Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/326/2015

Potvrdené rozhodnutím 14Co/16/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: V. X., nar. XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu P. XXXX/XX, XXX XX V. V. - M., zastúpený JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu O. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen (do 21. 08. 2019), o zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/326/2015-202 zo dňa 06. 09. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/326/2015 - 202 zo dňa 06. 09. 2018 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu V. X., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, XXX XX V. V. - M., právne zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému G. E., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenému JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen (korešpondenčná adresa: Medzi Hrušky 14, 962 21 Lieskovec), o zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.08.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 31.08.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od dňa nasledujúceho po podaní žaloby na súd až do zaplatenia, tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v priebehu mesiaca júl 2012 došlo medzi ním a žalovaným k rokovaniu ohľadom kúpy a predaja osobného mot. vozidla BMW 525d 560L/PX51/AA, modrá metalíza W.: K. (ďalej len „motorové vozidlo“). Pri predmetných rokovaniach žalovaný vystupoval ako vlastník a držiteľ mot. vozidla, ktorý je oprávnený s ním nakladať a disponovať pre účely jeho ďalšieho prevodu. Dňa 23.07.2012 vložil na účet žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 5.000,- Eur ako preddavok na kúpnu cenu tohto mot. vozidla. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ním ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, predmetom ktorého malo byť toto mot. vozidlo však nakoniec nedošlo. Podľa jeho informácií žalovaný od septembra 2013 už nie je vlastníkom ani držiteľom mot. vozidla. Toto je v evidencii mot. vozidiel evidované na tretiu osobu. V súčasnosti žalovaný už nie je vlastníkom ani držiteľom mot. vozidla a teda už nie je oprávnený s týmto mot. vozidlom disponovať, resp. s ním nakladať. Z uvedeného je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne mot. vozidla na kúpnu cenu ktorého poskytol dňa 23.07.2012 preddavok vo výške 5.000,- Eur už nemôže dôjsť. Týmto spôsobom sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný mu preddavok na kúpnu cenu mot. vozidla nevrátil. Za účelom mimosúdneho urovnania sporu bola žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zaslaná dňa 14.08.2015 predžalobná výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Zaslaná bola ako doporučená zásielka, ktorú si žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Vzhľadom na tieto opísané skutočnosti je nútený svoj nárok uplatňovať prostredníctvom príslušného súdu.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14C/326/2015-12 zo dňa 04.09.2015, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu č.k. 14C/326/2015-12 zo dňa 04.09.2015 žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej.

4. Tým sa zo zákona zrušil v celom rozsahu tento platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie a to podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 03.03.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 04.03.2016 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. V odpore predovšetkým poukázal na neexistujúci právny základ uplatneného nároku. Žalobca v žalobe tvrdí, že v priebehu mesiaca júl 2012 malo dôjsť medzi nimi k rokovaniu o predaji a kúpe v žalobe označeného motorového vozidla, pričom on mal pri rokovaní vystupovať ako vlastník a držiteľ tohto mot. vozidla. Zo žaloby však vôbec nevyplýva, ako sa podľa verzie žalobcu mali dohodnúť o predaji a kúpe mot. vozidla, teda aká mala byť výška kúpnej ceny, za ktorú malo dôjsť k predaju mot. vozidla, prípadne, kedy sa mal predaj uskutočniť. Preto tvrdenia žalobcu ohľadne týchto rokovaní sú nepravdivé a pre súd zavádzajúce. Považoval za potrebné v prvom rade objasniť vzťah medzi ním a žalobcom. Počas roka 2012 až do 09.09.2013 boli spolupracovníkmi. Obidvaja pracovali v tom čase v spoločnosti Geis Parcel CZ s.r.o.. Boli nielen kolegovia, ktorí pracovali spolu v jednej kancelárii, ale aj priatelia a stretávali sa aj mimo služobných povinností vo svojom voľnom čase. Dňa „09.09.2015“ žalobca zo dňa na deň skončil pracovný pomer u spoločného zamestnávateľa a skutočnosti skončenia pracovného pomeru ovplyvnili aj ich vzájomné vzťahy, keď prestali medzi sebou absolútne komunikovať. Podanú žalobu považuje za následok tejto situácie. Hotovostný vklad, ktorý dňa 23.07.2012 realizoval v sume 5.000,- Eur na účet žalobcu, nie je a nikdy ani nebol plnením na tzv. kúpnu cenu, tak ako to tvrdí žalobca. On sám nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, čo žalobca uviedol do poznámky pri vklade sumy 5.000,- Eur na jeho účet. Nikdy tejto skutočnosti neprikladal význam, nakoľko vložená hotovosť nebola nikdy zálohou na údajnú kúpnu cenu mot. vozidla. Pre ilustráciu uviedol, že medzi nimi prebiehali v tom čase finančné transakcie, o ktorých však nemá záujem uvádzať bližšie informácie. Na účet žalobcu dňa 01.08.2012 previedol sumu 1.000,- Eur, pričom v správe pre príjemcu je uvedené: „Za jebačku“, následne dňa 06.08.2012 uhradil ďalších 1.000,- Eur na účet žalobcu, pričom v správe pre príjemcu je uvedené: „Za jebačku 1/3“ a dňa 09.08.2012 znova vložil na účet žalobcu sumu 1.000,- Eur, pričom v správe pre príjemcu je uvedené: „Za jebačku 2/3“. Už samotné použitie takýchto výrazov svedčí pre súd o blízkom priateľskom vzťahu medzi nimi. Vzhľadom na tieto bližšie nešpecifikované finančné transakcie medzi nimi on nemá vedomosť o akomkoľvek záväzku voči žalobcovi. Od skončenia pracovného pomeru žalobcu u spoločného zamestnávateľa, nikdy žalobca ho nepožiadal ani e-mailom, ani sms o vrátenie nejakej finančnej čiastky. Len doručením platobného rozkazu zo strany súdu získal informáciu, že žalobca voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie nejakej istiny vo výške 5.000,- Eur, na ktorú žalobu zneužil údaj, ktorý sám uviedol do poznámky pri tomto hotovostnom vklade. Ak teda žalobca tvrdí, že mu poskytol plnenie vo forme zálohy na kúpnu cenu mot. vozidla, tak on tvrdí, že sumu 3.000,- Eur (3 x po 1.000,- Eur) žalobcovi vrátil ešte v priebehu mesiaca august 2012. Ďalej žalovaný uviedol, že v rokoch 2012-2013 „bol vlastníkom“ mot. vozidla označeného v žalobe, na financovanie ktorého mal so spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. dojednanú zmluvu o finančnom leasingu. Toto mot. vozidlo na základe jeho žiadosti, ktorá bola leasingovej spoločnosti doručená dňa 24.07.2013 bolo po schválení leasingovou spoločnosťou prevedené dňa 15.08.2013 na nového majiteľa. Tento prevod sa uskutočnil ešte v čase, keď obaja pracovali spoločne v jednej kancelárii a žalobca o plánovanom prevode vedel minimálne mesiac pred samotným prevodom, nakoľko on už v tomto čase prestal mot. vozidlo používať a poskytol ho budúcemu vlastníkovi na skúšobné užívanie. On sám používal už iné mot. vozidlo a to denne aj na cestu do zamestnania. So žalobcom napr. chodili už s novým mot. vozidlom na obedy mimo sídla zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca odôvodňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia, tak on vznáša námietku premlčania tohto práva. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššie súdu SR sp.zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.09.2011. S prihliadnutím na tieto dôvody tvrdil, že žalobca mal vedomosť o prevode mot. vozidla v priebehu júla 2013 aj keď k prevodu došlo s účinnosťou odo dňa 15.08.2013. Najneskôr od tohto termínu teda začala plynúť podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná subjektívna premlčacia doba. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde až dňa 31.08.2015, podal ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.05.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.05.2016 k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný, skutkovo ani právne nepodložený a tvrdenia

