Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-33-2018.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Csp/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 01 435 400, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ulica Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, P., o zaplatenie 267,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 267,50 Eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 267,50 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazom podaným v zmysle § 2, § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 05.03.2018 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 267,50 Eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 267,50 Eur od 17.12.2016 zaplatenia. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.
2. V rámci návrhu v podstate uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 835 731, uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 500,- Eur. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila podpisom zmluvy. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver riadne a včas v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7 kalendárny deň po uzatvorení zmluvy. t.j. XX.XX.XXXX a posledná splátka bola splatná dňa 15.05.2015. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 172,50 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok (spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu). Súčasne so zmluvou žalovaná uzavrela zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu právneho prechodu žalobu a to na mieste určenom žalovanou. Za tieto služby sa žalovaná zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 257,50 Eur, ktorú sa zaviazala splácať v 60 splátkach, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z.. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť predstavuje sumu 930,- Eur (istina 500,- Eur, úrok a administratívny poplatok vo výške 172,50 Eur a čiastka na zabezpečenie splátok
úveru vo výške 257,50 Eur). Celkovú čiastku 930,- Eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 týždenných splátkach po 15,50 Eur. Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 232,50 Eur, teda celkovo 15 splátok. Konečná splatnosť zmluvy o úvere nastala dňa 15.05.2015.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k XX.XX.XXXX k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná zvyšok dlžnej sumy vo výške 267,50 Eur, ktorá predstavuje len dlžnú istinu, aj napriek výzvam neuhradila.
4. Žalobca pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu listinné doklady, a to výpis z obchodného registra, plnomocenstvo, zmluvu o postúpení pohľadávok, predžalobnú výzvu spolu s podacím hárkom, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis splátok a úhrad, zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
5.Na výzvu súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 16,50 Eur.
6. Platobným rozkazom sp.zn. 20Up/181/2018 zo dňa 28.03.2018 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 267,50 Eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 267,50 Eur od 17.12.2016 zaplatenia, nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v hodnote 16,50 Eur, všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
7. Žalovaná podala dňa 24.04.2018 odpor proti platobnému rozkazu sp.zn. 20Up/181/2018 zo dňa 28.03.2018. V odpore uviedla, že sumu uvedenú v žalobe neuznáva. Nepopiera uzatvorenie zmluvy o úvere, avšak do omeškania s úhradou splátok sa dostala z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti, v dôsledku čoho sa dostala do dlhovej pasce, z ktorej sa doteraz nevie vymaniť. Nesúhlasí s tým, že žalobca, jej poskytol nejaký komfort tým, že mu mala platiť za osobný výber splátok, keďže uvedeným spôsobom chcel od nej vytiahnuť peňažné prostriedky a zneužiť jej núdzu. Spotrebiteľská zmluva podľa žalovanej obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. výška RPMN, platba za komfort. Taktiež namieta premlčanie svojho záväzku, keďže omeškanie s úhradou splátky nastalo pri 16 splátke, ktorá bola splatná 12.07.2014, no žaloba bola podaná až v roku 2018. Ďalej uviedla, že nedostala oznámenie o zmene žalobcu.
8. Výzvou zo dňa 07.05.2018 vyzval súd žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy sa vyjadril k odporu k platobnému rozkazu a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p..
9. Podaním zo dňa 15.05.2018 podal žalobca doplnenie žaloby, v ktorom uviedol, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. V rámci podania uviedol, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je predmetom tohto konania. Predmetom konania je výhradne istina úveru ponížená o úhrady žalovanej. K premlčaniu uviedol, že premlčacia lehota pre predmetný úver začala plynúť dňa 16.05.2015, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej splátky úveru. Keďže žalobca si svoje právo uplatnil žalobou doručenou dňa 05.03.2018, uplatnil si ho v premlčacej lehote.
10. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil podaním zo dňa 17.05.2018 vec na Okresný súd Brezno ako súdu vecne a miestne príslušnému v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z., § 13, § 14 C.s.p..
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to výpisu z obchodného registra, plnomocenstva, zmluvy o postúpení pohľadávok, predžalobnej výzvy spolu s podacím hárkom, oznámenia o postúpení pohľadávok, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výpisu splátok a úhrad, zmluvy o zabezpečení splátok úveru ako aj vyjadrení účastníkov konania.
12. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník alebo Obch.z.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
18. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).
19. V súlade s ustanovením § 52 ods. 2, tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka (ako lex specialis).
20. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 835 731, so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere) v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 500,- Eur pri podpise zmluvy. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60 týždenných splátkach po 11,21 Eura a poslednou vo výške 11,11 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 28.03.2014, splatnosťou každej nasledujúcej splátky 7 dní po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.05.2015. Žalovaná sa teda zaviazala uhradiť žalobcovi celkovo sumu 672,50 Eur. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov 70,38 % a je úročený úrokom vo výške 22,38 % ročne.
21. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o zabezpečení splátok úveru podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), v rámci ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej službu, spočívajúcu vo výbere splátok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu právneho prechodu žalobu a to na mieste určenom žalovanou, za čo sa zaviazala žalovaná uhradiť žalobcovi sumu 257,50 Eur v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 4,29 Eur a poslednej vo výške 4,39 Eur, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami
úveru. Žalovaná sa teda zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 930,- Eur. Žalovaná uhradila do dňa 16.12.2016 celkovo sumu 232,50 Eur, teda jej ostávalo doplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 697,50 Eur, ktorú neuhradila.
22. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu, Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 835 731, a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej vo výške 697,50 Eur zo zmluvy o úveru ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu. Právny predchodca žalobcu upovedomil žalovanú podaním zo dňa 06.02.2018, ktoré zaslal žalovanej dňa 07.02.2018 na adresu trvalého pobytu o postúpení pohľadávky. Žalobca si v rámci predmetného konania avšak uplatňuje výhradne rozdiel medzi poskytnutou istinou vo výške 500,- Eur a celkovými úhradami žalovanej 232,50 Eur vo výške 267,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná dlžnú sumu vo výške 267,50 Eur žalobcovi neuhradila, súd ju zaviazal, aby mu ju zaplatila.
23. Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú čiastku neuhradila v lehotách stanovených v zmluve o úvere. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa konečnej splatnosti poskytnutého úveru, t. j. do 15.05.2015, sa dostala žalovaná s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z., § 369 ods. 1, 3 Obch.z.. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 267,50 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia tak, ako si ich uplatnil v petite podanej žaloby.
24. Súd sa bližšie nezaoberal námietkami žalovanej ohľadom zmluvy o úvere, keďže ich považoval za nejednoznačné a neurčité, keď žalovaná neuviedla ani jednu právne relevantnú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú by mala zmluve o úvere obsahovať. Súdu nie je jasné z akého dôvodu a prečo má byť výška RPMN neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žiadne ustanovenie zákona v čase podpisu zmluvy nestanovovalo maximálnu výšku RPMN, s výnimkou § 53 ods. 6 O.z., pričom preverením RPMN a priemernej výšky RPMN pre novouzatvorené zmluvy o úvere na území SR v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že jej výška podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
25. Rovnako súd nepreveroval námietky týkajúce sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, keď žalobca si žiadne plnenie z tejto zmluvy v rámci žaloby neuplatnil, jeho nárok predstavuje výhradne istina (ktorej prevzatie žalovaná nijako nespochybnila) krátená o celkové plnenia žalovanej.
26. Žalovaná v rámci svojho odporu vzniesla námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu. Súd preto preskúmal možné premlčanie nároku žalobcu. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého "splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb., ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach", bude súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzať zo dňa splatnosti úveru ako celku, a nie zo dňa splatnosti jeho jednotlivých splátok. Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 O.z. sa preto neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru, ale buď od jej konečnej splatnosti, alebo od jej zosplatnenia podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Keďže zo žaloby, ako aj z dokladov k nej pripojených vyplýva, že nedošlo k zosplatneniu predmetného úveru, pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, alebo jej časti treba vychádzať zo dňa 15.05.2015 (deň splatnosti poslednej splátky úveru) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere uplatnil na súde dňa 05.03.2018, súd musí konštatovať, že v čase podania žaloby na súde (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle § 112 O.z.) neuplynula trojročná premlčacia lehota. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný v celosti a ani v časti.
27.V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania voči žalovanej.
28.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.