Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: R.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, G., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hladkým, so sídlom Zadunajská cesta 3, Bratislava, proti žalovanému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, G., toho času na neznámom mieste, o zrušenie práva doživotného užívania bytu v prospech žalovaného takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“, parc. číslo XXXX/ XX, o výmere 510 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, číslo vchodu W. XX, evidovaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom pre katastrálne územie Trnava, obec Trnava, okres Trnava, spolu s podielom o veľkosti 148/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX a na pozemku parc. číslo XXXX/XX, zriadené v prospech žalovaného vo forme vecného bremena osvedčením o dedičstve vydaným notárom JUDr. Jozefom Opatovským, dňa 19.01.2016 pod číslom 18D/35/2015-15, 5Dnot/111/2015 právoplatným dňa 19.01.2016.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za zrušenie práva doživotného bývania a užívania uvedeného bytu v sume 2.000,-Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia práva doživotného bývania a užívania bytu č. XX nachádzajúceho sa na W. ulici č. XX v Trnave, zriadeného v prospech žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného úradu Trnava katastrálny odbor pod č. V XXXX/ XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu, v ktorom spolu s jej súrodencami žije. Byt jej darovala teta V. N.. V časti „C“ listu vlastníctva č. XXXX je k bytu zapísané vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania v prospech jej otca, žalovaného. V byte žije spolu s jej maloletými súrodencami X. a M., ktorí jej boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/16/2016, právoplatným dňa 18.02.2017. Ich otec je v čase podania žaloby vo výkone trestu odňatia slobody, na ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 24T/20/2017 za prečin nebezpečného vyhrážania, keď sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví im, jeho deťom. Žalobkyňa má obavy, že po návrate otca z výkonu trestu ublíži jej alebo mladším súrodencom. Nemôže dovoliť, aby sa vrátil k nim do bytu a ďalej sa im vyhrážal a ubližoval im.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40C/41/2017 - 31 zo dňa 23.01.2018 súd na návrh žalobkyne počas konania nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému nariadil nevstupovať dočasne do bytu č. XX nachádzajúcom sa na W. ulici č. XX, XX. p. v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, so súpisným číslom stavby XXXX na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej (ďalej len „predmetný byt“); nariadil žalovanému nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k žalobkyni a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s výnimkou úkonov v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo civilného sporového konania, na ktoré bude predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch, v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne odmietol a návrh plnoletých súrodencov žalobkyne, W. I., nar. XX.XX.XXXX a W. I., nar. XX.XX.XXXX vylúčil na samostatné konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2018 a vykonateľnosť dňa 29.01.2018.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalovaného vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomným vyjadrením žalobkyne s navrhovanou zmenou žalobného návrhu zo dňa 17.05.2018, rozhodnutím Okresného úradu Trnava pod sp. zn. V 3481/2017 zo dňa 12.06.2017, informatívnom výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Trnava, osvedčením o dedičstve sp. zn. 18D/35/2015 zo dňa 19.01.2016, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/16/2016 o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 14P/12/2018 - 10 zo dňa 12.02.2018, kópiami dokladov preukazujúcich mesačné výdavky domácnosti za nákup tovaru a úhradu služieb spojených s užívaním bytu a plnením školskej dochádzky, kópiami príjmov z náhradnej osobnej starostlivosti voči maloletým súrodencom X. a M., ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmu žalobkyne za rok 2017, výsluchom svedkov V. N. a W. I., čestným prehlásením svedkyne V. N., bankovým potvrdením o vykonanej platbe, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40C/41/2017 - 66 zo dňa 23.05.2018 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že súd zrušuje právo doživotného bývania a užívania bytu predmetného bytu zriadené v prospech žalovaného vo forme vecného bremena osvedčením o dedičstve sp. zn. 18D/35/2015, 5Dnot/111/2015 zo dňa 19.01.2016 za náhradu v sume 2.000,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že vecné bremeno, ktoré zodpovedá právu žalovaného užívať byt, vzniklo na základe osvedčenia o dedičstve, kde žalovaný bol po poručiteľke O. I. jedným z dedičov v podiele 1/3 s tým, že dedičia sa dohodli, že predmetný byt bude dediť V. N., rod. I., žalovaný nebude dediť, ale bude mu zriadené právo doživotného užívania bytu. Tretí dedič, V. I., jeho podiel bude vyrovnaný vyplatením sumy 2000, Eur. Poručiteľka za svojho života vyjadrila vôľu, aby sa byt stal vlastníctvom žalobkyne, nezanechala však závet. Avšak dedičia sa dohodli tak, že byt zdedí V. N., ktorá po jeho nadobudnutí ho bezodplatne darovacou zmluvou previedla na žalobkyňu, čím bolo dané zadosť vôli poručiteľky. V čase, keď bolo zriadené vecné bremeno, aj p. V. N. súhlasila s takýmto vyporiadaním dedičstva, nakoľko na strane žalovaného ešte nedochádzalo k správaniu voči žalobkyni a jej súrodencom, ktoré je opísané v žalobe. Toto správanie nastalo neskôr. Došlo k zmene pomerov a to takej vážnej, že to vytvára hrubý nepomer medzi výhodou, ktorú žalovaný získal, a ťarchou, ktorá zaťažuje predmetný byt. Žalovaný totiž napriek skutočnosti, že má päť detí, z toho tri sú plnoleté, avšak dve z nich nezaopatrené, pretože študujú a dve sú maloleté, si neplnil svoju zákonnú povinnosť ako rodič sa o ne starať a dokonca sa voči vlastným deťom ako chráneným osobám dopustil spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom išlo o opakované konanie, za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom, ktorý bol prílohou žaloby a absolvoval výkon trestu odňatia slobody. Nakoľko žalobkyňa a jej štyria súrodenci, ktorí spolu žijú v tomto byte, pričom dvoch maloletých súrodencov má žalobkyňa zverených do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, mali dôvodnú obavu o to, že žalovaný bude po návrate z výkonu trestu odňatia slobody pokračovať vo svojom trestnom správaní voči nim, požiadali súd o vydanie neodkladného opatrenia a to tak žalobkyňa, ako aj jej súrodenci, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, brániace žalovanému vstupovať do bytu a približovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 20 m. Uvedené neodkladné opatrenia boli tunajším súdom vydané a touto žalobou sa vo veci samej žalobkyňa domáha zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného v súlade s §151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko dané

