Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-29-2018.pdf
PDF · 111.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v 1 rade: KING DIAMOND s.r.o., so sídlom Bartókova 3, Štúrovo, IČO: 44 019 955, v 2. rade: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R.. XX, XXXX A., F. J., o zaplatenie 4.078,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/242/2014 - 120 zo dňa 2. augusta 2016 voči časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/242/2014 - 120 zo dňa 2. augusta 2016 v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba v časti o zaplatenie 181,86 eura s príslušenstvom zamietnutá, m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 181,86 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.12.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/242/2014 - 120 zo dňa 2. augusta 2016 vo zvyšku napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 14Cb/242/2014 120 zo dňa 02.08.2016 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.920,88 eura s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 12.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. tohto rozsudku súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
2. Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby doručenej súdu dňa 17.10.2014, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.078,30 eura s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 11.12.2010 do zaplatenia. Žalobca za označil za právneho nástupcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len postupcu) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014. Uviedol, že postupca uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 27.05.2010 Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. 120102292, na základe ktorej mu poskytol pôžičku na kúpu motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať ju formou 60 mesačných splátok vo výške 217,24 eura od 11.06.2010. Na zabezpečenie riadneho plnenia povinnosti bola v Zmluve uzatvorená aj Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (ďalej Zmluvy o ZPVP) a súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP) č. 14/2009. Dňa 27.05.2010 uzavrel postupca so žalovaným v 2. rade Dohodu o pristúpení k záväzku č. 120102292,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 2. rade splniť dlh zo Zmluvy č. 120102292, čím sa stal dlžníkom postupcu popri žalovanom v 1. rade. Žalovaní povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy porušili, postupca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky a výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Po realizácii ZPVP vystavil postupca žalovaným vyúčtovanie, vyčíslil svoj finančný nárok vo forme nedoplatku vo výške 9.042,90 eura - rozpis bol vykonaný vo faktúre a vyzval žalovaných na zaplatenie nedoplatku do 23.12.2010. Postupca z dôvodu predaja predmetu financovania upravil výšku nedoplatku a to tak, že ho navýšil o sumu 185,40 eura (náklady spojené s predajom predmetu financovania) a znížil ho o sumu 5.150,-- eur (výťažok z predaja z predmetu financovania).
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
4. Súd prvej inštancie poukázal na doplnenie skutkových tvrdení uvedených žalobcom na pojednávaní pred prvoinštančným súdom, v rámci ktorého žalobca uviedol, že postupca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 6.495,- eur, splátky 60 x 217,24 eura mal tento žalovaný zaplatiť mesačne v čase od 11.06.2010 do 11.05.2015, ale nezaplatil žiadnu splátku. Zosplatnenie úveru nadobudlo účinnosť 5 dní po odoslaní oznámenia. V uvedený deň sa žalobca nevedel vyjadriť, z čoho pozostáva suma 185,40 eura - náklady súvisiace s predajom. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom a kedy žalovaný v 1. rade odovzdal motorové vozidlo postupcovi ani k okolnostiam súvisiacim s jeho následným predajom. Nevedel sa vyjadriť k nákladom súvisiacim s poskytnutím pôžičky vo výške 798,98 eura a k tomu, prečo bola táto suma zahrnutá do sumy pôžičky. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol pojednávanie odročiť s tým, že predloží súdu ďalšie dôkazy týkajúce sa zo strany postupcu zúčtovaných nákladov na ťarchu žalovaného v 1. rade. Dňa 14.07.2016 žalobca uviedol, že suma 798,98 eura pozostávala zo sumy 117,-- eur titulom nákladov za preverenie motorového vozidla a nevie kto motorové vozidlo preveroval. Tvrdil, že preverenie vozidla objednal žalovaný v 1. rade u sprostredkovateľa, ale nevysvetlil, prečo by mal tento nárok postupca voči žalovanému v 1. rade a prečo by mal byť súčasťou pôžičky a podliehať úročeniu ako pôžička. Uviedol, že ďalšou súčasťou sumy 798,98 eura je provízia vo výške 681,98 eura pre sprostredkovateľa, a to spoločnosť Plus Auto s.r.o., s ktorou spoločnosťou mal Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú postupca. Sprostredkovateľ mu vystavil faktúru a on mu províziu uhradil. Žalobca nemal vedomosť o tom, kedy, kde a akým spôsobom došlo k odobratiu vozidla a nevedel, či bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na jeho odovzdanie. Uviedol, že postupca za odobratie vozidla zaplatil 513,51 eura vrátane DPH, za odťah vozidla postupca zaplatil 199,92 eura a odťah vykonala iná spoločnosť ako odobratie. Nevedel, či k odobratiu a odťahu došlo v ten istý deň. Náklady vo výške 47,60 eura vznikli v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku a túto sumu vyfakturoval postupcovi znalec Róbert Rojko. Motorové vozidlo bolo predané L. U. za kúpnu cenu 5.150,- eur, ale či, ako a kedy bolo motorové vozidlo ponúkané na predaj a kde bola ponuka zverejnená, k tomu sa žalobca nevedel vyjadriť. Rovnako sa žalobca nevedel vyjadriť ani k nákladom súvisiacim s predajom vo výške 185,40 eura. Nevedel sa vyjadriť ani k účtovaniu úrokov zo sumy 798,98 eura, teda zo sumy mimo sumy dohodnutého a poskytnutého úveru. Žalobca uviedol, že zrejme úver bol poskytnutý aj na poplatok za preverenie vozidla a províziu sprostredkovateľa, aj keď v zmluve takýto účel úveru nie je uvedený.
5. Vo svojich skutkových zisteniach súd prvej inštancie uviedol, že dňa 27.05.2010 uzavrel žalovaný v 1. rade ako kupujúci s M. U. ako predávajúcim (za ktorého konala spoločnosť Plus Auto s.r.o. ako sprostredkovateľ) kúpnu zmluvu č. 120102292, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Opel Meriva v zmluve potrebnými údajmi bližšie označené. Kúpna cena 12.990,-- eur, resp. jej úhrada bola dohodnutá tak, že časť 6.495,-- eur bude zaplatená pri podpise zmluvy a doplatok vo výške 6.495,- eur bude zaplatený po poskytnutí pôžičky spoločnosťou postupcu. Dňa 27.05.2010 uzavrel postupca zastúpený sprostredkovateľom Plus Auto s.r.o. so žalovaným v 1. rade formulárovú Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. 120102292, z obsahu ktorej je zrejmé, že postupca poskytuje žalovanému v 1. rade úver vo výške 6.495,-- eur na doplatok kúpnej ceny motorového vozidla Opel Meriva, bližšie označeného rovnako ako v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a M. U. ako predávajúcim. Žalovaný v 1. rade vzal na vedomie, že náklady spojené s poskytnutím úveru sú vo výške 798,98 eura. Podľa zmluvy bola výška úveru celkom 7.293,98 eura, úroky 17,88 % ročne, počet splátok 60 po 217,24 eura, splatnými vždy 11. dňa v mesiaci počnúc dňom 11.06.2010. V uvedenom zmysle bol vyhotovený dňa 27.05.2010 aj splátkový kalendár, podľa ktorého bola posledná splátka splatná 11.05.2015. Suma nákladov spojená s poskytnutím pôžičky vo výške 798,98 eura nebola žiadnym spôsobom vysvetlená. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj ustanovenia o ZPVP a ustanovenia o výpožičke, podľa ktorých žalovaný v 1. rade za účelom zabezpečenia splatenia úveru s príslušenstvom previedol vlastníctvo k predmetu financovania na postupcu. Strany sa súčasne dohodli, že uzatvárajú Zmluvu o výpožičke na predmet financovania.
