Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom O. č. XXX, o zaplatenie 1 449,31 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 842,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.09.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,30 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2018, v znení jej opravy zo dňa 10.07.2018 (č.l. 67-69), sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 449,31 eur, vyčíslených zmluvných pokút v sume 613,60 eur, a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 449,31 eur od 10.07.2018 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 13.02.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 440 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42. mesačných splátkach po 45,30 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Úroková sadzba úveru bola 17,71 % ročne. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru už pri splátke č. 3 a do okamžitej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka zaplatil len sumu 453,29 eur. Žalovaná suma 1 449,31 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobca sa domáhal aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 613,60 eur podľa čl. 8, bod 8.1. zmluvy (v sadzbe 0,04 % denne z dlžnej sumy). Zároveň strany sporu v rovnaký deň okrem predmetnej zmluvy uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi (ako poskytovateľovi služby) mesačnú úhradu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (čl. I., bod 7.1 dohody). Splátka podľa Dohody o poskytovaní služby bola 33,31 EUR. Počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako, ako počet splátok a termín splatnosti splátok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX (teda 42 splátok, splatnosť 1. deň v mesiaci). Platenie odplaty za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb však podľa žalobcu nie je predmetom žalovaného nároku.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol, že predmetný úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko uzavretá zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Uviedol, že v skutočnosti mu reálne bol poskytnutý úver iba v sume 1 296 eur, hoci v zmluve je uvedená výška úveru 1 440 eur, v zmluve je preto podľa neho nesprávne uvedená aj výška RPMN. Zároveň žalovaný potvrdil, že na predmetný úver doposiaľ splatil sumu 453,29 eur. Výška zostatku úveru tak podľa neho predstavuje sumu 842,71 eur, na splatenie ktorej zároveň žiadal povoliť splátky po 50 eur mesačne, ktorú žiadosť odôvodnil svojimi majetkovými pomermi resp. zárobkovými možnosťami, ako aj výškou svojich výdavkov, vrátane splácania ďalších záväzkov.

3. Riadne a včas predvolaný žalobca sa na súdnej pojednávania nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o úvere, vrátane všeobecných obchodných podmienok veriteľa (ďalej len VOP), prehľadom splátok a úhrad, oznámením o zosplatnení a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 13.02.2015 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 9), predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému vo výške 1 440 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 78,61 eur, so splatnosťou prvej splátky 01.04.2015 a splatnosťou poslednej splátky 01.09.2018. V zmluve sa ďalej uvádza poplatok za poskytnutie úveru 144 eur. Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 17,71 %. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa zmluvy predstavovala 24,90 %, priemerná RPMN bola vo výške 36,30 %, celkové čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu bola uvedená vo výške 2 046,60 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, ktoré vo forme ako boli súdu doručené, sú písané splývajúcim textom a ťažšie čitateľným písmom.

4.2. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 13) vyplýva, že žalovanému bola reálne poukázaná na účet suma úveru 1 296 eur, a nie suma 1 440 eur, uvádzaná v zmluve, nakoľko žalobca si pri poskytnutí úveru ihneď odpočítal poplatok za jeho poskytnutie, v sume 144 eur.

4.3. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad úveru (č.l. 32-33), súd zistil, že žalovaný na poskytnutý úver splatil do podania žaloby (za obdobie od 16.03.2015 do 15.01.2018) celkovo sumu 453,29 eur.

4.4. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že poskytnutý úver zosplatnil dňa 24.09.2015. Z písomného podania žalobcu zo dňa 16.08.2015 (č.l. 2) však vyplýva, že ním žalobca žalovaného iba upozorňoval, že v prípade ak sa dostane žalovaný do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z tam uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