žalovaného v ňom označil za nepravdivé a zavádzajúce, no predovšetkým za účelové s cieľom spochybniť jeho oprávnený a legitímny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naďalej zotrvával na tvrdení, že medzi ním a žalovaným došlo v priebehu mesiaca júl 2012 k rokovaniu ohľadom prevodu motorového vozidla. Keďže mal vážny záujem o kúpu mot. vozidla, dňa 23.07.2012 zaplatil žalovanému ako zálohu na osobné mot. vozidlo vkladom na osobný účet žalovaného sumu 5.000,- Eur. Z výpisu z jeho osobného účtu vedeného vo VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že dňa 23.07.2012 sumu 5.000,- Eur vybral zo svojho účtu a následne v ten istý deň, teda dňa 23.07.2012 túto sumu vložil na osobný účet žalovaného. Uvedená finančná transakcia bola realizovaná vkladom na osobný účet žalovaného z dôvodu, že VÚB, a.s., kde v tom čase on mal zriadený a vedený svoj osobný účet, neumožnila prevod sumy 5.000,- Eur jednorazovo z účtu jeho na účet žalovaného. To, že vklad sumy 5.000,- Eur priamo súvisel s kúpou, resp. s prevodom mot. vozidla jednoznačne preukazuje a dokazuje poznámka ním zadaná pri vklade peňažnej sumy na účet žalovaného, kde je uvedené evidenčné číslo mot. vozidla K., ktoré patrilo mot. vozidlu žalovaného, resp., ktoré bolo v užívaní žalovaného. Túto skutočnosť nepopiera ani samotný žalovaný. Je absurdná absolútne nelogická argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, čo on uviedol do poznámky pri vklade na účet žalovaného tejto sumy. Je priečiace sa akýmkoľvek zásadám logiky, aby on vložil na osobný účet žalovaného sumu 5.000,- Eur (čo nie je nepatrná čiastka) a do poznámky uviedol evidenčné č. mot. vozidla, ktoré patrí žalovanému, resp., ktoré bolo v užívaní žalovaného a pritom by tento vklad nesúvisel s týmto mot. vozidlom, tak ako to účelovo tvrdí žalovaný. Ak by mal v úmysle vložiť žalovanému sumu 5.000,- Eur na jeho osobný účet na iný účel, ktorý by nesúvisel s kúpou mot. vozidla, tak ako to tvrdí žalovaný, túto skutočnosť by uviedol do poznámky, prípadne by neuviedol žiadnu poznámku. Žalovaný v odpore žiadnym spôsobom nepreukázal, a ani len netvrdil, na aký iný účel mala byť ním vložená hotovosť 5.000,- Eur na jeho osobný účet. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že v poznámke, ktorú zadal pri vklade sumy 5.000,- Eur je uvedené evidenčné č. mot. vozidla, ktoré v tom čase užíval. Ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že medzi nimi nedošlo k rokovaniu o prevode tohto mot. vozidla a teda, ak by boli pravdivé i tvrdenia žalovaného, že vložená hotovosť 5.000,- Eur nebola nikdy zálohou na kúpnu cenu mot. vozidla, čo on však v zásade popiera, zaiste by ho bezodkladne kontaktoval ohľadom tejto platby, a to či už osobne, písomne, telefonicky, resp. akoukoľvek inou formou. O to viac, že v tomto čase boli kolegovia, kamaráti a boli každý deň v kontakte. Žalovaný ho nikdy nekontaktoval ohľadom tejto realizovanej platby, resp. nikdy nespochybnil účel tejto platby. Preto má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať, na aký účel iný mala slúžiť suma 5.000,- Eur, ktorú on vložil na osobný účet žalovaného. Bližšie nešpecifikované finančné transakcie z obdobia august 2012 v celkovej sume 3.000,- Eur, na ktoré žalovaný poukazuje v odpore nesúviseli s vkladom sumy 5.000,- Eur dňa 23.07.2012 na účet žalovaného a v žiadnom prípade nepredstavovali vrátenie časti sumy 5.000,- Eur, tak ako to tvrdí žalovaný. Tieto finančné transakcie nesúvisia s predmetom sporu a takisto ako žalovaný ani on nemá záujem ich bližšie konkretizovať, nakoľko z pohľadu prebiehajúceho súdneho konania sú irelevantné. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by suma 3.000,- Eur celkovo vložená na jeho osobný účet zo strany žalovaného v období august 2012 súvisela s vrátením časti sumy 5.000,- Eur vloženej ním na účet žalovaného dňa 23.07.2012. Rokovania medzi nimi ohľadom prevodu mot. vozidla prebiehali výlučne ústne. Prevod tohto mot. vozidla mal prebehnúť tým istým spôsobom ako prebehol prevod medzi nimi ohľadne iného mot. vozidla v januári 2012. Vtedy od žalovaného kúpil osobné mot. vozidlo Ford Focus, súčasné W.: V., keď tento prevod prebehol bezproblémovo a v súčasnom období je vlastníkom tohto mot. vozidla a aj ho užíva. Prevod ohľadne mot. vozidla Ford Focus prebehol tiež na základe ústnej dohody a uskutočnil sa tým spôsobom, že previedol zo svojho osobného účtu na osobný účet žalovaného kúpnu cenu v dvoch splátkach a to dňa 19.01.2012 sumu 1.000,- Eur a dňa 20.01.2012 sumu 1.000,- Eur. Do poznámky pri finančnej transakcii uviedol dňa 19.0.12012 „Nákup auta ford focus 1/2“ a dňa 20.01.2012 „Nákup auta ford focus 2/2“. Následne zo strany žalovaného bolo toto mot. vozidlo odhlásené na príslušnom dopravnom inšpektoráte a prihlásené na neho ako nového vlastníka a držiteľa mot. vozidla. Týmto spôsobom kupoval od žalovaného aj iné veci, napr. elektróny (liatinové disky), pneumatiky na mot. vozidlo Ford Focus. Takýmto istým spôsobom malo dôjsť medzi nimi i k prevodu mot. vozidla BMW, W.: K.. Je pravdou, že ku dňu 09.09.2013 ukončil pracovný pomer v spoločnosti Geis Parcel CZ s.r.o., kde pracovali spoločne so žalovaným. Avšak aj po tomto období bol so žalovaný v kontakte, či už osobne alebo telefonicky, nakoľko riešili medzi sebou aj určité obchodné záležitosti a tak tiež žiadal žalovaného o vyriešenie záležitosti ohľadne mot. vozidla BMW. Bolo to viackrát. Nie je pravdou, že by prestali so žalovaným komunikovať zo dňa na deň a bol to práve žalovaný, ktorý od októbra 2013 prestal absolútne komunikovať s ním a nereagoval na jeho telefonáty a žiadosti o stretnutie. Ďalej poukázal na to, že nemal vedomosť o tom, že mot. vozidlo bolo po schválení leasingovou spoločnosťou prevedené v auguste 2013 na nového majiteľa, tak ako

to tvrdí žalovaný. Argumentácia žalovaného, že o tejto skutočnosti musel mať vedomosť minimálne mesiac pred samotný prevodom, nakoľko žalovaný už v tomto čase prestal mot. vozidlo používať a poskytol ho budúcemu vlastníkovi na skúšobné užívanie a on sám už používal iné mot. vozidlo denne, aj na cestu do zamestnania je len účelové, ničím nepodložené a nepreukázané. Skutočnosť, že so žalovaným boli kolegovia ešte neznamená, že mal vedomosť o „každom kroku“ žalovaného a „o všetkých záležitostiach“ žalovaného. Nesledoval na akom aute chodí žalovaný do zamestnania o to viac, že žalovaný bol vlastníkom, resp. užívateľom viacerých mot. vozidiel v tom období a tieto často striedal. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal jeho údajnú vedomosť o prevode práv k mot. vozidlu BMW už v priebehu mesiaca júl a august 2013. Túto skutočnosť mu žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom, resp. oficiálne, či už formou listovej zásielky, formou sms, prípadne e-mailovou formou nikdy neoznámil. Ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalovaného prezentované v odpore sú protichodné a rozporuplné, nakoľko žalovaný na jednej strane uvádza, že namieta neexistenciu samotného právneho základu uplatneného nároku, na druhej strane tvrdí, že mu vrátil sumu 3.000,- Eur na sumu 5.000,- Eur ešte v priebehu mesiaca august 2012. Z týchto dôvodov trval na žalobe v plnom rozsahu.

7. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Zvolen po prvýkrát rozsudkom sp.zn. 14C/326/2015-128 zo dňa 28.06.2016, ktorým žalobu žalobcu zamietol, o trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do 30- tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V tomto rozsudku súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal, že platba v sume 5.000,- Eur dňa 23.07.2012 vložená žalobcom v hotovosti na účet žalovaného predstavuje preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla BMW, avšak vzhľadom k tomu, že k realizácii kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim nedošlo, a už dôjsť ani nemôže, odpadol právny dôvod plnenia preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla a preddavok nadobudol právny charakter bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobcovi síce nevydal, avšak súd nárok žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia napriek tejto skutočnosti nepriznal, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že toto právo žalobcovi nemožno priznať z dôvodu, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu. Na základe dôkazov vykonaných v konaní mal súd za to, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá márne uplynula dňa 15.08.2015, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 31.08.2015. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd vyhodnotil ako úspešnú. Mal za to, že už pred dňom 15.08.2013 sa žalobca preukázateľne dozvedel a musel dozvedieť, že k zamýšľanej kúpe nedôjde. Odo dňa 15.08.2013 preto začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie práva na súde, ktorá mu márne uplynula dňa 15.08.2015, nakoľko žaloba bola podaná na súde až dňa 31.08.2015.

8. Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14C/326/2015-128 zo dňa 28.06.2016 žalobca podal odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 14Co/146/2017-166 zo dňa 24.04.2018, ktorým napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že považuje za správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie v časti, v ktorej súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že sumu 5.000,- Eur vložil na účet žalovaného z titulu preddavku na zamýšľanú kúpu motorového vozidla a tiež, že vzhľadom na ďalší vývoj týkajúci sa držby a vlastníctva tohto motorového vozidla je zrejmé, že k zamýšľanému predaju motorového vozidla už nedôjde a preto uvedená suma 5.000,- Eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodov, ktoré podrobne vysvetlil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie a ktoré odvolací súd považoval za správne, vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Rovnako za správne považoval odvolací súd aj právne posúdenie uplatneného nároku na vrátenie preddavku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd však považoval za dôvodné odvolanie žalobcu týkajúceho sa premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je totiž rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený skutočne preukázateľne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Odvolací súd podotkol, že na túto problematiku existuje dosť početná rozhodovacia prax, na ktorú poukázal v zrušujúcom uznesení. V zmysle potom uvedeného, pokiaľ teda súd prvej inštancie pri určení začiatku behu subjektívnej premlčacej doby vychádzal z toho, že táto doba začala plynúť najneskôr dňom 15.08.2013 z dôvodu, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že k zamýšľanej kúpe nedôjde pred týmto dátumom, nakoľko v tomto čase bol schválený a

účinný prevod leasingu, pričom žalobca mal byť účastný pri doručovaní nejakých listín od leasingovej spoločnosti, tak ide o záver prvoinštančného súdu nepodložený. Podľa záverov odvolacieho súdu z ničoho nevyplynulo, že by v uvádzanom období pred „15.08.2015“ (správne zrejme malo byť uvedené 15.08.2013) mal „žalovaný“ (zrejme správne malo byť uvedené žalobca) skutočnú vedomosť o tom, že žalovaný nemieni splniť svoj záväzok predať mu predmetné auto (po tom, čo si vysporiada k nemu všetky finančné záležitosti), teda že by mal vedomosť o tom, čo bolo obsahom listín, pri odovzdávaní ktorých sa pred uvádzaným termínom mal zúčastniť. Odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie preto za nesprávny, nezodpovedajúci zákonnej úprave začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a nesúladný s rozhodovacou praxou. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci preto vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie v ktorom sa okresný súd mal dôsledne vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, konkrétne s okamihom začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

9. V súdenej veci žaloba bola podaná na súde dňa 31.08.2015. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 , v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Po odvolacom konaní súd prvej inštancie byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sa v ďalšom konaní zaoberal opätovne vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný ohľadne práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Po odvolacom konaní súd nariadil pojednávanie na deň 06.09.2018. Žalobca, právna zástupkyňa žalobcu sa tohto pojednávania zúčastnili. Žalovaný, ani právna zástupkyňa žalovaného sa tohto pojednávania nezúčastnili. Právna zástupkyňa žalovaného bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas dňa 23.07.2018 (č.l. 182 spisu). Táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, majúc za to, že sú splnené všetky zákonné procesné podmienky na konanie, vec v zmysle čl. 17 Základných princípov nanovo prejednal a rozhodol v prítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu, v neprítomnosti žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného, keď v zmysle uvedeného článku Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Súd do odvolacieho konania vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, zadováženou správou, výpoveďami svedkov, keď zistil tento stav:

14. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu súd zistil, že so žalovaným boli kolegovia, priatelia. Nebola to krátka doba, čo sa spolu priatelili. Bolo to obdobie 3 alebo 4 rokov. Stali sa i kolegami. Ako priatelia sa i navštevovali, resp. on ako priateľ ho navštevoval i doma. Je pravdou, že v minulosti od žalovaného kúpil mot. vozidlo Ford Focus. Jednania ohľadne predaja a kúpy tohto mot. vozidla prebiehali medzi nimi ústne. Žalovanému zaplatil za toto mot. vozidlo kúpnu cenu v dvoch splátkach, následne sa uskutočnil prepis mot. vozidla na neho ako vlastníka aj ako držiteľa. Tento prevod prebehol bez problémov. Kúpnu cenu za toto mot. vozidlo zaplatil v dvoch splátkach prevodom zo svojho účtu na účet žalovaného. Pokiaľ ide o mot. vozidlo BMW, nevedel ako ho žalovaný nadobudol. V podstate aj v prípade mot. vozidla BMW prebiehali ohľadne jeho kúpy a predaja medzi nimi rokovania ústne. Pokiaľ pracovali so žalovaným v jednej firme, boli v dennom kontakte, sedeli v jednej kancelárii. Od žalovaného kupoval nielen mot. vozidlo Ford Focus, nielen mot. vozidlo BMW, ale aj iné veci, napr. notebook, elektróny na mot. vozidlo. Žalovaný používal viacej mot. vozidiel. On nevedel, či bol ich vlastníkom, užíval napr. toto mot. vozidlo BMW, ale aj ďalšie. Žalovaný tieto mot. vozidlá používal aj na cestu do zamestnania, aj doma, keďže sa stretávali. Nemal dôvod sa ho pýtať, prečo užíva tieto rôzne mot. vozidlá, on sám v minulosti vlastnil a užíval 3 mot. vozidlá. Pokiaľ ide o mot. vozidlo BMW v júli 2012 prejavil záujem o jeho kúpu, páčilo sa mu. Na tomto mot. vozidle nešoféroval, len sa v ňom viezol ako spolujazdec. Ako spolujazdec sa v ňom viezol

so žalovaným. Žalovaný mal záujem toto mot. vozidlo BMW predať. Dohodli sa na kúpnej cene za mot. vozidlo 10.000,- Eur. Vždy sa hovorilo o kúpe. So žalovaným sa dohodli na vyplatení tejto kúpnej ceny za mot. vozidlo BMW tak, že 5.000,- Eur vloží na účet žalovaného a 5.000,-Eur mu vyplatí pri prepise mot. vozidla. K otázke, kedy malo dôjsť k prepisu mot. vozidla BMW uviedol, že žalovaný spomínal, že musí ohľadne mot. vozidla ešte finančne niečo vyporiadať a že to môže trvať dlhšiu dobu. Nakoľko mal záujem o mot. vozidlo, zaplatil mu zálohu, a to na kúpnu cenu, aby ho žalovaný nepredal ďalšiemu. K otázke, čo je to dlhšia doba uviedol, že to bola doba možno pol roka, možno rok. Bol vlastníkom v tomto čase mot. vozidla Ford Focus, preto ho kúpa mot. vozidla BMW nejako nesúrila. Poznal číslo účtu žalovaného, keďže medzi nimi prebiehali aj iné finančné transakcie. Tiež kúpnu cenu za mot. vozidlo Ford Focus mu zaplatil na účet. Všetko bolo dohodnuté ústnou formou. Nespomínal si, či videl ohľadne mot. vozidla BMW nejaké doklady. Žalovaný mu mal mot. vozidlo odovzdať potom, keď si vyrieši finančné záležitosti ohľadne neho. Spomínal, že niečo potrebuje vyplatiť, že potrebuje vyplatiť nejakú splátku, nejaký leasing, alebo nejakú dlžobu. Suma 5.000,- Eur, ktorú vložil v hotovosti na účet žalovaného predstavovala preddavok na kúpnu cenu mot. vozidla. Preto do poznámky ohľadne účelu platby uviedol evidenčné číslo mot. vozidla BMW. Potom, čo vložil tieto peniaze na účet žalovaného nemal vedomosť o tom, že by žalovaný s ním riešil účel tejto platby. K predaju nakoniec nedošlo. Celú záležitosť začal riešiť v septembri v roku 2013, kedy mu skončil pracovný pomer u zamestnávateľa. Nevedel, kde bude ďalej pracovať, kde bude bývať, potreboval tieto veci uzatvoriť. Žalovaný pravdepodobne stále zostával pracovať u ich bývalého spoločného zamestnávateľa. V septembri 2013 preto od žalovaného žiadal buď prevod mot. vozidla alebo vrátenie zálohy. Žalovaný hovoril, že nemá peniaze, že mu nemá z čoho peniaze vrátiť. Žalovaný mal v užívaní viacej áut, nejako nesledoval kedy a s ktorým chodí do práce. Nevedel, či je vlastníkom, držiteľom mot. vozidla BMW, on to nemal ako zistiť. Dozvedel sa, že nie je vlastníkom mot. vozidla BMW cez právničku, alebo cez stránku STK, alebo cez stránku, kde sú evidované povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Celú záležitosť s právničkou začal riešiť niekedy v mesiaci júl alebo august roku 2015. Poprel tvrdenia žalovaného o účele vrátenia sumy spolu 3.000,- Eur na časť zálohy 5.000,- Eur, ktoré peniaze vložil žalovaný na jeho účet niekedy v mesiaci júl 2012. Žalovaný tieto 3 platby po 1.000,- Eur síce uskutočnil na jeho účet, s účelom platby tak ako je uvedený pri týchto platbách, ale išlo o iné transakcie, ktoré medzi nimi prebiehali skôr a o ktorých sa bližšie nechce zmieňovať. Iné finančné transakcie sa týkali jednak brigád mimo zamestnania, ale aj iného. Pokiaľ ide o iné, išlo o také transakcie, že on napr. niečo kúpil a žalovaný to následne predal, alebo mu dodal nejaké práce, ktoré žalovaný v rámci ďalšej dodávky odovzdal ďalšiemu objednávateľovi. Potvrdil, že majiteľom bankového účtu č. 1683089159/0200 bol v období mesiacov júl až august 2012 on. V tomto období je už však účet zrušený. K tomu, že ku kúpe mot. vozidla reálne nedôjde sa dozvedel v mesiaci júl, august, september 2015, kedy celú záležitosť začal riešiť so svojou právničkou. Je pravdou, že ani pri kúpe mot. vozidla Ford Focus nevyžadoval od žalovaného žiadne doklady ohľadne mot. vozidla, ani si nepreveroval, kto je jeho držiteľom, vlastníkom. Predpokladal, že keď mot. vozidlo Ford Focus užíva žalovaný, tak že je jeho vlastníkom. Napokon nemal si ani ako tieto skutočnosti zistiť. Keď vložil v mesiaci júl 2012 sumu 5.000,- Eur na účet žalovaného, nespomínal si na to, že by ho žalovaný kontaktoval ohľadne toho, že by chcel prediskutovať účel platby. Potom ako mu skončil pracovný pomer u zamestnávateľa so žalovaným sa ešte stretávali, bolo to v septembri 2013. Ešte spolu aj komunikovali, posielali sms. V októbri 2013 ho však žalovaný začal úplne ignorovať, prestal mu dvíhať telefón a odpovedať na sms-ky. E-mailom preto vyzval jeho priateľku, aby sa mu ozval, na čom mu ona odpísala, že sa mu doteraz neozval zrejme preto, že nemá čas, ale že sa mu neskôr ozve. V septembri, v októbri 2013 so žalovaným riešili záležitosti, pretože mali nevyriešené záväzky voči Copy centru, ktorému dodávali zákazku, tiež žalovaný mal voči nemu nevyriešené záväzky, čo sa týka ďalším mimopracovných činností a chcel tiež on so žalovaným doriešiť záležitosť ohľadne mot. vozidla BMW a to tak, že buď ho prepíše na neho alebo nech mu vráti zálohu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mal vedomosť už v mesiaci júl, august 2013, že prevádza mot. vozidlo ďalej, toto tvrdenie nie je pravdivé. Nemal o tom vedomosť. Keby mal o tom vedomosť, určite by na neho viacej tlačil, aby mu zálohu vrátil. Ďalej pri výsluchu žalobca uviedol, že si nespomína, či bol so žalovaným pri „kúpe“ mot. vozidla BMW. Koľko ročné bolo mot. vozidlo BME v čase, keď ho chcel kúpiť, k tomu uviedol, že nevie, ďalej doplnil, že 8-ročné, možno že menej. Kedy naposledy sa viezol v mot. vozidle BMW to si tiež nespomenul presne, bolo to pravdepodobne niekedy v roku 2013. Či sa na ňom viezol i potom ako vložil na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur, to si tiež nespomenul, len predpokladal, že áno.

