Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-76-2017.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., Továrenská 2, Michalovce, IČO: 36 579 459, zastúpený advokátom Mgr. Viktor Mišík, advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 1, Bratislava, proti žalovanému Okresný úrad Michalovce, Námestie slobody 1, Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- MI-OCDPK-2017/004471 zo dňa 10.05.2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-MI-OCDPK/2017/004471 zo dňa 10.05.2017 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OU-MI-OCDPK-2017/004471 zo dňa 10.05.2017, ktorým podľa § 107d ods. 3 písm. a zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke o pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 725/2004 Z. z.“), odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-MI-OCDPK-2017/004471 z 09.03.2017 z dôvodu, že po posúdení odporu zistil, že odpor nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú osobu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., t.j. žalobcu a tento nepreukázal písomným plnomocenstvom, že za žalobcu je oprávnený konať JUDr. Viktor Mišík, advokát, so sídlom Zámocká 1, Bratislava.
2. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím č. OU-MI- OCDPK-2017/004471 z 09.03.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 165 eur podľa § 107b ods. 1 písm. b/ č. 725/2004 Z. z. ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla EČ: C., nákladné vozidlo
- ťahač návesu za to, že porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. b prvého bodu v spojení s § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 14.01.2019 vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zák. č. 725/2004 Z. z.. Ak žalobca v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozkazu uhradí dve tretiny z uloženej výšky pokuty, t.j. 110 eur podľa § 107b ods. 5 zák. č. 725/2004 Z. z., pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
3. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b/, § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z., § 107 ods. 17, 18, § 107b ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z.. Zistil na základe výpisu z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2017-03-08-959008551 vyhotoveného
08.03.2017 o 04:38:23 hod., že žalobca v ustanovenej lehote do 14.01.2016 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej EČ: C., nákladné vozidlo - ťahač návesu. Týmto konaním žalobca porušil § 21 ods. 1 písm. b/ prvého bodu v spojení s § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. v znení § 47 ods. 1 vyhl. č. 578/2006 Z. z.. Nezistil dôvod na odloženie veci stanovenej v § 107c ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. za porušenie tejto povinnosti žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla podľa § 107b ods. 1 písm. b/ zák. č. 725/2004 Z. z. uložil pokutu vo výške 165 eur.
4. Proti tomuto rozkazu podal žalobca odpor, a to v zastúpení advokáta JUDr. Viktora Mišíka. K odporu pripojil aj splnomocnenie z 27.03.2017 a ako splnomocniteľ v splnomocnení je uvedená spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o., so sídlom Brnianska 1719, Trenčín.
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-MI-OCDPK-2017/004471 z 10.05.2017 podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z. z. odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty z dôvodu, že odpor žalobcu nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za neho, čím nepreukázal písomným plnomocenstvom, že za žalobcu je oprávnený konať advokát JUDr. Viktor Mišík.
6. Žalobca včas podanou žalobou žiadal, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie a zároveň mu prizná právo na náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva záver o odmietnutí odporu, pretože ten nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za neho v zmysle príslušných ustanovení zákona o správnom konaní. Poukázal na to, že v zmysle príslušných ustanovení zákona správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie jeho nedostatkov. V tejto súvislosti poukázal na § 3 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a majú im dať vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníci podľa procesného ustanovenia majú zároveň právo na pomoc a poučenie tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). V súlade s § 32 Správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal aj na zákonnú možnosť účastníka správneho konania dať sa zastúpiť advokátom alebo zástupcom, ktorého si zvolí s tým, že splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom, od ktorého preukázania môže v nepochybných prípadoch upustiť (§ 17 ods. 1, 3 Správneho poriadku). V správnej žalobe sa odvolal aj na zákonnú úpravu náležitostí písomných podaní adresovaných správnemu orgánu, ako aj odstraňovaním ich vád (§ 19 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku). Uviedol, že postupom žalovaného mu bolo odňaté právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, pretože bolo povinnosťou žalovaného vykladať zákonné ustanovenia z materiálnej stránky podľa zamýšľaného účelu zákonodarcu a nielen formálne, pričom rozhodujúce pre rozhodnutie bolo rozhodnúť, či podanie žalobcu spĺňa zákonné náležitosti podľa Správneho poriadku a osobitných predpisov a dbať, aby neboli porušené práva účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej zo zásady ústavne formálneho výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak vyjadrené, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy tak, aby výklad bol v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných práv a slobôd (Nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 148/06) a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť a umožniť účastníkovi v konaní pred nimi využívať právnu pomoc (uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 60/08). V závere žaloby konštatoval, že ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty bol v súlade s § 107d ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pretože bol podaný písomne v zákonnej 15-dňovej lehote na vecne a miestne príslušný orgán, bol riadne odôvodnený a obsahoval všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom a jedine priložená plná moc bola zamenená (bola však