ustanovenie požaduje poskytnutie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, navrhujú, že žalobkyňa poskytne žalovanému finančnú náhradu v sume 2000,-Eur, čo je suma, ktorú dostal brat žalovaného, V. I., ako náhradu dedičského podielu, čím by sa vytvorila jednak spravodlivá situácia vo vzťahu k dedičom, kedy V. N. nemala prospech z dedičstva, nakoľko ho hneď po zdedení darovala žalobkyni a zostávajúci dvaja dedičia by boli za rovnaké podiely vyporiadaní rovnakou sumou. Poukázal na reálne možnosti žalobkyne, ktorá sa na vlastné náklady stará o svojich súrodencov, z ktorých jeden je zdravotne ťažko postihnutý, má detskú mozgovú obrnu, dvaja sú maloletí a jeden je plnoletý, avšak študuje. Napokon má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu ide o sumu, ktorá je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný svojím vlastným protiprávnym konaním spôsobil túto situáciu a nutnosť žalobkyne sa domáhať zrušenia vecného bremena. Príjmy žalobkyne predstavujú 780,-Eur mesačne v čistom, s tým, že nakoľko žalobkyňa má zverených dvoch maloletých súrodencov do náhradnej osobnej starostlivosti, poberá príspevok vo výške 139,09 Eur na jedno dieťa a 23,68 Eur ako prídavok na jedno dieťa. Mesačný priemerný príjem vyčíslili na sumu 1105,54 Eur. Päť osôb je odkázaných na príjem žalobkyne. Výdavky tak predstavujú sumu, rovnajúcu sa, resp. prevyšujúcu príjem. Žalobkyňa uviedla, že pracuje v Bratislave ako samostatný referent v spol. NAY elektro - na Zlatých pieskoch. Čiže strieda dopravný prostriedok na denné dochádzanie do zamestnania a to prostriedok verejnej hromadnej dopravy (vlak - autobus) a auto. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že žalovaný nežiadal o zriadenie vecného bremena v dedičskom konaní, prejavom jeho vôle bolo vzdať sa svojho dedičského podielu v prospech svojej sestry bez nároku na odplatu, avšak nakoľko notár mu navrhol, či nechce mať zriadené vecné bremeno a svedkyňa V. N. nenamietala, toto vecné bremeno bolo osvedčením o dedičstve zriadené. Tým však podľa neho žalovaný získal v dedičskom konaní paradoxne výrazne vyššiu hodnotu ako jeho brat V.. Má za to, že suma 2000,-Eur, ktorú navrhujú ako náhradu za zrušenie vecného bremena, je súladná s dobrými mravmi. Má za to, že vzhľadom na okolnosti by uvedené vecné bremeno mohlo byť zrušené aj bezodplatne, ale nakoľko právna norma túto náhradu vyžaduje, navrhli sumu, ktorá je rovnaká, akú získal brat V. a ktorá je pre žalobkyňu únosná, vzhľadom na jej príjmy, výdavky a starostlivosť o všetkých štyroch súrodencov, ktorú si plní namiesto svojich rodičov. Obaja rodičia majú súdom určenú vyživovaciu povinnosť: otec 70,-Eur a matka 30% zo sumy životného minima. Ani jeden z rodičov si túto povinnosť voči maloletým deťom neplní. ÚPSVaR poskytuje na maloleté deti príspevok do náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý pokrýva náhradné výživné a následne si vymáha svoje nároky od žalovaného otca a matky žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že aj plnoletí súrodenci žalobkyne sú nezaopatrení, rodičia voči nim majú vyživovaciu povinnosť, nakoľko nie sú schopní sa sami živiť a túto povinnosť si žiadnym spôsobom neplnia. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, kde sa zdržiava jej matka. V záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa v tomto konaní sa snažila jednak preukázať dôvod vzniku vecného bremena pre žalovaného, jednak podstatnú zmenu pomerov po vzniku tohto práva. Má za to, že správanie sa žalovaného vytvára podstatný nepomer medzi jeho výhodou a bremenom, ktoré zaťažuje žalobkyňu. Žalobkyňa sa riadnym spôsobom stará o maloleté deti, ktoré sú jej súrodenci a o ktoré by sa mal starať práve žalovaný a jeho bývalá manželka. Taktiež poskytuje svoju starostlivosť a výživné pre plnoletých súrodencov. Žalovaný nežiadal v dedičskom konaní zriadenie vecného bremena, napriek tomu však túto výhodu získal a je to výhoda väčšia, akú získal jeho brat V. I.. Vzhľadom na skutkové a právne tvrdenia, ktoré uviedli v konaní navrhli súdu, aby poskytol ochranu žalobkyni a jej súrodencom a aby zrušil právo doživotného užívania žalovaného k bytu, v súlade s návrhom, ktorého zmena bola schválená uznesením z 23.05.2018. Taktiež majú za to, že neprítomnosť žalovaného by nemala byť na ťarchu žalobkyni.

