Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-262-2017.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/262/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 34 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovaným 1. Zsoltovi Vizaverovi, nar. 18.7.1978, bytom v Košiciach, Gagarinovo námestie 10, 2. Kataríne Vizaverovej, nar. 21.5.1972, bytom v Košiciach, Gagarinovo námestie 10, 3. Helene Demeterovej, nar. 1.3.1954, bytom v Košiciach, Ždiarska 5, všetkých zastúpených advokátom JUDr. Martinom Kožiakom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 4.212,14 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 28C/134/2014-201 zo dňa 9.1.2017 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
P r i z n á v a žalovaným v 1., 2. a 3. rade proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.275,99 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.212,14 eur od 14.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným žalovaným. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným žalovaným.
2. Uplatnený nárok na zaplatenie 4.212,14 eur kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie od 13.11.2011 vo výške 63,85 eur a úrokov z omeškania 9% ročne zo sumy 4.212,14 eur od 14.11.2011 do zaplatenia predstavoval časť žalovanými v 1. a 2. rade nesplnených peňažných záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0445915836, uzavretej medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade v hmotnoprávnom postavení dlžníkov dňa 14.9.2004. Z písomností, predložených žalobcom, existenciu ani obsah ktorých žalovaní nijak nerozporovali, prvoinštančný súd zistil, že dňa 14.9.2004 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade v hmotnoprávnom postavení dlžníkov Zmluvu o splátkovom úvere č. 0445915836. Podľa jej obsahu poskytla spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky v sume (po prepočítaní konverzným kurzom) 6.804,75 eur s účelovým určením na údržbu vlastného bytu, s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť s dohodnutými premenlivými úrokmi, v čase uzavretia zmluvy vo výške 9,30% ročne a s ostatnými poplatkami podľa sadzobníka poplatkov a zvlášť v zmluve dohodnuté - poplatok za poskytnutie úveru v sume 102,90 eur, splatným v deň podpisu úverovej zmluvy a poplatky za správu úveru vo výške 1,33 eur
mesačne, v 119-tich mesačných splátkach po 89,62 eur, splatných vždy k 10-temu dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2004 a poslednej dňa 10.8.2014. V úverovej zmluve podľa zistenia súdu údaj o RPMN vyjadrený nie je. Písomnou dohodou zo dňa 14.9.2004, uzavretou medzi Slovenskou Sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou v 3. rade ako ručiteľom, prevzala podľa zistenia súdu žalovaná ručenie za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade z úverovej zmluvy s tým, že v časti III bod 4 tejto dohody sa jej účastníci dohodli tiež na použití tiež VOP na úpravu ich právneho vzťahu.
3. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku odvíjal od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011, ktorou spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. previedla žalovanú pohľadávku na žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade dlžné splátky úveru nezaplatili ani po postúpení pohľadávky a ďalej neplatili ani mesačné splátky úveru. Z toho dôvodu listom zo dňa 25.11.2011 s účinnosťou od 13.11.2011 uplatnil žalobca právo na okamžité zosplatnenie celého úveru.
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/, ods. 7, § 303, § 306, § 307 ods. 3, § 369 ods. 1, § 497, § 499, § 503, § 506 a § 365 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 9, § 511 ods. 1 a § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. g/, § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v celom rozsahu.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade približne v 1/3 trvania úverového vzťahu prestali dohodnuté splátky platiť a z toho dôvodu žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa zmluvným prevodom dôvodne uplatnil zosplatnenie celého úverového záväzku, pričom žalovaní v 1. a 2. rade takto zosplatnený úverový záväzok zodpovedajúci 76 mesačným splátkam, z ktorých si žalobca uplatnil len časť zodpovedajúcu posledným 47 splátkam, t.j. sumu 4.121,14 eur (47 x 89,62 eur) ani v určenej lehote splatnosti, ani neskôr nezaplatili. Pretože žalovaná v 3. rade prevzala za splnenie záväzku žalovaných v 1. a 2. rade ručenie oprávňujúce veriteľa (postupníka postúpenej pohľadávky) domáhať sa splnenia úverového záväzku i voči nej, zaviazal súd prvej inštancie k povinnosti plnenia aj žalovanú v 3. rade. K dôvodom obrany žalovaných, v ktorých je subsumovaná i argumentácia vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v spore do účinnosti Civilného sporového poriadku, považoval za nesprávny názor žalovaných o právnej nemožnosti postúpenia nezosplatnenej časti úveru, tzv. živého úveru banky na iný subjekt alebo banku. Takýto zákaz podľa názoru prvoinštančného súdu nemožno vyvodiť ani z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru súdu mohla banka za podmienok vymedzených v tomto ustanovení zákona postúpiť i nesplatnú časť pohľadávky. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na plnú náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver prvoinštančného súdu, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 je platná a že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, považujú žalovaní za nesprávny, pričom túto procesnú obranu uplatňovali aj v štádiu prvoinštančného konania. Podľa odvolateľov postúpenie nesplatnej pohľadávky bankou, je v rozpore so zákonom o bankách, a teda aj z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné. Na základe neplatného postúpenia pohľadávky sa žalobca nemohol stať veriteľom žalovaných a preto žalovaní zotrvávajú na tom, že v tomto spore žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal v tomto smere na rozhodnutia odvolacích súdov, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 6Co/213/2016, rozsudky Krajského súdu v Prešove 4Co/145/2014 a 19Co/177/2014.
7. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že žalobca v spore predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo/310/2001 zo dňa 11.6.2003 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktoré riešili rovnako ako citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
8. K platnosti postúpenia pohľadávky v súvislosti s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca zastával vo vyjadrení k odvolaniu názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa žalobcu norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. K postúpeniu nesplatnej časti peňažného záväzku poukazoval na to, že z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a preto banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Pokiaľ by ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by podľa žalobcu v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.4.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 11Co/11/2015, 9Co/145/2015 a 11Co/206/2015). Citoval aj dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2015 sp.zn. 8Co/163/2015 „v súvislosti s postúpením pohľadávky odvolací súd zdôrazňuje, že spolu s ňou na postupníka prešli aj všetky ďalšie oprávnenia veriteľa vyplývajúce z úverového vzťahu vrátane oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru v prípade jeho nesplácania. Je nesprávny preto záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru“. Nesporne právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tento svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním zo dňa 25.10.2011 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 13.11.2011 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené dôvody žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
9. Prvoinštančný súd doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných právnemu zástupcovi žalovaných, ktorí v odvolacej replike stručne uviedli, že zotrvávajú v celom rozsahu na odvolaní na jeho skutkových a právnych argumentoch a opätovne navrhujú, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Odvolací súd odvolaciu repliku doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa k stručnému vyjadreniu žalovaných nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, keďže prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.9.2018 o 9,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 31.8.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 v spojení s § 385 ods. 1 CSP.
13. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o bankách“ alebo „zákon č. 483/2001 Z.z.), ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka a to od nadobudnutia účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.01.2002. Ust. § 92 ods. 8 (pred 01.01.2009 v ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia vyť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty takto: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 87ac). toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom“. Z uvedeného vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách t.j. 1/ pohľadávka banky môže byť postúpená, ak je splatná, a to až 2/ po predchádzajúcej písomnej výzve a 3/ omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
14. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom.
15. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky na tretiu osobu, v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia.
16. Pretože ku dňu postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou a.s. žalobcovi EOS KSI Slovensko s.r.o. dňa 28.9.2011 nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, Slovenská sporiteľňa nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z nej inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
17. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/20/2017 z 28.3.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018.
18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
19. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v spore plne úspešní, odvolací súd priznal úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP).
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).