Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-5-2016.pdf
PDF · 183.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18Cpr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K. súd X. II v spore žalobcu : A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. A. č. XX, XXX XX Q. A., zastúpený G. kanceláriou R.. H.. H. X. O.., so sídlom Ku R. 4, XXX XX X., proti žalovanému Y. republika v mene ktorej koná J. vnútra Y. republiky, so sídlom R. 2, U., o zaplatenie peňažnej náhrady X.XXX,XX eur, takto
rozhodol:
M. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi škodu titulom nemajetkovej ujmy v sume X.XXX,XX eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
M. proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,X % s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne domáhal zaplatenia peňažnej náhrady vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v čl. X písm. b) Y. XXXX/XX/ES, ktorá ku dňu X.X.XXXX predstavovala sumu X.XXX,XX eur. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalobca upresnil, že uplatnený nárok sa týka obdobia XX/XXXX až XX/XXXX.
X. V žalobe pôvodne uviedol, že svoj nárok uplatňuje ako náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice P. únie Y. republikou - J. vnútra SR, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda. V žalobe pozostávajúcej z ôsmich strán žalobca zakladá právomoc súdu v prejednávanej veci podľa § 25 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s ust . § 3 O.. I., že je príslušníkom F. a záchranného zboru SR, ktorý vykonáva štátnu službu v X. na R. č. 4. M. je Y. republika, ktorá koná prostredníctvom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prevzatia smernice EÚ alebo v dôsledku nedodržania lehoty na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. M. povinnosti J. vnútra SR, týkajúce sa F. a záchranného zboru, upravuje ust. § 11 písm. c ) zákona XXX/XXXX Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je J. vnútra SR ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, hasičský a záchranný zbor. J. sa žalobca venuje otázke predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. žalobcu v prejednávanej veci predbežné prerokovanie nároku nie je potrebné podľa rozhodnutia Y. dvora EÚ , vec C-XXX/XX, keďže právo únie tomuto postupu bráni. I., že v jeho prípade ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovanej pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku , v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva garantovaného úniovým právom (právo na XX hodinovú týždennú pracovnú dobu podľa čl. X písm. b) smernice XXXX/XX/ES) s následným vznikom práva na súdnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym orgánom členského štátu. I., že týždenný pracovný čas žalobcu ako príslušníka hasičského zboru SR sa skladá zo XX,X hodinových pracovných zmien , po ktorých nasleduje X,X hodinová pohotovosť, t.j. XX hodinové zmeny, teda v takom rozsahu, že úhrn takto naskladaného týždenného pracovného času pravidelne prekračuje XX hodín. R. na úniovú úpravu pracovného času zamestnancov - na Y. č. XX/XXX/ES a Y. XXXX/XX/ES P. parlamentu a N. zo X.novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času , ktorá v čl. X písm. b) Y. XXXX/XX/ES /J. týždenný pracovný čas/ stanovuje, že: „R. pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín“. I., že v prípade hasičov túto situáciu riešil Y. dvor EÚ tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci V-XXX/XX G. A. týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov uviedol, že „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe , počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Y. 20XX/XX/ES“. R. žalobcu napriek tomu, že príloha č. X k M. o hasičskom a záchrannom zbore uvádza, že do jeho znenia bola prebratá Y. P. parlamentu a N. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (bod X R.), znenie jeho príslušných ustanovení túto skutočnosť nepotvrdzuje. V okolnostiach prípadu uviedol, že žiadne ustanovenie M. o hasičskom zbore neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času. W. skutočnosť sa nachádza napr. v M. práce § 96 ods. 2, avšak toto ustanovenie sa na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje. R. na rozsudky P., podľa ktorých sú orgány členského štátu ex officio povinné aplikovať pravidlá úniového práva v záujme zabezpečenia ochrany jednotlivcov (C-XXX/XX, C.XXX/XX, C-XX/XX). J. uviedol, že túto formuláciu potvrdzuje P. vo veci A. bod XX , C-XXX/XX, kde je uvedené, že čl. X písm. b) smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcovi právo, ktoré môže priamo uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi , pričom ide o právo na XX hodinový pracovný čas aj pre žalobcu, ktorý má tak právo dovolávať sa porušenia čl. X smernice v dôsledku, že jeho pracovná pohotovosť sa mu nezapočítava do pracovného času s následným vznikom škody. R. žalobcu je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či boli naplnené úniové podmienky vzniku zodpovednosti členského štátu. V zmysle stabilizovanej judikatúry ide o to, či cieľom porušenia právnej normy bolo priznať jednotlivcom práva, či porušenie bolo dostatočne závažné a či medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (C-XXX/XX bod XX, C-XXX/XX, bod XX). J. „transpozičným“ nedostatkom M. o hasičskom a záchrannom zbore podľa žalobcu je , že Y. XXXX/ XX/ES nepreberá ustanovenia jej čl. X písm. b), stanovujúce dĺžku týždenného pracovného času na XX hodín napriek tomu, že podrobne definuje termíny služobná doba, služobná pohotovosť, spôsoby ich finančného ohodnotenia. R. spočíva v tom, že služobnú pohotovosť hasičov M. o hasičskom a záchrannom zbore nepovažuje za súčasť ich týždenného pracovného času v zmysle úniového práva. W. právna úprava preto zakladá porušenie čl. X písm. b) Y. XXXX/XX/ES Y. republikou ako členským štátom EÚ a priznáva právo na náhradu škody postihnutým jednotlivcom. Q. sa žalobca v žalobe zaoberal rozobratím príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , spôsobom a rozsahom náhrady škody, lehotami, výpočtom náhrady škody spôsobenej verejným orgánom za porušenie práva únie, kde uviedol, že je vecou orgánu, ktorý rozhoduje o náhrade škody, či v danom prípade prizná náhradu alebo udelenie náhradného voľna. V okolnostiach prípadu už vyše troch rokov pracuje žalobca v priemere XX hodín týždenne, žalobca tak odpracuje každý týždeň X hodín nad limit stanovený a povolený právom C., čo pri priemernom počte týždňov XX,XXX je to XXX,X hodín do roka a za posledné tri roky to predstavuje X.XXX,XX odpracovaných hodín nad právom C. povolený týždenný limit služobného času. Na základe uvedeného žiada o odškodnenie vo forme vyplatenia primeranej peňažnej náhrady škody. R. citovanej judikatúry (bod XX rozsudku P. vo veci C XXX/XX G-A.) škoda vznikla žalobcovi v dôsledku toho, že v rozpore s právom C. bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času s dôsledkom straty času odpočink , na ktorý by mal nárok, ak by bol jeho maximálny týždenný pracovný čas garantovaný právom C. dodržaný. N. zásadu primeranosti žalobca žiadal, aby mu bola peňažná náhrada škody doplatená až do výšky podľa § 1X2 ods. 2 písm. a) M. formou doplatku vo výške XX % (XX % - XX %) zo sumy, ktorou je príslušná čas jeho služobného platu. M. zdôraznil, že neuplatňuje si voči žalovanému mzdový nárok podľa § 122 M., ale nárok na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva a pre určenie výšky škody použil spôsob výpočtu upravený zákonom o F. a záchrannom zbore , nakoľko je „najbližšie“ k právnym a faktickým okolnostiam jeho veci. R. spôsob výpočtu výšky náhrady spôsobenej škody bol použitý aj v prípade G. A.. I. postup žalobca použil tiež preto, že na výpočet výšky náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením jeho úniového práva, ani toto právo, ani M. o zodpovednosti neupravuje osobitné postupy.
X. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXXX, kde predložil Q. na zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu (z dôvodu, že služobný pomer príslušníka hasičského a záchranného zboru je typickým právnym pomerom štátnozamestnaneckým, teda verejnoprávnym a veci vyplývajúce z tohto služobného pomeru nemôžu byť prejednávané v občianskoprávnom konaní pred všeobecným súdom podľa § 7 ods. X O., ale patria do právomoci služobného úradu , ktorým je J. vnútra SR, o všetkých mzdových nárokoch žalobcu má právomoc konať jedine služobný úrad ako zamestnávateľ žalobcu. Do právomoci súdu nepatrí zaoberať sa náhradným voľnom žalobcu či jeho platovými náležitosťami). J. žalovaný vzniesol Q. miestnej nepríslušnosti (s poukazom na ust. § 17 O., podľa ktorého všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo). Q. žalovaným je Y. republika, miestna príslušnosť všeobecného súdu bude určená súdom, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. Ak žalobca namieta nesprávnu transpozíciu a aplikáciu smernice, túto má vykonať ústredný orgán štátnej správy. Q. skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo, je podľa žalobcu nesprávna transpozícia a aplikácia smernice, ktorá patrí do pôsobnosti J. vnútra SR, je miestne príslušným súdom okresný súd, v ktorého obvode má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu a aplikáciu namietanej smernice svoje sídlo. X. J. vnútra SR ako orgán konajúci v mene žalovaného má svoje sídlo na R. 2, Bratislava, príslušným je K. súd U. 1. X. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX na trinástich stranách žalovaný opätovne žiadal, aby súd konanie vo veci zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu a opätovne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti K. súdu X. II, podrobne sa vyjadril k povinnosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. I., že ku dňu podania žaloby nárok žalobcu na náhradu škody nebol vopred predbežne prerokovaný u príslušného orgánu. R. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je obligátornou náležitosťou podania žaloby na súde. X. žalobca zakladá svoj nárok na náhradu škody titulom zákona č. XXX/XXXX Z.z., je potrebné v zmysle zásady lex specialis derogat legi generalis aplikovať na civilné sporové konanie podmienky stanovené zákonom č. XXX/XXXX Z.z. J. sa žalovaný zaoberal podrobne podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. a vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. R., že žalobu pre netransponovanie smernice resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice môže podať 1. P. komisia , priamo na P., 2. fyzická
- právnická osoba, ktorá bola týmto priamo dotknutá, t.j. došlo k porušeniu - poškodeniu jej práv a to na vnútroštátny súd členského štátu EÚ. Ak teda žalobca mal za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu práva EU zo strany jeho zamestnávateľa a mal za to, že nesprávnou transpozíciou smernice bol priamo dotknutý, t.j. došlo k porušeniu či poškodeniu jeho práv a súčasne sa domnieval, že v jeho prípade má komunitárne právo (ním tvrdená smernica) prednosť pred vnútroštátnou úpravou (zákon č. XXX/ XXXX Z.z. ), mohol podať žalobu na vecne a miestne príslušnom súde SR pre netransponovanie smernice resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice , teda nie podávať žalobu titulom zákona č. XXX/ XXXX Z.z. M. však nezažaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre F. a záchranný zbor, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej legitimácii. Q., ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad smernicou povolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. M. nielen že tak neurobil, ale navyše za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti , vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky služobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno. T. k tomu, že žalobca uplatnenú náhradu škody odvodzuje od jeho platových náležitostí, má žalovaný za to, že tu nie je daná ani právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. V ďalšom sa žalovaný podrobne zaoberal otázkou transpozície relevantných článkov smernice , a to transpozíciou čl. X ods. l Y. XXXX/XX/ES, transpozíciou čl. X Y. XXXX/XX/ES. V poslednom rade navrhol vec postúpiť K. súd U. I. ako súdu miestne príslušnému alebo konanie zastaviť pre nedostatok právomoci alebo žalobu zamietnuť, ak sa súd nestotožní s námietkami žalovaného.
X. Na vyjadrenie vo veci samej reagoval žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX , a to k otázke naplnenia podmienok zodpovednosti štátu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., k nedostatku právomoci súdu, k námietke miestnej nepríslušnosti, k povinnosti predbežného prerokovania nároku na náhradu škody , k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a k transpozícii relevantných článkov smernice. Z obsahu predmetného podania žalobcu je zrejmá zmena argumentácie žalobcu (čl. I. odstavec X „Q. preto v žiadnom prípade o nárok na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. ako to tvrdí žalovaný , ale o zodpovednosť Y. republiky zastúpenej J. vnútra za náhradu škody spôsobenej žalobcovi porušením jeho práva garantovaného úniovým právnym poriadkom. V súvislosti s nemožnosťou aplikovať v prípade žalobcu zákon č. XXX/XXXX Z. z. uviedol, že za nesprávny úradný postup podľa jeho § 9 ods. l sa nepovažuje postup ani výsledok postupu NR SR pri výkone jej pôsobnosti podľa § 86 písm. a) a d) C. SR. Y. tohto podania sú aj I. X. súdu v U. č.k. 14Q./XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX, I. X. súdu v U. č.k. XNcC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a I. X. súdu v U. č.k. XXNcC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorými žalobca preukazuje, že miestne príslušným v obdobných veciach (kde na strane žalovaného SR v mene ktorej koná J. vnútra SR a na strane žalobcu subjekt v osobe hasiča), je K. súd X. II. Z obsahu týchto uznesení jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu spôsobila žalovaná v dôsledku porušenia úniového práva prostredníctvom nedostatočnej transpozície smernice EÚ č. XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku ( ako aj , že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) .
X. Podanie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca doplnil v ďalšom podaní doručenom súdu dňa X.XX.XXXX , kde sa vyjadril k počtu hodín odpracovaných nad povolený limit práva EÚ a spôsobu výpočtu, ako aj spôsobu výpočtu celkovej náhrady škody.
