Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-16-2020.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Pc/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľa Q. E., N.. X.X.XXXX, A. XXX XX F. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti manželke Q. E. V., N.. XX.X.XXXX, C. A. XXX XX F. XXX, C..Č.. A. C. E. XX, A. N. V. V., XXX XX T., zastúpenej procesnou opatrovníčkou Q.. K. K., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Čadca, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania Q. E., N.. X.X.XXXX a Q. E. V., T.. V., N.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX M. T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 16.11.2020 domáhal rozvodu svojho manželstva. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že s manželkou sa poznali od roku 2009, po 2-ročnej známosti uzavreli manželstvo. U oboch šlo o druhé manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Manželstvo bolo dobré asi 3 roky, postupom času sa začali hádať z dôvodu, že manželka mala neustále problémy so susedmi, kde bývali, mala s nimi neustále konflikty, bola neprispôsobivá, často konzumovala alkoholické nápoje, zároveň sa liečila na psychiatrii a odmietala brať lieky. Pod vplyvom alkoholu bola značne agresívna, čo bolo pre navrhovateľa neakceptovateľné. Vulgárne mu nadávala, tiež susedom a ich deťom. Slovne navrhovateľa urážala i pred rodinnými príslušníkmi a priateľmi, bránila mu v stretávaní sa s jeho dcérou z predchádzajúceho vzťahu, vulgárne sa vyjadrovala aj na jej adresu. Bývala už od ranných hodín pod vplyvom alkoholu. Ak nepožila alkohol, bola pod vplyvom liekov. Podala na navrhovateľa i nepravdivé trestné oznámenie. S manželkou už dlhodobo intímne nežijú, nakoľko sa dožadovala intímneho styku najmä v čase, keď bola pod vplyvom alkoholu, voči čomu mal navrhovateľ výhrady. Na pojednávaní uviedol, že keď ešte nechodila k psychiatrovi, vybavil manželke robotu, ale nezvládala to, bála sa strašne ľudí, preto šli k lekárovi, ktorý ju poslal na psychiatriu, kde jej predpísali lieky. Tie však poriadne neužívala. Užívala ich pár dní a potom začala popíjať. Návrh podal aj z dôvodu, že manželka podala na neho trestné oznámenie, že ju 9 rokov týral, pričom on sa o ňu staral, zarábal. V čase uzavretia manželstva mal vedomosť o jej problémoch z predchádzajúceho vzťahu, o chorobe nevedel. Hovorila iba o tom, že má z toho pohnuté nervy, má strach. Hovoril jej, že to dajú nejako dokopy. Pred uzavretím manželstva sa poznali dva roky, stretávali sa na dva týždne za obdobie 3 - 4 mesiacov, pretože pracovala v Holandsku. Počas spoločného času si nevšimol na nej známky choroby. Alkohol si dali v tom čase len príležitostne. Manželka už v začiatkoch holdovala alkoholu. Počas manželstva, ešte keď robila v Holandsku, upozorňoval na to aj jej rodičov. On si dá alkohol príležitostne, keď je nejaká oslava. Na otázku súdu, či požíval alkohol spolu s manželkou, uviedol, že áno, pili i spolu, ale len tak v kľude. Keď však začala užívať lieky, snažil sa vypiť si pivo tak, aby ho nevidela. Ale vypili si i
spolu, nebude klamať. Keď prišiel z práce, mala však veľakrát už vypité. Hádky mali medzi sebou nielen vtedy, keď mali obaja vypité. Od augusta 2020 nežijú spolu intímne, od septembra 2020, od podania trestného oznámenia, ani v spoločnej domácnosti. Odsťahoval sa. Nehospodária spoločne od októbra, resp. novembra 2020. Počas trvania manželstva, ani ku dňu rozhodovania súdu, nemal vzťah s inou ženou.
2. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 8.12.2020 na čl. 34 uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Jej psychický stav sa počas manželstva zhoršil vplyvom opakovanej agresivity manžela, vzhľadom na čo podala naňho aj trestné oznámenie. Napriek tomu ho má však stále rada. Ako príčinu rozvracajúceho sa manželstva uviedla vplyv manželovej matky, ktorá im zasahovala do manželstva neprimeraným spôsobom. Následne v podaní doručenom súdu dňa 9.4.2021 čl. 51 vyjadrila súhlas s rozvodom manželstva.
3. V nadväznosti na lekársku správu zo dňa 9.10.2020, ktorú manželka navrhovateľa k svojmu vyjadreniu k návrhu pripojila, z ktorej vyplýva, že jej bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha a škodlivé užívanie alkoholu, keď sama uviedla, že tento požívala na potlačenie smútku, úzkosti, stresu zo samoty, hlavne z prežitých príkorí, preferujúc sólové popíjanie v samote v domácnosti, súd navrhovateľku vyzval k oznámeniu všeobecného, ako aj odborného lekára - psychiatra. Na základe reakcie manželky súd vykonal dopyt na odborného lekára - psychiatra V.. W. K., ktorý vo svojej lekárskej správe zo dňa 1.4.2021 na čl. 49 uviedol, že manželka navrhovateľa je evidovaná v liečbe od 15.5.2014 s diagnostickým záverom emočne instabilná osobnosť, reakcia na ťažký stres s funkčnou poruchou reči, keď dňa 30.11.2014 bola po psychologickom vyšetrení preklasifikovaná na schizoformnú psychotickú poruchu. Manželka navrhovateľa bola a je nastavená na dlhodobú psychiatrickú liečbu. V roku 2015 bola plne invalidizovaná s diagnostickým záverom schizoformná psychotická porucha. Odborný lekár poukázal na jej infatilné a emočne nestabilné rysy osobnosti a na duševnú chorobu v pravom zmysle slova. Prejavy týrania zo strany manžela počas liečby neregistroval, možno verbálne produkcie z oboch strán u pacientky aj v zmysle vulgarizmov. Zo správy všeobecného lekára V.. W. A. zo dňa 13.4.2021 čl. 59 mal súd zistené, že manželka navrhovateľa je liečená a dispenzarizovaná na psychiatrickej ambulancii Ú. T. u V.. Q. V. - psychiatra. Súdu bola doručená na jeho výzvu aj lekárska správa Ú. M. N. B. T. zo dňa 22.6.2021 čl. 83, vypracovaná V.. Q. V., primárom psychiatrického oddelenia, z ktorej vyplýva, že manželka navrhovateľa je v ambulantnej starostlivosti tejto ambulancie od začiatku októbra 2020 pre prejavy posttraumatickej stresovej poruchy so závažnou poruchou reči. Ešte predtým bola v starostlivosti spádovej psychiatrickej ambulancie, kde bola liečená antipsychotikami pre závažnú duševnú poruchu. Priznala, že na potlačenie prejavov stresu hľadala úľavu v alkohole, ktorú sa jej za posledné týždne podarilo dostať pod kontrolu. V liečbe má relatívne vysoké dávky antidepresív, antipsychotík. Z psychiatrického hľadiska sa u nej prejavuje najmú v situáciách zvýšeného stresu závažná porucha reči s výrazným zajakávaním. Preto by očakával, že v prípade jej účasti na súdnom pojednávaní sa jej psychický stav môže dekompenzovať.
