Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/12/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., zast. WEBBER LEGAL s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 3.970,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. októbra 2021, č.k. -203, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur spolu s príslušenstvom (presne špecifikovaným úrokom z omeškania). Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,62 %, vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Výrokom IV. vrátil žalobcovi zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 23,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych poplatkov Slovenská pošta a.s.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.970,09 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., ktorý mu dňa 21.5.2018 postúpil uplatnenú pohľadávku proti žalovanému. Postupca so žalovaným uzavreli dňa 30.5.2008 zmluvu, na podklade ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti. Postupca dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Výška pohľadávky ku dňu postúpenia bola 4.720,09 eur a pozostávala z istiny 3.416,01 eur, úroku 928,13 eur, úroku z omeškania 300,95 eur a poplatkov 75 eur. Žalovaný uhradil splátkami po 50 eur od 14.6.2018 do 14.8.2019 spolu sumu 750 eur. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala podľa žalobcu 3.970,09 eur a pozostávala z istiny 2.666,01 eur, úroku 928,13 eur, úroku z omeškania 300,95 eur a poplatkov 75 eur.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2021 v časti o zaplatenie 1.000 eur s úrokom z omeškania späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovaným po začatí konania.

4. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Súdu zároveň doručil podanie označené ako

„Záverečná reč žalovaného“. Súd prvej inštancie na uvedené podanie žalovaného neprihliadal, pričom o tejto skutočnosti upovedomil prítomné strany na pojednávaní, a to z dôvodu, že podanie bolo doručené súdu bezprostredne pred pojednávaním a nemohol sa s ním ani súd, ani protistrana včas oboznámiť. Žalovanému pritom nič nebránilo, aby svoje podanie urobil s prihliadnutím na všetky okolnosti včas.

5. Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní dňa 18.10.2021, pričom tak urobil podľa bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

6. Keďže žalobca v časti o zaplatenie istiny 1.000 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vzal žalobu písomným podaním doručeným súdu pred otvorením prvého pojednávania vo veci späť, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania zastavil.

7. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal meritom sporu. Dospel pritom k záveru, že žaloba v tej časti, v ktorej konanie nebolo zastavené, nie je dôvodná. Vychádzal pritom z toho, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách na podanie žaloby, a ak by tak aj urobil, bol by uplatnený nárok premlčaný.

8. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázal, pretože nepreukázal, že by došlo k postúpeniu existujúcej riadne zosplatnenej pohľadávky ku dňu postúpenia. Ak totiž nebolo preukázané platné zosplatnenie, nebolo preukázané ani dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vzťahu k pohľadávke, aká v skutočnosti v čase postúpenia bola. Inými slovami, ak nebol úver platne zosplatnený, nemohla byť platne postúpená pohľadávka uplatnená v tomto spore, len prípadná pohľadávka na v tom čase neuhradené splátky.

9. Súd prvej inštancie dodal, že hoci by postúpenie vyhodnotil ako platné, ani v takom prípade by nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok priznať. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a v prípade platného predčasného zosplatnenia by bol nárok premlčaný.

10. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovi nie je možné uplatnený nárok v nijakom prípade priznať. Ostatnými argumentami, týkajúcimi sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá zmysel sa zaoberať, pretože ich posúdenie nemôže nič zmeniť na právnom závere o bezdôvodnosti žaloby.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol nasledovne. Obe strany boli v spore čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Žalobca v tej časti, v ktorej žalovaný uhradil uplatnenú pohľadávku po začatí konania (t.j. 1.000 eur) a žalovaný v tej časti, v ktorej súd žalobu zamietol (t.j. 2.970,09 eur). Procesný úspech žalovaného prevyšuje procesný úspech žalobcu. Je vo výške 74,81 % (2 970,09 / 3 970,09), pričom procesný úspech žalobcu je 25,19 % (1000/ 3 970,09). Čistý procesný úspech žalovaného je 49,62 % (74,81 - 25,19). Preto mu v tomto rozsahu súd prvej inštancie proti menej úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

12. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

13. Proti výroku III. tohto rozsudku o náhrade trov konania sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

14. Žalovaný uviedol, že uplatnil prostriedky procesnej obrany, že žalobca vo veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj to, že pohľadávka je premlčaná, s čím sa súd prvej inštancie vysporiadal. Vo svojich podaniach uplatnil aj prostriedky procesnej obrany, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, s čím sa súd prvej inštancie v rozsudku absolútne opomenul vysporiadať. V bode 56. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ostatnými argumentami, týkajúcimi sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá zmysel sa zaoberať, pretože ich posúdenie nemôže nič zmeniť na právnom závere o bezdôvodnosti žaloby. S uvedeným žalovaný súhlasí, pretože o bezdôvodnosti žaloby svedčí aj to, že žalobca vo veci nemá aktívnu legitimáciu, resp. že pohľadávka je premlčaná. Avšak vyriešenie tejto otázky je podľa názoru žalovaného kľúčové pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože istinu preplatil (a to o podstatnú výšku 5.296,31 eur, ako uviedol v podaní zo dňa 1.2.2021, a čo nebolo medzi stranami sporné), čím sa pôvodný veriteľ, ako aj žalobca,

na jeho úkor bezdôvodne obohatili z dôvodov fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Bezdôvodné obohatenie žalobcu - poskytovateľa úveru, resp. inkasnej agentúry, prijaté od neho - spotrebiteľa, nie je možné v žiadnom prípade považovať za úspech žalobcu v spore. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by mal byť spotrebiteľ považovaný za neúspešného, a naopak, veriteľ za úspešného, ak sa veriteľ bezdôvodne obohacoval na úkor spotrebiteľa.

15. Preto ak by sa súd prvej inštancie touto otázkou zaoberal, malo by to zásadný vplyv na výrok o nároku na náhradu trov konania, kde by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Nakoľko súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nemal vo veci vôbec aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, a jeho nárok bol premlčaný, bez ohľadu na vyššie uvedené o bezúročnosti úveru mal súd prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože ak išlo o premlčaný dlh, jeho vymáhanie bolo nezákonné ( ), a teda skutočnosť, že žalobca vymáhal premlčaný dlh od spotrebiteľa a žalovaný spotrebiteľ v tejto priamej súvislosti dlh plnil, nie je možné považovať za úspech v spore žalobcu. Zároveň ak žalobca vo veci nemal aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú je súd povinný skúmať ex offo aj bez námietky žalovaného, žalobu ani podať úspešne nemohol, a teda pojmovo ani nemohol byť v spore úspešný.

17. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na jeho záverečnú reč, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces.

18. Názor súdu prvej inštancie, prečo neprihliadal na jeho záverečnú reč, je svojvoľný, arbitrárny, v rozpore s elementárnou logikou a podstatou a chronológiou záverečnej reči ako procesného inštitútu, ktoré strany po prvýkrát uplatňujú vždy až na samotnom pojednávaní, a to na jeho konci ( ). Rozhodol sa konať hospodárne a nevykladal náklady na cestu, ktoré by nakoniec musel hradiť žalobca, ani náklady za stratu času právneho zástupcu, ktoré by opäť musel hradiť žalobca ako procesne neúspešný. Nechcel sa však vzdať svojho práva na záverečnú reč a túto písomne oznámil súdu pred pojednávaním. Záverečná reč sa uplatňuje až na pojednávaní samotnom a nie je zrejmé, prečo mal uplatniť toto právo skôr. Výkladom ad absurdum by potom znamenalo, že ak akákoľvek strana prednesie svoju záverečnú reč na pojednávaní, súd by musel zakaždým pojednávanie odročiť, pretože by nemal ani súd, ani druhá strana možnosť oboznámiť sa s touto záverečnou rečou skôr.

19. Žalovaný upozornil aj na rovnosť zbraní. Ak mal žalobca právo predniesť záverečnú reč na konci pojednávania, požiadavka súdu prvej inštancie, aby on zasielal súdu záverečnú reč tak, aby sa s ňou mohol oboznámiť aj súd, aj protistrana, je taká, ktorá nie je v súlade s rovnosťou zbraní. Nie je zrejmé, kedy skôr mal záverečnú reč zaslať, pretože ju zaslal v rámci procesnej taktiky práve pred začatím pojednávania, pričom po prvýkrát mohol záverečnú reč aplikovať na konci pojednávania, nikdy nie skôr.