7. Q. žalobca opätovne doplnil svoje podanie v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, kde upresnil, že predmetom tohto konania je žaloba žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za porušenie práva EÚ - Y. republikou z dôvodu nesprávneho prebratia Y. EÚ XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku. R. žalobcu konkrétne ide o to, že do zákona o hasičskom a záchrannom zbore (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) sa nepremietli ustanovenia smernice XXXX/XX/ES (čl. X písm. b) o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe) pre hasičov , v dôsledku čoho došlo k porušeniu úniového práva žalobcu. R. tohto práva zakladá pre žalobcu nárok na náhradu takto spôsobenej škody pred vnútroštátnym súdom členského štátu EÚ. Y. tvrdenie opätovne oprel o judikatúru P. a to predovšetkým o judikát G.A. (V-C./XX), v ktorom P. výslovne potvrdil právo na XX hodinový pracovný aj pre príslušníkov hasičkých zborov, za ktoré im v prípade jeho porušenia práva patrí právo na náhradu škody uplatniteľné pred súdnymi orgánmi členských štátov EÚ. I., že podľa P. poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri podmienky, t.j. že cieľom porušenej právnej normy C. je priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť. M. ďalej uviedol, že analýza slovenského právneho poriadku potvrdzuje neexistenciu osobitnej právnej úpravy obsahujúcej náležitosti konania o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcom a ani pravidlá, použitím ktorých by sa dalo dospieť k stanoveniu výšky náhrady. V dôsledku toho a súčasne vychádzajúc z povahy škody, ktorá má nemajetkovú povahu (škoda vzniknutá v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok v prípade rešpektovania jeho XX hodinovej týždennej pracovnej doby) ako aj z podmienok jej uplatnenia v slovenskom právnom poriadku, preto možno analogicky použiť pravidlá týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 K. zákonníka, nakoľko tieto ustanovenia upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody žalobcu v dôsledku porušenia jeho úniového práva. V dôsledku toho (a berúc do úvahy citovanú judikatúru P.) možno nárok na náhradu takto vzniknutej škody podľa úniového práva posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. M. možnosť jej úhrady v peniazoch umožňuje ust. § 13 ods. X OZ, ktoré ustanovenie uvádza prípady, kedy je možné vzhľadom na intenzitu zásahu proti osobnosti fyzickej osoby priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len demonštratívne.
8. W. žalovaný v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX doplnil svoje vyjadrenia k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX. K. namietal miestnu nepríslušnosť OS KE II, s poukazom , že žalobca ako žalovaného označil štát, v mene ktorého má podľa neho konať J. vnútra SR ako zodpovedný orgán, ako aj s poukazom na § 4 ods. l písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z., na ktoré odkazuje sám žalobca, jednoznačne hovorí o tom, že v mene štátu má konať ten orgán, do pôsobnosti ktorého patrí daná oblasť štátnej správy pri výkone verejnej moci. J. vnútra SR ako orgán konajúci v mene žalovaného, má svoje sídlo na R. ulici č. X , XXX XX U., ktorá ulica patrí do územného obvodu okresu U. I. J. príslušným je tak K. súd U. I. resp. K. súd U. Z., ak súd dospeje k záveru, že ide o individuálny pracovnoprávny spor.
M. ďalej namietal, že žalobca nesplnil obligatórnu náležitosť podania žaloby na súde podľa § 15 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. - prerokovanie tohto nároku príslušným orgánom, vyjadril sa k pôsobnosti Y. 20XX/XX/ES . J. za to, že rozsah pôsobnosti Y. XXXX/XX/ES je pozitívne vymedzený v čl. X ods. l Y. XX/XXX/EHS, ako aj negatívne vymedzený v čl. X ods. X Y. XX/XXX/EHS. Z. povedané, Y. XXXX/XX/ ES sa neuplatňuje na odvetvia činností, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. T. na charakter vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa Y. XXXX/XX/ES na služobný pomer príslušníkov F. a záchranného zboru nevzťahuje v plnom rozsahu, preto jej ustanovenia nemohli byť porušené tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. F. a záchranný zbor resp. jeho príslušníci vykonávajúci zásahovú činnosť, plnia okrem úloh na úseku ochrany pred požiarmi, aj úlohy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, predovšetkým v oblasti výkonu záchranárskych činností. Z toho dôvodu sú činnosti vykonávané príslušníkmi F. a záchranného zboru pri zásahovej činnosti práve tými osobitnými činnosťami služieb civilnej ochrany, na ktoré sa Y. XX/XXX/EHS nevzťahuje. V súčasnosti iné zložky (okrem F. a záchranného zboru), ktorým by boli zverené činnosti služieb civilnej ochrany, neexistujú. Q. Y. XXXXX/XX/ES sa na príslušníkov F. a záchranného zboru v prípade služobného času , ako aj ich odmeňovania nevzťahuje, je táto oblasť v plnej miere v pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy. T. na uvedené sa príslušné ustanovenia Y. XXXX/ XX/ES na prípad žalobcu nemôžu aplikovať, preto žalobcovi v zmysle žaloby nemohla vzniknúť žiadna škoda. M. ďalej uviedol, že žalobca podľa § 4 ods. l písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z.z. namieta nesprávne prevzatie Y. č. XXXX/XX/ES, nie však jej aplikáciu v individuálnom prípade žalobcu. Y. republika podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnu aplikáciu Y. XXXX/XX/ ES na pracovnoprávny vzťah žalobcu u jeho zamestnávateľa. M. je v tomto prípade Y. republika, ktorá má podľa žalobcu zodpovedať za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym prebratím (nie aplikáciou) Y. XXXX/XX/ES. Y. republika však nie je zamestnávateľom žalobcu a nie je ani orgánom, ktorá by sa na aplikácii Y. XXXX/XX/ES podieľala. M. preto namieta pasívnu vecnú legitimáciu Y. republiky v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca podanou žalobou okrem uplatnenia nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho prebratia Y. XXXX/XX/ES podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. namieta aj jej aplikáciu na konkrétny pracovnoprávny vzťah žalobcu u jeho zamestnávateľa.
9. Q. žalobca dňa X.X.XXXX doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že predmetom tohto konania je žaloba zo dňa XX.XX.XXXX o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za porušenie práva EÚ - Y. republikou z dôvodu nesprávneho prebratia Y. EU XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku. X. má za to, že do zákona o hasičskom a záchrannom zbore (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) sa nepremietli ustanovenia Y. XXXX/XX/ES (čl. X písm. b) o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov , v dôsledku čoho došlo k porušeniu úniového práva žalobcu. Vo svojej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č. XXX/ XXXX Z.z. . Y. však uviedol, že v okolnostiach prípadu došlo aj k naplneniu podmienok o zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi porušením jeho úniového práva podľa čl. X písm. b) Y. č. XXXX/XX/ES, pričom analýza týchto podmienok tejto zodpovednosti tvorí podstatnú časť tejto žaloby. M. preto uvádza, že na základe legislatívnej zmeny zákona č. XXX/XXXX Z.z. , ako aj rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé, že v súčasnosti je v jeho veci vylúčené použitie zákona č. XXX/XXXX. Z.z. v konaní o náhradu škody spôsobenej mu porušením jeho úniového práva. V tomto smere preto žalobca „upravuje svoju pôvodnú žalobu“.
