmenke a teda sa týka danej zmenky.
13. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že nevedel, čo je zmenka a že sa to dozvedel až od svojho právneho zástupcu v tomto súdnom konaní, súd považuje toto jeho tvrdenie za účelové a špekulatívne. Predsa žalovaný v rade 2/ bol zároveň v postavení konateľa žalovaného 1/, za ktorého podpísal predmetnú zmenku. Pri konateľovi sa predpokladá jeho odborná spôsobilosť a vyžaduje sa aj zodpovedný a pozorný prístup s odbornou starostlivosťou a je zodpovedný za svoje konanie. Bolo v jeho záujme si prečítať dokumenty, ktoré podpisoval, dokonca to bolo jeho povinnosťou ako konateľa žalovaného 1/.
14. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že nebol mu poskytnutý čas na oboznámenie sa s dokumentmi, toto jednak ničím nepreukázal a jednak predsa od neho závisí, kedy dokumenty podpíše a tak si „vynúti“ čas na oboznámenie sa. Žalobca konal so žalovaným 1/ ako s odborne spôsobilou osobou a nemal žiadnu povinnosť poučovať ho o význame daných listín, veď predsa išlo o podnikateľský subjekt, o právnickú osobu, ktorá pôsobí v podnikateľskej sfére a predpokladá sa určitá spôsobilosť a jeho odbornosť pri konaní. Nejde o spotrebiteľa, teda o slabšiu stranu. Žalobca poskytol žalovanému 1/ úver, ktorý si zabezpečil vystavením zmenky, ktorú žalovaný 1/ podpísal prostredníctvom žalovaného 2/ a zároveň žalovaný 2/ sa podpísal aj pre vyhlásenie ako aval, pričom jasne bolo uvedené, že podpisuje per aval a v zátvorke pre bližšie vysvetlenie je uvedené - ako zmenkový ručiteľ. Z danej listiny jednoznačne vyplýva, že ide o zmenku, pričom tento názov listiny je nezameniteľne viditeľný. Svojim podpisom žalovaný 1/ prejavil svoju vôľu, ako aj žalovaný 2/. Keď podpisoval dané listiny, musel vidieť, že ide o zmenku a že ju podpisuje aj ako zmenkový ručiteľ, pričom dané pojmy sú všeobecne známe, a to nielen pre laickú verejnosť, ale aj v podnikateľskej sfére. Preto argumentácia, že nepozná význam pojmu „zmenka“, je zavádzajúca s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako konateľ právnickej osoby - podnikateľského subjektu, teda predpokladá sa u neho odborná spôsobilosť.
15. Žalovaný 1/ a 2/ nepreukázali, že by im nebol poskytnutý čas na oboznámenie sa s listinami. Pôvodne vo svojom písomnom podaní žalovaný 2/ navrhol vypočuť pracovníčku žalobcu P. M., avšak na pojednávaní konanom dňa 06.09.2018 výslovne uviedol, že netrvá na danom výsluchu, ako ani na žiadnom inom dokazovaní, preto súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie.
16. Žalovaný 2/ potvrdil pravosť podpisov žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na zmenke. Zároveň uviedol, že žalobca mu oznámil, že má schválený úver, hoci o to nežiadal. Napriek tomu sa rozhodol, že schválený úver prijme a za tým účelom uzavrel úverovú zmluvu s ďalšími listinami. Súd opätovne zdôrazňuje, že bolo v jeho záujme a jeho povinnosťou vyplývajúcou z funkcie konateľa žalovaného 1/, všetky predkladané listiny si prečítať a oboznámiť sa. Teda pokiaľ tvrdí, že nebol s nimi oboznámený, toto jednak ničím nepreukázal a jednak bola to jeho povinnosť a pokiaľ niečo podpísal bez toho, aby sa s tým oboznámil, nemôže to byť na úkor veriteľa.
17. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporné tvrdenia žalovaného 2/, keďže na jednej strane tvrdil, že študoval úverovú zmluvu a ostatné listiny iba podpísal bez ďalšieho oboznámenia sa, ale následne uviedol, že nemal čas na preštudovanie úverovej zmluvy a že celkovo sa u žalobcu zdržal iba 2 minúty. Teda na jednej strane tvrdí, že študoval zmluvu, ale následne to poprel s tým, že bol v banke dokopy 2 minúty, čo za ten čas nie je možné ani prísť ku konkrétnej pracovníčke a prevziať dokumenty a podpísať ich. Teda je evidentné, že žalovaný 2/ zavádza súd a rozporuje si vo svojich tvrdeniach. Výslovne uviedol pred súdom, že „študoval úverovú zmluvu“, hoci následne to poprel. Súd k tomu dodáva, že keď študoval úverovú zmluvu, nič mu nebránilo oboznámiť sa so všetkými listinami a nebol uvedený, ani preukázaný žiadny relevantný dôvod, pre ktorý žalovaný 1/ a 2/ sa neoboznámili so všetkými listinami okrem úverovej zmluvy. Pokiaľ ostatné už len podpísal bez ďalšieho, nemôže to byť na úkor žalobcu, ale žalovaní si zodpovedajú za to, že podpísali nejaké listiny a ak ich podpísali bez oboznámenia sa s nimi, hoci mali takú možnosť (opak nebol preukázaný), nesú oni právne následky.