4. Súd vykonal dopyt i na OR PZ v Č. v nadväznosti na vyjadrenie navrhovateľa ohľadom trestného oznámenia, ktoré naňho mala manželka navrhovateľa podať. Zo správy OR PZ v Č. zo dňa 20.4.2021 čl. 65 vyplýva, že dňa 17.9.2020 bolo doručené trestné oznámenie P. V., na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenie osoby voči navrhovateľovi. V tomto konaní zatiaľ jeho manželka vypočutá nebola. Dňa 23.11.2020 bol na Okresný súd Čadca podaný návrh na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu svedkyne - poškodenej (manželky navrhovateľa). Doposiaľ vyšetrenie duševného stavu neprebehlo. K uvedenej správe OR PZ v Č. doručil aj trestné oznámenie podané F.. C.. P.Í. V., W.. na navrhovateľa, ktorý sa mal dlhodobo násilne správať voči svojej žene, neteri podávateľa trestného oznámenia s tým, že v uvedenom trestnom oznámení popísal nejeden skutok, ktorého sa mal dopustiť. Tiež pripojil uznesenie o začatí trestného stíhania za zločin týranej a zverenej osoby proti navrhovateľovi zo dňa 16.10.2020 na čl. 68 spisu. Dňa 17.6.2021 bola súdu doručená správa OR PZ v Č. zo dňa 15.6.2021, z ktorej vyplýva, že dňa 3.6.2021 kontaktoval vyšetrovateľa otec poškodenej, manželky navrhovateľa, ktorý uviedol, že k nim prišla bývať do Holandska. Úkonov v trestnom konaní sa nechce zúčastniť, celé konanie chce zastaviť, vo veci vypovedať nebude a nechce byť vyšetrovaná znalcami.
5. Na základe uvedených zistených skutočností súd nadobudol pochybnosť o spôsobilosti manželky navrhovateľa konať samostatne v tomto konaní, preto v rámci procesného postupu ustanovil na jej zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Najskôr za opatrovníka ustanovil jej blízkeho príbuzného F..
C.. P. V., W.., ktorý v priebehu konania s ustanovením do tejto funkcie vyjadril súhlas. Svoje stanovisko v uvedenej veci však zmenil a svoj pôvodne udelený súhlas odvolal, keď uviedol súdu, že manželka navrhovateľa sa vyhýba psychiatrickej liečbe, čo jej zdravotný stav zhoršuje. Nemá na ňu žiaden kontakt, preto nemôže plniť úlohu opatrovníka. Požiadal o zrušenie ustanovenia za opatrovníka manželke navrhovateľa. Súd dopytoval telefonicky i ďalších blízkych príbuzných, tetu manželky navrhovateľa, nielen strýka manželky navrhovateľa F.. C.. P.Í. V., W.., ktorí uviedli, že nemajú vedomosť o žiadnej osobe, ktorá by mohla byť manželke navrhovateľa ustanovená za opatrovníka. Najbližšia rodina menovanej žije v zahraničí (rodičia aj súrodenci), otec je dokonca veľmi chorý a širšie príbuzenstvo s ustanovením nesúhlasí, pretože manželka navrhovateľa trpí psychickým ochorením, odmieta liečbu a príbuzní majú strach z jej prípadných reakcií v budúcnosti. V nadväznosti na uvedené súd uznesením zo dňa 11.1.2022 zrušil skoršie uznesenie zo dňa 6.10.2021, ktorým ustanovil manželke navrhovateľa za opatrovníka F.. C.. P. V., W.. a ustanovil jej za procesného opatrovníka Y. F., v ktorej má evidovaný podľa registra obyvateľov trvalý pobyt. Y. F. však v liste zo dňa 31.1.2022 čl. 118 vyjadrila nesúhlas s ustanovením za procesného opatrovníka z dôvodu, že manželka navrhovateľa sa v obci dlhodobo nezdržiava, komunikácia s ňou je veľmi zložitá, nereaguje na výzvy, nepreberá zásielky, obec nemôže zaručiť dôsledné sledovanie jej záujmov. Navrhol ustanovenie iného opatrovníka. V nadväznosti na uvedené súd uznesením zo dňa 16.2.2022 zmenil uznesenie skôr vydané tak, že manželke navrhovateľa za procesného opatrovníka ustanovil vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Čadca Q.. K. K..