15. Z výsluchu žalovaného ako strany sporu súd zistil, že so žalobcom boli kolegami, blízkymi priateľmi. Vo firme, kde pracoval žalobca on začal pracovať niekedy od roku 2008. V súčasnom období stále v tejto firme pracuje. Predtým ako vstúpil do zamestnania, sa však so žalobcom nepoznali. Keď sa stali

kolegami sedeli v jednej kancelárii, boli v denno-dennom kontakte. Navštevovali sa aj mimo práce, boli blízky priatelia. Žalobca ho navštevoval i v jeho domácnosti, on ho navštevoval sporadicky, väčšinou sa stretávali u neho. Čo sa týka spomínaných transakcií medzi nimi, išlo z jeho strany o vyplatenie nejakých prác, čo spolu robili. Privyrábali si mimo zamestnania. Je pravdou, že v minulosti predával žalobcovi mot. vozidlo Ford Focus a že predaj prebehol bez problémov. Žalobca mu za Ford Focus vyplatil kúpnu cenu 2.000,- Eur, keď túto sumu použil ako akontáciu za mot. vozidlo BMW. Je pravdou, že žalobca kúpnu cenu za Ford Focus mu poukázal v dvoch splátkach po 1.000,- Eur na účet. Tento poznal číslo jeho účtu, predtým mali medzi sebou tiež nejaké záležitosti. Žalobca napr. od neho kupoval i notebook. Tiež poznal číslo jeho účtu. Zistil to tak, leto peniaze za Ford Focus mu poslal zo svojho účtu. Kúpna zmluva ohľadne Ford Focus bola uzatvorená i v papierovej forme, túto však už nemá. Pokiaľ ide o mot. vozidlo BMW, toto bolo leasingové mot. vozidlo, pôvodne bolo dovozené z Talianska. Motorové vozidlo „kúpil“ v bazáre na leasing. Pri výbere a kúpe tohto mot. vozidla bol s ním žalobca. Motorové vozidlo BMW na leasing splácal, platil za neho mesačné leasingové splátky. Využíval ho okrem iného aj na cestu do zamestnania. Vozil sa s ním i žalobca ako spolujazdec a to bežne. Žalovaný ďalej pri výsluchu poprel, že by suma 5.000,- Eur zaplatená žalobcom na jeho účet by bola zálohou na kúpnu cenu na mot. vozidlo BMW. Na otázku, aby vysvetlil o aké peniaze išlo uviedol, že so žalobcom robili jeden projekt, on dal peniaze žalobcovi, aby ich vložil na jeho účet a aby on z týchto peňazí mohol ďalej vyplácať nejaké veci za tento projekt, ako aj žalobcovi „mzdu“ za tento projekt. Žalobca na tomto projekte robil viac ako on, táto suma slúžila na účel rozrátania nákladov na projekt a odmien pre neho a pre žalobcu. Netušil, prečo žalobca napísal účet platby k tejto sume EČV mot. vozidla BMW. Potvrdil, že účet č. 402772900/0900 je jeho účtom, resp. bol jeho účtom, v súčasnom období je zrušený. V období, o ktorom žalobca tvrdí, že malo dôjsť k rokovaniu ohľadne predaja a kúpy mot. vozidla BMW, toto mot. vozidlo on vôbec nechcel predať. Chcel ho predať až o nejaký rok. Žalobca vedel, že mot. vozidlo ide predávať niekomu inému. Mienil ho predať majiteľovi reštaurácie, kde spolu chodili na obedy. Bolo to už v apríli 2013. Od apríla 2013 mot. vozidlo BMW už nepoužíval. Nakoniec mot. vozidlo BMW predal majiteľovi reštaurácie „Suchá kôrka“ Y.. Medzi ním a žalobcom nikdy neboli rokovania ohľadne kúpnej zmluvy ohľadne mot. vozidla BMW. I keď žalobca uviedol účel platby pri sume 5.000,- Eur EČV mot. vozidla BMW, on tomuto neprikladal nijakú váhu. Doplnil, že mot. vozidlo BMW nepredával Y., ale mu postúpil leasing. V minulosti bol držiteľom tohto mot. vozidla, vlastníkom bola leasingová spoločnosť. Žalobca vedel, že mot. vozidlo je na leasing. Tri platby po 1.000,- Eur v auguste 2012 na účet žalobcu predstavovali vyrovnanie medzi ním a žalobcom za práce pre Hoby expres ako aj pre Hej.sk.. Prvýkrát sa dozvedel, že žalobca od neho požaduje vrátiť sumu 5.000,- Eur bolo vtedy, keď mu bol doručený platobný rozkaz. Stále býva na adrese Novozámocká 8475/47, Zvolen. So žalobcom prestal komunikovať potom, keď on odišiel zo zamestnania, pretože tlačil na neho, aby mu odovzdal dáta z notebooku. Išlo síce o dáta žalobcove, ale zamestnávateľ mu zakázal tieto dáta odovzdať žalobcovi. Bolo to z dôvodu, že žalobca sa vyhrážal bývalému zamestnávateľovi, že sa s ním bude súdiť. Čo bolo dôvodom odchodu žalobcu z firmy, to on nevie. Bol prepustený z hodiny na hodinu. Keď bol prepustený z práce, ešte ho bol odviesť, resp. odprevadil ho na parkovisko, poskytol mu nejakú malú finančnú hotovosť a telefónnu kartu, aby mohol zavolať domov, lebo vo firme mu všetko odobrali. Žalobca bol i pri podpise leasingovej zmluvy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bola dohodnutá kúpna cena za mot. vozidlo BMW 10.000,- Eur, v tom čase mot. vozidlo malo hodnotu 16.000,- Eur. Nikdy nenamietal platbu 5.000,- Eur, ani účel platby. Nejednalo sa o kúpu mot. vozidla, preto nikdy účelu platby 5.000,- Eur neprikladal žiaden význam. Nikdy neuvažoval o predaji mot. vozidla žalobcovi. Je pravdou, že v roku 2012 užíval viacej mot. vozidiel. Od kúpy BMW až do jeho predaja však používal jedine BMW, lebo používanie tohto mot. vozidla bolo dosť finančne náročné. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by žalobca bol osobne pri nejakých rokovaniach, keď predával mot. vozidlo BMW na tretiu osobu, teda súčasného držiteľa uviedol, že žalobca pri týchto rokovaniach nebol, ale vedel, že od apríla 2013 mot. vozidlo BMW neužíval, lebo ho užíva Y., teda aktuálny majiteľ. V období keď užíval mot. vozidlo BMW, jazdil s ním aj žalobca. Technický stav mot. vozidla zrejme poznal, kupovali ho spolu, i vozili sa na ňom obidvaja. Žalobca vedel o tom, že Y. chce mot. vozidlo kúpiť, postúpiť leasing, pretože naposledy mu niesli potvrdenie o odhlásení mot. vozidla z neho na Y., takže žalobca určite o tom vedel. Potom poopravil, že nešlo o potvrdenie o odhlásení mot. vozidla, ale boli to nejaké papiere pre leasingovku. Žalobca pritom bol. Bol pritom, keď išiel s papiermi od leasingu do reštaurácie za Y., ktorý mot. vozidlo BMW užíval od apríla 2013. Papiere pre leasingovku sa dali do poriadku koncom júna 2013.

