Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 4.211,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 75,82 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.135,18 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 02.09.2016, v spojitosti s podaním, doručeným súdu dňa 08.11.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 4.211,- eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 06.03.2008 so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0000894257 (ďalej len „zmluva“), ktorej prílohou sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8.298,48 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach podľa zmluvy. Žalovaný však porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle dojednaných zmluvných ustanovení a dostal sa do omeškania dňa 17.10.2014. Podľa zmluvy vyhlásil žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.07.2014, ktorá bola v ten istý deň podaná na poštové doručenie žalovanému. Účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti teda nastala dňa 02.08.2014. Napriek tomu, že v súvislosti s omeškaním dlžníka vznikla zo zákona žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky a sankcie, žalobca si uplatnil len nesplatený zostatok istiny a žalovaná suma predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 8.298,48 eur, na ktorý boli započítané uhradené splátky.

2. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 06.09.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 75,82 eur.

4. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku vo výške 75,82 eur. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 4.135,18 eur.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 06.09.2018, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného a na ktorom žalobca vo svojom prednese zotrval na skutkových aj právnych dôvodoch podanej žaloby.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.

8. Dňa 06.03.2008 uzatvoril žalobca, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 00-0000894257 (ďalej len „zmluva), ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 8.298,48 eur, s výškou pravidelnej mesačnej anuitnej splátky 176,59 eur, s počtom splátok 60, s termínom splatnosti 5. dňa príslušného mesiaca. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 9,9 % a lehota splatnosti úveru bola určená do 5 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.

9. Listom zo dňa 30.07.2014, označeným ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ žalobca z dôvodu, že žalovaný ani napriek predchádzajúcim výzvam neuhradil splatnú pohľadávku, vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.07.2014, a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzatvorenej dňa 06.03.2008, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.298,48 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach v sume 176,59 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky (pohľadávku žalobcu splnil iba čiastočne) a žalovaný uplatnenú pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil, súd žalobe v celom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.135,18 eur žalobcovi.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Možno konštatovať, že žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže zastavenie konania v sume 75,82 eur, v dôsledku jeho procesného zavinenia, predstavuje iba jeho nepatrný neúspech, pričom v zostávajúcej časti bolo jeho žalobe vyhovené, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.