7. Svedok V. N. na pojednávaní vypovedal, že byt získala v dedičskom konaní po mame. Brat V. žiadal vyplatiť sumu 2000,-Eur, tým sa vzdal svojej čiastky v prospech nej. Druhý brat W. sa vzdal svojej čiastky v prospech nej bez odplaty. Pri dedičskom konaní mu notár Dr. T. navrhol, či nechce mať v byte doživotné právo. Vtedy proti tomu nemala námietky. Potom sa začalo jeho správanie zhoršovať. Nejakú dobu byt vlastnila, platila dane. Potom ho darovala neteri tak ako to chcela mama, ktorá to nestihla. Aj brat vedel, že mama kým žila, chcela jej ho dať. Na otázku: aké bolo správanie vášho brata v čase, keď mu notár navrhol doživotné právo, odpovedala, správal sa normálne, nemala nič proti tomu, keď mu notár navrhol to doživotné právo. Keď sa vrátil z výkonu trestu, kým si našiel prácu, tak pomáhal v domácnosti a staral sa o deti. Keď sa zamestnal, tak sa to otočilo, prestal dávať peniaze a starať sa. Jeho správania sa zmenilo asi v marci 2016. Vyhrážal sa deťom, robil im zle. Deti boli v strese, báli sa ho. Bol si vedomý, že ich nesmie udrieť, lebo bol v podmienke. Vyhrážal sa im tým, že ich vyhodí, dá ich do detského domova. Na otázku, vyhrážal sa im aj nejakou ťažkou ujmou na zdraví, odpovedala: pri tom som priamo nebola, len čo mi hovorila neter. Tá umývala okná, on jej dával rady. Ona mu odpovedala , že vie, ako má umývať okná. On sa jej pýtal, či ju má vyhodiť z okna. Ak by sa takto správal v čase dedičského konania,

