Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/232/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcov: 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, občan SR, 2/ I. E., nar. XX.X.XXXX, občan SR, obaja bytom Y. XXX, J. T., proti žalovaným: 1/ Tatra banka, akciová spoločnosť, Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., kpt. Nálepku 31, Levice, IČO: 36 706 655, v konaní zast.: C.. C. Ághová, nar. XX.X.XXXX, kpt. J. L. XXXX/XX B., 3/ V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. T. č. XXX, občan SR, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný v rade 1/ má nárok voči žalobcom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovaný v rade 2/ má nárok voči žalobcom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovaný v rade 3/ má nárok voči žalobcom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 24.8. 2011 sa žalobcovia domáhali určenia, že 1./ dobrovoľná dražba nehnuteľností registrovaná v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb pod sp. zn. NCRdr XXXX/XXXX dňa 10.6.2011, vykonaná dražobníkom Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., kpt. Nálepku 3009/31, 934 05 Levice na návrh navrhovateľa dobrovoľnej dražby Tatra banka, akciová spoločnosť, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava I, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov v katastrálnom území J. T. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, výmera 694 m, ktoré nehnuteľnosti sú aktuálne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. J. T. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, výmera 694 m2 a stavba súpisné číslo XXX - rodinný dom, na parcele č. XXX, vo výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade, ktorá dražba sa konala dňa 12.7.2011 o 10.45 hod. na Notárskom úrade JUDr. Yvlin Hörömpöliovej, Na bašte 1, 934 01 Levice a ktorej výsledok je registrovaný v Notárskom centrálnom registri dražieb pod č. 26112/2011 zo dňa 2011 na základe Osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby L L je neplatná, a 2./ opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností vykonaná dražobníkom Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., kpt. Nálepku 3009/31, 934 05 Levice na návrh navrhovateľa dobrovoľnej dražby Tatra banka, akciová spoločnosť, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava I, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov v katastrálnom území J. T. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, výmera 694 m, ktoré nehnuteľnosti sú aktuálne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. J. T. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, výmera 694 m2 a stavba súpisné číslo XXX - rodinný dom, na parcele č. XXX, vo výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade, ktorá dražba sa konala dňa 5. septembra 2011 o 10.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Yvlin Hörömpöliovej, Na bašte 1, 934 01 Levice a ktorej výsledok je registrovaný v Notárskom centrálnom registri dražieb pod č. NCRIs 32864/2011 zo dňa 5.9.2011 na základe notárskej zápisnice - Osvedčenia o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby sp. zn. N298/2011, Nz32073/2011, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že dražba dňa 10.6.2011 bola zapísaná v Notárskom centrálnom registri dražieb a mala sa konať 12.7.2011, bola prvým kolom dobrovoľnej dražby. Neboli vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ocenenia. O tom, že bola nehnuteľnosť ocenená sa dozvedeli až zo znaleckého posudku Ing. Klačka č. 55/2011, ktorý im bol doručený s oznámením o vykonaní dražby dňa 5.7.2011, týždeň pred jej konaním. Dovtedy nemali vedomosť o samotnej dražbe, ani oceňovaní nehnuteľností, predmet dražby nebol ani označený v zmysle § 11 ods. 5 ZoDD. Táto dražba bola vyhlásená za neúspešnú a bola vyhlásená opakovaná dražba. Dodali, že neboli dodržané zákonné lehoty na doručovanie, v čase doručovania obaja pracovali v Maďarskej republike. Predložili znalecký posudok Ing. Piačeka, kde hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 25600 Eur. A následne potom ani opakovaná dražba sa nemala konať, preto aj túto žiadali určiť za neplatnú.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom 8C/232/2011-345 zo dňa 18.11.2015, proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. 8Co/312,313/2016-430 zo dňa 29.9.2016 rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie vec z časti nesprávne právne posúdil a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal riadne dokazovanie s náležitým odôvodnením prijatých skutkových a právnych záverov. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD podmienkou úspešnosti žaloby nie je len samotné preukázanie toho, že bolo porušené akékoľvek ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale súčasne (kumulatívne) musí byť žalujúcou stranou sporu v konaní preukázané, že tým aj bola dotknutá na svojich právach. Z ustanovení § 12 ZoDD mal za to, že v danej veci neboli splnené zákonné požiadavky pre vykonanie ohodnotenia predmetu dražby znalcom len z dostupných údajov, bez vykonania obhliadky predmetu dražby - nehnuteľnosti, pretože odoslanie výzvy (na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti) v sebe zahŕňa potrebu existencie výzvy materiálne zhmotnenej - zachytenej, z čoho vyplýva, že sa musí jednať o výzvu písomnú (§ 10 ods. 1 ZoDD). Existencia písomnej výzvy zo strany dražobníka tvrdená nebola. Preto žalobcovia preukázali prvý predpoklad pre úspešnosť svojej žaloby - porušenie ustanovení ZoDD. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní mal preskúmať správnosť tvrdenia žalobcov o tom, že sporným znaleckým posudkom (Ing. Klačka č. 55/2011) boli dotknutí na svojich právach práve v tvrdenej určenej nižšej ceny predmetu dražby, aj s ohľadom na nimi tvrdené investície do nehnuteľnosti, na ktoré mali použiť peniaze získané od žalovaného v 1. rade.

3. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 12/2016 a teda na to, že viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom vyššieho stupňa (kasačný princíp) je vykonaním ústavného princípu práva na ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Nerešpektovanie právneho názoru je porušením základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Preto súd prvej inštancie aj v týchto intenciách ďalej postupoval.

4. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Podľa § 7 ods. 1 cit. zák. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa § 21 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Podľa § 21 ods. 4 cit. zák. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

Podľa § 12 ods. 1,2, 3 zák. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť..., musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Vlastník predmetu dražby je povinný po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnostiach spravidla tri týždne po odoslaní výzvy Ak osoba, ktorá predmet dražby má v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

5. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva bolo preukázané, že bolo porušené ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách pretože odoslanie výzvy (na umožnenie znalcovi obhliadky nehnuteľnosti) v sebe zahŕňa potrebu existencie výzvy materiálne zhmotnenej - zachytenej, z čoho vyplýva, že sa musí jednať o výzvu písomnú (§ 10 ods. 1 ZoDD) a teda, že výzva nebola vykonaná písomne, čo aj žalovaní, hlavne žalovaný v rade 2. (dražobník) nepopreli.

6. Súd sa preto musel zaoberať tvrdením žalobcov, že boli dotknutí na svojich právach v tvrdenej určenej nižšej cene predmetu dražby. Znalecký posudok Ing. Klačka č. 55/2011 zo dňa 27.5.2011 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 10 500 €. K námietke žalobcov, že znalecký posudok Ing. Klačka č. 55/2011 nezodpovedá skutočnosti a že ním určená cena je nízka súd poukazuje na § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, že znalecký posudok je špecializovanou odbornou činnosťou vykonávanou za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znalcom je (§ 2 ods. 1) osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname. Každý znalec je povinný vykonávať svoju činnosť (§ 16 ods. 2) osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Ing. Klačko vypracoval znalecký posudok za účelom vykonania dobrovoľnej dražby. Súd poznamenáva, že nemal dôvod spochybňovať znalecký posudok Ing. Klačka vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zákona o znalcoch. Znalecký posudok nepredstavuje určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko až cena dosiahnutá vydražením vyjadruje reálnu hodnotu draženej nehnuteľnosti (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 20Cdo/1083/2005). Zo znaleckého posudku Ing. Klačka vyplýva, že použil metódu polohovej diferenciácie a vykonal odhad nehnuteľností v súlade s vyhláškou MS SR 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Tu súd ešte poznamenáva, že žalobcovia napriek vedomosti o termínoch obhliadky nehnuteľnosť nesprístupnili, hoci o tom boli so znalcom Klačkom dohodnutí, napriek tomu, že on sa im s termínmi obhliadky kvôli práci prispôsoboval, čo žalobcovia nepopreli.