6. Procesná opatrovníčka sa vo veci vyjadrila podaním zo dňa 15.3.2022 čl. 122, v ktorom poukázala na to, že z pozície ustanoveného procesného opatrovníka sa k príčinám rozvratu manželstva kvalifikovane vyjadriť nedokáže. Z preštudovania spisového materiálu sú jej známe len tvrdenia oboch manželov, pričom každý z nich považuje za príčinu rozvratu manželstva niečo iné, preto ponechala ustálenie príčiny rozvratu manželstva na súd.
7. Súd na prejednanie uvedenej veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti manželky navrhovateľa a jej opatrovníčky. Zatiaľ čo opatrovníčka svoju neprítomnosť ospravedlnila a vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, manželka navrhovateľa svoju neprítomnosť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom prítomného navrhovateľa a tiež oboznámením listinných dôkazov, vrátane znaleckého posudku doručeného na dopyt súdu dňa 23.3.2022, pred pojednávaním. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
8. Zo sobášneho listu na čl. 7 spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa X.X.XXXX v T.. Je zapísané v Matričnom úrade T. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Ku dňu rozhodovania súdu manželstvo trvalo.
9. Navrhovateľ doručil súdu aj žiadosť nájomcov bytovky č. XXX o napomenutie pani E. vzhľadom na jej dlhodobé nevhodné správanie voči ostatným nájomcom. Ide o podanie doručené Y. Ú. F. dňa 4.9.2018 na čl. 22 spisu, z ktorého obsahu vyplýva, že manželka navrhovateľa často neberie ohľad na ostatných nájomníkov, predovšetkým neprimerane hlasnou hudbou, domácim kinom, nočným praním, nereaguje na upozornenia ostatných, ani domovníka, tiež cez sociálne siete ostatných nájomníkov a domovníka obťažuje nepríjemnými správami. Komunikuje s nimi nevhodným spôsobom, používa vulgarizmy. Navrhovateľ vzniesol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom susedov D. S. P. P. E. za účelom preukázania, akým spôsobom sa jeho manželka správala k nemu aj k ostatným obyvateľom obytného domu. Na pojednávaní navrhovateľ na výsluchu týchto svedkov nezotrval. Súd však poukazuje na to, že správanie navrhovateľky vyplynulo i z iných dôkazov (napr. i zo znaleckého posudku).
10. Zo záverov znaleckého posudku č. 35/2021, vyhotoveného V.. W. X., znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vo veci vedenej na OR PZ v Č., odbore kriminálnej polície, pod číslom Y.-XXX/X-M.-E.-XXXX, okrem iného vyplýva, že v období od prvého vyšetrenia v roku 2014 až do roku 2019 boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u manželky navrhovateľa významne znížené až vymiznuté, a to vplyvom duševnej poruchy v pravom zmysle. Vplyvom alkoholu sa výrazne znižuje jej frustračná tolerancia. Má tendenciu správať sa konfliktne, nepredvídavo, ale aj agresívne a vulgárne voči druhým. Už v minulosti mala a v súčasnosti má sklony k požívaniu alkoholu. Jedná sa o plne rozvinutú somatopsychickú závislosť od alkoholu, ide o tretie rozhodujúce (kruciálne) vývinové štádium alkoholizmu. Pod vplyvom alkoholu sa správala agresívne, konfliktne nielen voči manželovi, ale aj susedom, záchranárom, musela byť pacifikovaná pre brachiálnu agresivitu. Je závislou nielen na
alkohole, ale aj na benzodiazepínoch. Je schopná vnímať určitý dej, uchovať ho v pamäti a následne aj reprodukovať. Pri nadmernom požití alkoholu s liekmi však môže dôjsť k narušeniu pamäťových funkcií (tzv. alkoholické okienko). V súčasnosti chápe účel a zmysel trestného konania. Duševná porucha vznikla v období okolo roku 2008, teda už počas vzťahu s iným mužom, ešte pred zoznámením sa s aktuálnym manželom. Od bližšie nešpecifikovanej doby, ale s určitosťou od roku 2014, keď absolvovala prvé psychiatrické vyšetrenie, jej bola diagnostikovaná po vylúčení organickej príčiny akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie, navrstvená na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá až do roku 2019 prebiehala striedavo s obdobiami remisie a relapsov. Na uvedenú poruchu nemalo vplyv konanie jej manžela Q. E.. V týchto súvislostiach súd odkazuje aj na odsek 3 tohto odôvodnenia.