nesúhlasila by so zriadením práva doživotného bývania. Pred dedičským konaním sa takto nesprával voči nej a rodine: Neplní si povinnosti voči deťom. Žalobkyňa sa stará sa o súrodencov, všetko platí. Na otázku súdu, či bol žalovaný pred dedičským konaním niekedy vo výkone trestu, uviedla, že áno, bol odsúdený za pokus o znásilnenie tretej osoby. Dostal nepodmienečný trest 3 roky a 4 mesiace. Bolo to v čase, keď ešte žila mama. V čase dedičského konania bol preložený do Bratislavy na otvorený oddiel. Mohol chodiť domov. Bol aj pri tom, keď nám oznámili v nemocnici, že mama zomrela. Mama zomrela 23.08.2015, jeho v septembri podmienečne prepustili. Dedičské konanie bolo v januári 2016.

8. Svedok W. I. na pojednávaní vypovedal, že keď otec prišiel z výkonu trestu, bol normálny. On s ním nechcel komunikovať, keď bol 1krát vo výkone, lebo si myslel, že nemal vymýšľať a byť s nimi doma. Ale keď babka zomrela, tak ho prijal. Pomáhal im, staral sa o nich. Pomáhal mu zohnať prácu aj cez internet. Asi v decembri začal otec popíjať. Vo februári sa to ale zhoršilo, pil veľa, situácia sa zhoršovala. Došlo to do štádia, že sa im vyhrážal. Báli sa ho hlavne mladší súrodenci. Došlo to do takej miery, že stále pil, nezaujímal sa o nich. Do zamestnania prestal chodiť, peniaze im vôbec nedával. Ani na byt, ani na mladších súrodencov. Stále sa to zhoršovalo. Viackrát na neho volali políciu, lebo sa to nedalo zniesť. Bol podať aj trestné oznámenie. Bolo mu to ale úplne jedno. Otec bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie sa mne a mojej sestre, vo výkone trestu bol 18 mesiacov. Na otázku, ako ste vnímali fakt, že bol z výkonu trestu prepustený a mal sa vrátiť, vypovedal: on keď sa dostal do výkonu, doma zostal kľud. Mali sme svoj režim. Keď sa blížil čas jeho návratu, mladšia sestra sa toho veľmi bála, odmietala chodiť aj von. Báli sme sa vlastne všetci, lebo sme nevedeli, čo môžeme očakávať. Preto sme podali aj návrh na zákaz vstupu do bytu. Je študent pomaturitného štúdia - diplomovaný fyzioterapeut. Teraz skončil 1. ročník, čakajú ho ešte dva. Chcem nastúpiť aj na VŠ. V kontakte s otcom nie je, otec si vyživovaciu povinnosť voči nim neplní, všetko platí najstaršia sestra Y..

9. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 18D/35/2015, Dnot/111/2015 zo dňa 19.01.2016 vyplýva, že v konaní o dedičstve po poručiteľke O. I. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX uzavreli dedičia: V. N., nar. XX.XX.XXXX, V. I., nar. XX.XX.XXXX a W. I., nar. XX.XX.XXXX dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej predmetný byt č. XX na W. ulici XX v G., zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Trnava, spolu s podielmi na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku nadobudla do vlastníctva V. N., rod. I. bez povinnosti výplaty spoludedičovi W. I., ktorý sa svojho podielu bezodplatne zriekol v jej prospech a s povinnosťou výplaty spoludediča V. I. sumou 2.000,-Eur do konca mesiaca január 2016 bankovým prevodom na jeho účet č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Na základe dohody dedičov sa zriaďuje vecné bremeno na nehnuteľnostiach, ktoré bude spočívať v doživotnom práve bývania a užívania v prospech, W. I., nar. XX.XX.XXXX.

10. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Trnava vyplýva povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech R.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 15.05.2017 medzi darcom V. N., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou R.. Y. I.. Žalobkyňa, R.. Y. I. je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu v podiele 1/1 so zápisom v časti „C: Ťarchy“ na liste vlastníctva zákonného záložného práva v prospech spoločenstva na zabezpečenie budúcich pohľadávok podľa § 15 zákona č. 182/1993 Zb. a so zápisom vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti spočívajúcom v doživotnom práve bývania a užívania nehnuteľností oprávneným z vecného bremena, W. I. a to na základe záznamu Z/415/2016 - Osvedčenie o dedičstve 18D/35/2015

- 15, Dnot 111/2015 právoplatné dňa 19.01.2016.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 33P/16/2016 - 65 zo dňa 11.01.2017, právoplatného dňa 18.02.2017, vyplýva zverenie maloletých detí I., M. a X., do náhradnej osobnej starostlivosti staršej sestry, Y. I., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba v bežných veciach. Styk rodičov s maloletými deťmi súd neupravil. Následne upravil povinnosť oboch rodičov platiť výživné na obe maloleté deti. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 14P/87/2015 - 13 zo dňa 09.12.2015 v časti zverenia maloletých detí a výživného.

12. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 24T/2/2017 zo dňa 01.02.2017 vyplýva, že W. I., nar. XX.XX.XXXX ako obvinený sa uznal za vinného zo skutku spočívajúceho v konaní, že dňa 13.08.2016 v čase okolo 14:00 hod. v mieste trvalého bydliska na ul. W. č. XX v Trnave v trojizbovom byte na XX. poschodí, kde žil so svojimi deťmi pod vplyvom alkoholu začal najskôr vyhadzovať z chladničky potraviny, v obývačke bytu stŕhal zo sedacej súpravy prehozy a vyhrážal sa svojim deťom Y., M., W. a X.,

že si nepraje, aby niekto na sedacej súprave sedel, lebo ak tam niekoho uvidí, ruky a nohy mu doláme a tiež, že ich všetkých pozabíja a že mu je jedno aj keď pôjde do basy, následne hodil po svojej najstaršej dcére Y. I. kôš s prádlom a keď ho syn W. I. napomenul, aby sa ukľudnil, do toho drgol tak, že mohol vypadnúť z balkóna, kde stál pri okrajových dverách a tiež začal vytrhávať káble od káblovej televízie, že keď on nemôže pozerať televízor, nikto pozerať nebude a tiež viackrát vypol elektrické poistky, čím tak vzbudil u svojich detí Y. I., nar. XX.XX.XXXX, W. I., nar. XX.XX.XXXX, X. I., nar. XX.XX.XXXX a M. I., nar. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o ich život a zdravie, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

13. Z lustrácie v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva výkon trestu odňatia slobody žalovaným v Ústave v Želiezovciach na základe rozhodnutia Okresného súdu v Trnave sp. zn. 24T/2/2017 do 13.02.2018.

14. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 14P/12/2018 - 10 zo dňa 12.02.2018 vyplýva nariadenie žalovanému nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k maloletým deťom X. a M. I..

15. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu žalobkyne za rok 2017 vyplýva úhrn ročných príjmov zo závislej činnosti v sume 11.692,78 Eur v hrubom.

16. Z kópií dokladov o výdavkoch domácnosti vyplýva žalobkyňou uvádzaný úhrn príjmu zo mzdy a z štátnych dávok v sume 1.105,54 Eur mesačne a úhrn výdavkov v sume 1.109,85 Eur až 1.409,85 Eur.