Dňa 27.05.2010 uzavrel postupca (aj v tomto prípade zastúpený sprostredkovateľom Plus Auto s.r.o.) so žalovaným v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom Dohodu o pristúpení k záväzku č. 120102292. V uvedenej dohode sa žalovaný v 2. rade zaviazal splniť dlh uvedený v dohode (pôžičku vo výške 7.293,98 eura) a stal sa tak dlžníkom veriteľa - postupcu popri pôvodnom dlžníkovi. Súčasťou uzavretej zmluvy boli VOP postupcu č. 14/2009. Postupca neevidoval úhradu ani jednej z dohodnutých splátok a listom zo dňa 30.11.2010 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Súčasne oznámil žalovaným v 1. a 2. rade začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Vyzval ich na úhradu dlžnej sumy vo výške 9.042,90 eura v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Súčasne ich upozornil, že v opačnom prípade bude po uplynutí lehoty 30 dní postupovať výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Prílohou listu bolo vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy ku dňu 23.11.2010 vo výške nedoplatku 9.042,90 eura. Podľa vyúčtovania uvedená suma pozostávala zo zostatku istiny 6.762,42 eura, predpísaných splátok 1.337,59 eura, nákladov za odobratie motorového vozidla 513,51 eura, nákladov za odťah motorového vozidla 199,92 eura, nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku 47,60 eura a spracovateľského poplatku 181,86 eura. Zásielky boli dané pre žalovaných na poštovú prepravu dňa 02.12.2010. Žalovaný v 1. rade bol na adrese sídla neznámy. Žalovaný v 2. rade si poštovú zásielku v odbernej lehote neprevzal. Postupca listom zo dňa 15.02.2011 oznamoval žalovanému v 1. rade, že v súvislosti so Zmluvou č. 120102292 došlo k ukončeniu realizácie ZPVP a motorové vozidlo Opel Meriva bolo predané tretej osobe za kúpnu cenu 5.150,-- eur. Z uvedeného dôvodu postupca nedoplatok znížil o uvedenú sumu a súčasne zvýšil o náklady spojené s predajom v sume 185,40 eura. Postupca eviduje aktuálny nedoplatok dlhu 4.078,30 eura. Postupca úhradu neevidoval, a to ani po pokuse o zmier zo dňa 06.08.2014.
6. V nasledujúcej v časti odôvodnenia rozsudku venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie citoval nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 553 ods. 1 Obč. zák., splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
Podľa § 533 Obč. zák., kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 369 ods. 1, prvá veta Obch. zák. v znení do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 7. Vo svojich právnych záveroch súd prvej inštancie poukázal na to, že postupca a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 27.05.2010 Zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej postupca poskytol tomuto žalovanému úver na kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 6.495,--eur. Žalovanému v 1. rade z uzavretej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť postupcovi sumu úveru, a to spolu s úrokmi dohodnutými vo výške 17,88 % ročne. Žalovaný v 1. rade túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani čiastočne, resp. v konaní nepreukázal, že by tak bol urobil. Žalovaný v 2. rade v súvislosti s
uzavretou Zmluvou o úvere medzi postupcom a žalovaným v 1. rade vyhlásil postupcovi, že uspokojí jeho nároky zo Zmluvy o úvere za žalovaného v 1. rade ako dlžníka, čím sa podľa § 533 Obč. zákonníka stal dlžníkom postupcu popri žalovanom v 1. rade a obaja dlžníci boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. V prejednávanom spore súd nezistil, resp. žalovaný v 2. rade nepreukázal, že by dlh voči postupcovi splatil alebo splácal, a to ani čiastočne. Postupca v súlade s dohodnutými podmienkami úver ku dňu 23.11.2010 zosplatnil, resp. k tomuto dňu ani jeden zo žalovaných nezaplatil žiadnu sumu, a teda nesplatená zostala celá istina úveru 6.495,-- eur. Ku dňu zosplatnenia boli nezaplatené aj úroky z úveru - po matematickom prepočte vo výške 575,88 eura (17,88 % ročne zo sumy 6.495,-- eur za obdobie omeškania od 27.05.2010 do 23.11.2010 - 181 dní). Ani jeden zo žalovaných zosplatnený úver postupcovi nezaplatil. V súvislosti s uzavretou Zmluvou o úvere uzavrel postupca so žalovaným v 1. rade aj Zmluvu o ZPVP podľa § 553 a nasl. Obč. zákonníka. V súlade s dohodnutými podmienkami pristúpil postupca k realizácii z tejto zmluvy vzniknutého práva. Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva oznamoval žalovaným listom zo dňa 30.11.2010 a následne 07.02.2011 bolo motorové vozidlo predané za cenu 5.150,-- eur, ktorú sumu postupca zúčtoval v prospech dlhu z úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že ku dňu zosplatnenia úveru bol dlh vo výške 7.070,88 eura (6.495,- eur + úroky 575,88 eura), tento dlh po znížený o sumu 5.150,-- eur zostal vo výške 1.920,88 eura. Postupca žiadal dlh zaplatiť do 5 dní od doručenia zosplatnenia (v súlade s dohodnutými podmienkami oznámenie o zosplatenení bolo doručené 07.12.2010), preto sa dňom 12.12.2010 žalovaní dostali do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tak im vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 9 % ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou určenou zákonom, resp. jej výškou podľa nar. vl. 87/1995 Z. z. v znení do 31.12.2013 (ZÚS ECB 1 % + 8 %). Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore súd považoval za preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 11.03.2014 podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie 1.920,88 eura (úver 6.495,-- eur + úroky 575,88 eura mínus 5.150,-- eur) spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 12.12.2010 do zaplatenia bola podaná dôvodne, preto jej súd v tejto časti vyhovel.
8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 4.078,30 eura, pričom nárok na zaplatenie v zostávajúcej časti 2.157,42 eura (4.078,30 eura - 1.920,88 eura) mu zo strany súdu prvej inštancie nebol priznaný z nasledujúcich dôvodov.
9. Postupca v neprospech žalovaného v 1. rade zúčtoval už pri uzatvorení Zmluvy o úvere sumu 681,98 eura. Žalobca v konaní tvrdil, že išlo o províziu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú mal postupca uzatvorenú so spoločnosťou Plus Auto s.r.o. ako zástupcom podľa § 662 a nasl. Obch. zákonníka, ktorej spoločnosti postupca províziu aj zaplatil. Uvedené tvrdenie súd v konaní aj považoval za preukázané. Súd však dospel k záveru, že ani jeden zo žalovaných nebol účastníkom tejto zmluvy, a preto im z nej nemohli vzniknúť žiadne práva ani povinnosti, a teda ani povinnosť zaplatiť províziu. Samotná skutočnosť, že na formulárovej zmluve postupcu bolo uvedené, že žalovaný v 1. rade berie na vedomie náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 798,98 eura (z uvedenej sumy podľa tvrdenia žalobcu je sprostredkovateľská odmena 681,98 eura), nie je právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik povinnosti žalovaných zaplatiť províziu. Rovnako skutočnosť, že v zmluve spoločnosť Plus Auto s.r.o. označená ako sprostredkovateľ svoj vlastný nárok voči postupcovi (ak jej naň vznikol nárok) pripočítal k sume úveru, ktorý bol predmetom zmluvy uzavretej medzi postupcom a žalovaným v 1. rade. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k záveru, že postupca poskytol žalovanému v 1. rade úver aj vo výške 681,98 eura, z ktorého dôvodu by dokonca z uvedenej sumy žalovanému v 1. rade a v dôsledku pristúpenia k záväzku aj žalovanému v 2. rade vznikla povinnosť platiť aj úroky 17,88 % ročne z tejto sumy, keďže úroky sú odmenou za poskytnutý úver. To isté sa týka aj sumy 117,-- eur, ktorá bola taktiež pripočítaná k úverovej sume (ako súčasť sumy 798,98 eura) a tiež ju postupca úročil, pričom žalobca v konaní tvrdil, že ide o poplatok za preverenie vozidla, ktorý však žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že postupca v Dohode uzavretej so žalovaným v 2. rade o pristúpení k záväzku (taktiež zastúpený sprostredkovateľom Plus Auto s.r.o.) uviedol, že ide o pôžičku vo výške 7.293,98 eura, nemohla založiť zodpovednosť žalovaných za záväzok prevyšujúci sumu úveru 6.495,--eur spríslušenstvom, keďže sumu 798,98 eura postupca reálne žalovanému v 1. rade nikdy neposkytol. V danom prípade nie je relevantné ani to, že pristupujúci dlžník prehlásil, že údaje uvedené v Dohode sú úplné a pravdivé.