18. Žalovaný 2/ taktiež tvrdil, že úver za žalovaného 1/ prijal, nakoľko to bolo pred Vianocami, kedy každá domácnosť sa snažila kúpiť nejaké darčeky a žalovaný 1/ platil za tovar pre zákazníkov vopred, tak sa rozhodli úver zobrať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá
14.07.2016, čo je cca 6 mesiacov pred Vianocami, teda žalovaný 2/ neuvádzal pravdivé údaje, keď tvrdil o potrebe úveru z dôvodu Vianoc. Je bežné, že vianočné darčeky sa zabezpečujú až v priebehu novembra a pod., ale nie bežne už v júli.
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 2/ a zároveň ako konateľ žalovaného 1/ nevenoval dostatočnú pozornosť kontraktácii, pokiaľ si dokumenty riadne neprečítal, resp. vôbec, čo však nespôsobuje, že bol uvedený do omylu, že konal v omyle. Ako konateľ žalovaného 1/ bol povinný pristupovať zodpovedne, pozorne, s odbornou starostlivosťou a nie ľahkovážne s tým, že podpíše listiny pre žalobcu bez oboznámenia sa s nimi. Pokiaľ si zmluvná strana neprečíta zmluvy,..., a podpíše ich, nemožno to považovať za konanie v omyle. Súd považuje argumentáciu žalovaného 2/ za účelovú a špekulatívnu, nakoľko pred súdom potvrdil, že úverovú zmluvu študoval, preto je nelogické, prečo aj ďalšie dokumenty, ktoré boli súčasne podpisované a teda aj predkladané, tiež „neštudoval“. Zároveň samozrejme poprel akékoľvek oboznámenie sa s listinami, čo je teda rozporné tvrdenie vzhľadom na vyššie uvedené. Taktiež je nutné zdôrazniť, že každá listina bola riadne označená, jej názov bol dokonca zvýraznený, a to väčšou veľkosťou a hrubším písmom. Teda bolo riadne viditeľné a zrozumiteľné, čo žalovaní podpisujú, bolo nepochybné, že ide o zmenku, či ručiteľské vyhlásenie a to nezameniteľným spôsobom.
19. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný 1/ sa nielenže na pojednávanie nedostavil, ale vo veci sa ani nevyjadroval, nič nenamietal, nič nespochybňoval. Pokiaľ žalovaný 2/ sa vo veci vyjadroval, vyjadroval sa iba za seba, keďže v konaní nevystupoval ako konateľ žalovaného 1/, ktorým už ani v čase súdneho konania nebol a taktiež nebol vypočúvaný ako svedok, ale iba ako žalovaný 2/. Teda pokiaľ žalovaný 2/ namietal relatívnu neplatnosť, na pojednávaní výslovne uviedol, že namieta neplatnosť právneho úkonu - ručenie na zmenke, hoci vo svojom písomnom podaní namietal neplatnosť aj zmenky, súd s poukazom na uvedené poukazuje na to, že žalovaný 2/ namietal neplatnosť ručenia, ako výslovne uviedol na pojednávaní pred súdom, hoci ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté na zmenke, ktorú podpísal žalovaný 1/, avšak prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa, ktorým je žalovaný 1/. Teda tvrdenia žalovaného 2/ sú rozporné, keď namieta relatívnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, hoci podpisoval ako konateľ aj zmenku, teda musel mať vedomosť o daných listinách a neznalosť pojmu „zmenka“,..., neobstojí vzhľadom na bežný pojem, používaný nielen v podnikateľskej sfére.
20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. S poukazom na uvedené, žalovaný 1/ nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto s poukazom na § 151 CSP sa v jeho prípade považujú za nesporné.