17. Z predložených výpisov z elektronického bankovníctva vyplývajú príjmy žalobkyne z náhradnej osobnej starostlivosti voči maloletým súrodencom X. a M., v sume 139,09 Eur za náhradnú osobnú starostlivosť za jedno dieťa a 23,68 Eur ako prídavok na jedno dieťa.

18. Z čestného prehlásenia svedkyne V. N. zo dňa 20.08.2018 vyplýva prehlásenie, že platba v sume 2.000,-Eur uskutočnená dňa 27.01.2016 bola realizovaná na účet, ktorý jej oznámil brat V. I. ako odplata za vzdanie sa dedičského podielu na byte na W. ulici č. XX v G.. Uvedené prehlásenie predložila, nakoľko v potvrdení banky nie je uvedené meno príjemcu, iba číslo účtu, na ktorý bola platba realizovaná.

19. Z bankového potvrdenia o vykonanej platbe, predloženého súdu ako vyhotovené dňa 17.08.2018, vyplýva, že dňa 27.01.2016 bolo z účtu vedeného v prospech majiteľa V. N. prevedených 2.000,-Eur v prospech účtu M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

20. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

21. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

23. Z vykonaného dokazovania, zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v povinnosti preukázania pomerov v čase vzniku vecného bremena a tomu zriadeného práva zodpovedajúceho právu doživotného bývania v prospech žalovaného, keď z výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že napriek kriminálnej minulosti žalovaného bola rodina ochotná prijať ho a vytvoriť mu materiálne a sociálne podmienky tak, že bol spôsobilý dedenia po poručiteľke k bytu na W. ulici č. XX v G. spolu so sestrou V. N. a bratom V. I. s tým, že byt nadobudla sestra, brat V. ako ustupujúci dedič k

bytu bol vyporiadaný vyplatením sumy 2.000,-Eur a žalovanému vzniklo schválením dohody dedičov právo doživotného bývania v predmetnom byte. Úhradu sumy 2.000,-Eur mal súd nespochybniteľne preukázanú doloženým bankovým prevodom, z ktorého vyplýva identifikácia účtu príjemcu totožne s účtom uvedeným v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 18D/35/2015. Deti vrátane žalobkyne pomáhali žalovanému otcovi po podmienečnom prepustení z výkonu trestu nájsť si prácu, aby sa o nich mohol starať. Žalobkyňa preukázala, že po nadobudnutí práva doživotného bývania žalovaným v januári 2016 (právoplatným skončením konania o dedičstve) sa žalovaný v krátkom časovom rozpätí začal pod vplyvom alkoholu opakovane dopúšťať odsúdeniahodného konania voči nej a ostatným svojim deťom, čo viedlo k jeho odsúdeniu tunajším súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Týmto vznikol v dôsledku zmeny pomerov vyvolaných žalovaným hrubý nepomer medzi výhodou žalovaného a vecným bremenom, a žalobkyňa a jej súrodenci boli právoplatne úspešní v nimi iniciovaných konaniach o uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať do predmetnému bytu a nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Súd sa z vykonaného dokazovania stotožnil so žalobkyňou navrhnutou výškou jednorazovej náhrady za zrušenie práva doživotného bývania v sume 2.000,-Eur, keď túto považoval za primeranú tak z dôvodu dohody dedičov poňatej do Osvedčenia s prihliadnutím na vyplatenie podielu ustupujúcemu bratovi V. I., ako aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti týkajúce sa rodiny, v ktorej žalovaný otec - ako aj matka - si svoje rodičovské povinnosti neplní, náklady spojené s užívaním bytu znáša žalobkyňa sama od vzniku práva žalovaného na doživotné užívanie bytu, žalovaný sa týchto nákladoch nepodieľa tak ako sa nepodieľa na výžive svojich detí, ktoré povinnosti plní žalobkyňa ako toho času jediná zárobkovo činná osoba.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania vrátane trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40C/41/2017 - 31 zo dňa 23.01.2018 zanikne právoplatnosťou tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.