10. Pokiaľ ide o ďalšie nároky zúčtované na ťarchu žalovaného v 1. rade uvedené vo vyúčtovaní zo dňa 23.11.2010, a to 513,51 eura - náklady na odobratie motorového vozidla, 199,92 eura - náklady na odťah motorového vozidla, 47,60 eura - náklady na znalecký posudok, 181,86 eura - spracovateľský poplatok ako aj sumu 185,40 eura - náklady spojené s predajom predmetu financovania, tieto žalobca odôvodňoval ustanovením bodu 13.8 VOP postupcu. V tomto ustanovení však náklady, čo do výšky nie sú určené a čo do dôvodu iba všeobecne. Skutočnosť, že podľa VOP postupcu sa klient zaviazal uhradiť náklady bez ich dostatočného určenia čo do dôvodu a výšky, nemožno považovať za právne relevantnú skutočnosť pre vznik záväzkov, tak ako ich žalobca uplatnil. Žalobca ich po skutkovej stránke odôvodňoval faktúrami svojich obchodných partnerov, resp. zmluvnými vzťahmi s nimi, prípadne úhradami v ich prospech (spoločnosti Plus Auto s.r.o., Orim Extra s.r.o., Creditcar s.r.o., Ing. Róbert Rojko). Žalobca nepreukázal skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku nákladov (bremeno dôkazu) a v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia. V prejednávanom spore súd v tejto časti nepovažoval nároky postupcu a následne nároky žalobu za preukázané, z uvedeného dôvodu ani žalobu za dôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na len čiastočný úspech strán vo veci vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške splátky 217,24 eura, čiže spolu vo výške 13.034,40 eura. Žalovaný v 2. rade dohodou o pristúpení záväzku zo dňa 27.05.2010 pristúpil k záväzku. Žalovaní neuhradili ani jednu splátku, preto došlo v súlade so zmluvou k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Vo vyúčtovaní postupca vyúčtoval zostatok istiny a predpísaných splátok k 23.11 2010 vo výške 8.100,01 eura v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. Presný výpočet vyplýva aj zo splátkového kalendára tvoriaceho prílohu žaloby. Z týchto dôvodov žalobca považuje výpočet súdu o výške dlžnej sumy ku dňu zosplatnenia vo výške 7.070,88 eura za nesprávny, čo spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k spracovateľskému poplatku vo výške 181,86 eura žalobca poukázal na článok 1.1 VOP, ktorý upravuje jednorazový spracovateľský poplatok súvisiaci s predčasným ukončením Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení určený sumou 1,4 % z kúpnej ceny predmetu financovania. Zamietnutie žaloby v časti uvedenej dlžnej sumy za tento poplatok z dôvodu neunesenia dôkazného bremena preto označil žalobca za nesprávne. Náklady za odobratie vozidla, za odťah vozidla, za vyhotovenie znaleckého posudku, žalobca považuje za preukázané predloženými faktúrami č. 93/2010, č. 90/2010 a č. 52/2010. Príslušné nároky vyplývajú z článku 13.8 VOP.
14. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutom rozsahu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného konania. Alternatívne sa domáhal v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 06.09.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade opodstatnené iba v súdom prvej inštancie zamietnutej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 181,86 eura.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k záveru, že žalobca na takýto spracovateľský poplatok vo výške 181,86 eura nemá nárok z dôvodu, že v ustanovení v článku 13.8 VOP nie je určená výška takéhoto spracovateľského poplatku. V článku 1.1 VOP však tento spracovateľský poplatok definovaný je a zároveň je určený aj spôsob jeho výpočtu. Spracovateľský poplatok podľa príslušného ustanovenia VOP znamená jednorazový poplatok
súvisiaci s predčasným ukončením Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení (s výnimkou ak k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu dôjde predčasným splatením úveru), pričom je určený sumou 1,4 % z kúpnej ceny predmetu financovania. Podľa článku 16.1 VOP bol postupca oprávnený požadovať od klienta okrem iného aj poplatky uvedené vo VOP, z čoho podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že si mohol v zmysle citovaných zmluvných ustanovení uplatňovať aj nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku, keďže v danom prípade došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného v 1. rade tak, ako to správne posúdil už súd prvej inštancie. Výška spracovateľského poplatku je na základe zmluvne dohodnutého spôsobu jeho určenia (viď článok 1.1 VOP) stanovená časťou 1,4 % z kúpnej ceny predmetu financovania, čiže v danom prípade zo sumy 12.990,-- eur. Pre daný prípad výška predmetného spracovateľského poplatku preto predstavuje sumu 181,86 eura (pozn. bola postupcom vyčíslená už vo vyúčtovaní predčasného ukončenia zmluvy) a žalobca si ho v tejto výške žalobou aj dôvodne uplatnil.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba v časti o zaplatenie 181,86 eura s príslušenstvom zamietnutá podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť aj sumu 181,86 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
19. Vo zvyšku sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami žalobcu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní neprichádza so žiadnymi novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na správnosť výpočtu dlžnej sumy z titulu nedoplatku na úvere vzhľadom na výšku 6.495,-- eur, v ktorej bol poskytnutý. Je potrebné dať tiež za pravdu záverom prvoinštančného súdu v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že náklady na odobratie vozidla, za odťah vozidla, za vyhotovenie znaleckého posudku preukazované iba faktúrami č. 93/2010, č. 90/2010 a č. 52/2010 postupcovi aj reálne vznikli ich vyplatením.
20. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto prvoinštančný rozsudok vo zvyšku napadnutej časti (vo zvyšku zamietnutia žaloby presahujúcej sumu 181,86 eura) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. O nároku na trovy konania odvolací súd rozhodol v intenciách ustanovenia § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Zmena napadnutého rozhodnutia v danom prípade spočíva v prisúdení sumy 181,86 eura s príslušenstvom žalobcovi nad rámec toho, čo mu bolo prisúdené už rozhodnutím súdu prvej inštancie (1.920,88 eura s príslušenstvom). Keďže ustanovenia o trovách konania pred súdom inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 CSP), bolo potrebné v rozhodnutí o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania zohľadniť nový pomer úspechu strán v celom konaní a o nároku rozhodnúť v zmysle § 255 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia celkovo 4.078,30 eura. Žalobca sa po zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu stal úspešným celkovo v časti o zaplatenie 2.102,74 eura a jeho neúspech a zároveň úspech žalovaného tvorí zvyšok žalobou uplatneného nároku na zaplatenie 1.975,56 eura. Vzhľadom na približne vyrovnaný pomer úspechu strán v konaní, preto odvolací súd konštatuje, že aj po zmene napadnutého rozsudku sú zachované podmienky na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 2 CSP na rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Za aplikácie citovaného ustanovenia, preto odvolací súd vzhľadom na takýto pomer úspechu strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.