20. Porušenie práva na spravodlivý proces ďalej žalovaný vzhliadal v tom, že na záverečnú reč žalobcu súd prvej inštancie prihliadol, hoci bola po prvýkrát uplatnená až na konci pojednávania, ale na jeho záverečnú reč, hoci ju oznámil súdu ešte pred začatím pojednávania, súd prvej inštancie neprihliadol.

21. Vyriešenie tejto otázky je dôležité podľa žalovaného pre to, aby súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky strán sporu, ďalej na to, aby súd zohľadnil všetky v súlade s právnymi predpismi uplatnené prostriedky procesnej obrany, ako aj pre následné vyriešenie náhrady trov konania.

22. Preto žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to k rukám jeho právneho zástupcu.

23. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S rozhodnutím o náhrade trov konania sa stotožnil.

24. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o trovách konania je potrebné v zmysle potvrdiť.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. napadnutý nebol, preto je v týchto častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

26. Žalovaný v odvolaní namietal výrok III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Zastával názor, že mu patrí plná náhrada prvoinštančných trov konania.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

28. Žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie sumy 3.970,09 eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie konanie zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie 2.970,09 eur, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

29. Súd prvej inštancie vecne správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania považoval za procesný úspech žalovaného zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 2.970,09 eur. Tento záver nespochybňuje ani žalovaný svojim odvolaním.

30. Naproti tomu zastavenú časť konania o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom správne považoval správne súd prvej inštancie za procesný úspech žalobcu. Žalovaný totiž v priebehu konania dobrovoľne zaplatil túto žalobou uplatnenú časť žalobcovi, čím procesne zavinil zastavenie konanie v tejto časti. Preto náhrada trov konania v tejto časti patrí protistrane ( ).

31. Nie je pritom podstatné, či v konečnom dôsledku bola vo zvyšnej časti žalobca zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (a teda teoreticky aj v späťvzatej časti žaloby by bola žaloba zamietnutá, ak by k zaplateniu žalobcom požadovanej sumy žalovaným nedošlo a žaloba by nebola čiastočne vzatá späť). Platí totiž, že v prípade zastaveného konania sa rozhoduje podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Tomuto záveru zodpovedá i konštantná judikatúra. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že „keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2014, sp. zn. ).

32. Bez právneho významu je i námietka žalovaného, že ak súd prvej inštancie neprihliadol na jeho podanie označené ako Záverečná reč, ktoré doručil súdu prvej inštancie pred pojednávaním, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.

33. Samotný žalovaný v odvolaní ani nekonkretizuje, aký dôsledok pre rozhodnutie o náhrade trov konania malo mať neprihliadnutie na jeho podanie označené ako Záverečná reč.

34. Povinnosťou súdu je vyzvať strany a ich zástupcov na prednesenie záverečnej reči. Z povahy veci vyplýva, že túto povinnosť plní sudca iba voči osobám prítomným na pojednávaní. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by záverečná reč strany sporu mohla byť realizovaná pred skončením dokazovania, formou písomného podania. Právo na záverečnú reč preto súd prvej inštancie žalovanému neuprel, nakoľko bol riadne na pojednávanie, kde mohol svoje právo na záverečnú reč zrealizovať, predvolaný, pričom žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.

35. Ak preto žalovaný pred pojednávaním doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako Záverečná reč, išlo o podanie, na ktoré súd prvej inštancie v zmysle sudcovskej koncentrácie konania ( ) nemusel prihliadať. To súd prvej inštancie pri odôvodnení, prečo neprihliadol na uvedené podanie žalovaného, aj správne konštatoval (bod 14. napadnutého rozsudku). Žalovaný v odvolaní napokon ani nešpecifikoval, v čom súd prvej inštancie neaplikoval správne sudcovskú koncentráciu konania vo vzťahu k jeho podaniu označenému ako Záverečná reč, a ani to, čo mu bránilo vo včasnom uplatnení spomínaného podania.

36. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. ako vecne správny ( ).

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).