XX. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalobca zotrval , že tak ako v podanej žalobe, aj v nasledujúcich vyjadreniach si uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia práva únie, t.j. práva na XX hodinový pracovný čas, ktorý mu garantuje čl. X písm. b) Y. XXXX/XX/ES . M. uviedol, že si neuplatňuje nárok na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z. Y. nárok si uplatňuje na základe porušenia práva únie . Q. ani nežiada mzdový nárok od zamestnávateľa , ktorým je J. vnútra, ale za žalovaného označuje Y. republiku z dôvodu porušenia práva únie. Y. smernica, ktorej článok X písm. b) XXXX/XX/ ES zabezpečuje XX hodinový pracovný čas príslušníkom hasičského a záchranného zboru, má priamu aplikáciu , čo znamená, že jednotlivcovi umožňuje priamo sa domáhať práva pred vnútroštátnym súdom príslušného členského štátu.
XX. Aj keď žalobca výslovne nežiadal súd o pripustenie zmeny žaloby, písomné podanie žalobcu doručené súdu dňa X.X.XXXX, ktorým žalobca žiadal o „úpravu pôvodnej žaloby“, podľa obsahu podania súd uvedené vyhodnotil ako zmenu žaloby.
XX. I. č.k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa X.X.XXXX (označeného v texte podania ako „úprava pôvodnej žaloby“ na čl. spisu XXX), doplneného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX tak, že predmetom konanie je nárok žalobcu na náhradu škody ako nemajetkovej ujmy v sume X.XXX,XX eur pre porušenie práva únie Y. republikou.
XX. Na návrh strany sporu - žalobcu, súd pristúpil k výsluchu svedka p. X. A., ktorý je príslušníkom F. a záchranného zboru SR a vykonáva štátnu službu v X. na R. č. X od roku XXXX, momentálne na pozícii veliteľa čaty. R. zástupca žalovaného namietal zaujatosť uvedeného svedka z dôvodu, že menovaný je stranou sporu v obdobnej veci vedenej na K. súde U. I. R. žalobcu svedok mal vypovedať ku skutočnostiam ohľadom porušovania smernice o pracovnom čase, ku priebehu jednotlivých zmien. Y. vyhovel návrhu žalobcu na výsluch uvedeného svedka. Z výsluchu svedka X. A. vyplynulo, že nie je účastníkom obdobného sporu, svoju žalobu vzal späť z dôvodu, že v tomto konaní bude vystupovať ako svedok a ako svedok by nemal byť účastníkom obdobného sporu. Y. k veci uviedol, že služba v hasičskom a záchrannom zbore je rozvrhnutá na rovnomernú a nerovnomernú službu. Q. služba znamená, že sú príslušníci, ktorí sa zúčastňujú výjazdov a tí chodia do služby ráno o X.XX hodine a končia na druhý deň ráno o siedmej. A. tento celkový čas strávený na pracovisku je XX hodín. Y. je rozdelená na časť aktívnu a časť neaktívnu podľa zákona o hasičskom a záchrannom zbore, ktorý je momentálne rozdelený na XX hodín výkonu služby a zvyšok do XX hodín je pohotovosť na pracovisku. W. pohotovosť sa neráta ani do priemerného platu, ani do odpracovaného času , je to len pohotovosť na pracovisku. Za túto pohotovosť na pracovisku je podľa zákona o hasičskom a záchrannom zbore príslušník odmenený pomernou časťou platu, ktorý je vo výške XX % a je to dané zákonom o hasičskom a záchrannom zbore. W. výška XX % hrubej mzdy prvého platového stupňa nezodpovedá ani M. práce, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec alebo príslušník, ktorý je na pracovisku, môže byť odmenený pomernou časťou platu, ale tá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. A keďže sme členským štátom EÚ, pre nás by mala platiť táto smernica č. XX, keďže všetci zamestnanci na Y., to je jedno, či sa týka civilnej alebo štátnej sféry, či sa to týka ozbrojených síl či polície, všetci sú na pracovisku a ten čas a im ráta do fondu pracovného času. A. príslušník v pravidelnom intervale každý tretí deň odslúži XX hodín, mesačne minimálne XXX hodín je na pracovisku. Z týchto hodín sa mu do fondu pracovného času ráta len pomerná časť, to znamená presne podľa pracovného kalendára, ktorý je urobený pre všetkých príslušníkov a v rozsahu XX hodín týždenne. A. v konečnom dôsledku príslušník síce fyzicky odpracuje XXX hodín mesačne, ale ráta sa mu len XXX - XXX - XXX hodín podľa pracovného kalendára , ktorý je naplánovaný. A. ide o to, aby príslušníci neboli v práci XXX hodín, ktorí tam musia byť podľa zákona, lebo služba je rozdelená na aktívnu a neaktívnu časť , aby tam tie hodiny nemuseli stráviť. G. tie hodiny mohli stráviť s rodinou a s kýmkoľvek, keďže sa im to neráta do fondu pracovného času. W. stav trvá od platnosti zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. hasičského zboru dostáva za túto neaktívnu časť odmenu vo výške XX % platového stupňa , ktorá je v hrubom rozmedzí od XX centov do X,XX eur na hodinu, podľa stupňa, ako je hasič zaradený. R. tejto neaktívnej doby môže príslušník vykonávať iné činnosti, ako sú obvykle v tomto zamestnaní, nie sú dané rozpisom - harmonogramom. A. môže oddychovať na pracovisku, môže čítať knihy, venovať sa iným činnostiam, ale stále musí byť pripravený na výjazd, ktorý je do X minúty. Do X minúty musí hasič v zásahovom odeve opustiť priestory útvaru, teda pokiaľ aj spí, musí byť vystrojený. T. na počet výjazdov, čo je asi X.XXX za rok, je prerušenie pohotovosti časté. Q. sa preto baviť o tom, že príslušník spí a dostáva X,XX eur na hodinu počas pohotovosti. F. môže nariadiť zamestnávateľ byť na pracovisku počas pohotovosti XXX hodín ročne. Za tých XXX hodín zaplatí zamestnávateľ hasičovi asi XX centov na hodinu.
XX. R. posudzovaní právnej stránky v okolnostiach prípadu súd vychádzal zo súdnej praxe a z názorov (úvah) prezentovaných C. medzinárodných vzťahov a aproximácie práva (R. fakulta UK U.).
XX. M. členských štátov a ich orgánov pri aplikácii komunitárneho práva vychádza z prednosti komunitárneho práva, bez ktorej by táto zodpovednosť nebola vynutiteľná. R. na základe prednosti komunitarného práva si v prípade jeho chybnej aplikácie alebo opomenutia aplikácie zo strany orgánu členského štátu sa môžu poškodené fyzické alebo právnické osoby domáhať náhrady spôsobenej škody.