podpísaná osobou, ktorá je totožná s menom štatutárneho zástupcu žalobcu). Poukázal aj na ustálenú súdnu judikatúru, napr. vo veci R 12/1985 alebo ZSP 32/2005, z ktorej vyplýva záver, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka konania urobené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú platné jednak pre súdne a jednak aj pre správne a daňové konanie. Žalovaný svojvoľne a z dôvodu formálnej interpretácie poslednej vety § 107 ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, nevyzval právneho zástupcu žalovaného na zhojenie nedostatku podania, ktoré by malo v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj „ex tunc“ zhojenie nedostatku podaného odporu voči vydanému rozkazu o uložení pokuty. Aj keď v rozkaznom konaní žalovaný nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie nedostatkov podania, zákon mu to umožňuje a v tomto prípade preto bol povinný posudzovať doručený odpor podľa obsahu, a teda vyzvať právneho zástupcu na doloženie plnej moci v primeranej lehote, čo však neurobil, z ktorého dôvodu považuje jeho rozhodnutie za predčasné a nezákonné.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci má za to, že pri posudzovaní podania žalobcu postupoval v súlade so zák. č. 725/2004 Z. z. a vydané rozhodnutie je tak v súlade s vyššie uvedeným zákonom. Vzťah zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako všeobecného právneho predpisu a zák. č. 725/2004 Z. z., ako osobitého predpisu, upravuje § 109 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak nie je uvedené inak, budú sa na konania podľa tohto zákona vzťahovať všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozkazné konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ako osobitnú formu správneho konania, samostatne upravuje § 107b a nasl. zák. č. 725/2004 Z. z., pričom tento vzťah vo vzťahu k správnemu poriadku má postavenie lex specialis, a teda má prednosť pred Správnym poriadkom. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z dôvodu svojvôle a formálnej interpretácie poslednej vety § 107 ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z. nesprávne aplikoval toto ustanovenie zákona a vydal tak nezákonné rozhodnutie. V súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“ v prípade rozdielnej právnej úpravy správny orgán aplikoval špeciálnu právnu úpravu osobitného právneho predpisu, ktorá v zmysle poslednej vety § 107 ods. zák. č. 725/2004 Z. z. použitie ustanovení Správneho poriadku o postupe správneho orgánu v prípade nedostatočného podania vyslovene vylučuje. Orgány štátnej správy sú oprávnené konať len na základe a v rámci zákona a je neprípustné, aby konali nad rámec zákonných ustanovení. Zákonná úprava tu jednoznačne obmedzila možnosť správneho orgánu uplatniť správnu úvahu, a teda správny orgán nemá možnosť „vybrať si“, či predmetné ustanovenie Správneho poriadku použije, alebo nie, respektíve, akým spôsobom ich na konkrétny prípad uplatní.
8. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného a obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
9. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.
10. Úlohou správneho súdu v tomto konaní je posúdiť, či postupom žalovaného bolo žalobcovi odňaté právo na právnu pomoc, keď žalovaný nevyzval jeho, resp. jeho právneho zástupcu na zhojenie nedostatku ohľadne predloženého plnomocenstva spolu podaným odporom voči vydanému rozkazu o uložení pokuty.
11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Súčasne ho poučí, aký význam môže mať neodstránenie nedostatku pre ďalší priebeh konania.
Podľa § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa
musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, okresný úrad odmietne odpor, ak:
a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) pokuta bola už uhradená.
Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (pozn. ide o zák. č. 71/1967 Z. z. Správny poriadok).
12. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom správneho konania sa tento v zásade aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania. Zo správneho súdneho poriadku vyplýva, že účastníci správneho konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci, sa môžu dať v správnom konaní zastúpiť ďalšou procesne spôsobilou osobou, a to advokátom (spravidla na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, resp. na základe plnomocenstva), alebo akoukoľvek inou osobou, tiež na základe plnomocenstva. Účinky zastúpenia účastníka na základe plnej moci nastupujú vo vzťahu k správnemu orgánu okamihom, keď sa o splnomocnení dozvedel. Splnomocnenie je vo svojej podstate len listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o splnomocnení. Ak splnomocnenec toto splnomocnenie dodatočne predloží v lehote určenej správnym orgánom, nedostatok splnomocnenia je tým odstránený. To znamená, že v prípade, ak splnomocnenec tvrdí, že je oprávnený konať namiesto splnomocniteľa, ale nepredložil plnomocenstvo, ide o odstrániteľnú vadu konania. Za takejto situácie je správny orgán povinný vyzvať splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý sa dal zastúpiť), aby v lehote určenej správnym orgánom plnomocenstvo predložil.