7. Ing. Piaček (ktorý znalecký posudok č. 99/2012 zo dňa 1.9.2012 si dala vypracovať žalobkyňa v rade 2. dňa 6.8.2012, rok po podaní žaloby) na účel konania pred súdom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 25 600 €. Ing. Klačko pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, súčasťou ktorých bol aj popis nehnuteľnosti vyhotovený na účely poskytnutia úveru v roku 2007 spolu s fotodokumentáciou, ktorý vykonával práve Ing. Piaček. Fotodokumentácia z roku 2007 obsahuje 20 fotografií z toho 13 zvnútra rodinného domu a aj znalecký posudok Ing. Piačeka z roku 2012 tiež obsahuje 20 fotografií, z toho 11 zvnútra domu a porovnaním ohodnotenia nehnuteľnosti k žiadosti o poskytnutie úveru a oboch znaleckých posudkov je možné ustáliť stav nehnuteľnosti v čase dražby. Žalobcovia vyššiu hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom Ing. Piačeka odôvodňujú rekonštrukciou rodinného domu z finančných prostriedkov z úveru. Z fotodokumentácie z roku 2007 a z roku 2012 však vyplýva, že žalobcovia nevykonali žiadne významné zásahy a zhodnotenia rodinného domu, pozemku, ostatných stavieb na pozemku (okrem plota a betónovania časti dvora). Žalobcovia uvádzali, že z finančných prostriedkov z úveru vykonali“ kompletnú výmenu elektrického vedenia s ističmi, vodoinštalačné práce, zateplenie zvnútra, zvonku dvoch strán domu, výstavbu oplotenia a záhrady, oddelenie záhrady od dvora, výmenu latovania strechy, betónovanie dvora a chodníka, výstavbu rybníka, sadba 37 ks drevín, výmenu parkiet v spálni a výstavbu krbu“. Z porovnania fotografií z roku 2007 a 2012 sú zrejmé tieto skutočnosti: krb bol vybudovaný už pred poskytnutím úveru, obloženie kúpeľne a kuchyne je rovnaké a nevykazuje známky kompletnej výmeny elektrického vedenia (vtedy spravidla dochádza k poškodeniu kachličiek), to isté platí aj o vodoinštalačných prácach. Došlo k výstavbe oplotenia len na jednej strane pozemku, ostatné ploty sú pôvodné a nie je zrejmé ani zateplenie 2 strán domu, omietka je pôvodná, brizolitová. Rovnako zo znaleckého posudku č. 99/2012 Ing. Piačeka, str. 8-9 je zrejmé, že: zastrešenie bez krytiny je z r. 1950 (nevykazuje výmenu latovania strechy), úprava vonkajších povrchov je z r. 1950 (vyvracia zateplenie 2 strán domu), elektroinštalácia je z r. 2004 (teda nemohlo dôjsť ku kompletnej výmene elektrického vedenia), vodovod a kanalizácia je z r. 2004 (nemohlo dôjsť k vodoinštalačným prácam), úprava vnútorných povrchov a keramické obklady sú z r. 2004 (nemohlo dôjsť k vnútornému zatepleniu niektorých stien). Pri výsluchu znalec Ing. Klačko uviedol, že ak by niekto spochybňoval jeho znalecký posudok, mohol požiadať o jeho dodatok, avšak žalobcovia nenamietali až do podania žaloby, že by niečo nebolo poňaté v posudku. V hodnote stavby je zohľadnená ročná amortizácia, umiestnenie stavby, situácia na trhu a iné koeficienty, ktoré sú v posudku uvedené. On vypracoval znalecký posudok lineárnou metódou a druhý znalecký posudok analytickou metódou, avšak dodal, že táto je zmätočná v posudku z r. 2012. A ak by znalecký posudok z r. 2012 mal byť smerodajný, tak by na danej stavbe okrem základov, stien a strechy malo byť vymenené všetko a vek celej stavby je len 8 rokov. K dispozícii mal popis nehnuteľností, z ktorého vychádzal. On je aj statik a ešte sa mu nestalo, že by kvôli požiaru nebol vymenený celý strop a krov. Keď je postihnutý strop tak je postihnutý aj krov, a aj okná, a tie sú pôvodné. Pri výsluchu znalec Ing. Piaček uviedol, že sa k ničomu nevie vyjadriť dnes už netrvá na ničom, je to odvtedy 7 rokov. Na otázku či je technicky možné vykonať zmenu stropu bez výmeny krovu a strechy uviedol, že sa dá všetko, lietame na mesiac. K veku stavby mal vyhlásenie žalobkyne, možno aj k nejakým stavbám. A k tomu, že sú v posudku uvádzané rôzne druhy kanalizácie uviedol, že tak sa pomýlil. K tomu, že v r. 2007 ohodnotil nehnuteľnosť na 17 000 € a v r. 2012 na sumu 25 600 €, keď nedošlo k výraznejšej rekonštrukcii uviedol, že takto mu to vyšlo a pri ohodnocovaní pre banku mal 24 hodín, tak trošku pod tlakom.

8. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že tvrdenie žalobcov o tom, že zhodnotili nehnuteľnosť po poskytnutí úveru je nepravdivá ako aj to, že účelom poskytnutia úveru boli stavebné úpravy, pretože úver bol poskytnutý ako bezúčelový. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD podmienkou úspešnosti žaloby nie je len samotné preukázanie toho, že bolo porušené akékoľvek ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale súčasne (kumulatívne) musí byť žalujúcou stranou sporu v konaní v spore preukázané, že tým aj bola dotknutá na svojich právach. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nevedeli preukázať, že boli dotknutí (a v akej intenzite) na svojich právach, pretože od poskytnutia úveru do dražby nehnuteľnosti sa stav nehnuteľností takmer nezmenil. Ne predložili žiadne relavantné dôkazy o nákupe materiálu, a akého, v akom množstve, atď. Dokonca žalobcovia nevyužili ani svoje právo namietať voči znaleckému posudku vypracovanému na účely dražby alebo žiadať o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD po tom ako im bol pred dražbou doručený. Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.3Cdo 233/2010, podľa ktorého „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. Až samotná cena dosiahnutá vydražením je cenou trhovou. S poukazom na vyššie uvedené preto súd mal za to, že dražobník postupoval správne a podľa príslušných zákonných ustanovení, keď v prvom kole dražby zabezpečil riadny priebeh dražby, avšak žiadny záujemca sa nedostavil a preto bola vyhlásená za neúspešnú notárskou zápisnicou N 254/2011, Nz 25477/2011 zo dňa 12.7.2011 a nie ako to uvádzajú žalobcovia, že dražobník upustil od dražby.

9. Dobrovoľná dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konanej na základe navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh prítomných osôb na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk. Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu dražby. Dobrovoľná dražba môže byť aj neúspešná, ak bola licitátorom ukončená z dôvodu, že nebolo urobené najnižšie cenové podanie na kúpu predmetu dražby. Cenu predmetu dražby zaistí dražobník formou ohodnotenia predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Žalobcovia v dostatočnom predstihu boli oboznámení so znaleckým posudkom, mali možnosť sa k nemu vyjadriť v rámci dražobného konania, avšak vôbec znalecký posudok v dražobnom konaní nenamietali. Dražobník doručoval znalecký posudok dňa 10.6.2011, dražba bola vyhlásená na deň 12.7.2011. Skutočnosť, že žalobcovia znalecký posudok prevzali až dňa 1.7.2011 (11 dní pred konaním dražby) nie je možné považovať za porušenie lehôt, pretože deň uloženia zásielky na pošte je 14.6.2011 a žalobcovia nepreukázali, že 16 dní sa zdržiavali v MR.

10. Na základe vyššie uvedeného ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, čo sa týka dražby zo dňa 12.7.2011. Taktiež čo sa týka opakovanej dražby zo dňa 5.9.2011, pretože aj táto dražba bola podľa názoru súdu vykonaná v súlade so všetkými ustanoveniami týkajúcimi sa opakovanej dražby a to § 22 ods. 1 za bodkočiarkou, odsek 2 ZoDD. Súd poznamenáva, že napriek neúspešnému prvému kolu dražby sa nepristúpilo k zníženiu najnižšieho podania pri opakovanej dražbe (hoci tak dražobník učiniť podľa zákona mohol). Opakovanej dražby konanej dňa 5.9.2011 sa zúčastnili dvaja záujemcovia a cena dosiahnutá vydražením bola 12.000 €.

Súd v zásade určí neplatnosť dražby iba v prípade, ak porušenie zákona bolo v takom rozsahu, že malo vplyv na vydraženie nehnuteľnosti. Súd žiadne takéto skutočnosti nevzhliadol a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.