R. komunitárneho práva, jeho priamy účinok, ako aj celý inštitút zodpovednosti členského štátu a uplatňovania si náhrady škody poškodenými subjektami nie sú upravené v zakladajúcich zmluvách, ani v aktoch inštitúcií P. únie a vyplývajú výlučne z judikatúry Y. dvora P. spoločenstiev. W. judikatúra vychádza predovšetkým zo zásady pacta sunt servanda a zo zásady komunitárnej lojality, ktoré sú zakotvené v článku XX M. o založení P. spoločenstva (ďalej len M. o založení ES“) a na základe ktorých sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy alebo z činnosti inštitúcií spoločenstva a zdržať sa „akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy“ alebo ktoré by mohli ohroziť reálny účinok komunitárneho práva.
R. aplikácie komunitárneho práva Y. dvor vysvetlil po prvýkrát v prípade Y. (XXX/XX, X.X.XXXX, Zb, s, XXX), v ktorom riešil dôsledky priamej aplikovateľnosti ustanovení komunitárneho práva prípade, ak bola s nimi v rozpore vnútroštátna norma. R. aplikovateľnosť komunitárneho práva v tomto prípade podľa Y. dvora znamená, že „normy komunitárneho práva musia disponovať úplným účinkom, a to rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch počnúc od ich vstupu do platnosti a počas celého obdobia ich platnosti“ , akoby boli súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území jednotlivých členských štátov“ ( bod XX rozsudku Y.), pričom majú vyššiu právnu silu ako normy vnútroštátne. To znamená, že vnútroštátna norma odporujúca komunitárnej norme nemôže byť právoplatne aplikovaná. Y. dvor ďalej zdôraznil, že každý vnútroštátny súd je, ako orgán členského štátu, „v medziach svojich právomocí povinný aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom tak, že nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom“ (body XX a XX rozsudku Y.). M. členských štátov v prípade porušenia komunitárneho práva je objektívna a absolútna. A. štát sa jej teda nemôže za žiadnych okolností zbaviť, ani sa z nej nemôže exkulpovať, a to bez ohľadu na to, ktorý orgán konajúci v mene členského štátu škodu spôsobil.
XX. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku XXX ods . l C. Y. republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. 2, t.j. M. o európskej únii, M. o založení P. spoločenstva, aj ostatnými prameňmi primárneho práva P. únie. K. toho § 2 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. o C. vestníku P. únie ustanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v tomto úradnom vestníku uverejnené. Na predchádzajúce ustanovenia nakoniec nadväzoval aj § 121 O.s.p., ktorý zbavoval povinnosti dokazovať právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v C. vestníku P. únie a v súčasnosti je to O. sporový poriadok vo svojom ust. § 186 ods. l .
XX. R. čl. X druhá a tretia veta C. Y. republiky, právne záväzné akty P. spoločenstiev a P. únie, majú prednosť pred zákonmi Y. republiky. R. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. XXX ods.5.
XX. R. čl. XXX ods. l C. Y. republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. X a X a zákonom.
XX. J. požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času ustanovuje Y. P. parlamentu a rady XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
XX. V čl. X bod X Y. P. parlamentu a rady č. XXXX/XX/ES táto smernica rieši :
a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a
b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.
XX. R. čl. X bod X Y. P. parlamentu a N. č. XXXX/XX/EHS , smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle čl. X smernice XX/XXX/EHS bez toho, aby boli dotknuté články XX, XX, XX a XX tejto smernice.
XX. R. čl. X bod X Y. P. parlamentu a N. č. XXXX/XX/EHS „pracovný čas“ je akýkoľvek čas , počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.
XX. R. čl. X písm. b) Y. P. parlamentu a N. č. XXXX/XX/EHS členské štáty príjmu opatrenia na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín.
XX. R. čl. XX písm. b) Y. P. parlamenty a N. č. XXXX/XX/EHS , členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku X (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.
XX. T. službu a právne vzťahy , ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov F. a záchranného zboru a príslušníkov F. záchrannej služby, upravuje zákon č. XXX/XXXX Z:z. o hasičskom a záchrannom zbore v platnom znení (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Z.z.).
XX. R. ust. § 85 ods. l, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Y. čas príslušník je XX hodín týždenne. Y. týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
XX. R. ust. § 86 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. , služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Q. rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. R. nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako XX hodín. O. dĺžka vykonávania štátnej služby aj na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni.
XX. R. ust. § 91 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času. V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac XXX hodín.
XX. R. ust. § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. X v rámci rozvrhnutia služobného času.
XX. R. ust. § 97 ods. l písm. h) zákona č. XXX/XXXX Z.z., ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.
XX. R. ust. § 103 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom , okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.
XX. R. ust. § 1X2 ods. l , 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. l určená služobná pohotovosť , patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu , a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi podľa § 9X ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada
a) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a XXX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, b) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, c) X % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného patu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
XX. Na otázku, či do rozsahu pracovného času možno zaradiť aj stav pracovnej pohotovosti pracovníkov (lekárov, hasičov) , v prípade hasičov túto otázku riešil Y. dvor EU (ďalej len P.) vo svojom rozsudku P. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX G.A. tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci C-XXX/XX G.A. týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov P. ďalej uviedol , že : „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe , počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Y. XXXX/XX/ES“. V dôsledku toho právo C. bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby prekračuje týždennú hranicu upravenú v čl. X písm. b) uvedenej smernice (bod XX N. P. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX).
XX. Vo veci C-XXX/XX J.T. týkajúcej sa pracovnej pohotovosti lekárov na pracovisku Y. dvor rovnako uviedol, že .. pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za „pracovný čas“ v zmysle smernice XX/XXX/ES nezávisle od toho akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti“(bod XX N. P. vo veci XXX/XX z XX.X.XXXX).
XX. Q. vo veci týkajúcej sa právneho posúdenia režimu pohotovosti lekárskych záchranárov (C-XXX/ XX , R.) P. uviedol , že „....časy pracovnej pohotovosti na pracovisku treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času“ (bod XX N. P. C-XXX/XX z X.XX.XXXX). V dôsledku takého prístupu je zrejmé, že podľa P. je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie či sú naplnené charakteristické znaky pojmu pracovný čas v pohotovostnej službe, ktorú pracovník skutočne vykonáva na svojom pracovisku skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a by mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané služby. R. je tieto povinnosti potrebné považovať za výkon pracovnej činnosti pracovníka (N. P. C-XX/XX, D.. bod XX, XX).
