Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-34-2018.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/34/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484, proti povinnému: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 283,80 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Starosaská 3, Spišská Nová Ves, pod EX 1125/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.2017 č. k. 7Er/453/2011-19, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu trovy exekúcie vo výške 50,-- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo dňa 15.07.2011 udelené poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 283,80 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 50,-- eur. Z osvedčenia č. 13D/93/2016-88 zo dňa 20.10.2016 mal súd preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičstvo bolo predĺžené, výška predĺženia činila 13.224,055 eur. To nadobudla dedička K. H., nar. XX.XX.XXXX. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právne účinky dňa 05.11.2016. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 58 ods.1, § 57 ods.2, § 9a ods.1, § 203 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 61, § 161 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 470 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že povinný v priebehu exekúcie zomrel, a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvej inštancie zistil, že podľa § 470 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva a keďže dedička nadobudla predĺžené dedičstvo, za dlhy nezodpovedá. V prejednávanej veci dlhy povinného - poručiteľa prevyšovali hodnotu majetku poručiteľa, a možno konštatovať nemajetnosť. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 48,36 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods.1, § 22 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 48,36 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur + 20 %
DPH v sume 6,64 eur, a z náhrady hotových výdavkov v sume 7,14 eur (poštovné) + 20 % DPH v sume 1,39 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie zomrel, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal i povinnosť hradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi zmenu povinného listom zo dňa 16.11.2016. Poukázal na ustanovenia § 57 ods.2, § 37 ods.3, § 41 Exekučného poriadku a na ustanovenia § 61, § 161 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku a uviedol, že dedičstvo po poručiteľovi, vrátane dlhu, ktorého vymáhanie je predmetom exekučného konania nadobudla manželka poručiteľa. Súdny exekútor mal doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka. Oprávnený bol toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že nie je splnená procesná podmienka, a to spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Smrť povinného znamená stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Zdôraznil, že vzniká prekážka tohto konania, ktorá si však vyžaduje posúdiť, či povinnosť prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 243h ods.1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Exekučné konanie bolo začaté dňa 07.07.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 25.11.2016 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie zomrel, a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V prejednávanej veci dlhy prevyšovali hodnotu majetku poručiteľa, a súd prvej inštancie konštatoval nemajetnosť.
10. Ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 161 ods.1, 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania (vrátane exekučného konania) je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť
byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.
14. Povinný zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (osvedčenie č. 13D/93/2016-88 zo dňa 20.10.2016). Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Za dlhy poručiteľa zodpovedajú dedičia len do výšky nadobudnutého dedičstva podľa § 470 Občianskeho zákonníka, to znamená, že v danej veci smrťou povinného by jeho záväzky prešli na dedičov, ktorí by zo zákona vstúpili do povinností poručiteľa. V prejednávanej veci však dedičstvo bolo predĺžené (výška predĺženia činila 13.224,055 eur). To nadobudla dedička K. H., nar. XX.XX.XXXX. A keďže dedička nadobudla predĺžené dedičstvo, za dlhy nezodpovedá, pretože dlhy prevyšovali hodnotu majetku poručiteľa. Súd prvej inštancie preto správne prihliadol na nemajetnosť poručiteľa, t.j. povinného a exekúciu zastavil.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil.
16. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
17. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 13.10.2017, t.j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 15.02.2018.
18. Podľa § 355 ods.2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm.a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
20. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm.m) C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (podľa § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.04.2017). Pritom od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t.j. aj odvolanie. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že je proti nemu prípustné odvolanie, nezakladá oprávnenie účastníka podať odvolanie, ak to zákonná úprava nepripúšťa, resp. vylučuje.
21. Podľa § 386 písm.c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods.1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).