13. Udelenie plnomocenstva je preto potrebné odlišovať od preukázania jeho existencie. V zásade sa vyžaduje jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránení nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej primeranej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka konania na odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru správneho súdu procesné postavenie účastníka konania pred žalovaným nemôže byť v tomto smere v žiadnom prípade slabšie alebo horšie. Z ustálenej súdnej judikatúry (napr. R 12/1985, ZSP 32/2005) vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka konania bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka robené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú plne platné pre súdne konanie, ako aj pre všeobecné správne konanie, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/1/2011 z 25.08.2011.
14. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že žalovaný v danej veci uvedeným spôsobom nepostupoval. Žalobca proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-MI-OCDPK-2017/004471 z 09.03.2017 podal odpor písomne vyhotovený 22.03.2017 a Okresnému úradu Michalovce doručený 24.03.2017, ktorý v jeho mene urobil zástupca JUDr. Viktor Mišík, advokát. K odporcu bolo pripojené aj splnomocnenie zo dňa 29.03.2017. Z pripojeného splnomocnenia vyplýva, že splnomocniteľom nie je žalobca, ale splnomocniteľom je spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o., so sídlom Brnianska 1719, Trenčín. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že nie žalobca udelil splnomocnenie advokátovi JUDr. Viktorovi Mišíkovi, ale iná právnická osoba. Preto bolo povinnosťou žalovaného tento nedostatok odstrániť, ale žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, tento procesný nedostatok sa
ani len nepokúsili odstrániť, a to napríklad výzvou adresovanou žalobcovi, resp. advokátovi JUDr. Viktorovi Mišíkovi, aby v určenej primeranej lehote preukázali existenciu splnomocnenia, ktorým by zastupovaním v tomto konaní žalobca poveril JUDr. Viktora Mišíka. Bez akejkoľvek snahy žalovaného, resp. aj prvostupňového správneho orgánu odstrániť tento procesný nedostatok týkajúci sa pripojenia plnomocenstva k podanému odporu bez ďalšieho, odpor žalobcu odmietol.
15. Správny súd procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pri posudzovaní podania žalobcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 725/2004 Z. z., ktorý v časti rozkazného konania o správnom delikte má vo vzťahu k Správnemu poriadku postavenie „lex specialis“, a teda má prednosť pred Správnym poriadkom, považuje za nedôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že aj podľa systémového a gramatického výkladu § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., posledná veta, že § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije, sa týka iba časti odstraňovania vád náležitostí, ak podanie nemá predpísané náležitosti. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku, by nebolo možné použiť iba v tom prípade, ak by podanie žalobcu, v danom prípade odpor proti rozkazu o uložení pokuty, neobsahoval náležitosti, ktoré má mať podľa § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., a ktoré boli uvedené aj v poučení rozkazu o uložení pokuty. Netýka sa ale odstraňovanie nedostatkov podmienok konania, a preto správnemu orgánu nič nebránilo vyzvať žalobcu, resp. tam uvedeného advokáta JUDr. Mišíka, aby predložil splnomocnenie, ktorým žalobca ho poveril na zastupovanie, nakoľko už z pripojeného splnomocnenia je zrejmé, že poverený advokát JUDr. Viktor Mišík, zrejme nedopatrením k odporu pripojil splnomocnenie inej právnickej osoby. Totiž nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle základných pravidiel správneho konania ustanovených v § 3 Správneho poriadku, je povinnosťou správneho orgánu (okrem iného) chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Za takejto situácie bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatku spočívajúceho v predložení splnomocnenia na zastupovanie žalobcu v správnom konaní, že aby bolo predložené splnomocnenie, ktorým žalobca splnomocnil na zastupovanie advokáta, ktorý v jeho mene podal odpor, t.j. JUDr. Viktora Mišíka.
16. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nepostupoval spôsobom, ktorý je uvedený v odôvodnení tohto rozsudku, teda nepokúsil sa odstrániť nedostatok podmienky konania, t.j. aby bolo zo strany žalobcu doložené plnomocenstvo, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti stanovené Správnym poriadkom (v danom prípade zjeme poverený advokát JUDr. Viktor Mišík k odporu pripojil omylom udelené plnomocenstvo inou právnickou osobou), čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
17. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania, lebo v konaní bol úspešný.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.