XX. R. ust. § 11 K. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia , svojho mena a prejavov osobnej povahy.
XX. R. ust. § 1X ods.1, 2, 3 K. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. R. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo je vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. T. náhrady podľa ods. X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
XX. R. ust. § 100 ods. l, X a § 101 K. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. R. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. W. nie je dotknuté ustanovenie § 105. R. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
XX. Na základe zisteného skutkového stavu , citovaných zákonných ustanovení , s prihliadnutím na citované Y. EÚ a rozsudky P., súd predmetnú vec uzavrel nasledovne : P. v rozsudku vo veci C-XXX/XX G.A. v bode XX konštatuje, že článok X písm. b) Y. XXXX/ XX predstavuje pravidlo sociálneho práva C. s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť XX hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia článku XX ods. X tejto smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov , o ktorú ide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého pracovníka (pozri v tomto zmysle rozsudky z X.októbra XXXX, R. a i. C-XXX/XX až XXX/XX, s. I-XXXX, body XX aXXX, ako aj A., už citovaný, body XX až XX a XX) . J. v bode XX N. P. C-XXX/XX konštatuje, že už Y. dvor rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku X písm. b) smernice XXXX/XX tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým spôsobom obmedzia (pozri rozsudky R. a i., už citovaný bod XX,, ako aj A. , už citovaný bod XX). K. toho Y. dvor tiež rozhodol, že článok X písm. b ) smernice XXXX/XX má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi (rozsudky R. i., už citovaný , body XXX až XXX, ako aj A., body XX až XX). V bode XX N. P. C-XXX/XX Y. dvor konštatuje, že za týchto podmienok má pracovník, ako je G.A., ktorého v zásahovej službe zamestnáva Y. F., právo sa priamo dovolávať ustanovení článku X písm. b) smernice XXXX/XX voči takému verejnoprávnemu zamestnávateľovi na účely dodržania práva na priemerný pracovný čas neprekračujúci XX hodín, ktoré vyplýva z tohto ustanovenia (rozsudok A. , bod XX).
XX. V okolnostiach prípadu nie je medzi stranami sporné, že žalobca je príslušníkom F. a záchranného zboru SR, vykonáva stálu štátu službu v X. na R. X v X.. M. sú nerovnomerne rozvrhované služby takým spôsobom, že na XX resp. XX,X hodinovú riadnu službu v služobný deň nadväzuje určená X resp. X,X hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Y. pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V prípade, že je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť za prácu nadčas. F. teda strávia na pracovisku počas jednej zmeny minimálne XX hodín. X. sa striedajú tri hasičské zmeny - prvá, druhá a tretia zmena, každý tretí deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách XX hodín a následne majú dva dni voľna. J. odslúži každá hasičská zmena XX pracovných zmien, pričom každý tretí mesiac je to až XX zmien. V službe teda strávia hasiči bežne XXX až XXX hodín mesačne. Do uvedenej kalkulácie nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. V priemere každý hasič odslúži XX,X zmeny mesačne. M. sa podrobne vyjadril k výške hodín odpracovaných nad povolený limit práva EÚ a k spôsobu výpočtu, ako aj k spôsobu výpočtu celkovej náhrady škody v podaní doručenom súdu dňa X.XX.XXXX. V priemere každý hasič odslúži XX zmien mesačne a raz za tri mesiace je to XX zmien. X. pracovná zmena je XX hodinová (XX hodín predstavuje výkon služby a X hodín služobná pohotovosť), čo pri výpočte X hodín pracovnej pohotovosti x XX zmien za mesiac mesačne činí XX hodín pracovnej pohotovosti a ročne XXX hodín (XX x XX). Za obdobie X rokov ( za XX/XXXX - XX/XXXX), služobná pohotovosť v priemere predstavuje X.XXX hodín (XXX x X). W. počet odpracovaných hodín, čo sa týka rozsahu služobného času a rozsahu služobnej pohotovosti, nie je medzi stranami sporný.
XX. V okolnostiach prípadu podľa podkladov predložených žalobcom (ktoré žalovaný neodporoval), žalobca odpracoval v roku XXXX ( za obdobie XX-XX/XXXX) XXX,XX hodín služobnej pohotovosti nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). V roku XXXX žalobca odpracoval XXX,XX hodín nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v 1. Y. XXXX). V roku XXXX žalobca odpracoval XXX,XX eur nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). V roku XXXX (od XX - XX/XXXX) žalobca odpracoval XXX,XX hodín nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). Y. počet hodín služobnej pohotovosti nezapočítaných do fondu pracovného času predstavuje X.XXX,XX hodín. T. z vyššie uvedeného žalobca odpracoval X.XXX,XX hodín nad týždenný limit dovolený právom C. vykonávaní služobnej pohotovosti na pracovisku. S poukazom na ust. § 122 ods. l zákona XXX/XXXX Z. z. (podľa ktorého ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja), bola žalobcovi vyplácaná odmena XX % zo sumy (uvedená v 2. stĺpci XXXX, v 2. stĺpci XXXX, v 2. stĺpci XXXX a v 2. stĺpci XXXX) , ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § X22 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. Za rok XXXX bola peňažná náhrada v zmysle § 122 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplatená v sume XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur a za rok XXXX v sume XXX,XX eur. Y. , že žalobcovi bola za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX vyplatená peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § 1X2 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z., nie je medzi stranami sporná. M. v okolnostiach prípadu požaduje peňažnú náhradu škody doplatenú až do výšky podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. formou doplatku vo výške XX % , ktorý bol vypočítaný ako rozdiel peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. l písm. a) zákona XXX/XXXX Z.z. a peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. (XX % - XX % =XX %). D. vo výške XX % za rok XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vyjadrený v eurách je uvedený v štyroch samostatných stĺpcoch označených ako XX %.
T. z uvedeného peňažná náhrada škody za rok XXXX predstavuje XXX,XX eur, za rok XXXX v sume X.XXX,XX eur, za rok XXXX v sume X.XXX,XX eur a za rok XXXX v sume XXX,XX eur. O. peňažná náhrada za roky XXXX-XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX eur, čo je vlastne žalobcom uplatnený nárok. R. rozpis hodín služobnej pohotovosti za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX, peňažná náhrada vyplatená žalobcovi za každú hodinu služobnej pohotovosti za príslušný mesiac vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu, ako aj peňažná náhrada požadovaná žalobcom za každú hodinu služobnej pohotovosti za príslušný mesiac vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu, sa nachádzajú v spise na čl. XX a komentár k rozpisu na čl. XX. Y. požadovaná peňažná náhrada za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX v zmysle výpočtu predloženého žalobcom, s ktorým sa súd stotožňuje, predstavuje X.XXX,XXX eur.
XX. J. stranami sporu zostalo sporné, či u žalobcu došlo k porušeniu práva únie Y. republikou v dôsledku nesprávneho prebratia Y. EÚ XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku , konkrétne či do zákona č. XXX/XXXX Z.z. o F. a záchrannom zbore sa premietli ustanovenia Y. č. XXXX/XX/ES , čl. X písm. b) o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov.
XX. X. mal súd v spore preukázané, že žalobca, ktorý je v stálej štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora, nepochybne odpracoval v rokoch XXXX-XXXX (t.j. od XX/XXXX-XX/XXXX) priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku X písm. b) Y. P. parlamentu a N. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, súd mal za to, že sa môže dovolávať práva C. na vyvodenie zodpovednosti orgánov dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tohto ustanovenia. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil podanie žaloby za dôvodné.