16. Žalovaný ďalej k odporu proti platobnému rozkazu predložil e-mailovú korešpondenciu, z ktorej vyplýva, že dňa 22.02.2016 V.. Z. I. (správne oddelenie) na základe telefonického rozhovoru so žalovaným žalovanému zaslal formou e-mailu informáciu ohľadne prevodu jeho zmluvy „č. 762519“. Z tejto vyplýva, že dňa 24.07.2013 bola prijatá žiadosť o prevod, dňa 29.07.2013 boli doručené potrebné

podklady od ručiteľa pána Y. a posielané doklady na podpis, dňa 15.08.2013 po obdržaní podpísaných dokladov bol prevod schválený a účinný od 15.08.2013. Poštou boli posielané potvrdené dohody, podpísané všeobecné zmluvné podmienky, splátkový kalendár, faktúra za prevod zmluvy, vinkulácia, splnomocnenie na dopravný inšpektorát a výpis z Obchodného registra spoločnosti, tiež originál OEV.

17. Na základe žiadosti súdu Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen v správe zo dňa 22.04.2016 pre súd uviedlo, že pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo BMW 525d 560L/PX51/AA, modrá metalíza, W.: K., jeho držiteľom od 27.01.2012 do 04.09.2013 bol G. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. XXXX/XX, K.. Držiteľom tohto mot. vozidla od 04.09.2013 až do súčasnosti je U. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. L.. V. XXXX/X, K.. Vlastníkom tohto mot. vozidla od 17.01.2012 do súčasnosti je Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438.

18. Žalobca k vyjadreniu k odporu predložil výpis zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB a.s., Bratislava, typ flexiúčet, názov: V. X., za mesiac júl 2012 a to zo dňa 31.07.2012 a za mesiac január 2012 zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva, resp. z ktorých vyplýva, že dňa 23.07.2012 žalobca z tohto svojho účtu vybral sumu 5.000,- Eur (výpis z júla 2012) a že žalobca z tohto účtu dňa 19.01.2012 príkazom z účtu poukázal na účet č. XXXXXXXXX/XXXX so správou pre prijímateľa: „Nákup auta ford focus1/2“ sumu 1.000,- Eur a dňa 20.01.2012 príkazom z tohto účtu poukázal na účet č. XXXXXXXXX/ XXXX ďalšiu sumu 1.000,- Eur so správou pre prijímateľa: „Nákup auta ford focus 2/2“ (výpis z januára 2012). Medzi stranami nebolo sporné, že účet č. XXXXXXXXX/XXXX v danom období patril žalovanému.

19. Žalobca ďalej k vyjadreniu k odporu pripojil informácie zo svojej poštovej e-mailovej schránky (čl. 55-56 spisu), keď týmto listinným dôkazom preukazoval svoje tvrdenie, že komunikácia medzi ním a žalovaným prebiehala až do mesiaca október 2013, kedy sa žalovaný odmlčal.

20. Žalovaný predložil prehľad transakcií na svojom účte č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorým dokladal, že v roku 2012 prebiehali medzi ním a žalobcom finančné transakcie, v dôsledku ktorých boli na jeho účet dňa 16.10.2012 vložené finančné prostriedky v sume 50,- Eur so správou pre príjemcu „laco hobby“ a v ten istý deň ďalšia suma vo výške 90,- Eur so správou pre príjemcu „brano hobby“, a že na druhý deň, t.j. 17.10.2012 bola suma 90,- Eur prevedená z jeho účtu na účet žalobcu č. 1683089159/0200 so správou pre prijímateľa „Za jebačku v HOBBY“. Týmto listinným dôkazom žalovaný preukazoval tvrdené transakcie medzi ním a žalobcom, ku ktorým finančným transakciám sa obidve strany nemienili v rámci tohto súdneho konania zmieňovať s tvrdením, že nesúvisia s predmetnou vecou.

21. Z dokladu o hotovostnom vklade vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa 23.07.2012 vyplynulo, že žalobca na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur vložil dňa 23.07.2012 o 13:38 hod., keď z potvrdenia vystaveného VÚB, a.s., zo dňa 23.07.2012 ďalej vyplynulo, že žalobca uskutočnil výber hotovostnej sumy 5.000,- Eur zo svojho účtu dňa 23.07.2012 o 13:12 hod..

22. Z výpovede svedka U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. L.. V. XXXX/X, K. súd zistil, že obidve strany sporu pozná a že nemá k nim žiaden vzťah. Pozná ich tak, že je majiteľom reštaurácie Suchá kôrka, pričom obidvaja chodili do tejto reštaurácie sa stravovať. Poznal ich len z videnia, podľa mien ani nie, avšak so žalovaným sa skontaktoval, kupoval od neho mot. vozidlo. Dozvedel sa náhodne pri rozhovore v reštaurácii, že tento predáva mot. vozidlo BMW. Nepamätal si, či pri tomto rozhovore bol prítomný i žalobca, len si pamätal, že mu obidvaja priniesli „papiere“ z leasingovej spoločnosti. Tieto niesol žalovaný, ale žalobca bol pritom. Bolo to tri roky dozadu, apríl 2013, vie sa to zistiť z prepisu mot. vozidla. Motorové vozidlo užíval skôr, ako bolo na neho prepísané, pred prepisom ho užíval 2 alebo 3 mesiace. Keď mu odovzdal žalovaný mot. vozidlo do užívania, asi obidvaja ešte chodili k nemu na obedy. K odovzdaniu mot. vozidla od žalovaného jemu do užívania došlo krátko potom, ako sa spolu rozprávali o kúpe mot. vozidla. Bolo to asi do dvoch týždňov. Obidvaja títo sú kamaráti, teda boli kamaráti. Nevie, prečo sa to dostalo sem. Chodili do reštaurácie sa spolu stravovať. V prípade mot. vozidla vedel, že sa jedná o prevod leasingu. Doposiaľ stále spláca leasingové splátky, tieto má splácať až do januára 2017. Za akú cenu kupoval mot. vozidlo, to si nepamätal, možno to bolo 16.000,-, 17.000,- alebo 18.000,- Eur. Kedy sa leasingové zmluvy podpisovali, to si presne nepamätal, sú na to papiere, možno sa do toho pozrieť. Bola jar, nepamätal si presne, čo sa dialo pred tromi rokmi. Nevie, či sa podpisovali v apríli, ale mot. vozidlo začal užíval pravdepodobne v apríli. Netvrdil, že žalobca bol pri podpisovaní nejakých dokladov ohľadne mot. vozidla, pamätal si však, že obidvaja účastníci prišli za ním, a priniesli papiere od

leasingovej spoločnosti. Boli to papiere, aby sa mohol zrealizovať prevod mot. vozidla na neho. Prečo žalovaný odstúpil od leasingovej zmluvy, od leasingu, k tomu sa vyjadriť nevie. Jeho to ani nezaujímalo. K nákladom na prevádzku mot. vozidlo sa vyjadril len toľko, že má spotrebu 8 litrov. Ohľadne mot. vozidla kúpna zmluva existuje, ohľadne toho, že mal vopred mot. vozidlo v užívaní od žalovaného, ohľadne toho zmluva nie je. Na otázku, či bol niekto ešte prítomný pri odovzdávaní dokladov jemu za prítomnosti strán sporu, či pritom ešte niekto bol uviedol, že konkrétne označiť nevie nikoho, ale ak by boli predvolaní všetci zamestnanci reštaurácie Suchá kôrka, tak možno čašník, ktorý v ten deň mal službu, by si na to spomenul. Naposledy bol v kontakte so žalovaným asi pred pol rokom.