4.5. Žalovaný potvrdil uzavretie predmetnej úverovej zmluvy, namietal však, že v skutočnosti mu bol poskytnutý úver iba vo výške 1 296 eur, nakoľko žalobca si pri poskytnutí úveru hneď stiahol poplatok za jeho poskytnutie. Úver mu bol poskytnutý jednorázovo na účet, nejednalo sa o postupné čerpanie. V tom čase potreboval peniaze, keď prišiel na pobočku žalobcu, len im povedal, akú sumu potrebuje, bola hneď pripravená zmluva, ktorú on iba podpísal, nebolo mu nič vysvetľované, ani mu nebola daná možnosť nejaké ustanovenie zmeniť. Doposiaľ splatenú sumu uvádzanú žalobcom, t. j. 453,29 eur žalovaný nerozporoval. Trval však na tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zároveň požiadal o povolenie splátok dlžnej sumy úveru a to po 50 eur mesačne, s odôvodnením, že na tunajšom súde je proti nemu vedené aj ďalšie konanie od rovnakého žalobcu, keďže mu bola doručená žaloba na vyjadrenie. V súčasnosti je zamestnaný s mesačným príjmom cca 1 500 eur, avšak spláca viaceré ďalšie podlžnosti a je voči nemu vedená aj exekúcia. Z dokladov predložených žalovaným zároveň vyplýva, že od 08.12.2017 do 05.03.2018 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany, dňa 05.06.2018 poukázal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi sumu 783,19 eur, dňa 16.08.2018 sumu 298 eur, dňa 02.08.2018 sumu 486,20 eur, nakoľko z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 07.05.2018 vyplýva, že voči

žalovanému vedie menovaný exekútor exekúciu na vymoženie sumy 4 000 eur s príslušenstvom. Za internet žalovaný podľa predložených dokladov platí sumu 16,60 eur mesačne, za nájom bytu sumu 162 eur mesačne, za plyn sumu 200 eur polročne, za elektrinu sumu 11 eur mesačne, výživné na syna 80 eur mesačne. Z registra tunajšieho súdu zároveň vyplýva, že žalobca sa v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/19/2018, od žalovaného domáha zaplatenia sumy 1 449,31 eur, uvedená vec ešte nie je právoplatne skončená.

5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.05.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

5.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

5.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

5.4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.5. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.03.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

5.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.8. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. x) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

5.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

5.10. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.03.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

5.11. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky (ako súčasť zmluvy s drobným a splývajúcim textom) mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c) a písm. x) citovaného zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení, dôsledkom čoho je, že uvedenú pôžičku treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Zároveň v zmluve nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.

7. Zároveň žalobca nepreukázal, že by pri poskytovaní predmetného úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného predmetný úver splácať. Predložené zmluvné dojednania síce v bode 7. (č.l. 5) uvádzajú, že súčasťou zmluvy sú aj prílohy, vrátane potvrdenia o výške pracovného príjmu resp. výpisy z bankového účtu dlžníka; žiadne takéto listinné dôkazy však súdu predložené neboli (hoci podľa uvedeného mali byť súčasťou zmluvy), a uvedené spochybňuje aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý uviedol, že hneď po príchode na pobočku žalobcu s ním bola spísaná zmluva, po tom, čo iba uviedol o akú výšku úveru žiada. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z.,z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, následkom čoho je bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.

8. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha na základe bodu 8.1 zmluvy (č.l. 9 rub) je zrejmé, že uvedené zmluvné dojednanie, ako súčasť formulárovej zmluvy nebolo predmetnom individuálnej dohody zmluvných strán. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je aj v tejto spotrebiteľskej veci predpísaná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 12.02.2015 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je zároveň známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu používa vo všetkých obchodných resp. zmluvných podmienkach tohto typu zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi.

9. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že na základe predmetnej úverovej zmluvy, poskytol veriteľ reálne žalovanému úver vo výške 1 296 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 42. mesačných splátkach po 78,61 eur. Do začatia konania žalovaný splatil celkovo 453,29 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (1 296 eur) a doposiaľ žalovaným celkovo splatenou sumou (453,29 eur), ktorý rozdiel tak prestavuje sumu 842,71 eur. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úver z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva t. j. 5 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po zmluvne dohodnutom termíne splatnosti celého úveru t.j. od 02.09.2018, nakoľko žalobca jednak (s poukazom na bod 4.4. tohto odôvodnenia) nepreukázal účinné zosplatnenie predmetného úveru ku konkrétnemu dňu, ani jeho účinné oznámenie žalovanému), a zároveň je súd toho názoru, že nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti daného úveru vyplýva aj zo znenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. (nemožnosť predčasného zosplatnenia). Výšku úroku z omeškania súd určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

10. Dlžnú sumu súd povolil žalovanému, na základe jeho žiadosti a preukázaných majetkových a zárobkových schopností a možností, splácať v mesačných splátkach po 50 eur s tým, že ak niektorá splátka nebude zaplatená riadne a včas stane sa zročným celé plnenie.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 449,31 eur s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 842,71 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že výsledný úspech žalobcu (po odpočítaní úspechu žalovaného) predstavuje 16,30 %. V uvedenom rozsahu súd v zmysle § 255 ods. 2 priznal žalobcovi proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.