11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. V danom prípade učinil navrhovateľ predmetom konania rozvod jeho manželstva. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov konania ku dňu rozhodovania o ňom existuje, no neplní žiadnu zo svojich funkcií, jednak funkciu biologickú, keďže manželia spolu nežijú nielen v spoločnej domácnosti, ale ani intímne, ani funkciu ekonomickú, keďže spolu nehospodária a dokonca ani funkciu výchovnú, keďže manželstvo je bezdetné. Takéto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pokiaľ ide o tvrdenia manželov k príčine rozvratu manželstva, tieto boli protichodné. Súd pri ustaľovaní hlavnej príčiny prihliadol aj na závery znaleckého posudku, ktorý na pojednávaní oboznámil, na základe ktorých prijal záver, že v čase uzavretia manželstva manželka navrhovateľa ešte nemala stanovenú diagnózu, neliečila sa, zrejme si skutočne neuvedomovala vážnosť ochorenia, ak vôbec existenciu nejakého, preto súd nevyhodnotil, že by svoj zdravotný stav pre manželom zatajila. Napokon, navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že ho oboznámila s problémami z predchádzajúceho vzťahu, ktoré mali na jej zdravotný stav vplyv. Navrhovateľ tvrdil ako dôvod rozvratu manželstva požívanie alkoholu popri medikamentóznej liečbe zo strany manželky a jej agresivitu, v dôsledku čoho dochádzalo ku konfliktom a hádkam medzi manželmi. Toto tvrdenie mal súd za preukázané i zo znaleckého posudku, v zmysle ktorého jej bolo diagnostikované tretie štádium alkoholizmu a rovnako aj agresívne správanie po požití alkoholu. Avšak tým, že navrhovateľ minimálne od roku 2014 (jej prvé vyšetrenie, stanovenie diagnózy a liečby) poznal zdravotný stav manželky a vedel o negatívnych následkoch požívania alkoholu popri jej psychiatrickej liečbe, napriek tomu s ňou alkohol konzumoval. Bolo pritom irelevantné, kedy a ako často a pod. Prispel teda k celkovej situácii v manželstve,
ktoré vyústila až do opustenia spoločnej domácnosti z jeho strany. Pokiaľ ide o tvrdenia manželky navrhovateľa, v zmysle ktorých sa jej psychický stav mal zhoršiť vplyvom opakovanej agresivity manžela, toto súd považoval len za tvrdenie v rovine tvrdení, nepreukázané ani závermi znaleckého posudku. Práve naopak, pretože v danom prípade sám znalec uviedol, že na jej ochorenie správanie manžela vplyv nemalo. Súd vychádzal zo znaleckého posudku i v tom smere, že následkom svojej choroby mohla manželka vnímať správanie navrhovateľa i inak, čo je v danom prípade ku dňu rozhodovania súdu predmetom stále prebiehajúceho trestného konania. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené v danom prípade nevzhliadol príčinu rozvratu manželstva výlučne len na strane jedného z manželov. Podľa názoru súdu za jeho rozpad môžu obaja. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd manželstvo účastníkov konania, ako nefunkčné, neplniace si svoj spoločenský účel, prihliadnuc na to, že žiadneho z manželov nemožno v takomto manželstve nútiť zotrvať, aj v nadväznosti na doplnené vyjadrenie manželky navrhovateľa, v ktorom súhlas s rozvodom napokon udelila, rozviedol.
13. O trovách tohto konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a uvedený zákon v časti upravujúcej konanie vo veci rozvodu manželstva inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.
Navrhovateľ nie je oprávnený podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdal.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.