23. Z výpovede svedka L. M.O., O.. XX.XX.XXXX, V. O. Z. XXXX/X, G. súd zistil, že obidve strany sporu pozná z práce, žalobca je bývalý kolega a žalovaný je súčasný kolega. Je tiež zamestnancom spoločnosti, kde pracuje žalovaný a kde pracoval žalobca. On v tejto spoločnosti pracuje od roku 2006. So žalovaným má vzťah „v pohode“, so žalobcom sa dlhšie nekontaktovali, on sa však osobne na neho nehnevá. Pokiaľ títo pracovali u spoločného zamestnávateľa, sedel s nimi v jednej kancelárii. Ich vzťah bol v pohode. Ohľadne mot. vozidla BMW vie toľko, že žalovaný spomínal, že ho niekomu predal. Povedal, že ide predať mot. vozidlo a že si ide zabezpečiť nejaké druhé. Bolo to niekedy v roku 2013 na jar, plus-mínus, keď povedal v kancelárii, že ide predať auto. Nebolo to ani prvé ani posledné mot. vozidlo, čo takto odpredával. Či pritom bol žalobca, keď to povedal, to nevedel potvrdiť. Bolo ich tam viacej. Predaj mot. vozidla BMW pred aprílom 2013 žalovaný nespomínal. So žalovaným sa stretával, ako i so žalobcom i mimo pracoviska, stretávali sa bežne. Pred ním sa nikdy nezmienili, že by mot. vozidlo BMW chcel jeden od druhého kúpiť. Keby to tak bolo, určite by sa pochválili. O tom, že by žalobca mienil od žalovaného kúpiť mot. vozidlo BMW, o tom nepočul ani zmienku. Chodieval s nimi aj na obedy, chodili aj do reštaurácie Suchá kôrka. Pred ním žalovaný nespomínal, že komu chce predať mot. vozidlo BMW. Užíval ho, chodieval na ňom do práce. Prestal ho užívať vtedy, keď ho predal. Bolo to niekedy v roku 2013. Potom mal mot. vozidlo nejaké druhé, dodávku Lanciu. Žalovaný prestal jazdiť na mot. vozidle BMW v roku 2013, keď bola tá kúpa, niekedy na jar. Presný deň si nevedel spomenúť. Možno to bolo aj pozdejšie. Povedal, že mot. vozidlo ide predávať. Bolo medzi nimi bežné, že sa v kancelárii všetci traja rozprávali aj o súkromných veciach. O dôvode, prečo žalovaný chcel predať mot. vozidlo BMW uviedol, že zo strany žalovaného to bola výmena mot. vozidla. Žalovaný má vždy nejaké mot. vozidlo, povozí sa na ňom a potom ho dá preč. Bola to výmena mot. vozidla. Aký mal právny vzťah žalovaný k mot. vozidlu BMW to sa nevedel vyjadriť, technický preukaz od tohto mot. vozidla nikdy nevidel. On reálne pri predaji mot. vozidla nebol, teda keď sa mot. vozidlo papierovo predávalo. Žalovaný povedal, že ho ide predať, že sa ho chce zbaviť. Vie však, že ho nepredával žalobcovi. K obdobiu rokov 2012, 2013, či žalovaný v tomto období predával aj iné mot. vozidlo uviedol, že predpokladá, že áno, lebo predtým ako jazdil na BMW jazdil na nejakom inom mot. vozidle, takže ho tiež musel predať. Komu ho predal, to neviem, lebo sa mu nezdôveroval, len si spomenul, že pred týmto mal Lanciu a predal ju svojmu známemu vo Zvolene. Na otázku, či má vedomosť o tom, že žalovaný predal mot. vozidlo Ford Focus žalobcovi uviedol, že má o tom vedomosť, spomenul si na to potom, čo mu to bolo pripomenuté v rámci výsluchu (pripomenula právna zástupkyňa žalobcu). Medzi stranami sporu prebiehali aj iné vzťahy mimo zamestnania, „brigády“. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by medzi stranami sporu prebiehali rokovania ohľadne mot. vozidla BMW. V roku 2012, 2013 strany sporu mali vzťah medzi sebou dobrý, vynikajúci. Potom čo žalobca odišiel z firmy, prestali sa všetci stretávať a vzťahy ochladli. Žalobcu prepustili z Geisu, z Geisu žalobcu neprepustil žalovaný. Žalovaný zostal pracovať. Nevie o tom, že by títo medzi sebou mali dlžoby. Prečo prestali medzi sebou komunikovať, to nevie, nebol dôvod, aby prestali medzi sebou komunikovať.

24. Žalobca ďalej v priebehu súdneho konania predložil výsledok hľadania mot. vozidla BMW v databáze poistených vozidiel Slovenskej kancelárie poisťovateľov, keď informácia je zo dňa 27.06.2016 (internetová informácia), z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že k predmetnému mot. vozidlu nová poistná zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 04.09.2013 (osvedčenie o evidencii PB547395), predchádzajúca poistná zmluva bola uzatvorená na poistenie od 26.01.2012 do 26.11.2013 (osvedčenie o evidencii TA179534). Žalobca týmto dôkazom preukazoval kedy došlo k evidenčnej zmene držiteľa mot. vozidla BMW v evidenčných záznamoch.

25. Žalobca po výpovedi svedka Y. doplnil listinné dôkazy, keďže svedok vypovedal, že mal byť prítomný pri odovzdávaní dokladov ohľadne leasingu. Predložil dôkazy, že samotný prevod sa realizoval koncom júla, začiatkom augusta 2013 ďalšie dôkazy o tom, že v danom období logicky neriešil iné záležitosti než záležitosti spojené s prípravou na štátnice. Predložil diplom Univerzity Mateja Bela z Banskej

Bystrici, Fakulty humanitných vied, vystavený dňa 20.08.2013, z ktorého vyplýva, že žalobca skončil vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky na tejto vysokej škole a získal akademický titul „Magister“ v skratke „Mgr.“. Ďalej predložil na preukázanie svojho tvrdenia, že v tomto období neriešil iné záležitosti aj svoje výplatné pásky za obdobie jún až september 2013, ako aj potvrdenie svojho bývalého zamestnávateľ a zo dňa 10.09.2013 pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že žalobca bol od 20.05.2013 do 13.06.2013 práceneschopný 25 kalendárnych dní, ďalej, že v mesiaci jún 2013 žalobca odpracoval 15 dní, nemocenské a ošetrovné má vykázané 13 dní, návštevu lekára má vykázanú 16 hodín, v mesiaci júl 2013 žalobca odpracoval 28 dní, 3 dni čerpal náhradu za dovolenku, návštevu u lekára má vykázanú 32 hodín, v mesiaci august 2013 žalobca odpracoval 24 dní, čerpal náhradu dovolenky 32 hodín, návštevu u lekára má vykázanú 32 hodín, v mesiaci september 2013 žalobca odpracoval 8 dní, do skončenia pracovného pomeru dňa 09.09.2013 za tento mesiac má vykázaných 40 hodín návštevy u lekára.

26. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Na základe dôkazov, ktoré boli predložené v konaní, na základe výsluchu strán sporu a svedkov, súd neodhliadnuc pri svojom opätovnom rozhodnutí od záverov vyslovených v rozsudku sp.zn. 14C/326/2015-128 zo dňa 28.06.2016 dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že platba v sume 5.000,- Eur dňa 23.07.2012 vložená v hotovosti na účet žalovaného predstavuje preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla BMW. Súd k takémuto záveru dospel na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v súdnom konaní. O tejto skutočnosti svedčí doklad o hotovostnom vklade vystavený Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava, pobočka Banská Bystrica dňa 23.07.2012. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že žalobca dňa 23.07.2012 vložil na účet žalovaného, keď v konaní nebolo sporné, že účet č. 402772900/0900 vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. patril žalovanému, hotovosť v sume 5.000,- Eur s poznámkou pre prijímateľa: K.. Účel platby v tomto doklade je jednoznačne uvedený. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by rozporoval účel tejto platby. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu pri rokovaniach o predaji a kúpe motorového vozidla medzi ním a žalovaným nebola