XX. V okolnostiach prípadu súd ďalej skúmal a uzavrel, že sú splnené tri podmienky , za splnenia ktorých majú jednotlivci právo na náhradu, t.j. že cieľom porušenej právnej normy C. je priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť . A. X písm. b) Y. č. XXXX/XX/ES predstavuje právnu normu C., ktorá jednotlivcom priznáva práva a teda, že prvá podmienka týkajúce sa existencie práva na náhradu škody vo veci samej je splnená. R. práva C. je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou Y. dvora v danej oblasti. Z judikatúry Y. dvora jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe , počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice XXXX/XX. K. súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle smernice XXXX/XX neponecháva priestor na akékoľvek „rozumné pochybnosti“. X. žalobca v dotknutom období odpracoval nad stanovený limit v zmysle čl. X písm. b) smernice XXXX/XX/ES, ide o zjavné porušenie judikatúry Y. dvora , musí sa preto považovať za dostatočne závažné porušenie práva C. a preto je vo veci samej splnená aj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie nároku na náhradu škody. R. ide o tretiu podmienku, tu konajúci súd uzavrel , že existuje priama príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením článku X písm. b) smernice XXXX/XX a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný. T. z uvedeného súd uzavrel, že v prejednávanej veci je žaloba podaná dôvodne.
XX. T. z ust. § 85 zákona č. XXX/XXXX Z.z. (podľa ktorého služobným časom príslušníka je časový úsek v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu , pričom „Y. čas príslušníka je XX hodín týždenne), vychádzajúc z ust. § 9X citovaného zákona (podľa ktorého Y. úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v miestne vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni), z citovaných ustanovení vyplýva , že služobná pohotovosť podľa M. o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“. T. na uvedené sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby , nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. I. § 122 zákona č. XXX/XXXX Z.z. potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. X“. P. právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj odo spôsobu jej finančného odmeňovania , ktorý nemá povahu služobného platu. I. § X03 zákona o hasičskom zbore výslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku 1 (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná náhrada v štátnej službe (ods. X § 103 zákona XXX/XXXX Z.z.). R. § 122 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. , ak je príslušníkovi podľa ust. § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a XX % sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že smernica XXXX/XX ES nebola zrejme správne transformovaná.
XX. M. na viacerých miestach zdôraznil, že si v tomto spore neuplatňuje mzdový nárok, ale náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva. C. právo neobsahuje ustanovenia o konkrétnom spôsobe výpočtu škody, ale len úpravu, v zmysle ktorej nemôžu byť podmienky náhrady škody (ktorá má základ priamo v práve C.) stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách menej výhodné ako podmienky, týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). M. ďalej uviedol, že ujma ktorá bola žalobcovi spôsobená, je ujma nemajetková a najbližšia je k náhrade škody žalobcu v dôsledku porušenia jeho práva. R. žalobca vychádza z nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 K. zákonníka. S právnym názorom žalobcu, čo sa týka náhrady škody ako nemajetkovej ujmy (strata odpočinku) sa súd stotožňuje.
XX. X. podľa žalovaného došlo ku kvalitatívnej zmeny žaloby v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorý by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX (t.j. nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávnej transpozície smernice P. únie Y. republikou). Na pojednávaní dňa X.X.XXXX vzniesol taktiež z opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku. R. bol súd povinný vysporiadať sa aj so vznesenými námietkami premlčania .
XX. R. ustálenej judikatúry P. v prípade neexistencie právnej úpravy Y. patrí vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky súdnych konaní určených k zaisteniu ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Y.. A. štát je povinný poskytnúť náhradu za dôsledky spôsobenej škody v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť za škodu , pričom podmienky náhrady škody, ako i premlčanie práva na náhradu škody stanovené vnútroštátnymi predpismi, musia byť v súlade s princípmi ekvivalencie (rovnocennosti) a efektivity. R. ide o princíp efektivity, P. uznal zlúčiteľnosť stanovenia primeraných pevných premlčacích lehôt pre podanie žaloby vnútroštátnym právnym poriadkom s právom Y. odpovedajúcom obecnému princípu právnej istoty, ktorý chráni tak jednotlivca, ako aj príslušný orgán verejnej správy. K. trojročná vnútroštátna premlčacia lehota je v tomto ohľade považovaná P. za primeranú.
XX. T. námietku premlčania z dôvodu nároku na náhradu škody, ktorú by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je pravdou, že žalobca pôvodne v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. Y. však nepochybne uviedol, že v okolnostiach prípadu došlo aj k naplneniu podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi porušením jeho úniového práva podľa čl. X písm. b) smernice č. XXXX/XXES, pričom je nesporné, že analýza podmienok tejto zodpovednosti tvorí podstatnú časť žaloby zo dňa XX.XX.XXXX a jeho následných podaní. Až v podaní doručenom súdu dňa X.X.XXXX žalobca žiadal „upraviť svoju pôvodnú žalobu“ tak, že si neuplatňuje nárok na náhradu škodu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. , ale domáha sa náhrady škody za porušenie jeho úniového práva (priznaného mu smernicou č. XXXX/XX/ES). V zmysle zásady iura novit curia je právna kvalifikácia uplatneného nároku vecou súdu, nie je zmenou žaloby. K. rozhodných skutočností a zdôvodnenie nároku podané žalobcom v pôvodnej žalobe, týkajúce sa porušenia jeho úniového práva je to isté, následne len doplnené v podaní doručenom súdu dňa X.X.XXXX čo sa týka uplatnenia iného práva ( t.j. nemožnosti uplatňovať náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. , ale len z dôvodu porušenia práva únie). R. žalobcu (úpravu pôvodnej žaloby) súd vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby a rozhodol o pripustení zmeny žaloby. X. predmetom žaloby je rovnaká výška náhrady škody (upresnená len tým, že ide o nemajetkovú ujmu) ako v pôvodnej žalobe, na základe opisu tých istých rozhodných skutočností a to isté zdôvodnenie nároku ako v pôvodnej žalobe, vychádzajúc z X ročnej premlčacej lehoty ako primeranej lehoty podľa P., vznesenú námietku premlčania z dôvodu nároku na náhradu škody, ktorú by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX, súd vyhodnotil ako bezdôvodnú. K. tomu žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku ako celku súd vyhodnotil čiastočne za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u príslušníkov hasičského a záchranného zboru mzda za kalendárny mesiac je splatná vždy k XX.dňu nasledujúceho mesiaca , čo v danom prípade znamená, že mzda príslušníka za mesiac október XXXX bola splatná XX.novembra XXXX, mzda za mesiac november XXXX bola splatná XX.decembra XXXX atď. Je preukázateľné ,že žalobca sa domáhal uplatneného nároku doručením žaloby na súd dňa XX.XX.XXXX. X. v predmetnej žalobe žalobca uplatňuje celkove nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,XX eur, pozostávajúcu z dielčích nárokov za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX, odvíjajúcich sa od splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace rozhodného obdobia XX/XXXX-XX/XXXX, súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac október XXXX je premlčaný, nakoľko trojročná premlčacia doba na podanie žaloby u tohto nároku uplynula XX.novembra XXXX, pričom žaloba bola súdu doručená až XX.XX.XXXX. X. z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca vyčíslil peňažnú náhradu za rok XXXX (XX-XX/XXXX) v celkovej sume XXX,XX eur a konkrétne za mesiac október XXXX v sume XX,XX eur (viď čl. XX), pričom výpočet zo strany žalovaného nebol výslovne žalovaným spochybnený, uvedenú skutočnosť považoval súd za nespornú. Z uvedeného dôvodu časť uplatneného nároku vo výške XX,XX eur súd zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.