22. Podľa § 77 ods.3 zák.č. 191/1950 Zb. rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
23. Podľa § 31 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.
24. Podľa § 47 ods.1 a 2 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
25. Podľa § 43 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
26. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
27. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
28. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
30. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
31. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
32. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
33. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd posúdil, že žalovaný 1/ riadne podpísal danú zmenku, ktorá obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a teda zmenka je platná. Zároveň súd skonštatoval, že žalovaný 2/ sa vyhlásením na zmenke zaviazal ako zmenkový ručiteľ, pričom z danej listiny nepochybne vyplýva, že jeho vyhlásenie sa týka predmetnej zmenky a obsahuje taktiež všetky zákonom požadované náležitosti. Žiadne právny predpis nestanovuje grafickú formu zmenky a vyhlásenie avala a neexistuje žiadna prekážka, aby také vyhlásenie bolo súčasťou zmenky a to v takej podobe, ako vyhlásenie žalovaného 2/. Keď žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ podpísal zmenku, musel mať vedomosť aj o ručiteľskom vyhlásení, keďže bolo obsiahnuté na danej zmenke a žalovaný 2/ bol v tom čase konateľom žalovaného 1/, teda zmenku a vyhlásenie ručiteľa podpísala tá istá osoba, avšak za žalovaného 1/ v pozícii konateľa spoločnosti. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepreukázali svoje tvrdenia. Žalovaný 2/ nepreukázal, že konal v omyle a teda nepreukázal relatívnu neplatnosť zmenky a ručiteľského vyhlásenia. Samotné jeho tvrdenie o omyle je nepostačujúce pre skonštatovanie neplatnosti. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že urobil úkon v omyle, teda že ide o omyl vo vôli (tzv. vnútorný omyl), z ničoho nevyplýva, ani nebolo preukázané, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Žalovaný 2/ nenavrhol ani žiadny dôkaz, ktorý by to preukázal, hoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení
na to bol povinný, v opačnom prípade znáša procesné následky neunesenia dôkazného bremena. Súd má za to, že opak bol preukázaný, keďže žalovaný 2/ podpísal listinu označenú ako ZMENKA za žalovaného 1/ ako konateľ a zároveň podpísal aj ručiteľské vyhlásenie, kde bolo výslovne uvedené zvýrazneným spôsobom - hrubšie písmo, teda nezameniteľným spôsobom bolo viditeľne uvedené, čo žalovaný 2/ podpisuje. Teda musel mať vedomosť, čo podpisuje. Žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia
- poskytnutie úveru, zabezpečenie vystavením zmenky a ručiteľským vyhlásením. Zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahujú všetky zákonné náležitosti, súd ich posúdil za určité a zrozumiteľné. Aj napriek stručnému ručiteľskému vyhláseniu je nepochybné, že sa týka danej zmenky a že ide o ručiteľské vyhlásenie pre danú zmenku a obe sú vykonané v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb., a preto spĺňajú aj požiadavky pre zrozumiteľnosť a určitosť. Keďže ide o nárok vyplývajúci zo zmenky, súd neskúmal titul pre zmenku, avšak nad rámec toho súd skonštatoval, že úverová zmluva bola platne uzavretá, ako aj zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke a vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalovaný 1/ nenamietal a nespochybňoval tieto úkony a skutočnosti. Žalovaný 2/ dokonca potvrdil uzavretie úverovej zmluvy. Žalovaní nespochybňovali dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalovaný 2/ namietal len neplatnosť zmenky a avalu, avšak súd skonštatoval, že neopodstatnene, nakoľko zmenka a vyhlásenie obsahujú všetky náležitosti, sú určité a zrozumiteľné a z ničoho nevyplýva, že by žalovaný 2/ konal v omyle. Je to len jeho špekulatívna obrana, a to až v tomto konaní a bez akéhokoľvek preukázania. Žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ namietal relatívnu neplatnosť z dôvodu omylu. Tvrdenia, či námietky žalovaného 2/ súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to úverovú zmluvu, dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, zmenku. Vykonaným dokazovaním je možné konštatovať, že námietky zo strany žalovaného 2/ boli neopodstatnené a účelové a špekulatívne.
34. Zároveň je nutné zdôrazniť, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky na základe úverovej zmluvy medzi právnickými osobami - podnikateľmi a hoci žalovaný 2/ je v pozícii „ručiteľa“, je nepochybný obchodno-záväzkový vzťah, preto je nutné vychádzať tak aj vo vzťahu k žalovanému 2/, pričom keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nebolo potrebné sa zaoberať zmluvou o úvere,..., ale iba samotnou zmenkou.
35. V zmysle § 48 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
36. Keďže bolo nesporné, že zmenka nebola ani čiastočne uhradená, žalobcovi súd priznal aj ďalšie uplatnené nároky v zmysle § 48 cit.zák., a to zmenkový úrok vo výške 6% zo žalovanej istiny 02.08.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti uvedenej v zmenke a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 121,77 Eur. Súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, keďže žalovaný 1/ je dlžníkom a žalovaný 2/ ručiteľom.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov v rozsahu 100% voči žalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vzhľadom na ich vzťah dlžníka a ručiteľa s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).