prítomná žiadna iná osoba. Žalobca však týmto listinným dôkazom preukázal svoje tvrdenia, že so žalovaným rokoval o predaji a kúpe motorového vozidla a že na účel zaplatenia kúpnej ceny zaň zaplatil žalovanému preddavok v sume 5.000,- Eur. Tento listinný dôkaz korešponduje ďalšiemu listinnému dôkazu, ktorý predložil v konaní žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že túto sumu v tento istý deň vybral zo svojho účtu vedeného vo VÚB banka, a.s., Bratislava, pobočka Banská Bystrica. Ide o výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX keď v konaní nebolo sporné, že tento účet patril žalobcovi. Z výpisu z tohto účtu za mesiac júl 2012 vyplýva, že zo svojho účtu žalobca dňa 23.07.2012 vybral v hotovosti sumu 5.000,- Eur. Predložil tiež potvrdenie VÚB, a.s., Bratislava, pobočka Banská Bystrica zo dňa 23.07.2012 o čase výberu peňažnej hotovosti zo svojho účtu dňa 23.07.2012, keď peňažnú hotovosť vybral o 13:12 hod.. Čas tohto výberu korešponduje času vloženia tejto peňažnej hotovosti na účet žalovaného toho istého dňa 23.07.2012 o 13.38 hod., čo vyplýva z dokladu o hotovostnom vklade, ktorý predložil žalobca o vložení tejto sumy na účet žalovaného. Naopak žalovaný žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že túto sumu 5.000,- Eur on odovzdal žalobcovi za tým účelom, aby ju vložil na jeho účet pre rozpočítanie nákladov za projekt, na ktorom spolupracovali mimo práce. Žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil tento tvrdený postup. Pre súd sa javilo toto tvrdenie nehodnoverné a bolo pre súd jednoznačne nepreukázané. Skutočnosť, že medzi stranami prebiehali rôzne finančné transakcie nebola medzi nimi sporná. Žalovaný bol však v konaní preukázať svoje tvrdenia o inom účele vloženia sumy 5.000,- Eur zo strany žalobcu na jeho účet. Tieto tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Naopak žalobca preukázal svoje tvrdenia, že ide o preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla. O nehodnovernosti tvrdení žalovaného svedčí i to, že žalovaný v konaní skutkovo spočiatku tvrdil, že ak ide o preddavok na kúpnu cenu, tak časť tohto preddavku vrátil žalobcovi už v auguste 2012 tromi platbami po 1.000,- Eur spolu v sume 3.000,- Eur, neskôr v konaní zmenil tvrdenie, že tieto platby súvisia s inými finančnými transakciami, ktoré prebiehali medzi ním a žalobcom. I z tohto nejednoznačného tvrdenia žalovaného mal súd za to, že strany dojednali preddavok na kúpu motorového vozidla. Že išlo o preddavok po právnom hodnotení vyplýva z § 498 Občianskeho zákonníka, keď sumu 5.000,- Eur žalobca žalovanému poskytol pred uzavretím kúpnej zmluvy, preto na túto sumu sa hľadí ako na preddavok. Je nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca vedel, že motorové vozidlo „vzal“ na leasing, pretože mal byť s ním v autobazáre, cez ktorý „kupoval“ motorové vozidlo na leasing. Toto tvrdenie je nepodstatné z toho dôvodu, že žalobca uviedol, že k realizácii kúpy motorového vozidla malo dôjsť až po tom, čo žalovaný si vysporiada finančné záležitosti ohľadne motorového vozidla, nejaké splátky, leasing. Žalobca sám potvrdil tieto skutočnosti tvrdené žalovaným, ale tieto nemajú vplyv na právnu povahu sumy 5.000,- Eur, keď nepochybne ku kúpe malo dôjsť až v budúcnosti po vysporiadaní finančných záležitostí žalovaného k motorovému vozidlu. Jednoznačne teda išlo o preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že v mesiacoch júl až august 2012 účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený u Slovenská sporiteľňa, a.s. patril žalovanému, a že v období mesiacov júl až august 2012 účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s. patril žalobcovi. V konaní tiež žalobca nerozporoval, že dňa 01.08.2012, dňa 06.08.2012 a dňa 09.08.2012 mu žalovaný z tohto účtu na jeho účet poukázal sumu v každom prípade 1.000,- Eur, spolu 3.000,- Eur. Nakoľko tieto skutočnosti neboli stranami sporu spochybnené, súd procesný návrh žalovaného o zistenie kto bol majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v období júl až august 2012 neakceptoval, tento dôkaz nevykonal, rovnako nevykonal na základe procesného návrhu žalovaného dôkaz ohľadne prehľadu transakcii za obdobie mesiacov júl až august 2012 na účte č. XXXXXXXXX/ XXXX, pretože medzi stranami nebolo sporné, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v období júl až august 2012 bol žalobca a tiež nebolo sporné, že z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX patriaceho v období mesiacov júl až august 2012 žalovanému, žalovaný žalobcovi poukázal v tomto období už uvedené tri platby po 1.000,- Eur. Tieto procesné návrhy žalovaný predniesol ešte pred odvolacím konaním, súd sa s týmto návrhom na doplnenie dokazovania žalovaného vysporiadal v rozsudku sp.zn. 14C/326/2015-128 zo dňa 28.06.2016 a pokiaľ ide o tieto návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, neakceptoval ich ani po odvolacom konaní, pričom pri opätovnom rozhodnutí prvoinštančný súd pokiaľ ide o tieto návrhy na doplnenie dokazovania, zotrváva na pôvodných záveroch. Obdobne to platí aj ohľadne procesného návrhu žalovaného, na doplnenie dokazovania, ktorý vzniesol pred odvolacím konaním, keď tento žiadal vykonať dopyt na Slovenskú sporiteľňu, a.s. Bratislava za účelom oznámenia presnej hodiny vkladu hotovosti v sume 5.000,- Eur dňa 23.07.2012 na jeho účet. Takýto dôkaz totiž predložil v konaní sám žalobca keď z dokladu o hotovostnom vklade vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa 23.07.2012 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur vložil dňa 23.07.2012 o 13.38 hod., tiež predložil potvrdenie vystavené VÚB, a.s. zo dňa 23.07.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca uskutočnil výber hotovostnej sumy 5.000,- Eur zo svojho účtu dňa 23.07.2012 o 13:12 hod..

36. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k realizácii kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo a už ani nedôjde. Žalovaný leasing „postúpil“ k motorovému vozidlu na tretiu osobu U. Y.. Táto skutočnosť vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen zo dňa 22.04.2016. Držiteľom motorového vozidla od 27.01.2012 do 04.09.2013 bol žalovaný, od 04.09.2013 držiteľom motorového vozidla bol U. Y., O.. XX.XX.XXXX. Vlastníkom motorového vozidla od 27.01.2012 bola leasingová spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., Bratislava. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že žalovaný postúpil leasing k motorovému vozidlu na tretiu osobu, U. Y.. Teda v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k realizácii kúpnej zmluvy medzi stranami už nemôže dôjsť. Žalovaný nemá žiadny právny dôvod k užívaniu motorového vozidla a nakoľko sa nestal ani jeho vlastníkom, k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom už nemôže dôjsť. Tým právny dôvod plnenia preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla odpadol. Preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla tak nadobudol právny charakter bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré podľa týchto zásad sa musí vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž bezdôvodným obohatením je i majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 5.000,- Eur. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Vyššie uvedené závery vyslovil prvoinštančný súd už pri svojom prvom rozhodnutí. Po odvolacom konaní tieto závery pri svojom opätovnom rozhodovaní o nároku žalobcu nemení. Tieto závery boli „odobrené“ i odvolacím súdom v uznesení sp.zn. 14Co/146/2017-166 zo dňa 24.04.2018, ktoré tieto závery odvolací súd považoval za správne.

37. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu, ak povinný úspešne vznesie námietku premlčania. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom a preto sa premlčuje podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčania doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky, v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

38. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní tvrdil, že žalobca mal vedomosť o prevode motorového vozidla v priebehu júla 2013, teda o prevode leasingu k motorovému vozidlu na tretiu osobu U. Y., aj keď k prevodu leasingu k motorovému vozidlu na tohto došlo s účinnosťou až odo dňa 15.08.2013. Najneskôr teda od tohto termínu začala plynúť žalobcovi na včasné uplatnenie práva na súde podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná subjektívna premlčacia doba. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde až dňa 31.08.2015, podal ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto vzniesol námietku premlčania práva žalobcu s tým, že v dôsledku premlčaného práva toto už nemožno žalobcovi priznať.

39. Žalobca v konaní popieral tvrdenie žalovaného, že už v priebehu mesiaca júl 2013 mal vedomosť o tom, že ku kúpnej zmluve medzi ním a žalovaným nedôjde. Že žalovaný mu motorové vozidlo nepredá sa dozvedel v lete 2015 od vtedajšej svojej právnej zástupkyne. V tomto období sa obrátil o poskytnutie právnej pomoci na advokátku Mgr. Stelu Chovanovú, ktorá mu v rámci poskytovania právnej pomoci oznámila kto je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Informovala ho o zmene. Je pravdou, že so zamestnania odišiel v septembri 2013, ale v tomto období nevedel o tom, že u motorového vozidla je zmena držiteľa, vlastníka. Po septembri 2013 žalovaný odmietal s ním komunikáciu napriek tomu, že ho v SMS alebo v telefonátoch žiadal buď o vrátenie zálohy alebo o predaj motorového vozidla. Tento na jeho žiadosti reagoval tak, že mu nemá v tom čase aké peniaze vrátiť. Určite nespomínal, že motorové vozidlo previedol na niekoho iného.

40. Žalovaný pred odvolacím konaním tvrdil, že žalobca v mesiaci júl, august 2013 mal vedomosť o tom, že leasing k motorovému vozidlu previedol na tretiu osobu, U. Y., a teda že ku kúpnej zmluve nedôjde. Žalobca to mohol vyvodiť z toho, že predmetné motorové vozidlo využíval na cestu do zamestnania, vozil sa v ňom i žalobca, boli kamaráti, pracovali na jednom pracovisku, v rámci obedňajšej prestávky motorové vozidlo využívali i na cestu na spoločné obedy okrem iného i do reštaurácie „Suchá kôrka“, majiteľom ktorej je U. Y., ktorému postúpil v auguste 2013 leasing k motorovému vozidlu. Tomuto

odovzdal motorové vozidlo do užívania však už v apríli 2013. Keďže ho prestal využívať na cestu do zamestnania, žalobca tak musel mať vedomosť o tom, že už motorové vozidlo nemá vo svojej dispozícii. Navyše žalobca bol prítomný osobne pri udalosti, keď odovzdával „papiere“ k „prepisu“ leasingu U. Y.. Nakoľko k prevodu leasingu na U. Y. došlo s účinnosťou odo dňa 15.08.2013, k odovzdaniu týchto papierov muselo dôjsť pred týmto dňom, a tak žalobca musel mať pred týmto dňom vedomosť o tom, že k zamýšľanej kúpnej zmluve už nedôjde.

41. Žalobca v konaní popieral tieto tvrdenia žalovaného.

42. Žalovaný už pred odvolacím konaním navrhol na tvrdené skutočnosti vypočuť svedkov U. Y. R. L. M..