XX. K námietke nedostatku právomoci rozhodovania súdu vznesenej žalovaným (keďže plnenie úloh príslušníkmi F. a záchranného zboru má verejnoprávny charakter a o všetkých mzdových nárokoch žalobcu má právomoc konať jedine služobný úrad ako zamestnávateľ žalobcu, pričom súd skúma právomoc z úradnej povinnosti, s poukazom na rozhodnutie OS KE II. XXCpr/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci), súd dodáva, že skutočne súdy v tých istých veciach hasičov, kde na jednej strane vystupuje ako žalobca hasič a na strane druhej žalovaný, nepostupovali rovnako. S argumentáciou žalovaného (t.j. aby súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci) sa súd nestotožnil, zastáva právny názor žalobcu, a z to dôvodu , že žalobca na viacerých miestach zdôraznil, že neuplatňuje si mzdový nárok. M. nežaluje J. vnútra Y. republiky ako svojho zamestnávateľa v pracovnoprávnej záležitosti ( v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z.), ale Y. republiku - J. vnútra SR ako garanta riadnej transpozície smernice P. únie do slovenského právneho poriadku. V prípade žalobcu nejde o spor mzdovej či pracovnoprávnej povahy medzi žalobcom a J. vnútra SR ako jeho zamestnávateľom, ale o spor so Y. republikou - zastúpenou J. vnútra Y., o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva nesprávnou transpozíciou smernice do zákona o hasičskom a záchrannom zbore. Z týchto dôvodov súd nevyhovel námietke žalovaného ohľadom nedostatku právomoci, keďže spor o náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva, patrí do právomoci súdu.
XX. K námietke miestnej nepríslušnosti K. súdu X. II vznesenej žalovaným (nakoľko skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo je podľa žalobcu nesprávna transpozícia a aplikácia smernice, ktorá patrí do pôsobnosti J. vnútra, je miestne príslušný okresný súd, v obvode ktorého má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciou svoje sídlo), súd dodáva, že aj pri posudzovaní miestnej nepríslušnosti v tých istých veciach hasičov nepostupovali súdy jednotne. Vo väčšine prípadov X. súd v U. rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie sporov pôvodne vedených na K. súde X. II, je K. súd X. II ( napr. uznesenie KS U. sp.zn. XXNcC/XX/XXXX -XX zo dňa XX.X.XXXX, že miestne príslušným súdom na prejednanie pôvodne vedeného na K. súde X. II. pod sp.zn. XXC/XXXX/XXXX, je K. súd X. II, alebo I. X. súdu v U. č.k. XNcC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX , že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na K. súde U. I. pod sp.zn. XXCpr/X/XXXX je miestne príslušný K. súd X. II. G. I. X. súdu v U. č.k. XXNcC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, že miestne príslušným súdom na prejednanie sporu pôvodne vedeného na K. súde X. II. pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX, je K. súd X. II. G. I. X. súdu v U. č.k. XXNcC/X/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, že nesúhlas OS U. I. vo veci vedenej pod sp.zn. XCpr/X/ XXXX a postúpením veci z K. súdu X. II pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX je dôvodný, vo veci je príslušným súdom konať K. súd X. II I. rozhodnutia vychádzali zo zistení, že žalobcovi nejde o implementáciu európskeho práva do právneho poriadku Y. republiky všeobecne, ale len v jeho konkrétnom prípade. Z. teda o konkrétne použitie implementovaného európskeho práva na daný spor. Je zjavné, že ku konaniu, ktorým malo dôjsť k porušeniu tohto konkrétneho práva žalobcu (individua) došlo v X.. X. skutočnosť, na ktorej žalobca zakladá svoj nárok, nastala v mieste výkonu služobnej činnosti žalobcu v - X.. R. K. súd X. II. vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a s poukazom na citované uznesenie X. súdu U. uzavrel, že na konanie v danej veci je miestne príslušný K. súd X. II. V námietke miestnej nepríslušnosti súd dodáva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú mu spôsobila žalovaná v jeho prípade v dôsledku porušenia úniového práva prostredníctvom nedostatočnej transpozície smernice EU č. XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku. Q. transpozícia smernice mala za následok nerešpektovanie úniového práva žalobcu Y. republikou na XX hodinový týždenný pracovný čas, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. C. právo spája s touto skutočnosťou nárok na jej náhradu , ktorý je možné aplikovať pred súdom členského štátu EÚ. Y., ktorá zakladá uplatnené právo, nastala v obvode K. súdu X. II, škoda žalobcovi vznikla v mieste výkonu jeho služobnej činnosti v X.. R. otázky, či bolo porušené právo žalobcu garantované mu právom únie, patrí súdu miestne príslušnému na konanie o náhradu takto spôsobenej škody podľa miesta vzniku škody, t.j. výkonu služobnej činnosti žalobcu, a nie súdu, v obvode ktorého má sídlo ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu smernice č. XXXX/XX/ES. T. z vyššie uvedeného a s poukazom na viaceré uznesenia X. súdu U. ohľadom hasičov (že na konanie je príslušný K. súd X. II), súd na námietku žalovaného ohľadom miestnej nepríslušnosti K. súdu X. II. neprihliadal a vo veci konal.
XX. J. námietke žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca podanou žalobou okrem uplatnenia nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho prebratia Y. XXXX/XX/ES podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. namietal aj jej aplikáciu na konkrétny pracovnoprávny pomer žalobcu u jeho zamestnávateľa), taktiež súd nevyhovel, nakoľko považuje žalovaného za vecne pasívne legitimovaného. M. svoj nárok na náhradu škody odvodzuje z porušenia úniového práva (nedodržanie XX hodinového týždenného pracovného času, ktorý mu úniové právo garantuje) a nie z dôvodu, že Y. č. XXXX/XX/ES nebola v jeho prípade správne použitá.
XX. Na splnene povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd určil žalovanému lehotu troch dní v súlade s § 2X2 ods. 3 O..
XX. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l O. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,X %, nakoľko bol z väčšej časti úspešný. M. bol v spore úspešný v rozsahu 97,75 % a neúspešný v rozsahu X,25 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 95,5 %.
55. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).