43. Súd pred odvolacím konaním tieto dôkazy vykonal. Svedok U. Y. vo výpovedi uviedol, že žalobca i žalovaný prišli za ním a priniesli papiere od leasingovej spoločnosti. Boli to papiere, aby sa mohol zrealizovať prevod motorového vozidla na neho. Svedok neuviedol, kedy sa udalosť stala. Motorové vozidlo začal užívať však pravdepodobne v apríli, bola jar, presne si nepamätal. Svedok L. M. vo výpovedi uviedol, že žalobca so žalovaným sa stretávali i mimo pracoviska, pred ním sa nikdy nezmienili, že by motorové vozidlo chcel jeden od druhého kúpiť. Pred ním žalovaný nespomínal, že komu chce predať motorové vozidlo BMW. Užíval ho však, chodieval na ňom do práce. Prestal ho užívať vtedy, keď ho predal, bolo to niekedy v roku 2013. Presný dátum nevedel uviesť, bolo to niekedy na jar 2013. Možno to však bolo aj pozdejšie keď povedal, že ide motorové vozidlo predávať.

44. Po odvolacom konaní žalovaný neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne odôvodnenia vznesenia námietky premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

45. K problematike premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa Najvyšší súd ČR vyslovil vo svojom rozhodnutí z 15.07.2009 sp.zn. 28Cdo 1764/2009 a tiež z 22.02.2012, sp.zn. 28Cdo 208/2012 s tým, že „pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu v ČR zo dňa 14.08.2007 sp.zn. 30Cdo 2758/2006). „Pod poznatkami však ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale len znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.09.2000 sp.zn. 20Cdo 927/98).

46. V rozhodnutí zo dňa 14.08.2007 sp.zn. 30Cdo 2758/2006 Najvyšší súd ČR vyvodil, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23.02.2011 vyslovil, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

47. Nakoľko námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol v konaní žalovaný, tento bol v konaní povinný preukázať, že jeho námietka je dôvodná, bol povinný uviesť skutkové tvrdenia na preukázanie opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, teda mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností.

48. Záloha prijatá na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci síce chceli uzavrieť, sa v okamžiku, kedy je zrejmé, že k uzavretiu tejto zmluvy nedôjde stáva bezdôvodným obohatením. Týmto okamžikom totiž odpadá právny dôvod, na základe ktorého bola záloha poskytnutá. Súdna prax dovodila, že dostatočným

právnym dôvodom k poskytnutiu zálohy na zamýšľanú kúpu je aj prísľub predávajúceho úplatne previesť vlastníctvo (rozsudok NSČR sp.zn. 25Cdo 968/99).

49. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplynul záver, že z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v uvádzanom období pred 15.08.2013 mal žalobca skutočnú vedomosť o tom, že žalovaný nemieni splniť svoj záväzok predať mu predmetné motorové vozidlo. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalobca mal vedomosť o tom, čo bolo obsahom listín, pri odovzdávaní ktorých sa pred uvádzaným termínom mal zúčastniť.

50. Prvoinštačný súd byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení pri opätovnom posudzovaní vznesenej námietky premlčania žalovaným dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po odvolacom konaní žalovaný zostal nečinný, nenavrhol v konaní vykonať žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, kedy sa mal žalobca v skutočnosti a preukázateľne dozvedieť o tom, že ku zamýšľanej kúpe nedôjde a teda kedy záloha na kúpnu cenu na motorové vozidlo nadobudne charakter bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Už pri svojom prvom rozhodnutí prvoinštačný súd vyhodnotil, že len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný prestal motorové vozidlo užívať v apríli 2013 žalobca nenadobudol preukázateľne skutočnú vedomosť o tom, že ku zamýšľanej kúpe nedôjde, hoci bol priateľom a spolupracovníkom žalovaného a bol s ním takmer v dennodennom kontakte. Tvrdenú skutočnosť žalovaným, že žalobca sa pred 15.08.2013 mal preukázateľne a skutočne dozvedieť o tom, že k zamýšľanej kúpe nedôjde z účasti pri odovzdávaní listín od leasingovej spoločnosti žalovaným budúcemu leasingovému nájomcovi Y. vyhodnotil odvolací súd tak, že z vykonaného dokazovania prvoinštačným súdom táto skutočnosť nevyplynula, keď z ničoho nebolo možné vyvodiť, že by žalobca vedel, čo je obsahom týchto listín, pri odovzdávaní ktorých sa pred uvádzaným termínom mal zúčastniť. Po odvolacom konaní žalovaný na svoje tvrdenia ohľadne skutočnej a preukázateľnej vedomosti žalobcu, že k zamýšľanej kúpe nedôjde pred 15.08.2013 neuviedol žiadne nové dôkazy, zostal nečinný.

51. Nakoľko po odvolacom konaní žalovaný neoznačil žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, kedy sa žalobca skutočne a preukázateľne dozvedel, že k zamýšľanej kúpe nedôjde, súd pri opätovnom svojom rozhodnutí byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne, keď neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

52. Žalobca v konaní tvrdil, že sa dozvedel o tom, že k zamýšľanej kúpe nedôjde a teda, že žalovaný mu motorové vozidlo nepredá v lete 2015 od vtedajšej svojej právnej zástupkyne, ktorá mu poskytla informáciu, že žalovaný motorové vozidlo mu nemôže odpredať, pretože zistila, že tento nie je držiteľom, ani vlastníkom tohto motorového vozidla. Zistila to nahliadnutím do príslušných evidencií ohľadne držiteľstva a vlastníctva motorového vozidla. Preto v lete 2015 záloha na motorové vozidlo nadobudla charakter bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Od leta 2015 začala žalobcovi tak plynúť subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Žalobu žalobca podal na súde dňa 31.08.2015, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá do podania žaloby na súde neuplynula. Právo na súde uplatnil včas, žalovaný tak vzniesol námietku premlčania nedôvodne.

53. Na záver súd už len dodáva, i keď v tomto ohľade námietka premlčania nebola žalovaným vznesená, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v súdenej veci nepremlčalo ani v objektívnej premlčacej dobe, ktorá je podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná a začala plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Táto začala plynúť odo dňa 15.08.2013, kedy nadobudol účinnosť leasingový prevod k motorovému vozidlu zo žalovaného na nového leasingového nájomcu. Táto premlčacia doba ku dňu podania žaloby na súde, teda ku dňu 31.08.2015, keďže je trojročná, neuplynula. Žalobca uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tak aj v zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá ku dňu podania žaloby na súde neuplynula.

54. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

55. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

57. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník osobitne neupravuje čas splnenia. Analogicky preto pri tomto nároku treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Pre splatnosť sa vyžaduje výzva na plnenie.

58. Predžalobnou výzvou na plnenie záväzkov zo dňa „12.08.2014“, žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.000,- Eur do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z konania vyplynulo, že na tejto výzve je uvedený nesprávny dátum „12.08.2014“, správny dátum výzvy je 12.08.2015, keď táto skutočnosť vyplýva jednak značením spisovej značky tejto predžalobnej výzvy právnou zástupkyňou, prostredníctvom ktorej žalobca výzvu realizoval „Spis.zn. AK:Cv9/2015CK, a jednak z dátumu jej doručovania žalovanému v mesiaci august 2015 (č.l. 8 spisu). Túto výzvu žalovaný neprevzal v odbernej lehote podľa relácie pošty s tým, že táto zásielka bola vrátená právnej zástupkyni žalobcu dňa 25.08.2015. Zásielka bola doručovaná žalovanému prostredníctvom pošty od vtedajšej právnej zástupkyne žalobcu žalovanému na adresu O. XXXX/XX, K., keď žalovaný v konaní potvrdil, že na tejto adrese v tomto období býval.

59. Nakoľko žalobca preukázal výzvu na plnenie, v zmysle tejto výzvy žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v čiastke 5.000,- Eur, pričom jeho omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanému z prisúdenej sumy i na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je daná § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia vládneho nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania peňažného dlhu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,05 %, žalobca má preto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy vo výške 5,05 % ročne. Napriek tomu, že výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaný neprevzal, súd mal zato, že keďže v období doručovania tejto výzvy býval na adrese uvedenej vo výzve, že túto výzvu možno mať žalovanému za doručenú. Žalovanému výzva na plnenie bola tak doručená v mesiaci august 2015. Uložená mu bola na pošte dňa 17.08.2015. V lehote 7 dní tak ako je vyznačené na doručenke pre poštu si žalovaný výzvu neprevzal. Neprevzal si ju v úložnej dobe 7 dní. Táto mu márne uplynula dňa 24.08.2015. Tento deň možno považovať za deň doručenia výzvy. Odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 25.08.2015 žalovanému začala plynúť 7 dňová lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto mu márne uplynula dňa 31.08.2015, odo dňa 01.09.2015 je potom žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, keď žalobca žiadal prisúdiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, keď žalobu podal na súde dňa 31.08.2015.

60. Na základe vyššie uvedeného potom súd prisúdil žalobcovi úroky z omeškania v zmysle žaloby.

61. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, žalovaný plne neúspešný, preto súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov celého súdneho konania, t.j. v rozsahu 100 %.

62. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).

Nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní sa právny zástupca žalobcu a žalovaná vzdali odvolania voči vyhlásenému rozsudku, toto právo im preto už nepatrí, rozsudok nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z nich.